46. schôdza

18.6.2019 - 28.6.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

18.6.2019 o 16:27 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:13

Peter Kresák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vítam vás aj ja, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vystúpil ako určený spravodajca k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol teda určený výborom ako spravodajca k tomuto návrhu zákona, a teda predkladám aj informáciu k jeho obsahu. Návrh, musím konštatovať, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia zákona, ako aj z úvodného slova, ktoré predniesol pán minister, je zrejmé, aký cieľ sleduje a hlavne aký očakávaný prínos by sa mal dosiahnuť po jeho prijatí.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa práve z toho § 73 zákona o rokovacom poriadku vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky tiež navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, pričom zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.6.2019 o 16:13 hod.

doc. JUDr. CSc.

Peter Kresák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:15

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Pán minister, kolegyne, kolegovia, jaj, ako by som zhodnotil tento zákon, takým povzdychom, pozitívne, áno, no, no tak rozmýšľam, práve že tak hľadám slová, nie tak, ako pozrime si, takto.
Otvárate zákon o dani z príjmov, chcete tam trošku upratať, vytvárate kategóriu mikrodaňovník a človek by mal pocit, že, áno, vyberáte sa aj správnym smerom. Na môj vkus málo ambiciózne, na môj vkus naozaj akože musím povedať, že SMER v tomto má taký ten svoj, taký ten svoj marketingový štýl, takú tú príchuť, že zoberem aj nejakých pár takých hrozienok, potom tam dám pár mín, zabalím to všetko do nejakého takého možno neutrálnejšieho papiera a vykreslím to ako nejakú bombu, teraz myslím skôr tú pozitívnu, a človek má pocit, že tak akože veľmi dobre, veľmi dobre, ale keď sa do toho, hlbšie do toho pozrie, tak sa mu miestami môže aj žalúdok obracať. Ale nechcem si teda, to som trošku, to som trošku, to som trošku akože už nadniesol, ale, tak dobre, tento zákon zrovna taký neni, ale niektoré také boli v minulosti, čiže tu, poďme sa vrátiť teda do tej odbornejšej roviny.
Ale tým som chcel povedať to, že, že tá ambícia je podľa mňa slabá, že keď už sa toto chcelo rozhodnúť, lebo ja si pamätám, keď aj to bolo medializované, že ide sa ako keby upratať v tom daňovom zákone a podobne, a ja keď sa rozprávam aj s účtovníkmi a tak, tak oni vlastne hovoria, že tým, že sa ten zákon o dani z príjmov novelizuje, tak sa tam vlastne prilepuje a podobne a naozaj mnohokrát majú miesta na viacerých, teda veci na viacerých miestach a oni by privítali, keby sa to skonsolidovalo tak, aby to bolo prehľadné, aby nemuseli proste listovať a podobne.
Aj tá samotná kategória mikrodaňovník. Áno, na jednej strane pozitívne, aj tie odpisy, možno povedať, že to je ako pozitívum, že si môžu sami stanoviť výšku daňových odpisov a podobne, teraz sa snažím vyberať pozitíva, ale zase sú tam veci, ktoré podľa mňa nebudú vedieť uplatniť, sú tam veci, ktoré sme aj my prinášali. Napríklad to, že si môžu, že môžu si tie preddavky, preddavky, sa zvyšuje tá suma, tiež si myslím, že málo ambiciózne. My sme hovorili, že to môže ísť aj na vyššiu sumu, pomohlo by to tým ľuďom. Akože mi to príde také, že naozaj, že keď už musíme, tak už niečo urobíme, ale, ale dalo by sa omnoho viacej toho urobiť a štát by to nejako nebolelo a tým ľuďom by to reálne pomohlo, pomohlo by to podnikaniu. Takto si my predstavujeme proste aj tú prácu s podnikateľským sektorom, aj s tými malými a mikropodnikateľmi, ktorých je naozaj enormné množstvo ako percentuálne, tak to je proste jednoznačne väčšina, prevažná väčšina a dalo by sa im veľmi výrazne pomôcť, ale toto sa tu nejakým spôsobom nedeje. Čiže niečo sa prilepší, iné sa len tak ututle, alebo nie že ututle, upatlá a to je škoda.
Ešte by som sa vrátil k tomu, napríklad tam, že potvrdenia a daňový bonus nemusí dokladovať zamestnanec každý rok, ale len prvýkrát a potom, keď nastane zmena. Opäť, tak hovoríme o informatizácii, ako však sám pán premiér hovorí jedenkrát a dosť. Mnohé tie veci, však tieto veci má, však tieto veci má štát vo svojich rukách, aj o tom daňovom bonuse a aj tak, dobre, tak vieš čo, zamestnanec, no nebudeme si každý rok, ale ten prvýkrát proste budeš musieť dôjsť a pri každej zmene. Však už tak to urobme poriadne, keď to už chceme urobiť, tak nech už proste si to štát zabezpečí sám a vybavené, keď už do toho ideme. Takže toto tiež mi príde také na pol krok, málo ambiciózne, z tohto pohľadu pre mňa, pre mňa slabé.
Keď taký veľký aparát, akým štát je, proste nevie vykročiť práve k týmto mikrodaňovníkom, ktorí tak veľmi potrebujú tú pomoc, a tam vidíme aj ten potenciál rozvoja, rozvoja ekonomiky.
Daňovým výdavkom, ďalšie pozitívum, chcem teda tiež vypichnúť, daňovým výdavkom bude aj odovzdávanie potravín, nielen potravinovej banke Slovenska, ale aj komukoľvek, daňovníkovi, ktorý nie je založený na podnikanie, okej, dobre, vidím tam aj nejaký teda pozitívny krok týmto smerom. Tuto je to, tá hranica pre platenie preddavkov na daň z príjmov by sa mala pre fyzické osoby aj pre právnické osoby zdvojnásobiť z 2,5- na 5-tisíc, to je to, čo som hovoril. Mohlo to ísť omnoho vyššie. Nuž paradox, že my sme to tu predkladali, ale tak poznáme tú techniku, akože musí si to priniesť vláda, aby mala z toho lepší pocit, ale, okej, mohlo to byť dávnejšie, nebolo.
Ja si myslím, že mali by sa naozaj uberať, keďže hovoríme o tomto mikrodaňovníkovi, tak by sme sa mali uberať tým, tým smerom, že dáme, proste naozaj týmto mikrodaňovníkom zadefinujeme, však je to tu vlastne zadefinované, že vieš čo, podnikaj si, pokiaľ neprekročíš túto tržbu, tak nás nezaujíma nič, jedna licencia, jeden paušál a rob, sústreď sa na podnikanie a nemusíš už sledovať nejaký zákon o dani z príjmov a iné zákony, proste podnikaj, podnikaj, podnikaj, keď sa rozrastieš, budeme radi, potom budeš aj musieť ako už vlastne prispievať viac, ale chceme podporiť tvoj rast, tvoj rozvoj, takže teda žiadna byrokracia.
Taktiež UNITAS, o ktorom sa tu veľa hovorilo, od ktorého sa vzďaľujeme každým rokom, takže to je tiež niečo, čo by malo tu byť na stole a nie takéto nejaké kategorizovanie.
Ďalšia vec je tá, že ak chceme, aby ľudia s ľahkosťou platili dane, tak naozaj ten jednoduchý systém, teda ten daňový systém by mal byť jednoduchý. Čiže toto tiež podľa mňa treba mať na pamäti, keď sa pozeráme na zákon o dani z príjmov, ako to zjednodušiť, ako to sprehľadniť, ako uľahčiť tú prácu či už účtovníkom, či už podnikateľom, daňovým subjektom.
Opäť sa tu nespomína nejako rodinné podniky a rodinné firmy, čiže otvára sa ten zákon, na toto sa zabudlo, je síce milé, že myslíte na malých, ale opäť tu chýba ten celkový obraz, takže zase len taká polovičná robota.
Čo sa týka vykazovania nákladov na dopravu zamestnancov, tam to vyzerá byť dosť zložité, byrokratické, vykazovať čísla, či sú autobusy dosť naplnené a podobne, hm, čo už. Takže tam vidím naozaj priestor.
Potom to zaokrúhľovanie, okej.
Čiže, aby som to možno tak zhodnotil, otvára sa tu teda zákon o dani z príjmov, nijako sa nebavíme o sadzbách, tiché zdaňovanie sa nezmieňuje tým, že by sa tu nejako valorizovali limity, úľava je teda len pre istú novú kategóriu, stále tu chýba komplexné nové daňové videnie sveta a návrh nového daňového mixu. Ja tu vidím stále proste kategóriu oligarchov, ktorí proste sa vyhýbajú plateniu daní a žijú si svoj dream live, a tam vidím naozaj veľký potenciál pre príjmy do rozpočtu, daňové príjmy. Taktiež ekologické dane, debata o ekologických daniach, ktoré sú proste diskutované všade naokolo, a my o ne pomaly ani nezakopneme.
A opäť, ak sa bavíme o zákone o dani z príjmov, stále je tu ten samotný fakt, že najviac je najvýraznejšie zdaňovaná práca. Poukazuje na to aj OECD, že toto je proste naša slabina a že sa potrebujeme pre ne presunúť zo zdaňovania práce na zdaňovanie majetku, ísť naozaj do tých radov tých oligarchov, ľudí proste, ktorí majú enormné bohatstvo a daňový svet akoby sa ich ani netýkal. Takže, lebo to sú optimalizácie, lebo sú úplne, úplne mimo obliga. A toto je podľa mňa veľmi nespravodlivé, veľmi neférové o to viac, že samotný daňový systém zostáva naďalej neprehľadný.
Takže to bol taký stručný odpočet, samozrejme, mohol by som o tom hovoriť viac, ale pre, myslím si, že tým, že je to taký technický zákon, pretože naozaj sa bavíme o črevách toho zákona, tak som sa to snažil skrátiť do takých najvypuklejších vecí, ktoré by mohli byť zrozumiteľné, a aby som dal tomu nejaký feedback.
Takže ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.6.2019 o 16:15 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:27

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja len veľmi, veľmi krátko.
Ja, pán poslanec Heger, chápem, že všetko sa dá kritizovať, ale tento zákon som neočakával, že bude až takáto kritika, že, že málo ambiciózny a podobne. Ja sa pýtam, čo je - skutočne, tu ideme, vychádzame v ústrety podnikateľom -, čo je zlé na zatraktívnení podmienok odpočtu daňovej straty pre podnikateľov? Myslím, že je to veľmi pozitívny krok.
Ďalej, samozrejme, mikropodniky budú si môcť odpisovať hmotný majetok s výnimkou nehnuteľností v ľubovoľnej výške, ale počas stanovenej doby odpisovania povinnosti držby majetku.
Odpočet daňovej straty pri mikrodaňovníkoch, v podstate si môžu, nemusia mať rovnomerné odpisovanie, môžu si ju hneď odpísať v celej výške, ostatné podniky do 50 %.
A čo sa týka zvýšenia hranice preddavkov na daň, zvyšujeme na dvojnásobok takisto.
Všetky tieto opatrenia stoja peniaze tento štát, musím povedať a riešime, samozrejme, aj rozpočty. A ja som, teda musím povedať, že sme, že sme tento návrh predložili s tým, že chceli sme vyjsť v ústrety, a nečakal som skutočne, že budeme kritizovať len zato, aby sme kritizovali.
Čo sa týka tých rodinných podnikov, k tomu sa len krátko vyjadrím. Tam, samozrejme, tam najskôr musí ministerstvo spravodlivosti nejakým spôsobom definovať, čo to rodinný podnik je, čiže toto nám chýba, a dedenie a ďalšie iné, iné pojmy. Čiže aby sme s niečím takýmto vedeli pracovať, tak sa najprv musíme vedieť dohodnúť, čo to rodinný podnik je.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.6.2019 o 16:27 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:27

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov.
Predloženým návrhom zákona si Slovenská republika pokrýva základnú povinnosť transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní.
Ministerstvo financií využije elektronickú fakturáciu navyše aj na vytvorenie predpokladov pre ďalšie zefektívnenie riadenia verejných financií.
Plánovaná implementácia zatiaľ zameraná na prostredie verejnej správy, to znamená Business tu eGovernment, eGovernment tu eGovernment, zmeny budú ale zavádzané so zreteľom na finálnu víziu smerovania ku kompletnému pokrytiu v procese fakturácie v prostredí slovenského biznisu, t. j. aj model Business tu Business. Takáto kompletná elektronizácia, centralizácia, fakturácia by poskytla účinný nástroj na boj proti daňovým podvodom najmä v oblasti DPH, podobne ju už úspešne zaviedli napríklad v Taliansku. V roku 2021 vyhodnotí Európska komisia prínosy zavedenia talianskeho modelu povinnej elektronickej fakturácie.
Potenciál modelu elektronickej fakturácie, ako ministerstvo financií navrhuje, by priniesol významné skvalitnenie a zefektívnenie nášho podnikateľského prostredia aj pre obchodovanie s krajinami Európskej únie.
Financovanie projektu implementácie informačného systému elektronickej fakturácie IS EFA bude kryté zo štrukturálnych fondov Európskej únie so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu formou nenávratného finančného, finančného príspevku.
V oblasti elektronickej fakturácie sa v súlade s európskou smernicou zavádza inštitút zaručenej elektronickej faktúry a jednotný systém procesu elektronickej fakturácie. Upravujú sa tiež potrebné nástroje na fakturáciu, ktorých správu a rozvoj bude zabezpečovať ministerstvo financií. Povinnosť vydávať alebo prijímať faktúry elektronicky je zavedená primárne na verejný sektor, na vzťahy, kde ide o použitie verejných financií. Súkromný sektor bude mať v tejto fáze možnosť systém používať na dobrovoľnej báze.
Vzhľadom na rozsah subjektov, ktoré môžu byť zapojené do elektronickej fakturácie, je to približne 8-tisíc subjektov verejnej správy a všetci ich dodávatelia, sa navrhol postupný nábeh celého fakturačného systému, po ukončení nábeh cca dva roky fakturačný systém umožní okrem iného aj automatizované spracovanie faktúr v ďalších ekonomických a účtovných systémoch.
Na paragrafy o zaručenej elektronickej fakturácii v rámci návrhu zákona nadväzuje ustanovenie o centrálnom ekonomickom systéme.
Cieľom predloženého návrhu je obsiahnuť úlohu centrálneho ekonomického systému ako nástroja na centrálne metodické riadenie a usmernenie ekonomických procesov na strane štátu. Centrálny ekonomický systém prispeje k zefektívňovaniu a znižovaniu nákladov na prevádzku.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, všeobecnými záväznými predpismi, s právnymi záväzkami, záväznými aktami Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhujeme, aby zákon o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme nadobudol účinnosť 1. augusta 2019.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.6.2019 o 16:27 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:30

Radovan Baláž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1432).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Návrh, Národná rada uznesením č. 1763 z 10. mája 2019 pridelila vládny návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K tomuto vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady nasledovné stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, nakoľko nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 448 zo dňa 18. júna 2019. Zároveň ma týmto uznesením poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní tohto návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení z rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.6.2019 o 16:30 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:33

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na základe poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na rokovanie návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého príprava bola uložená predsedovi Štatistického úradu Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívny úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019.
Sčítanie v roku 2021 je súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov uskutočnených pod záštitou Európskej únie, Organizácie Spojených národov. Všetky členské štáty Únie majú na jeho základe priamo vykonateľných nariadení Komisie č. 763/2008 a 2017/712 povinnosť uskutočniť sčítanie v tom istom roku 2021 a zabezpečiť získanie vzájomných prepojených spoľahlivých a porovnateľných a unikátnych údajov a informáciu o stave spoločnosti, o jeho demografických, sociálno-ekonomických, kultúrnych štruktúrach a o životných podmienkach obyvateľov a bývaní.
Programové vyhlásenie vlády vyjadruje podporu sčítania so zníženou administratívnou záťažou obyvateľov. Preto prvým krokom na ceste k realizácii nadchádzajúceho sčítania bolo načrtnutie jeho funkčného modelu vo vláde schválenom legislatívnom zámere z 13. decembra 2017.
Model sčítania pretavený do legislatívnej podoby je tzv. integrovaným sčítaním historicky prvým na Slovensku. Takéto sčítanie odbremeňuje obyvateľov od povinnosti vypĺňať zložité papierové formuláre pri svojom sčítaní. Len údaje, ktoré nebude možné zabezpečiť z administratívnych zdrojov, bude Štatistický úrad zisťovať priamo od obyvateľov. Údaje o domoch a bytoch nebudú obyvatelia poskytovať vôbec. V ruke s týmto princípom ide povinnosť Štatistického úradu v maximálnej možnej miere využiť pri sčítaní obyvateľov údaje, ktoré má štát k dispozícii z administratívnych zdrojov, rôznych registrov a evidencií vedených orgánmi štátnej verejnej moci. Očakáva sa, že integrované sčítanie zároveň zvýši kvalitu zisťovaných premenných a prispeje k harmonizácii údajov o počte obyvateľov.
Realizácia sčítania v roku 2021 predstavuje náročný projekt z hľadiska financovania technológie, organizácie ochrany dôverných štatistických údajov.
Návrh zákona v predloženom znení je okrem iného výsledkom expertnej medzirezortnej komunikácie Štatistického úradu s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny pri riešení otázky statusov asistentov sčítania, s Úradom na ochranu osobných údajov pri riešení právneho základu a režimu spracovania údajov. A s ministerstvom financií pri riešení rozpočtového krytia projektu v pomere najlepšej hodnoty za peniaze.
Je potrebné oceniť konštruktívny prístup zástupcov miest a obcí pri riešení modelu a organizačného a personálneho zabezpečenia.
Predkladaným dátumom nadobudnutia účinnosti tohto zákona je 1. september 2019.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.6.2019 o 16:33 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:37

Stanislav Kubánek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1764 z 10. mája 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 626 z 11. júna 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 430 z 13. júna 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 222 z 13. júna 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporúčal ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady pre sociálne veci o predmetnom návrhu zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom II spoločnej, pardon, pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budem čítať, nakoľko, nebudem čítať, nakoľko máte spoločnú správu rozdanú. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 28 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 235 z 18. júna 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.6.2019 o 16:37 hod.

Ing.

Stanislav Kubánek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:42

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nebudem žartovať. Ja len kratučko.
Chcem sa opýtať, jednak sme v druhom čítaní, čiže je to také technickejšie, možno to bude príliš technické, ale chcem sa opýtať, pozeral som na tú dôvodovú správu, a teda vidíme to tam, tú sumu, ktorá bude radovo 57 mil. Najnosnejšie sú teda tie dva roky, 2020 a ´21, ak sa nemýlim. Momentík, ja si to tu nalistujem.
A ak by som vás mohol poprosiť, pán minister, chcem sa opýtať, že ako budú teda tie peniaze použité, lebo vidím tu teda, že, samozrejme, sú to aj, ak sa nemýlim, tak sú to peniaze aj z európskych fondov, a teda je to elektronizácia služieb Národného inšpektorátu práce, komplexný analytický nástroj na podporu ekonomickej regulácie, online procesy eZdravia, zefektívnenie štátneho dozoru v starostlivosti o životné prostredie. A zaujímalo by ma teda, že koľko z tých peňazí pôjde do nejakých nových technológií, koľko pôjde fyzicky na ľudí a ako to je vyriešené z hľadiska tej informatizácie verejnej správy, ktorú teda tu často diskutujeme s pánom Rašim, že či to je koordinované alebo či toto je ešte sólo akcia. Čiže toto by ma zaujímalo, že ako to je na seba naviazané, a taktiež teda, že čo teda za tie peniaze budeme, čo za tie peniaze dostaneme, ak sa to nejak tak podrobnejšie, kratučko.
Ako hovorím, je to taká technikália, ak by ste to aj v tomto momente nevedeli, tak by sa to dalo potom doposlať, tak by som to privítal. Len, lebo v tej dôvodovej správe je to tak akože všeobecnejšie vypísané, takže toto som si tam len všimol.
Lebo povedzme si na rovinu, 57 mil. nie je malý peniaz a vieme, že pri tej informatizácii práve ten biľag bol v minulosti, že si každý obstaral svoje systémy, a napriek tomu, že sa peniaze míňali, tak tá efektivita bola nízka, aj keď vy ste teraz povedali, že malo by to tam byť s najväčšou efektivitou, tak, dobre, povedzme.
Takže len keby ste vedeli toto, ak tam máte nejaké v podkladoch, tak by som bol vďačný, takže to bola len taká malá vsuvka k tomu, veľkej sume 57 mil.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.6.2019 o 16:42 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:46

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi krátko, pán poslanec. Ja som dnes sedel s pánom Ballekom, predsedom Štatistického úradu, presne túto otázku som položil, čiže dostal som odpovede.
V roku 2019 ide na tento projekt 6,6 mil., ´20 24,5 mil., ´21 21 mil. a ´22 3 mil. Musím povedať, že celý tento projekt bol posúdený aj, aj, aj hodnotou za peniaze, čiže predpokladám maximálnu transparentnosť.
V podstate to, čo, na čo sa využívajú hlavne peniaze. Na jednej strane sú to IT technológie, nemám to rozdelené, môžem vám to nechať dodať, teda ten údaj, ale sú tu aj peniaze pre obce, ktoré zabezpečujú práve to, že budú existovať takzvaní mobilní teda tí asistenti, ktorí budú chodiť za, napríklad za niektorými obyvateľmi, ktorí nie sú, nie sú schopní pohybu, a potom budú tu aj stacionárne nejaké miesta, kde za pomoci stacionárnych asistentov budú vedieť sa sčítať. Najprv bude tam nejaký počítač, kde príde ten človek a nevie napríklad narábať s IT systémami, tak bude, bude teda obslúžený týmto personálom. Ostatní sa budú, všetko bude plne elektronické.
Takže toto je, toto sú dva hlavné teda tie zdroje, alebo teda tie spôsoby financovania. Takže tie detaily vám, samozrejme, vieme poskytnúť, ale musím povedať, že pán predseda Štatistického úradu ma presvedčil o tom, že tie peniaze budú skutočne vynaložené efektívne a toto bude prvé také dosť, by som povedal, komplexné a významné sčítanie obyvateľstva na celoeurópskej úrovni, čiže ten zber dát bude v každej krajine prebiehať podobným spôsobom.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.6.2019 o 16:46 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:46

László Sólymos
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý má za cieľ zaviesť zálohový systém jednorazových plastových a kovových obalov na nápoje.
V súčasnosti sa na výrobcov obalov vrátane jednorazových plastových a kovových obalov na nápoje vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorá bola zavedená zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výrobcovia takýchto obalov si svoje povinnosti plnia prostredníctvom autorizovaných organizácií zodpovednosti výrobcov.
Vzhľadom na to, že súčasný systém zberu plastových a kovových nápojových obalov sa vyzbiera zhruba 60 % jednorazových plastových obalov uvedených na trh, ako aj vzhľadom na to, že uvedené nápojové obaly sú často zložkou takzvaného litteringu, teda odpadu voľne pohodeného v krajine, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona na zavedenie osobitného zálohového systému s cieľom dosahovania vyššej miery zberu odpadov z uvedených obalov.
Predkladaným návrhom zákona sa transponuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/852, ktorou sa mení smernica 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov. Navrhuje sa delená účinnosť návrhu zákona.
Účinnosť ustanovení, ktorými sa zabezpečuje príprava spustenia zálohového systému, sa navrhuje od 1. januára 2020 a účinnosť ostatných ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2022.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.6.2019 o 16:46 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video