46. schôdza

Ďakujem. Pán kolega, ja som nepovedal, že je to ako zákon zlý, však som aj hovoril, že asi sa inšpiroval našimi, sme tu tiež predkladali ho v minulom volebnom období. A my sme tiež, by som povedal, že racionálne zmýšľali a tieto veci, že iď a dojednaj, ja som už mal tých dojednaní, vieš koľko, vieš koľko som mal za tých deväť rokov dojednaní? A na výbore koľko som mal dojednaní, že všecko mi prejde?
Takže, bacha, ja už som z tých vyrástol, a preto niektoré dávam zákony aj trinástykrát, aj pätnástykrát. Keď si ich nevedeli za dva mesiace presadiť, nech si ju prejdú rok čo rok, pretože o tom to má byť. Ja nedávam nové, ja dávam stále recyklované zákony, ktoré sme tu dávali, a pokiaľ by boli prijaté mnohé, tak garantujem, že máme tu úsporu, ktorá by možnože hovorila aj o miliónoch eur.
A keď som hovoril o tej koncovke a že sú hlúpi, ty hovoríš, proste sú hlúpi. No ja sa zas spýtam, jak je to možné, že my tých hlúpych tu strpíme? Veď predsa poďme na nich, som minister životného prostredia a poviem, že jak je to možné, že ty nemáš koncovku, hej, a ty to odoberáš? Takže poďme, poďme to nejaké zdirigovať, však ja nemám s tým problém. Jak ty hovoríš, proste že, áno, máš nejakého kolegu, ktorý funguje. Ja takisto som mal a prakticky povedal, že už to nie, že neni to preňho biznis, skončil.
Ja sa pýtam, ako to koordinuje v rámci Slovenska, aby nám to neskončilo znovu na tých skládkach, kde prakticky sme zaviazaní, že tie skládky nám majú skončiť do určitého roku? A my teraz zisťujeme, že 80 % máme na skládkach. Veď to je katastrofa. My s tým nič nerobíme. Takže tu je ten problém.
Takže toľko z mojej strany a myslím si, že všecko dobré, čo je, vidíš, zákony im neprechádzajú iba ich hlasmi. Ale ja som zažil dôslednú opozíciu pána Fica, keď tu bol v roku 2010 - 12, a si pozri, koľko nám dal akože opozičný, vládnym návrhom súhlasiť, že môžme to prijať. Nechcem hovoriť, že revanš. Ale to sa pamätá.
Ďakujem.

Reakcia - pán poslanec Pčolinský.

Vy ste, kolegovia, pesimisti. Ale rozumiem akože vašim výhradám. Práve preto hovorím, že choďte za ministrom, choďte za Antalom a otravujte ich. A keď máš, Martin, akože zlú skúsenosť, že za deväť rokov. No, ja neviem ako, nechcel som to tu nikdy rozprávať, ale mne napríklad prešlo 21 pozmeňovákov v tejto Národnej rade, ktoré si koalícia osvojila, ani o tom neviete. A prečo? Lebo som išiel, otravoval, rokoval, doniesol nejaké štúdie, nejaké podklady a jednoducho niečo prešlo, niečo neprešlo.
Mne nejde o to, aby to bolo moje, lebo vy, pani kolegyňa, ste povedali, že Sólymos chce byť lídrom v separovaní. Pre mňa, za mňa nech bude lídrom aj zemegule, je mi to jedno, ak to pomôže veci. Alebo ide len o to, že kto bude ten líder, že kto bude ten najekologickejší, že ja, ja, ja? Lebo treba tlačovku urobiť, teda mať mediálny výstup nejaký? Na to ja kašlem.
Však keď si všimnete, my máme minimum tlačoviek. Kašleme na to, nepotrebujeme robiť divadlo a cirkus. Lebo častokrát za posledné štyri roky, čo som tu, o chvíľu sa to končí, možno už tu nebudem, možno tu budem, ja neviem, ale častokrát mi to prišlo smiešne, tri tlačovky denne, len aby som mal tlačovku.
Skúsme sa pozerať na veci, na ich podstatu a skúsme hľadať riešenia. Ja opakujem, ja nemám až také zlé skúsenosti s mnohými, nie všetkými ministrami. Niektorí sa ani baviť nechcú. Ale väčšina ministrov, ktorých som oslovil s nejakými návrhmi, lebo je mi jasné, že môj ako opozičný návrh neprejde, no tak sklopím uši, ego ide bokom a idem rokovať. Keď mi ide o vec, tak skúsim presvedčiť ministra a skúsim presvedčiť poslancov. Kľudne si to dajte ako vlastný návrh zákona. Je mi to úplne jedno. Ale ide mi o tom, aby to prešlo.
A to odporúčam aj vám. Choďte, nech si to podajú oni ako vlastný pozmeňovák a možno to prejde. (Potlesk.)

Pán poslanec Kvorka.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážení hostia, pozorne som si vypočul príspevky, ktoré zazneli k tomuto zákonu, a je potrebné povedať z tohto pohľadu, že na tento zákon sa treba pozerať aj z iných pohľadov. Z pohľadov plastov v prírode, z pohľadu, čo vzniká a čo tieto plasty v prírode spôsobujú. A ja by som sa zameral troška a dovolil by som si predniesť aj voľakési údaje, ktoré sú pravdivé a urobené, aké majú plasty vplyv na vodné živočíchy, aké majú plasty vplyv na ryby, a popritom chcem zdôrazniť, že, samozrejme, všetko to, čo je potrebné v rámci tohto zákona prijať, je dané tým, že vznikajú aj problémy. Tie problémy sú dané tým, že vstupujeme do dačoho nového, čo prináša, samozrejme, aj starosti, aj problémy takého rangu, ktoré je potrebné vyriešiť. Ale k tomu, aby to bolo na správnom mieste, aby to bolo vyriešené, jednoducho sme my. Tu sme my nato, aby sme sa týmto problémom zaoberali, aby sme podporili ministerstvo životného prostredia z tohto pohľadu, že našlo odvahu a vstúpilo do procesu a do riešenia zákona, ktorý v každom prípade neni ničím novým. Je to vec zaužívaná v Európe bežne, kde sa dajú porovnať veci, ako sme Slovenská republika v tomto prípade pozadu. Máme veľké resty a tieto resty nám je potrebné riešiť.
Z toho dôvodu si dovolím povedať, že snaha ministerstva životného prostredia, množstvo plastov riešiť v prírode je potrebné a správne a všetky kroky, ktoré smerujú k tomuto, sú očakávané a vítané. Samozrejme, že vznikajú aj problémy, ktoré sa dajú zaradiť do toho, čo s tými plastami konkrétne v obydliach, domácnostiach, čo s tým sa bude robiť dajme tomu v predajniach do určitej rozlohy, kde sa dá natrafiť na problém, ktorý sa bude musieť tiež riešiť, dajme tomu voľaké skladové priestory. Ale to všetko sa dá vyriešiť. Podľa mňa to nie je problém, lebo dôležitý problém a ten najhlavnejší problém, ktorý musíme všetci mať na svojom vedomí, je zdravotný stav. Zdravotný stav, ktorý sa prenáša na posledných konzumentov a sprostredkovateľov toho všetkého, toho sme my občania, ktorí jednoducho prijímame potravu rôzneho druhu, kde tieto plasty majú vplyv na tieto živočíchy alebo dané ryby v tom stave, že môže dochádzať k určitým prípadom, čo je nie moc dobré a z pohľadu zdravotného, aj by som povedal, pre nás škodlivé.
Vplyv plastov v týchto ekosystémoch nie je možné podceňovať ani v sladkovodných vodách. Dotýkam sa tejto oblasti z toho dôvodu, že mám blízko k rybárstvu, zaujímam sa o to a dovolil som si priamo tento zákon konzultovať s odborníkmi, ichtyológmi, ktorí vedia, o čom hovoria, a ktorí mi dokázali vysvetliť veci do toho stavu, že je potrebné sa tomuto venovať a venovať sa takým spôsobom, aby sme dotiahli tento zákon do zdarného konca, aby sme dokázali tento zákon prijať pre nás, pre nás všetkých, pre spoločnosť, všetci, ktorí tuná žijeme.
Je potrebné ďalej povedať, že s tým zálohovaním fliaš je ozrejmených až 86 % obyvateľov Slovenskej republiky, len 10 % je proti tomu. A to už samé hovorí o voľajakej celospoločenskej objednávke. To hovorí o voľajakejsi veci, ktorá jednoducho poukazuje na to, že tuná musíme zaujať stanovisko a vyriešiť tento problém, tak ako som tuná spomínal.
Toto zavedenie týchto plastov podporili aj rôzne organizácie, ktoré sa zaoberali s týmto, pretože viem o tom, že ministerstvo životného prostredia viedlo široko rozsiahlu diskusiu na rôznych úrovniach a vyjadrenia všetkých zástupcov týchto organizácií speli k tomu, že jednoducho prijatie toho zákona je potrebné v takej podobe, ako je predložené, čo mu nebráni v druhom čítaní, samozrejme, vylepšiť niektoré veci pozmeňujúcimi návrhmi, konzultáciami s predstaviteľmi a odborníkmi zo životného prostredia, ktorí sú v tejto veci doma, ktorí tomu rozumejú, ktorí vedia dať veci na pravé miesto.
V súčasnosti je ešte jeden údaj, ktorý by som rád pripomenul a ktorý je potrebné, aby tu zaznel medzi vami a podľa toho sa dá urobiť aj určitý prehľad o tom, že vlastne ako je to dôležitá vec, a to je analýza Inštitútu environmentálnej politiky, ktorá uvedie ročne na trh 1 mld. PET fľašiek. Dobre ma počúvajte, 1 mld. PET fľašiek ide ročne do spotreby, ide to medzi nás, kade-tade sa to poneviera, pretože nájdu sa tu aj takí páni ako môj predchodca, ktorý sa tuná priznal, teda za čo mu treba akože dať klobúk dole, že vedel sa priznať aj k tomu, čo už dneska, si myslím, málo ľudí robí, že neseparuje, nezbiera, pretože tam v tých častiach Slovenska, mestách a obciach, kde nemajú zabezpečené vždycky všecko takým spôsobom, ako by malo byť, nájdu sa tie žlté vrecia, ktoré jednoducho hovoria o tom, že tam je ten separovaný odpad, že je tam tá umelá hmota a že to je určené na skladiská alebo do tých liniek, kde nie je možné to spojiť s normálnym, bežným odpadom, aby na jednej strane ľudia neseparovali a na druhej strane, čo dakedy tiež som sa s tým stretol, bolo to dávané na jednu kopu do jedného smetiska a nesplnilo to ten účel. Tomuto všeckému je potrebné predísť a toto všecko si myslím, že neni problém takýmto spôsobom urobiť.
Vyzbierať sa dokáže len 60 % z tej 1 mld. Dobre ma počúvajte, 60 %, 40 % mld. tohto odpadu, škodlivého odpadu, ktorý sa nachádza, ide kdesi. No a kde ide? V prípade vody ide do vody. A teraz ma dobre počúvajte, čo sa stáva s týmto odpadom. Tento odpad klesá na dno. Riečiská, ktoré majú rôzne ostré predmety, skaly a tak ďalej a tak ďalej, však vieme si predstaviť, čo to je, a ten prúd vody, pohyb, ktorý tam nastáva, kolíše s tým, s tými fľašami hore-dole, ktoré sa určitým spôsobom, ako keby ste ich brúsili, derú, derú, derú postupne, kde potom tie zbytky z týchto fliaš požierajú živočíchy, požierajú ryby, potom tie ryby nachytáme, zobereme si ich a nakoniec to skončí v našom organizme. A toto sú tie nebezpečné veci.
Pre toto je potrebné, vážení, a tu vás chcem ozaj poprosiť všetkých, zamyslieť sa nad týmto. Veď tu je dosah na zdravie nás všetkých, že je potrebné aj pri všetkých ťažkostiach, ktoré máme, ktoré nastávajú, s ktorými sa stretávame a s ktorými sa stretávať aj budeme do budúcnosti, je potrebné sa vysporiadať tak, aby ako je teraz predložené v návrhu a, samozrejme, aj s vylepšeniami, ktoré jednoducho nastanú v druhom čítaní, kde si myslím, že dospejeme k zdarnému koncu.
A z tohto dôvodu vás chcem aj poprosiť a požiadať, že je potrebné k tomu pristúpiť ozaj zodpovedne a podporiť životné prostredie v tomto návrhu zákona tak, aby mohol byť tento návrh zákona tu v našom pléne, v našej snemovni prijatý.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka - pani poslankyňa Zemanová.

Veľmi sa mi páčil (pozn. red.: správne "páčilo"), ako ste hovorili o tom vplyve plastov v prírode. Naozaj s tým sa dá iba súhlasiť. Nemám žiadne námietky.
Len tuná hovoríme o konkrétnom návrhu zákona, ktorý pán minister predložil ako jedinú alternatívu. On totižto má za cieľ štatistiky a nie dosiahnuť obmedzenie výskytu plastov v prírode. A to by mal (pozn. red.: správne "malo") byť naším cieľom, urobiť všetko pre to, aby sa ten plastový odpad do tých riek nedostával. Len toto, tento návrh zákona negarantuje tento výsledok. On hovorí len o jednej forme, áno, legitímnej, niekde v niektorých krajinách funguje možno podobným alebo trochu iným spôsobom, ale negarantuje tie negatívne javy, ktoré sú v našej spoločnosti tieto čierne skládky, odhodené iné odpady, tie plasty, ktoré nám ohrozujú ryby a iné vodné živočíchy, o ktorých ste hovorili.
A o tom tu dnes je aj moje vystúpenie, že neboli predložené žiadne iné alternatívy ani Inštitút environmentálnej politiky neposudzoval inú alternatívu ako tú, ktorú si vybral pán minister, že ju chce, pretože naozaj je to spoločenská objednávka, je to spoločenským hitom dnes zálohovať fľaše.
Len keď sa dôsledne rozprávate s ľuďmi a vysvetľujete im tieto dopady, ako to vlastne má fungovať a že až také jednoduché to ani s tým zálohovaním nebude, lebo myslím si, že mnohých bude obťažovať mať fľaše nepokrčené v nejakých igelitových taškách, s ktorými bude musieť cestovať na výkup, že vlastne naozaj v tom systéme zostane veľa fliaš, ktoré budú drahšie, budú zálohované a nedostanú sa naspäť do toho systému týmto systémom, ktorý je tuná navrhovaný. Áno, povedzme si, nech je drahší, tak nech si ju nekupujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať v záverečnom slove pán minister? Nie. Či áno?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som najprv odpovedal pánovi poslancovi.
Mal si otázku, že koľko správcov sa prihlási. No neviem, koľko sa prihlási. Dúfam, že bude viac. A podľa tých indícií, ktoré mám, ktoré ku mne teraz už chodia, tak vyzerá tak, že bude o to celkom slušný záujem.
Čo sa týka poplatkov, nezavádzame, nehovoríme, že aký má byť poplatok. Hovorili sme minimálny, aký by mal byť. Pre nás je dôležité, že my zadávame ciele, pre správcov zadávame ciele. Tie ciele kopírujú tie záväzky, ktoré sme, a to, čo nám jednak dáva smernica, za ktorú sme hlasovali v Európskom parlamente, to znamená, do roku 2025 by sme mali odseparovať 77 % týchto plastových fliaš a do roku 2029 90 % plastových fliaš.
Čo sa týka pokuty, súhlasím s tým, že proste musia byť a musia byť také, aby sa neoplatilo obchádzať environmentálne predpisy a zákon. O tom sme tu hovorili viackrát, lebo keď sa to oplatí, tak jednoducho to obíde, zaplatí pokutu a tak ďalej. Takže my budeme nástojiť na tom a už inšpekcia životného prostredia už teraz rieši tie pokuty tak, aby boli také, aby sa neoplatilo pre tých, ktorí porušujú tie zákony, tie zákony obchádzať.
Takže čo sa týka odkladu, to znamená, že prečo dva roky. No preto dva roky, lebo jednoducho tak sa na to musí pripraviť. Tu odznelo veľa vecí. Musia nakúpiť automaty, musia prispôsobiť priestory, musí sa zorganizovať logistika, musí sa zorganizovať všetko okolo toho, aby to mohlo fungovať. V 2022-om, keď my to rozbehneme, som presvedčený, že v 2024-om alebo piatom tých 77 % hravo dosiahneme, čo musíme. A v 2029-om budeme v pohode na 90 %. Takže asi toľko.
Pani poslankyňa, hovoríte, že čistejšie životné prostredie. To je pekné, len za to nič nerobíte okrem toho, že o tom rozprávate. Poviem konkrétnu vec. Pred dvomi rokmi sme tu hlasovali o zákone, kde sme spoplatnili plastové, igelitové tašky, kde som hovoril tu pri tomto pulte, že máme 400 kusov, proste občan Slovenskej republiky použije 400 kusov za rok plastových tašiek. Vy ste za ten zákon nehlasovala, asi ste myslela, že to nebude dobré. Teraz posledné čísla ukazujú, že za ten rok, čo ten zákon platí, sme klesli s tými číslami na 160 kusov. Sme pod európskym priemerom.
Som o tom presvedčený, že tento zákon, ktorý teraz tu máte na stole, s týmto zákonom určite budeme mať čistejšie Slovensko, určite budeme mať zdravšie Slovensko. Pre mňa 400 mil. plastových fliaš, čo je rozdiel medzi tým zberom, čo je teraz, a tým, čo vieme dosiahnuť, je obrovský počet. Vy tu hovoríte o nejakých 100 mil. Jednoducho v tých krajinách, kde tento systém funguje, všade dosiahli tých 90 %, niekde až 95. V dvoch krajinách sú na 88 % preto, lebo nabiehajú na systém. Budú tam za chvíľočku, budú nad 90 %.
Takže nie je chcem byť lídrom, pani poslankyňa, ja by som chcel, aby Slovensko bolo lídrom v strednej Európe. Dúfam, že budete chcieť aj vy. Ja chcem, aby Slovensko bolo čistejšie, ja chcem, aby sme fakt žili v čistejšej krajine. Viete, koľko to je nádob či fliaš, čo zostáva niekde? 400 miliónov? Tuná Námestie slobody, čo máme pred Úradom vlády, by ste mohli naplniť do 30-metrovej výšky. Celé námestie s tými fľašami, čo niekde zostane. Lebo teraz pozbierame 58 %. Nehovoriac o tom, že čistota tých fliaš, ktoré pozbierame, je na 52 %, čistota, kým pri triedenom zbere je tá čistota 93 %. To znamená, že je to obrovský rozdiel na tom, že akú má hodnotu ten materiál, čo sme pozbierali.
Niekde, si myslím, pán poslanec hovorí o tom, že ako, čo s tým narobiť. Samozrejme, že tie recyklačné kapacity, ktoré máme, na niečo sú a na niečo nie sú dostatočné. Jedna vec je, že približne v septembri otvorí brány jedna veľká recyklačná nová firma pri Zvolene, ktorá bude môcť recyklovať až 40-tisíc ton plastových fliaš. To znamená, to je skoro toľko, koľko sa vyzbiera, by sa vyzbieralo, keby bol ten zálohovaný systém na Slovensku. To znamená, skoro všetko by vedeli spracovať. Ale na iné technológie Operačný program Kvalita životného prostredia, tam sú až dve výzvy okolo, za 200 mil. euro na rôzne technológie na spracovanie odpadu. Samozrejme, že my nemôžme naháňať podnikateľov, aby to brali, ale proste vytvárame priestor na to, aby tie separačné kapacity sme naplnili tak, aby sme mohli separovať čo najviac.
Takže, pani poslankyňa, nie rozprávať treba o čistom životnom prostredí na Slovensku, a robiť pre to niečo a konať. To, čo ste vy tunák rozprávala, tak to, ja si myslím, že, neviem, či zastupujete firmy, ktoré nechcú platiť za svoj odpad, alebo či zastupujete fakt záujmy Slovenska a ochrany prírody tuná na Slovensku, lebo mám obavy.
Ďakujem veľmi pekne.

Záverečné slovo - spravodajca.