46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Áno, páčilo sa mi, tá tvoja poznámka, pán kolega Martin Fecko, ohľadom toho, že treba naučiť ľudí separovať. Pretože pri zavedení tohto systému stále budeme musieť učiť ľudí separovať, lebo je to nedostatočné, ale budeme ich musieť ešte učiť aj zálohovať, aby rozoznali fľaše, ktoré sú zálohovateľné a ktoré nie sú. Pretože on keď príde v dobrej mienke, že dostane peniaze za fľašu, ktorá je zálohovaná, a príde napoly s fľašami bez zálohy, napoly s fľašami so zálohou, tak mu zoberú len polovičku. A čo potom s tou druhou časťou?
S tým, že ten systém naozaj, že je nedostatočné separovanie na Slovensku, poukazuje aj kontrola Národného kontrolného úradu, ktorý pri hodnotení štátneho rozpočtu vytýkal túto skutočnosť rezortu životného prostredia, že je stále nedostatočné percento separovaného zberu a látky, ktoré by mohli vstupovať ako suroviny do ďalšieho procesu výroby, sa odnášajú na skládky alebo do spaľovní.
Ale treba povedať, že naozaj, pán minister, toto nie je cesta na to, aby sme tento neduh spoločnosti vyriešili, iba ho komplikujeme. Viem, je to ľúbivé, ale nebude to efektívne a neprinesie to čistejšie Slovensko.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, iba si doplnila, takže myslím, že môžem v prvom rade súhlasiť a chcem veriť, že raz sa dožijeme toho, že tá separácia na Slovensku bude taká ako v iných krajinách, z ktorých si môžme brať príklad. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ľudia neseparujú a neseparujú preto, lebo nie sú motivovaní. Ja napríklad tiež neseparujem odpad, sa priznám (reakcie z pléna), lebo sa mi nechce a nie som motivovaný, že prečo by som to mal robiť. Priznám sa, je to tak, nebudem sa tu tváriť, že som nejaký poctivý, svedomitý. Ľudia nie sú motivovaní.
Ja osobne som presvedčený, že tento zákon je dobrý, ale nie je dokonalý. Dobrý je preto, lebo bude motivovať ľudí, aby separovali odpad. Určite ich bude motivovať a bude ich motivovať preto, lebo za to dostanú peniaze.
Ja by som na vašom mieste, kolegovia, nepodceňoval ľudí, že nevedia a to je komplikované. Nie, nie je to komplikované. Keď chodíte do Chorvátska na dovolenky, tak v Chorvátsku si môžte všimnúť v tých apartmánoch, kde sa ubytujete, že tí domáci odkladajú plastové fľaše. Ja som to videl prvýkrát, myslím, že pred dvomi rokmi a pýtal som sa toho domáceho, že načo to tam skladuje všetko, však to daj do kontajnera, veď máš tam kontajner. A on mi hovorí, že nie, že príde auto, zoberie čítačku, naskenuje nejaký jeho QR kód, že to je dotyčná osoba, potom naskenuje tie fľaše, zobere ich a on dostane potom peniaze. Úplne jednoduché.
Čo dneska stojí čítačka - 130 euro, 140 euro? Však to je zanedbateľná položka pre firmy.
Čo s firmami, teraz hovorím o tých argumentoch, ktoré tu odzneli, čo s firmami, resp. s prevádzkami do 300 m²? A to je zase priestor na biznis, na biznis pre ľudí, ktorí budú motivovaní. Ja vám poviem čo. V Chorvátsku napríklad tie plasty zberajú bezdomovci, kde len vidia, dvihnú tú fľašu a odnesú ju. Teraz si predstavte, že v tých dedinách, kde kolegyňa Zemanová hovorila, že sú tie malé prevádzky, ktoré nebudú povinné vykupovať tie zálohové fľaše, tak ja si viem kľudne prestaviť, že naši spoluobčania, ktorí dnes zberajú železo, začnú zberať plastové fľaše. To je úplná realita. Dnes už železo nie je také výhodné zberať a odniesť do šrotu, aké to bolo kedysi, ale myslím si, že - koľko to je, Peter, pomôž mi, 12 centov za fľašu? - 12 centov, no 12 centov je dosť, 10-12 centov. Tak teraz si predstavte, že tí naši spoluobčania budú obiehavať tieto dediny, a to len akože príklad, budú tým babkám, ktoré nemôžu ísť do toho okresného mesta, dávať polovičnú cenu hneď na ruku a oni si to odvezú. Vám garantujem, že to urobia, oni sú podnikaví. A ja hovorím, prečo nie? Keď to pomôže tomu, že sa budú zberať tie plastové fľaše v katastroch, mimo katastrov, v prírode, prečo nie? Nebudú páchať škody ako pri zbere železa, lebo častokrát hraničia s trest..., alebo sú za hranicou, resp. sa stávajú trestnými činmi. Však to vieme, poklopy, koľajnice, všetko možné. Čo nie je zvarené, no tak dostane nohy. Ale plastové fľaše? Veď sa choďte pozrieť v okolí našich riek, samá plastová fľaša. Pozrite sa v lesoch, pozrite sa popri cestách, samá plastová fľaša.
Skúste ísť napríklad do takého Egypta. A keď idete mimo tých turistických destinácií, to sú plastové polia. Všade, všade plast, všade plast. Pozrite si videá, pozrite si fotky, ako vyzerajú niektoré prístavy. Samý plast.
Tak prečo kritizujeme niečo, s čím ministerstvo prichádza. Veď to skúsme, veď nebuďte v kuse len pesimisti, a preto, lebo to predkladá Sólymos, lebo to predkladá koalícia, tak je to zlé. A len hľadáme, prečo je to zlé.
Mne sa tiež nepáči, že opozičné návrhy neprechádzajú, lebo sú opozičné. Áno, je to úplná blbosť takto pristupovať k politike, ale, bohužiaľ, hej, musíme si zvykať. Ja verím, že po ďalších voľbách, keď sa nejakým spôsobom zmení, nová vláda nebude takto pristupovať, že my sme koalícia, tak len naše budú prechádzať. Veď kedy Béla Bugár povedal, keď zákon pomôže čo i len jednému človeku, tak je to dobrý zákon. A ja hovorím to isté. Keď tento zákon je nejakým prvým krokom k tomu, aby sme sa zbavili plastov v prírode, prečo ho nepodporiť a kľudne ho v druhom čítaní vylepšíme. Veď, kolegovia, dajte na papier pozmeňovacie návrhy, ja vyzývam pána ministra, aby bol ústretový k pozmeňovacím návrhom, aby bol ústretový k rokovaniu a nájdeniu nejakého kompromisu, tak vylepšíme ten zákon. V praxi uvidíme, ako ten zákon funguje. Keď nebude fungovať dobre, tak zmeníme zákon, vylepšíme ho. Ale prečo a priori odmietame? Je to zlé a to nebude fungovať a to sa nedá.
Keď si pamätáte, kto počúval, istého času aj Ivan Mikloš o rovnej dani, nie, to sa nedá, to je zlé, to nebude fungovať. Fungovalo to, ľuďom to pomohlo. A to môžme menovať x vecí, čo sa nedalo, že nebude fungovať.
Viete, čo je sranda? Všetci hovoria, že sa niečo nedá, potom príde hlupák, ktorý nevie, že sa to nedá, a urobí to. Skúsme byť optimisti a skúsme nájsť nejaký kompromis, skúsme upraviť ten zákon alebo skúsme dať šancu tomuto zákonu a naozaj skúsme s tými plastami niečo robiť. Ja sám to vnímam tiež, na sám to tiež vnímam v okolí, všade samé platy.
Ja napríklad som rád, že jednorazové plastové výrobky zmiznú. Ja napríklad som rád, že tento zákon je tu a uvidíme, ako bude vyzerať v praxi, ale považujem to za dobrý krok. Veď viete veľmi dobre, hovorí také nejaké príslovie, ktorého autor je všetko možné, ale nikto nevie, kto presne, že aj tisícmíľová cesta začína prvým krokom. A toto je prvý krok k tomu, aby Slovensko sa zbavilo plastov v prírode. A môžme ísť potom ďalej. Môžme si pozrieť na ďalší odpad.
Nevedia, čo majú robiť s odpadom, Martin? Ak nevedia, čo majú robiť s tým odpadom, tak sú hlúpi. A vieš prečo? Pretože odpad je normálna komodita, s ktorou sa obchoduje. Odpad je jeden s najväčších biznisov na svete. Mám pravdu? Mám pravdu, pán minister? Mám.
Ja osobne mám známeho, ktorý pracuje v takejto firme, ktorá sa zaoberá obchodom s odpadom. Nemajú zberné suroviny, nemajú autá, nie je to nejaká firma, ktorá zberá odpad, a oni obchodujú s odpadom. A napríklad hovorí, že chodia prosiť do veľkých obchodných reťazcov, že budeme od vás vykupovať ten odpad, budeme chodiť k vám brať ten odpad. A stále narážajú na neochotu a špekulácie a cenu a neviem čo. Sú firmy, ktoré chcú ten odpad, lebo ten odpad je veľmi dobrá komodita. Myslím, že - ktorá to je krajina? - Švédsko nemá odpad. Dováža odpad. Chápete? Oni dovážajú odpad. Prečo si nezoberieme príklad zo Švédska? Však nevymýšľajme teplú vodu, keď už ju niekto vymyslel? Pozrime sa na krajiny, kde to funguje.
A hovorím, ja tento zákon považujem za prvý krok. Nechcem chváliť pána ministra, ale ja osobne si myslím, že za toto volebné obdobie je to z môjho pohľadu asi, asi najlepší zákon, s ktorým prišiel, o ktorom som presvedčený, že môže výrazne zmeniť situáciu, dajme tomu v životnom prostredí, lebo toho plastu je naozaj všade veľa, to musíme uznať aj sami.
Čiže ja vás len prosím, pán minister, aby ste boli ochotný a ústretový počúvať opozičných poslancov. Opozičných poslancov vyzývam, choďte rokovať, nieže dám pozmeňovák a schváľte mi ho. Takto to nefunguje, to viete veľmi dobre. Volajte ministrovi, píšte mu, otravujte Antala, choďte na ministerstvo, sadnite si s úradníkmi, žerte im nervy, tak som to robil ja neraz a oni vás budú počúvať. A vám garantujem, že na tom ministerstve je veľmi veľa kvalitných ľudí, veľmi veľa fundovaných ľudí, ktorí rozumejú problematike a sú ochotní počúvať. Že veci nefungujú tak, že tu je pozmeňovák, a keď ho neschválite, budeme kričať a hneď, samozrejme, päť minút nato si urobíme tlačovku. A tí hajzli nám to neschválili! A my sme chceli to dobré, všeobecné, svetový mier, a oni nám to neschválili. Choďte rokovať, choďte na ministerstvo a otravujte ich. Tam sedia hore, sa usmievajú a veľmi sa tešia na vás.
Z mojej strany všetko. Ďakujem.

Pán kolega Pčolinský, tak dúfam, že odteraz začnete separovať, že tých 10 centov bude pre vás motivačným a záväzkom, že začnete separovať.
To, že peniaze majú byť motiváciou za vyzbierané plasty, áno, môže to byť. Len presne, ako ste vy povedali, na príklade Chorvátska, tam nejde o to, že majú tie fľaše unikátny kód a zberajú len chorvátske fľaše, tam zberajú všetko. Práve tie sociálne slabšie skupiny chodia, dočisťujú pláže po slovenských fľašiach, ktoré si tam donesú naši turisti, a potom sa to vrece s tými fľašami váži. Presne to, čo som ja navrhovala v mojom vystúpení, že tento návrh alternatívny nebol ani len posúdený a vyhodnotený, že by sa mohli plasty vykupovať či už na zberných dvoroch obcí, alebo aj na iných miestach, napríklad aj pri malých predajniach.
O tom hovorím, že tento návrh je návrhom pána ministra, preto on sa rozhodol, že to takto bude, lebo on chce byť lídrom v zálohovaní fliaš strednej Európy. Takto to hovorí v svojom videu a takto on to prezentuje.
Komisia pre posudzovanie vplyvov dopadov tohto zákona na spoločnosť hovorí, neodporúča túto, túto, tento zákon predkladať do parla..., najprv do vlády a následne do parlamentu, pretože nemá dostatočne posúdené vplyvy a tie vplyvy, ktoré tam sú, nedošlo k ich správnemu vyčísleniu a budú také, ktoré možno budú ďaleko horšie pre tú krajinu, aby sme mali krajinu čistú. Ani ja nechcem, aby boli plastové fľaše kdekade poroz..., ani iné plasty. Nikto z nás to nechce. Ale systém nám to negarantuje a o tom ja hovorím, že sú aj iné spôsoby možno lacnejšie a hlavne efektívnejšie, aby boli.
Vy, toto je 80 za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán kolega, ja som nepovedal, že je to ako zákon zlý, však som aj hovoril, že asi sa inšpiroval našimi, sme tu tiež predkladali ho v minulom volebnom období. A my sme tiež, by som povedal, že racionálne zmýšľali a tieto veci, že iď a dojednaj, ja som už mal tých dojednaní, vieš koľko, vieš koľko som mal za tých deväť rokov dojednaní? A na výbore koľko som mal dojednaní, že všecko mi prejde?
Takže, bacha, ja už som z tých vyrástol, a preto niektoré dávam zákony aj trinástykrát, aj pätnástykrát. Keď si ich nevedeli za dva mesiace presadiť, nech si ju prejdú rok čo rok, pretože o tom to má byť. Ja nedávam nové, ja dávam stále recyklované zákony, ktoré sme tu dávali, a pokiaľ by boli prijaté mnohé, tak garantujem, že máme tu úsporu, ktorá by možnože hovorila aj o miliónoch eur.
A keď som hovoril o tej koncovke a že sú hlúpi, ty hovoríš, proste sú hlúpi. No ja sa zas spýtam, jak je to možné, že my tých hlúpych tu strpíme? Veď predsa poďme na nich, som minister životného prostredia a poviem, že jak je to možné, že ty nemáš koncovku, hej, a ty to odoberáš? Takže poďme, poďme to nejaké zdirigovať, však ja nemám s tým problém. Jak ty hovoríš, proste že, áno, máš nejakého kolegu, ktorý funguje. Ja takisto som mal a prakticky povedal, že už to nie, že neni to preňho biznis, skončil.
Ja sa pýtam, ako to koordinuje v rámci Slovenska, aby nám to neskončilo znovu na tých skládkach, kde prakticky sme zaviazaní, že tie skládky nám majú skončiť do určitého roku? A my teraz zisťujeme, že 80 % máme na skládkach. Veď to je katastrofa. My s tým nič nerobíme. Takže tu je ten problém.
Takže toľko z mojej strany a myslím si, že všecko dobré, čo je, vidíš, zákony im neprechádzajú iba ich hlasmi. Ale ja som zažil dôslednú opozíciu pána Fica, keď tu bol v roku 2010 - 12, a si pozri, koľko nám dal akože opozičný, vládnym návrhom súhlasiť, že môžme to prijať. Nechcem hovoriť, že revanš. Ale to sa pamätá.
Ďakujem.

Vy ste, kolegovia, pesimisti. Ale rozumiem akože vašim výhradám. Práve preto hovorím, že choďte za ministrom, choďte za Antalom a otravujte ich. A keď máš, Martin, akože zlú skúsenosť, že za deväť rokov. No, ja neviem ako, nechcel som to tu nikdy rozprávať, ale mne napríklad prešlo 21 pozmeňovákov v tejto Národnej rade, ktoré si koalícia osvojila, ani o tom neviete. A prečo? Lebo som išiel, otravoval, rokoval, doniesol nejaké štúdie, nejaké podklady a jednoducho niečo prešlo, niečo neprešlo.
Mne nejde o to, aby to bolo moje, lebo vy, pani kolegyňa, ste povedali, že Sólymos chce byť lídrom v separovaní. Pre mňa, za mňa nech bude lídrom aj zemegule, je mi to jedno, ak to pomôže veci. Alebo ide len o to, že kto bude ten líder, že kto bude ten najekologickejší, že ja, ja, ja? Lebo treba tlačovku urobiť, teda mať mediálny výstup nejaký? Na to ja kašlem.
Však keď si všimnete, my máme minimum tlačoviek. Kašleme na to, nepotrebujeme robiť divadlo a cirkus. Lebo častokrát za posledné štyri roky, čo som tu, o chvíľu sa to končí, možno už tu nebudem, možno tu budem, ja neviem, ale častokrát mi to prišlo smiešne, tri tlačovky denne, len aby som mal tlačovku.
Skúsme sa pozerať na veci, na ich podstatu a skúsme hľadať riešenia. Ja opakujem, ja nemám až také zlé skúsenosti s mnohými, nie všetkými ministrami. Niektorí sa ani baviť nechcú. Ale väčšina ministrov, ktorých som oslovil s nejakými návrhmi, lebo je mi jasné, že môj ako opozičný návrh neprejde, no tak sklopím uši, ego ide bokom a idem rokovať. Keď mi ide o vec, tak skúsim presvedčiť ministra a skúsim presvedčiť poslancov. Kľudne si to dajte ako vlastný návrh zákona. Je mi to úplne jedno. Ale ide mi o tom, aby to prešlo.
A to odporúčam aj vám. Choďte, nech si to podajú oni ako vlastný pozmeňovák a možno to prejde. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážení hostia, pozorne som si vypočul príspevky, ktoré zazneli k tomuto zákonu, a je potrebné povedať z tohto pohľadu, že na tento zákon sa treba pozerať aj z iných pohľadov. Z pohľadov plastov v prírode, z pohľadu, čo vzniká a čo tieto plasty v prírode spôsobujú. A ja by som sa zameral troška a dovolil by som si predniesť aj voľakési údaje, ktoré sú pravdivé a urobené, aké majú plasty vplyv na vodné živočíchy, aké majú plasty vplyv na ryby, a popritom chcem zdôrazniť, že, samozrejme, všetko to, čo je potrebné v rámci tohto zákona prijať, je dané tým, že vznikajú aj problémy. Tie problémy sú dané tým, že vstupujeme do dačoho nového, čo prináša, samozrejme, aj starosti, aj problémy takého rangu, ktoré je potrebné vyriešiť. Ale k tomu, aby to bolo na správnom mieste, aby to bolo vyriešené, jednoducho sme my. Tu sme my nato, aby sme sa týmto problémom zaoberali, aby sme podporili ministerstvo životného prostredia z tohto pohľadu, že našlo odvahu a vstúpilo do procesu a do riešenia zákona, ktorý v každom prípade neni ničím novým. Je to vec zaužívaná v Európe bežne, kde sa dajú porovnať veci, ako sme Slovenská republika v tomto prípade pozadu. Máme veľké resty a tieto resty nám je potrebné riešiť.
Z toho dôvodu si dovolím povedať, že snaha ministerstva životného prostredia, množstvo plastov riešiť v prírode je potrebné a správne a všetky kroky, ktoré smerujú k tomuto, sú očakávané a vítané. Samozrejme, že vznikajú aj problémy, ktoré sa dajú zaradiť do toho, čo s tými plastami konkrétne v obydliach, domácnostiach, čo s tým sa bude robiť dajme tomu v predajniach do určitej rozlohy, kde sa dá natrafiť na problém, ktorý sa bude musieť tiež riešiť, dajme tomu voľaké skladové priestory. Ale to všetko sa dá vyriešiť. Podľa mňa to nie je problém, lebo dôležitý problém a ten najhlavnejší problém, ktorý musíme všetci mať na svojom vedomí, je zdravotný stav. Zdravotný stav, ktorý sa prenáša na posledných konzumentov a sprostredkovateľov toho všetkého, toho sme my občania, ktorí jednoducho prijímame potravu rôzneho druhu, kde tieto plasty majú vplyv na tieto živočíchy alebo dané ryby v tom stave, že môže dochádzať k určitým prípadom, čo je nie moc dobré a z pohľadu zdravotného, aj by som povedal, pre nás škodlivé.
Vplyv plastov v týchto ekosystémoch nie je možné podceňovať ani v sladkovodných vodách. Dotýkam sa tejto oblasti z toho dôvodu, že mám blízko k rybárstvu, zaujímam sa o to a dovolil som si priamo tento zákon konzultovať s odborníkmi, ichtyológmi, ktorí vedia, o čom hovoria, a ktorí mi dokázali vysvetliť veci do toho stavu, že je potrebné sa tomuto venovať a venovať sa takým spôsobom, aby sme dotiahli tento zákon do zdarného konca, aby sme dokázali tento zákon prijať pre nás, pre nás všetkých, pre spoločnosť, všetci, ktorí tuná žijeme.
Je potrebné ďalej povedať, že s tým zálohovaním fliaš je ozrejmených až 86 % obyvateľov Slovenskej republiky, len 10 % je proti tomu. A to už samé hovorí o voľajakej celospoločenskej objednávke. To hovorí o voľajakejsi veci, ktorá jednoducho poukazuje na to, že tuná musíme zaujať stanovisko a vyriešiť tento problém, tak ako som tuná spomínal.
Toto zavedenie týchto plastov podporili aj rôzne organizácie, ktoré sa zaoberali s týmto, pretože viem o tom, že ministerstvo životného prostredia viedlo široko rozsiahlu diskusiu na rôznych úrovniach a vyjadrenia všetkých zástupcov týchto organizácií speli k tomu, že jednoducho prijatie toho zákona je potrebné v takej podobe, ako je predložené, čo mu nebráni v druhom čítaní, samozrejme, vylepšiť niektoré veci pozmeňujúcimi návrhmi, konzultáciami s predstaviteľmi a odborníkmi zo životného prostredia, ktorí sú v tejto veci doma, ktorí tomu rozumejú, ktorí vedia dať veci na pravé miesto.
V súčasnosti je ešte jeden údaj, ktorý by som rád pripomenul a ktorý je potrebné, aby tu zaznel medzi vami a podľa toho sa dá urobiť aj určitý prehľad o tom, že vlastne ako je to dôležitá vec, a to je analýza Inštitútu environmentálnej politiky, ktorá uvedie ročne na trh 1 mld. PET fľašiek. Dobre ma počúvajte, 1 mld. PET fľašiek ide ročne do spotreby, ide to medzi nás, kade-tade sa to poneviera, pretože nájdu sa tu aj takí páni ako môj predchodca, ktorý sa tuná priznal, teda za čo mu treba akože dať klobúk dole, že vedel sa priznať aj k tomu, čo už dneska, si myslím, málo ľudí robí, že neseparuje, nezbiera, pretože tam v tých častiach Slovenska, mestách a obciach, kde nemajú zabezpečené vždycky všecko takým spôsobom, ako by malo byť, nájdu sa tie žlté vrecia, ktoré jednoducho hovoria o tom, že tam je ten separovaný odpad, že je tam tá umelá hmota a že to je určené na skladiská alebo do tých liniek, kde nie je možné to spojiť s normálnym, bežným odpadom, aby na jednej strane ľudia neseparovali a na druhej strane, čo dakedy tiež som sa s tým stretol, bolo to dávané na jednu kopu do jedného smetiska a nesplnilo to ten účel. Tomuto všeckému je potrebné predísť a toto všecko si myslím, že neni problém takýmto spôsobom urobiť.
Vyzbierať sa dokáže len 60 % z tej 1 mld. Dobre ma počúvajte, 60 %, 40 % mld. tohto odpadu, škodlivého odpadu, ktorý sa nachádza, ide kdesi. No a kde ide? V prípade vody ide do vody. A teraz ma dobre počúvajte, čo sa stáva s týmto odpadom. Tento odpad klesá na dno. Riečiská, ktoré majú rôzne ostré predmety, skaly a tak ďalej a tak ďalej, však vieme si predstaviť, čo to je, a ten prúd vody, pohyb, ktorý tam nastáva, kolíše s tým, s tými fľašami hore-dole, ktoré sa určitým spôsobom, ako keby ste ich brúsili, derú, derú, derú postupne, kde potom tie zbytky z týchto fliaš požierajú živočíchy, požierajú ryby, potom tie ryby nachytáme, zobereme si ich a nakoniec to skončí v našom organizme. A toto sú tie nebezpečné veci.
Pre toto je potrebné, vážení, a tu vás chcem ozaj poprosiť všetkých, zamyslieť sa nad týmto. Veď tu je dosah na zdravie nás všetkých, že je potrebné aj pri všetkých ťažkostiach, ktoré máme, ktoré nastávajú, s ktorými sa stretávame a s ktorými sa stretávať aj budeme do budúcnosti, je potrebné sa vysporiadať tak, aby ako je teraz predložené v návrhu a, samozrejme, aj s vylepšeniami, ktoré jednoducho nastanú v druhom čítaní, kde si myslím, že dospejeme k zdarnému koncu.
A z tohto dôvodu vás chcem aj poprosiť a požiadať, že je potrebné k tomu pristúpiť ozaj zodpovedne a podporiť životné prostredie v tomto návrhu zákona tak, aby mohol byť tento návrh zákona tu v našom pléne, v našej snemovni prijatý.
Ďakujem za pozornosť.

Veľmi sa mi páčil (pozn. red.: správne "páčilo"), ako ste hovorili o tom vplyve plastov v prírode. Naozaj s tým sa dá iba súhlasiť. Nemám žiadne námietky.
Len tuná hovoríme o konkrétnom návrhu zákona, ktorý pán minister predložil ako jedinú alternatívu. On totižto má za cieľ štatistiky a nie dosiahnuť obmedzenie výskytu plastov v prírode. A to by mal (pozn. red.: správne "malo") byť naším cieľom, urobiť všetko pre to, aby sa ten plastový odpad do tých riek nedostával. Len toto, tento návrh zákona negarantuje tento výsledok. On hovorí len o jednej forme, áno, legitímnej, niekde v niektorých krajinách funguje možno podobným alebo trochu iným spôsobom, ale negarantuje tie negatívne javy, ktoré sú v našej spoločnosti tieto čierne skládky, odhodené iné odpady, tie plasty, ktoré nám ohrozujú ryby a iné vodné živočíchy, o ktorých ste hovorili.
A o tom tu dnes je aj moje vystúpenie, že neboli predložené žiadne iné alternatívy ani Inštitút environmentálnej politiky neposudzoval inú alternatívu ako tú, ktorú si vybral pán minister, že ju chce, pretože naozaj je to spoločenská objednávka, je to spoločenským hitom dnes zálohovať fľaše.
Len keď sa dôsledne rozprávate s ľuďmi a vysvetľujete im tieto dopady, ako to vlastne má fungovať a že až také jednoduché to ani s tým zálohovaním nebude, lebo myslím si, že mnohých bude obťažovať mať fľaše nepokrčené v nejakých igelitových taškách, s ktorými bude musieť cestovať na výkup, že vlastne naozaj v tom systéme zostane veľa fliaš, ktoré budú drahšie, budú zálohované a nedostanú sa naspäť do toho systému týmto systémom, ktorý je tuná navrhovaný. Áno, povedzme si, nech je drahší, tak nech si ju nekupujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som najprv odpovedal pánovi poslancovi.
Mal si otázku, že koľko správcov sa prihlási. No neviem, koľko sa prihlási. Dúfam, že bude viac. A podľa tých indícií, ktoré mám, ktoré ku mne teraz už chodia, tak vyzerá tak, že bude o to celkom slušný záujem.
Čo sa týka poplatkov, nezavádzame, nehovoríme, že aký má byť poplatok. Hovorili sme minimálny, aký by mal byť. Pre nás je dôležité, že my zadávame ciele, pre správcov zadávame ciele. Tie ciele kopírujú tie záväzky, ktoré sme, a to, čo nám jednak dáva smernica, za ktorú sme hlasovali v Európskom parlamente, to znamená, do roku 2025 by sme mali odseparovať 77 % týchto plastových fliaš a do roku 2029 90 % plastových fliaš.
Čo sa týka pokuty, súhlasím s tým, že proste musia byť a musia byť také, aby sa neoplatilo obchádzať environmentálne predpisy a zákon. O tom sme tu hovorili viackrát, lebo keď sa to oplatí, tak jednoducho to obíde, zaplatí pokutu a tak ďalej. Takže my budeme nástojiť na tom a už inšpekcia životného prostredia už teraz rieši tie pokuty tak, aby boli také, aby sa neoplatilo pre tých, ktorí porušujú tie zákony, tie zákony obchádzať.
Takže čo sa týka odkladu, to znamená, že prečo dva roky. No preto dva roky, lebo jednoducho tak sa na to musí pripraviť. Tu odznelo veľa vecí. Musia nakúpiť automaty, musia prispôsobiť priestory, musí sa zorganizovať logistika, musí sa zorganizovať všetko okolo toho, aby to mohlo fungovať. V 2022-om, keď my to rozbehneme, som presvedčený, že v 2024-om alebo piatom tých 77 % hravo dosiahneme, čo musíme. A v 2029-om budeme v pohode na 90 %. Takže asi toľko.
Pani poslankyňa, hovoríte, že čistejšie životné prostredie. To je pekné, len za to nič nerobíte okrem toho, že o tom rozprávate. Poviem konkrétnu vec. Pred dvomi rokmi sme tu hlasovali o zákone, kde sme spoplatnili plastové, igelitové tašky, kde som hovoril tu pri tomto pulte, že máme 400 kusov, proste občan Slovenskej republiky použije 400 kusov za rok plastových tašiek. Vy ste za ten zákon nehlasovala, asi ste myslela, že to nebude dobré. Teraz posledné čísla ukazujú, že za ten rok, čo ten zákon platí, sme klesli s tými číslami na 160 kusov. Sme pod európskym priemerom.
Som o tom presvedčený, že tento zákon, ktorý teraz tu máte na stole, s týmto zákonom určite budeme mať čistejšie Slovensko, určite budeme mať zdravšie Slovensko. Pre mňa 400 mil. plastových fliaš, čo je rozdiel medzi tým zberom, čo je teraz, a tým, čo vieme dosiahnuť, je obrovský počet. Vy tu hovoríte o nejakých 100 mil. Jednoducho v tých krajinách, kde tento systém funguje, všade dosiahli tých 90 %, niekde až 95. V dvoch krajinách sú na 88 % preto, lebo nabiehajú na systém. Budú tam za chvíľočku, budú nad 90 %.
Takže nie je chcem byť lídrom, pani poslankyňa, ja by som chcel, aby Slovensko bolo lídrom v strednej Európe. Dúfam, že budete chcieť aj vy. Ja chcem, aby Slovensko bolo čistejšie, ja chcem, aby sme fakt žili v čistejšej krajine. Viete, koľko to je nádob či fliaš, čo zostáva niekde? 400 miliónov? Tuná Námestie slobody, čo máme pred Úradom vlády, by ste mohli naplniť do 30-metrovej výšky. Celé námestie s tými fľašami, čo niekde zostane. Lebo teraz pozbierame 58 %. Nehovoriac o tom, že čistota tých fliaš, ktoré pozbierame, je na 52 %, čistota, kým pri triedenom zbere je tá čistota 93 %. To znamená, že je to obrovský rozdiel na tom, že akú má hodnotu ten materiál, čo sme pozbierali.
Niekde, si myslím, pán poslanec hovorí o tom, že ako, čo s tým narobiť. Samozrejme, že tie recyklačné kapacity, ktoré máme, na niečo sú a na niečo nie sú dostatočné. Jedna vec je, že približne v septembri otvorí brány jedna veľká recyklačná nová firma pri Zvolene, ktorá bude môcť recyklovať až 40-tisíc ton plastových fliaš. To znamená, to je skoro toľko, koľko sa vyzbiera, by sa vyzbieralo, keby bol ten zálohovaný systém na Slovensku. To znamená, skoro všetko by vedeli spracovať. Ale na iné technológie Operačný program Kvalita životného prostredia, tam sú až dve výzvy okolo, za 200 mil. euro na rôzne technológie na spracovanie odpadu. Samozrejme, že my nemôžme naháňať podnikateľov, aby to brali, ale proste vytvárame priestor na to, aby tie separačné kapacity sme naplnili tak, aby sme mohli separovať čo najviac.
Takže, pani poslankyňa, nie rozprávať treba o čistom životnom prostredí na Slovensku, a robiť pre to niečo a konať. To, čo ste vy tunák rozprávala, tak to, ja si myslím, že, neviem, či zastupujete firmy, ktoré nechcú platiť za svoj odpad, alebo či zastupujete fakt záujmy Slovenska a ochrany prírody tuná na Slovensku, lebo mám obavy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Začnem od poradia.
Vážená pani kolegyňa, bol som prekvapený z vášho vystúpenia. Priznám sa, že od vás som čakal možno to, že skritizujete ten zákon. To som bral. Je to povinnosť opozície, zákon, tak ako tu aj bolo povedané, a zvlášť takýto zákon, ktorý je nový, ktorý je proste od začiatku písaný, nemusí byť dokonalý, nemusí byť dobrý. Máme druhé čítanie a možno ani tam sa nevychytajú a potom až aplikačná prax vychytáva takéto problémy, a nečakal som, že odmietnete systém ako celok práve preto, že vy ste skutočne ako keby, nieže ako keby, ale environmentálne zmýšľajúci človek a budete sa a snažíte sa hľadať riešenia, ktoré pomôžu čo i len trošku nášmu životnému prostrediu. Žiaľ, vy ste toto odmietli.
Ale asi to tak zoširšia zoberem. Áno, Slovenská republika má obrovský problém so separáciou a potom následne aj s recykláciou odpadu ako takého. To sa nemusíme presviedčať. A teraz sú otázky a odpovede, ako sa niečo dá urobiť. Toto je jeden malý krok v celom systéme odpadového hospodárstva, ktorý vyrieši jednu zložku odpadov, s ktorou však máme napriek tomu, že tu máme zavedený od 2005-ho alebo šiesteho, pokiaľ si dobre pamätám, povinný, povinnú separáciu, konkrétne plastov. Nedokázali sme to. Nedokázali sme to a som aj primátorom mesta, ktoré aktívne pracuje s odpadovým hospodárstvom, a musím povedať, nedarí sa to, napriek tomu, že máme zavedený ako asi jediní množstvový zber na území Slovenska pre všetkých na území obce, to znamená aj pre fyzické osoby, aj pre podnikateľov, nedarí sa to a nevieme pokročiť dopredu.
Viete, prečo sa to nedarí? Lebo odpady na Slovensku sú lacné a to si akákoľvek vláda príde potom, bude to musieť radikálne riešiť a odpady sa budú musieť zdražieť. Dneska nemôže stáť odpad 20 euro na hlavu, na osobu a rok, lebo za tieto peniaze skutočne to neni motivujúce. Ľudia to jednoducho šupnú do zmesového odpadu, ktorý končí celý na skládkach. Trošku sa zvýšili ceny za skládkovné. V princípe to niečo zdraželo, ale nič výrazne.
Viete, prečo máme, prečo máme problém s odpadmi? Lebo aj to, čo by sa mohlo z toho odpadu robiť, tuhé alternatívne palivo, dnes nezobere cementáreň, ktorá si dováža, nieže ona, ktorej dovážajú z Talianska odpad, zaplatia im na bráne, ja neviem, 80 euro za to, že im to tá cementáreň zobere. No nemôžu si to dovoliť u nás žiadne obce ani zberové spoločnosti. Lebo koľko by musel stáť ten odpad, aby sme dokázali toto platiť po spracovaní? Lebo to tuhé alternatívne palivo treba aj nejakým spôsobom aj vyrobiť, nielen zozbierať niečo ako odpad, ale aj vyrobiť a potom doviezť na cementáreň a toto zaplatiť. Ten odpad by musel stáť 100 euro za tonu, 100 euro na osobu a rok.
Ale toto, čo priniesol pán minister, skutočne pomôže aspoň jednej zložke odpadu, aby sa od nás, aby sa z našej prírody čo najviac dokázalo vyzbierať.
Som prekvapený z toho, že hovoríte o tom, že berie sa, že sa berú peniaze OZV-čkam práve za komoditu, ktorá je dobre speňažiteľná. Áno, plastové fľaše, PET fľaše sú dobre speňažiteľné. Ale predsa ony nemôžu vykrývať z toho, čo vyzbierajú od výrobcov, od výrobcov týchto nápojov za tieto obaly, nemôžu predsa vykrývať iné plasty. Veď to hádam nemyslíte vážne?! Však tam musí byť nejakým plusom-mínusom a jednoducho je cena určená, koľko tá PET fľaša u tej OZV-čky stojí. To znamená, koľko ten výrobca musí zaplatiť. Ale v tom, v tej cene je zohľadnené aj to, že ony predajú tie PET fľaše. Jedny lepšie, jedny horšie, v jednom čase lepšie, v jednom čase horšie, ale niekde to je plusom-mínusom určené, čiže toto by sa OZV-čiek nemalo dotknúť. Nie že my alebo ministerstvo, že im teraz bere peniaze na to, čo ony si vykrývajú niečo krížom-krážom ako keby tie plasty, ktoré sú nezhodnotiteľné alebo ktoré nevedia zhodnotiť. A sú také. Pravdaže ich je, pravdaže ich je veľa. Preto si myslím, že toto nemá mať vplyv na OZV-čky, akurát budú mať, budú mať menšiu, menšiu robotu.
A skutočne by som očakával, že teda keď ste povedali, že a priori nie a nedá sa vylepšovať tento zákon, že poviete, čo teda ďalej s tým robiť. Jednoducho v tej prírode tých PET fliaš je kvantum. Sú to šalené čísla, o ktorých hovorili viacerí predrečníci, aj pán Pčolinský, aj pán minister nakoniec. Sú to strašné čísla, ktoré, ktoré, ktoré tu počúvame, koľko my dokážeme na malom Slovensku použiť týchto PET fliaš, keď si kupujeme, kupujeme nápoje. Áno, aj ja som to videl asi pred ôsmimi rokmi prvýkrát, že som bol v Chorvátsku, a spomínal to tu kolega, ale vtedy to tak fungovalo, že zastalo auto pri smetnom koši vonku, staré auto, otvoril kufor a začal vyberať tie PET fľaše z toho. A ja som to nechápal, že prečo to robí, pred ôsmimi rokmi to bolo zhruba, keď si dobre pamätám. Až potom som, keď som si tú fľašu obzeral, tak bola tam cenovka na tej fľaši a stála tuším 50 tých lipa alebo ja neviem, čo to majú. A jednoducho títo ľudia z toho žili. Pozbierali to, čo turisti odhodili, a žili z toho. A to, že to bude fungovať, som sa presvedčil aj u nás na meste, kde jeden mladý muž sa rozhodol, že bezdomovci, ktorí sa ponevierajú okolo obchodných domov, robia bordel. On im povedal, že za každú PET fľašu, ktorú, ktorú zoberú, dostanú, ja neviem, či päť centov. Mám pocit, že to bolo päť centov. A oni mu doniesli, z okolia všetkých tých obchodných domov mu doniesli vo vreciach PET fľaše, za ktoré im on vyplatil peniaze. Myslím, že som to niekde dokonca aj v médiách zachytil.
Čiže, áno, je to motivujúce aj pre týchto ľudí, ktorí, ktorí si takýmto spôsobom budú privyrábať, lebo, pravdaže, budú ľudia, ktorí tú PET fľašu jednoducho kúpia, zaplatia tú cenu tej PET fľaše, ale to zahodia do prírody.
A, áno, nerieši to problém starých, nerieši to problém starých PET fliaš, ale minimálne tie, ktoré budú uvádzané po tomto zákone na trh, tak, tak, tak to určite pomôžu.
Vy ste hovorili o zberných dvoroch, že by to mohlo byť v rámci systému zberných dvorov. No neviem si to predstaviť, a to z jedného dôvodu. V súčasnom systéme OZV, ako tak som to aspoň pochopil, že v súčasnom systéme OZV, keď by sa dokázalo zbierať na zberných dvoroch. Avšak keď si pozriete tú cenu tej PET-ky, tá stojí od výrobcu, ktorý zaplatí OZV-čke 0,000, ani neviem koľko, nič na konci, by som to tak povedal. Mám to niekde na stole, len som nevedel, že toto bude aj téma tá. Lebo keď sme preberali v minulosti vlastne tieto poplatky, tak som si to dal, som si vyžiadal tieto údaje. Stoja nič. To znamená, že keď vyzbierajú koľkokoľvek a prídu s tým na zberný dvor, nedostanú nič za to, skutočne, lebo tam až ako keby tona alebo ja neviem koľko má nejakú vôbec takú že hodnotu súčasnú, súčasnú. Čiže to by nefungovalo. Nehovoriac o tom, že znovu zaťažíme obce a mestá takýmto, takouto povinnosťou. Čiže nemyslím si, že toto by bola cesta k lepšiemu.
Pán poslanec Fecko mal tu, mal tu jednu otázku, že či vieme, či majú vyriešené koncovku ako keby tieto OZV-čka, ktoré v princípe fungujú na trhu. No, pokiaľ viem, nie na všetko majú vyriešenú koncovku, nie na všetko a ja neviem, kde končí ten plast, ktorý nevedia takýmto spôsobom ako keby umiestniť. Ale aj to je, viete, aj to nemusí byť vždy pravda a donekonečna, že nevedia.
Ak si pamätáte, tu bol zákon o odpadoch, vlani to bolo alebo predvlani, kde sa do zákona dostalo, a mám pocit, že to išlo cez môj pozmeňovák vtedy, separovanie tetrapakov, to znamená viacvrstvových kombinovaných materiálov. Vtedy vykrikovali všetci, že oni s tým nemajú čo robiť, že sa to nedá nejakým spôsobom zužitkovať, že oni to predsa zbierať nebudú a tak ďalej a tak ďalej, že to má končiť v princípe, povedané jednoduchými slovami, má to končiť na skládke. Po zavedení povinného separovania som sa potom stretol vlastne s jednou OZV-čkou a povedali mi, no my sme to vyriešili, že, super, že je z toho komodita, dokonca nám za to platia, nejaký Poliak to spracováva a oni si idú robiť zberné miesta po Slovensku, aby to dokázali ako ekonomickejšie celé manipulovať. Z komodity, ktorá bola zaťažujúca, dneska majú ako keby tovar. Tak som to pochopil. Čiže aj to nemusí byť donekonečna, donekonečna pravda.
Pán poslanec Pčolinský, som rád, že pochválil pána ministra, že je to z jeho pohľadu najlepší, najlepší zákon, aký bol predložený z tohto ministerstva. Myslím si, že tých zákonov bolo veľmi veľa kvalitných, ktoré dnes pomáhajú životnému prostrediu.
A, áno, pán poslanec Kvorka, ja to tak aj vnímam, že aj ja som sledoval veľmi tie diskusie, ktoré okolo tohto zákona sa točili v rôznych, na rôznych portáloch, a skutočne tá celospoločenská objednávka tu jednoducho je. Ale zároveň aj hovorím to, že aj štát musí byť prísnejší vo vzťahu k nakladaniu s odpadmi, a to je jedno, na ktorom stupni sa budeme baviť. Či to bude u pôvodcov odpadu, na obciach, vo firmách. Lebo dnes máme mnohé mestá a obce, ktoré dodnes si neplnia povinnosť separovať to, čo už dnes zákon ukladá. Sami si odpovedzte, kde ste videli separáciu biologicky rozložiteľných odpadov na obciach a mestách. Je ich veľmi málo a možno by sme ich spočítali na prstoch jednej ruky, kde hoci zákon už tuším druhý rok platí.
A, áno, aj, aj od toho sa odvíja, ako štát bude kontrolovať dodržiavanie povinností, aké pokuty bude ukladať, že či bude vôbec ukladať pokuty. A aj toto je cesta, ktorá, ktorá pomôže k zvýšeniu separácie, miery separácie na Slovensku.
Ďakujem pekne.