46. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďalším dokumentom z dielne Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý predkladám na rokovanie tejto schôdze, je návrh štátneho záverečného účtu za rok 2018. Tento dokument podrobne mapuje výsledky hospodárenia s verejnými financiami za uplynulý rok, výsledky hospodárenia v jednotnej metodike ESA 2010 sú okrem hotovostného plnenia štátneho rozpočtu predbežné, nakoľko vychádzajú z jarnej prvej notifikácie Eurostatu za predchádzajúci rok. Definitívne údaje o salde a dlhu verejnej správy Slovenskej republiky budú známe až v jesennej notifikácii, tak ako som tu už dnes hovoril.
Dovoľte mi teda v krátkosti zopakovať najdôležitejšie údaje.
Výsledky hospodárenia verejnej správy v slovenskej metodike ESA 2010:
a) Saldo verejnej správy. Verejná správa Slovenskej republiky v roku 2018 hospodárila podľa predbežných údajov s deficitom 0,7 % HDP, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 529,5 mil. eur, v pomere k HDP ide o historicky najnižší dosiahnutý schodok, rozpočtová hodnota bola pritom na úrovni 0,83 % HDP, v peňažnom vyjadrení 742,8 mil. eur. Oproti rozpočtovanej hodnote bol teda schodok nižší o 0,13 percentuálneho bodu a v medziročnom porovnaní bol schodok nižší no 0,1 percentuálneho bodu.
Výsledky hospodárenia verejnej správy boli pozitívne, ovplyvnené zodpovednou rozpočtovou politikou vlády, dobrým hospodárením viacerých subjektov, ako aj priaznivým vývojom Slovenskej republiky, ktorá zaznamenala medziročný rast o 4,1 % HDP. Pozitívny vývoj ekonomiky sa naplno prejavil na trhu práce, výsledkom čoho bol vznik ďalších viac ako 50-tisíc pracovných miest, v roku 2017 to bolo 51-tisíc pracovných miest.
Priemerná nominálna mzda prvýkrát presiahla hranicu 1 000 eur a vyšplhala sa na úroveň 1 013 eur oproti stavu v roku 2017, kedy bola priemerná mzda, nominálna mzda na úrovni 954 eur. Príjmy verejnej správy na akruálnej báze boli oproti rozpočtu vyššie o 1,8 mld. eur, z toho najvyšší nárast tvorili transfery a granty v sume viac ako 1 mld. eur, daňové príjmy boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 408,8 mil. eur a odvodové príjmy boli vyššie o 412,1 mil. eur. Výdavky verejnej správy na akruálnej báze boli oproti rozpočtovanej hodnote vyššie o 1,7 mld. eur, pričom nárast bol rozdelený zhruba rovnako medzi bežné a kapitálové výdavky.
Dlh verejnej správy k 31. 12. 2018 dosiahol 48,9 % HDP, čo je pod všetkými sankčnými pásmami. Oproti predchádzajúcemu roku sa znížil o 2 percentuálne body. Pokles dlhu k HDP už piaty rok v rade a dostal sa mimo sankčných pásem, ako som už spomínal.
V absolútnom vyjadrení maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol 44,1 mld. eur. Priemerný dlh verejnej správy na porovnanie krajín EÚ 28 bol na úrovni 80 % HDP, čo Slovensko stále radí medzi krajiny Európskej únie s veľmi nízkym dlhom.
Výsledok štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu v roku 2018 dosiahli 15,4 mld. eur, hotovostné výdavky, teda medziročný rast príjmu bol 5,4 %, hotovostné výdavky boli 16,6 mld. eur, medziročný rast o 3,8 %. Schodok štátneho rozpočtu dosiahol výškou 1,2 mld. eur a oproti pôvodne schválenému rozpočtu bol nižší o vyše 790 mil. eur.
Z hotovostných príjmov sa pozitívne vyvíjali najmä daňové príjmy, ktoré ovplyvnili aj celkové saldo na akruálnej báze, a dôvody ich rastu som už spomenul. Na hotovostnej báze boli daňové príjmy štátneho rozpočtu v porovnaní so schváleným rozpočtom vyššie o 604 mil. eur a medziročne boli vyššie o 813 mil. eur.
Ďalej sa pozitívne oproti rozpočtu, ale aj medziročne vyvíjali granty a transfery najmä zo zdrojov Európskej únie. Oproti schválenému rozpočtu boli tieto príjmy vyššie o 790 mil. eur a oproti skutočnosti v roku 2017 boli vyššie o 720 mil. eur.
Na strane hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu došlo k nižšiemu čerpaniu bežných výdavkov o 463 mil. eur, pričom časť z nich bola uvoľnená rozpočtovými opatreniami v rámci kapitálových výdavkov. Čerpanie kapitálových výdavkov o 2,4 mld. eur bolo umožnené aj použitím viazaných prostriedkov z predchádzajúceho rozpočtového roka, ako aj lepším čerpaním eurofondov v roku 2018.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, týmto by som vás chcel požiadať o schválenie predloženého návrhu.

Prosím predsedu NKÚ Karola Mitríka, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2018, ktoré bolo vypracované v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade a vychádza z kontrol vykonaných v kapitolách štátneho rozpočtu a ostatných subjektov verejnej správy.
Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov týchto kontrol konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2018 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Rozpočtové hospodárenie v Slovenskej republike sa v roku 2018 vyvíjalo v priaznivých podmienkach. Napriek spomaleniu reálneho rastu globálnej ekonomiky aj ekonomiky eurozóny výkonnosť slovenskej ekonomiky dosiahla rýchlejšie tempo rastu ako v roku 2017. Potvrdzuje to zvýšenie reálneho hrubého domáceho produktu v roku 2018 o 4,1 %, čo bolo takmer o 1 percentuálny bod viac ako v predchádzajúcom roku.
Rovnako aj situácia na trhu práce pokračovala v nastúpenom trende, keď počet nezamestnaných sa za rok 2018 znížil na nové historické minimum.
Schodok rozpočtu verejnej správy poklesol oproti stanovenému cieľu na úroveň 0,7 % HDP. Toto číslo je však zatiaľ, tak ako aj pán minister hovoril, iba predbežné a na finálny výsledok si musíme počkať do jesene. Dôvodom je, že Eurostat vo svojej jarnej notifikácii vyjadril výhradu ku kvalite údajov vykazovaných v Slovenskej republike v súvislosti so zaznamenávaním niektorých výdavkov vynaložených vládou, ktoré by mohli v roku ´18 zvýšiť deficit.
Historický míľnik zaznamenal dlh verejnej správy, ktorý sa po prvýkrát dostal mimo sankčného pásma podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak ako bolo spomínané, približne 44 mld. eur, čo predstavuje 48,9 % HDP.
Dobré ekonomické časy sa prejavili aj v raste daňových a odvodových príjmov. Ročný výber DPH prvýkrát prekročil hranicu 6 mld. eur. Za vyšším výberom stojí hlavne vplyv rastúcej spotreby a priaznivá situácia na trhu práce. V súlade s rastom efektívnej daňovej sadzby klesá aj daňová medzera už 7 rokov po sebe, napriek tomu sa Slovenská republika radí medzi posledné 4 krajiny s najvyššou daňovou medzerou v Európskej únii. Okrem dane z pridanej hodnoty zaznamenali výraznejší medziročný rast aj daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti a odvodové príjmy. Naopak, poklesol výber dane z príjmov právnických osôb.
V roku 2018 hospodáril štátny rozpočet so schodkom 1 182 mil. eur, skutočný schodok štátneho rozpočtu bol však v porovnaní so zákonom o rozpočtovanom nižší o 791 mil. eur.
Spojením vlastnej analytickej a kontrolnej činnosti dospel Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky k pomenovaniu rizík a nedostatkov vo vybraných verejných politikách.
Oblasti ako zdravotníctvo, doprava, životné prostredie a pôdohospodárstvo významným spôsobom ovplyvňujú úroveň života, verejného života. Stagnovanie, prípadne len pomalé napredovanie v napĺňaní jednotlivých cieľov však nemôžu túto úroveň zvýšiť. Výborný nástroj na sledovanie progresu vo verejných politikách existuje v podobe programového rozpočtovania a jeho ukazovateľov. Žiaľ, v podmienkach Slovenskej republiky sa stále využíva v mnohých prípadoch iba formálne.
Problémom je aj vytyčovanie si málo ambicióznych cieľov v oblastiach, kde je verejne známe, že Slovensko má značné nedostatky. Príkladom môže byť rezort dopravy, ktorý stanovil plán na rok ´18 odovzdať iba 1 km nových, resp. zmodernizovaných úsekov ciest I. triedy z prostriedkov štátneho rozpočtu, pričom takmer 40 % ciest I. triedy bolo v roku 2018 v nevyhovujúcom a havarijnom stave. Rovnaký plán je nastavený aj pre roky ´19 a ´20. Aj z pohľadu ďalších prvkov v rámci programového rozpočtu rezortu dopravy svietila nula pri mnohých kľúčových infraštrukturálnych cieľoch. Išlo napríklad o výstavbu nových úsekov diaľnic, rýchlostných ciest, modernizáciu železničných tratí a obnovu vlakových súprav.
Najvyšší kontrolný úrad vidí problém aj v nadmernej závislosti od európskych fondov pri oprave a modernizácii kľúčovej infraštruktúry. Plne sa stotožňujeme s názorom Európskeho dvora audítorov, že európske prostriedky by mali fungovať iba ako katalyzátor a kryť len zlomok všetkých potrieb.
V rezorte životného prostredia prevládal v roku 2018 nedostatok finančných prostriedkov v oblasti ochrany pred povodňami, a to na údržbu a opravu vodných stavieb a aj na zabezpečovanie protipovodňových prác. Nedostatočné bolo aj napĺňanie cieľov v rámci odpadového hospodárstva a environmentálnych rizikových faktorov v oblasti skládkovania odpadov, recyklácia komunálneho odpadu a triedeného zberu. Miera recyklácie odpadu na Slovensku je jedna z najhorších v rámci Európskeho spoločenstva a až dve tretiny odpadu končí na skládkach. Slabé bolo aj čerpanie prostriedkov v oblasti ochrany ovzdušia, hoci bolo v minulom roku identifikovaných niekoľko oblastí s nadlimitnými hodnotami znečisťujúcich látok v ovzduší.
Významné riziko z hľadiska verejných financií prevládalo aj v kapitole zdravotníctva, najmä vo vývoji záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc, a to aj napriek oddlžovaniu zdravotníckych zariadení vo výške 102,13 mil. eur. Koncepcia oddlžovania podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly nerieši základné príčiny vedúce k narastaniu nedoplatkov v nemocniciach.
Aj napriek tomu, že rezort pôdohospodárstva stanovil strategické ciele v nosných poľnohospodárskych komoditách, nedosahuje Slovenská republika požadovanú potravinovú sebestačnosť. Práve naopak, je historicky na najnižšej úrovni, približne 50 %. Finančné prostriedky poskytnuté na zavedenie a obstarávanie a udržanie projektu Národného potravinového katalógu neboli využité efektívne, keďže za rok 2018 boli uskutočnené objednávky v objeme 500 euro.
Najvyšší kontrolný úrad po zohľadnení ekonomického rámca rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej politiky, vybraných štrukturálnych politík a hospodárenia územnej samosprávy nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2018.
Ďakujem za pozornosť.

Prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Róberta Puciho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2018.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2018 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1592 zo 17. mája 2019 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. Výsledky prerokovania výborov v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory odporučili Národnej rade
1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2018 a
2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2018 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych cenných papierov.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory bez pripomienok s výnimkou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktorý nerokoval o kapitole Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý neprijal platné uznesenie ku kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý neprijal platné uznesenie k deviatim kapitolám, keďže návrhy uznesení nezískali súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Gestorský výbor uznesením č. 449 z 18. júna 2019 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2018 a po tretie určil mňa ako spoločného spravodajcu výboru a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Za klub OĽANO pán poslanec Heger a potom ďalej pán poslanec Karol Galek.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, čo-to už bolo povedané aj v predchádzajúcom bode, ale teraz by sme si chceli posvietiť práve na ten rok 2018. Je to trošku taký paradox, že vlastne hodnotíme rozpočet, ktorý nie je rozpočtom pána ministra, je to teda rozpočtom už teraz súčasného guvernéra, ale zase pán súčasný minister bol vtedy predsedom výboru pre financie a rozpočet, určite s tým rozpočtom súhlasil, takže si myslím, že do veľkej miery sa vie vcítiť aj do toho samotného hodnotenia a zobere to dostatočne profesionálne.
Ja by som možno začal s tým, že dlhodobo hovoríme o tom, že každý štát, každá vláda, ktorá, ktorá vládne, by mala zabezpečovať z peňazí ľudí, za peniaze, ktoré ľudia odovzdajú štátu prostredníctvom daní, odvodov a proste týchto nástrojov, tak, aby zabezpečil kvalitné služby a zároveň aby pripravoval vlastne štát na budúcnosť.
O tej budúcnosti som hovoril, keď som hovoril o demografii. Hovoril som aj o jednotlivých cykloch. Tá demografia je, z dlhodobého hľadiska vieme, že to je niečo, čo je neodvrátiteľné, že nás to čaká. Pracovať s pôrodnosťou je veľmi náročné a tie pohyby sú naozaj mnohokrát malé, ale určite sú dôležité z hľadiska cyklov. Tie cykly sa vymieňajú v kratších intervaloch, ale aj tam je veľmi dôležité vedieť pozerať, ako keby na tú strednodobú vzdialenosť.
No a tu by som chcel povedať, že táto vláda, ale aj tie predchádzajúce, pán minister je zo SMER-u, a teda pod taktovkou SMER-u, môžme povedať, že neurobili nič pre to, aby nás pripravovali na budúcnosť, pretože ak prichádzalo aj k akémukoľvek znižovaniu dlhu, tak to bolo tzv. vyrastanie z dlhu. A to by som rád vysvetlil, je to proste spôsobené tým, že keďže dlh sa uvádza v percente HDP, čiže voči HDP, takže ak rastie HDP výraznejším tempom, tak ako rastie dlh, tak automaticky sa dlh voči HDP znižuje napriek tomu, že v absolútnom čísle rastie. A ten dlh rastie preto, lebo vláda každý rok hospodári s deficitom, čiže s dlhom.
Ako som hovoril aj v predchádzajúcom vystúpením, vláda zatiaľ nehospodárila ani vyrovnane, ani prebytkovo, zatiaľ vždy s dlhom, s deficitom, zadlžila každý rok vlastne, takže navyšovala tú kopu dlhu, a len vďaka tomu, že sme konvergujúca krajina, dobiehame západné krajiny, máme tu prirodzene vyšší ekonomický rast, tak, prirodzene, ten rast je vyšší, ako je rast dlhu, a preto sa môže zdať, že dlh znižujeme. Ale teda vieme, že v absolútnom vyjadrení ho neznižujeme. Ale, áno, musíme povedať, že ten dlh sa uvádza ako percento DPH, je to proste veličina, ktorá sa, o ktorej sa hovorí. Takže k určitému znižovaniu tu prichádzalo aj prišlo, ale stále sa teda kolíšeme okolo tej hranice dlhovej brzdy.
Som rád, že dal odpočet aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, pretože tam bolo jasne rozobraté, vlastne tie nedostatky, ja ich nebudem opakovať. Ja by som chcel možno len vám prečítať pár pasáží práve zo zhodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá teda tu už bola spomínaná, a teda vidíme, že dlh verejnej správy dosiahol v roku 2018 úroveň 0,7 % HDP, čo je menej ako rozpočtovaný cieľ na úrovni 0,83. Ale zároveň, a to je to, na čo sme poukazovali, že je tu stále riziko, lebo Eurostat zároveň vyjadril výhradu voči kvalite údajov odoslaných Štatistickým úradom, týkajúcich sa zaznamenávania výdavkov na samostatných účtoch, a prípadná revízia môže viesť k zhoršeniu výsledného deficitu za rok 2018 o 0,3 % HDP. Čiže v takom prípade by nedochádzalo k zlepšeniu, ale došlo by k zhoršeniu a 20-percentnému, čiže pomerne k výraznému. Takže na to si, žiaľ, budeme musieť počkať do jesene, aby sme videli to rozlúsknutie.
Taktiež čo je dôležité, aby sme spomenuli, je to, že po očistení deficitu verejnej správy o vplyv práve toho hospodárskeho cyklu a po zohľadnení dočasných vplyvov, štrukturálny deficit dosiahol úroveň 1,2 % HDP a medziročne sa zhoršil o 0,2 percentuálne body, takže HDP. Toto je tiež veľmi dôležité, aj keď teda pán minister hovoril o tom, že sú rôzne metodiky sledovania štrukturálneho deficitu, tým, že povedal, že sú rôzne metodiky sledovania deficitu, tak de facto priznal, že sme stále v deficite a deficit je mínus, to znamená, že míňate viac, ako máte, takže to samo osebe je dostatočný parameter na to, že pokiaľ sa pohybujeme v deficite, tak sa pohybujeme v mínuse. A toto nie je ten želaný stav vlády, ktorá sa prikrýva perinou, na akú má. Takže toľko k tomu.
Zhoršenie štrukturálneho salda bolo spôsobené vplyvom opatrení, ktoré viedli k nárastu bežných výdavkov vo verejnej správe a aj investícií v samospráve. Áno, toto si musíme uvedomiť, ten rozmer toho, že samospráva si manažuje svoje financie sama, ale, samozrejme, má určité limity, má určité ihrisko, v rámci ktorých sa môže hýbať. Vieme, že tu je dlh, historický dlh, čiže s tým každý zodpovedný hospodár musí počítať a musí byť citlivý na to, že tá samospráva mu nevytvorí priestor na to, aby mal lepšie hospodárenie, preto by si mal strážiť aj štát vlastné ihrisko a nespoliehať sa na to, že vykryje vlastne deficit verejnej správy nejakým lepším hospodárením samospráv, čo sa v minulosti tiež dialo.
Zníženie deficitu oproti rozpočtovanej úrovni umožnili pozitívne vplyvy vo výške 1,8 % HDP, to je tá 1,8 mld., ktoré som spomínal predtým a spomenul ich vlastne aj pán minister. Jednalo sa teda najmä, áno, bola tam časť práve to navýšenie čerpania eurofondov, ale jednalo sa teda o vyššie daňové príjmy, nepoužitie časti rezerv štátneho rozpočtu, jednorazový vplyv v hospodárení samospráv. Ale čo je zaujímavé, že celková suma, lebo uvedomme si, že teda keď sú takéto vyššie príjmy a teraz očistíme to o príjmy zo štrukturálnych fondov, pretože tam si musíme uvedomiť, že keď sa, je vyššie čerpanie, tak k tomu prispieva určitý podiel štátny rozpočet, samozrejme, výrazne menší, tak keď toto očistíme, tak zistíme, že by sme zistili, že výborne, tak keď boli také veľké príjmy, tak o, myslím, že 700 mil., tak by sme mali byť, tak sme mohli byť vlastne vo vyrovnanom rozpočte už minulý rok, lebo to je tých 0,7 % HDP. Ale nie, nie, pretože štát hneď našiel spôsob, ako nechať ľudí v dlhu, zadlžených, a teda našiel spôsob, ako tie peniaze minúť.
Takže zároveň teda aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť práve tu ukazuje, že sa naplnili niektoré riziká, na ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje, dokonca prevýšili odhadovanú úroveň, a to sú napríklad tie výpadky z príjmov z dividend, ktoré sú pravidelné, z predaja emisných kvót a taktiež aj z iných nedaňových príjmov verejnej správy.
Daňové príjmy teda boli vyššie o 719 mil. eur. Daňové príjmy sú proste príjmy, ktoré prichádzajú do rozpočtu a tam je teda tá zaujímavá suma, aj keď teda môžme sa, keby sme pozreli do, bližšie, tak vidíme, že rástla daň z príjmu fyzických osôb, ktoré teda sú distribuované automaticky do samosprávy, potom tu máme právnických osôb a DPH. Čiže, áno, rádovo tých 340 mil., ak dobre vidím, išlo na DPPO a DPH, samozrejme, sociálne odvody sú tiež zaujímavá položka, lebo dokáže to potom ovplyvniť ten samotný výsledok a dá sa pracovať s rezervami a podobne.
Takže to sú, to sú dôležité čísla, v ktorých vidíme, že štát ako keby naozaj dostal práve ten darček, to je to, čo aj pán minister povedal, že nebude mať už tento komfort a tam sa naozaj bude musieť obracať na to, aby zabezpečil, zabezpečil akúkoľvek konsolidáciu.
Dobre. Teraz, teraz sa pozrime na chvíľočku na DPH. Tam by som sa chcel na chvíľku pozastaviť, lebo toto bola diskusia, ktorú sme aj mali, pán minister, teda s vaším ministerstvom. A keď si pozreme, tak schválne som teraz vybral dáta, lebo tie sú kľúčové, tak vidíme, že teoretická základňa, to je tá báza DPH, rastie každým rokom. Od roku 2016, keby sme zobrali túto vládu, tak vtedy bola 44,6 mld. alebo sedem. Potom bola v roku 2017 47,2 mld. a v 2018 bola 50,6 mld.
Hovorím to schválne aj v absolútnych číslach, aby som vám ukázal určitý kontrast, ktorý je tiež dôležitý si uvedomiť, tak tá medzera sa v absolútnych číslach, bola nasledovná. V roku 2015 bola 2,46 mld. eur. O rok neskôr bola nižšia a bola 2,2 mld. eur. O rok nato, v roku 2017, bola nižšia napriek tomu, že báza rástla, bola táto medzera nižšia a bola 2,17 zaokrúhlene. Ale v roku 2018 naďalej nám báza rastie, naďalej nám základňa rastie, tak ako v predchádzajúce roky, každým rokom sa to znižovalo, tá medzera, ale v roku 2018 sa medzera zvyšuje na 2,3 mld. eur, čiže vidíme tu zvrat.
A to je to, čo som sa snažil vysvetliť, aj keď som teda o tom komunikoval, že je to percento, totižto to je niečo podobné, ako som hovoril, aj s tým dlhom, že tá rýchlosť, to tempo, lebo tu keď si pozrieme to percento, čiže aké percento z toho tá medzera predstavuje z tej bázy, tak vidíme, že v roku 2015 to bolo 31,1. Tu vychádzame z údajov ministerstva financií, aby sme, aby nám bolo jasné, takže bola 31,1 %. Zvýšila sa báza, základňa, medzera bola o rok nato menšia ako predchádzajúci rok, a preto to tempo rastu bolo pomerne vysoké, no, stále nízke, ale bolo teda nejaké, bolo, a preto teda tá medzera klesla na 28,9. Ďalší rok opäť sa tie nožnice roztvárajú, rastie základňa a zmenšuje sa medzera. Opäť sa dostávame na nižšie číslo v percentuálnom vyjadrení, na 27 %. A potom prichádza rok 2018 a tam paradoxne tiež vidíme nižšie číslo percentuálne, ale veľmi maličké polepšenie, lebo ideme z 27 % na 26,9, dobre, bolo to niečo cez osem, sa to zaokrúhľovalo, ale okej, 26,9 %, čiže vidíme to zlepšenie o 0,1 percenta, ale v tých číslach, keď sa pozrieme na tie absolútne čísla, vidíme ten zvrat, že ten, tá medzera v absolútnom čísle porástla a je opačný trend, ako bol rok predtým.
A tým chcem len poukázať, že tie diery sú stále neni zaplátané, jednak samotné číslo 2,3 mld. hovorí o tom, že tie diery nie sú zaplátané, a ten nárast hovorí, že niektoré diery sa dokonca opäť, ako keby si našli svoju cestičku, neuzatvárajú sa, buď sú rovnako veľké, alebo sa jemne zvýšili, zväčšili.
Takže toto je dôležitý, dôležitý údaj z hľadiska rozpočtu, pretože aj v tomto údaji sme na chvoste Európskej únie v efektivite výberu dane z pridanej hodnoty, napriek tomu, že máme rôzne mechanizmy. Ja vidím, že pán minister si veľa sľubuje od zavedenia eKasy. Ale musím povedať, a vystúpim ešte pri druhom čítaní, musím povedať, že mám veľkú obavu, pretože tí, ktorí na eKase nepodvádzali, tak tí nebudú, teda, pardon, tí, čo na elektronickej registračnej pokladni nepodvádzali, samozrejme, nebudú podvádzať ani na eKase. Tí, čo podvádzali na elektronickej registračnej pokladnice, budú hľadať spôsoby, ako budú môcť podvádzať na eKase. A ja teda tam vidím veľa rizík, pretože ten zákon naozaj bol šitý horúcou ihlou. To, že bol čas daný taký krátky na tú adaptáciu, ale, okej, to teraz sem nepatrí.
Chcem tým len poukázať to, že kiežby tie prognózy sa naplnili, ktoré boli prognózované pri tomto zákone. Tak, samozrejme, všetci by sme sa potešili. Obávam sa, že aj tu môže prísť k veľkému precitnutiu, čo práve v tento čas, tento rok, keď má dôjsť k vyrovnanému rozpočtu, každé euro je dobré, tak ako pán minister povedal, hoci čaká na prognózy, tak tieto prognózy, ak budú, myslím, že čakáte teraz ešte teraz tento mesiac prognózy ministerstva financií, tak uvidíme. Predpokladám, že to budú prognózy, ktoré - ak by mali byť medializované - budú vykreslené tak, aby sa ľuďom trošku tiež natreli medové motúzy popod fúzy. Ak budú len pre vás, tak vám zrejme povedia pravdu, ktorá bude zarážajúca.
Takže ešte by som chcel poukázať na tiež jeden parameter, ktorý vidíme práve v tom hodnotení, že napríklad rezerva, viete, my ten rozpočet keď schvaľuje, a preto schvaľuje Národná rada v určitej štruktúre, a preto nie je dobré, keď tie výdavky v tom rozpočte nie sú adresne špecifikované. Lebo uvedomte si, páni poslanci a poslankyne, že vy schválite, že niekam tie výdavky majú ísť, a keď idú niekam inam, tak v skutočnosti si z vás vláda robí trhací kalendár alebo si z vás robí srandičky. Pretože vy si tu niečo odhlasujete, ale ona si to použije na iné účely.
Vidíme, že za posledné roky rastú rezervy, čo znamená, že ako keby si vláda necháva taký bianko šek, že ako vlastne bude hospodáriť, bude to tak manažovať, ako sa jej bude páčiť. A toto je tiež niečo, kde ja vidím veľkú netransparentnosť voči práve parlamentnému systému, voči Národnej rade, voči poslancom, ktorí schvaľujú rozpočet a sú zodpovední za to schvaľovanie voči svojim občanom. A vidíme, že keď sa veľa, počet, je veľa rozpočtových opatrení, tak to znamená, že sa peniaze prehadzujú z jedného vačku do druhého. Či už daný vačok nevedel tie peniaze dostatočne dobre využiť, alebo iný vačok to potreboval viac. Ale v skutočnosti opäť nezáleží na vašom názore, vážení páni poslanci, pretože vláda uznala za vhodné to urobiť inak, takže svojím spôsobom ten rozpočet je opäť, je taká trošku hra voči Národnej rade. A Najvyšší kontrolný úrad jasne pomenoval, koľko rozpočtových opatrení tam bolo, či rastú, klesajú a podobne.
Ale vidíme, že teda keď sa použijú napríklad aj rezervy, sa použijú na iný účel, tak je to práve spôsobené to, že ako keby vláda nevedela dopredu naplánovať svoje výdavky. Ako keby nevedela naplánovať svoje výdavky a potom to musí meniť. A to je, myslím si, že opäť prejav takej nekompetentnosti tejto vlády, že nevie s tými financiami zaobchádzať dostatočne transparentne v rámci mechanizmov, ktoré demokratický parlamentný systém má. A zároveň ani nevie zaobchádzať voči tým oblastiam, ktoré štát potrebuje.
Chcel by som ešte poukázať na jednu časť, a to je v rámci hodnotenia, to sú otázky voči ministerstvu financií. A tam by som vám chcel ukázať jeden príklad, ktorým zakončím svojej vystúpenie, a to je...
Aha, pardon, ešte predtým by som spomenul jednu vec, a to sú riziká, ktoré teda vyhodnocuje zakaždým Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože na toto sa vznáša veľa útokov zo strany ministerstva financií aj vlády, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť rozpráva veci, ktoré sa nenaplnia, a jej slová sú ako keby do vetra a podobne.
Tak máme tu opäť prehľad rizík a rezerv rozpočtu na rok 2018. Takže v decembri roku 2017, teda keď sa rozpočet predkladal do Národnej rady, tak bola suma rizík definovaná na 955 mil. eur. A v apríli 2019, keď už teda rok ubehol a môžme vyhodnotiť, koľko sa z tých rizík naplnilo, tak tipnite si, koľko sa tej sumy tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť netrafila. Tak predstavte si, tá suma rizík naplnených bola 1 014 mil. Áno, vidíme, že suma zdrojov krytia, a toto je práve to, čo štát nemôže, samozrejme, si dať do toho svojho rozpočtu, to sú tie príjmy nad očakávania, ktoré hoci všetci v tých úrodných rokoch očakávali a vedeli, že prídu, nevedeli možno, koľko presne, ale vedeli, že prídu, ale prognóza nepustí. Ešte musíme sa riadiť nejakých systémom, vďaka Bohu, tých prognóz alebo výboru pre daňové prognózy, tak boli tam nejaké riziká, vykrylo sa to teda z rezerv 410 mil., ale daňové príjmy boli totižto v tom decembri 2017 nulové, lebo musíme sa riadiť prognózou, ale v skutočnosti boli o 673 mil. vyššie. Takže toto je ten spôsob tej, v úvodzovkách, rozpočtovej transparentnosti, kde vidíme, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ukazuje, kde tie riziká sú. Áno, keby som vám teraz čítal po jednotlivých položkách, niekde tie riziká boli podhodnotené, niekde nadhodnotené, ale summa summarum Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa celkom dobre triafa a to je dôležité povedať. Takže...
A ešte by som krátko zareagoval teda na ten, na tie roky, ktoré máme pred sebou, a nielen tie nezáväzné dva, a ďakujem za tú výzvu ohľadom tých výdavkových stropov. Myslím si, že naozaj je to dobrý nástroj vôbec pre politikov ako takých. Veľmi dobre pán minister povedal, že toto je, v prvom rade tomu musia uveriť politické špičky a, samozrejme, je úlohou nás politikov, ktorí tomu rozumieme, im to vysvetliť tak, aby sa, aby pochopili, že sa toho nemusia báť, že im nikto nechce brať nejaké nástroje z rúk, aby tu mohli byť tí, ktorí rozdávajú tie dukáty po uliciach a podobne. Je to naozaj nástroj, ktorý má ochrániť ich samých, aby si na nich história dobre spomínala, pretože politik v prítomnosti má možno nejakú predstavu, ako si ho história bude pamätať, ale história ukázala, že sa to dokáže veľakrát zvrhnúť.
A teraz by som teda len ukázal príklad jednej otázky, ktorý teda zasiela Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je to ináč veľmi dobrý dokument, odporúčam si prečítať komunikáciou medzi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a ministerstvom financií a je to zodpovednosť, samozrejme, byť na ministerstve financií a odpovedať na to najlepšie, ako viete. Napríklad je tu takáto otázka. Počkajte, teda schválne som chcel vybrať, chvíľočku, ak mi dáte (rečník listuje v materiáli). Áno, áno, momentík. Lebo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kladie otázky na jednotlivé veci, ako si ministerstvo financií, ako si ministerstvo financií (reakcia z pléna), ako si ministerstvo financií vlastne rozpočtuje tie veci. A napríklad rozpočtuje si veci dividendy, ktoré, ktoré sú súčasťou rozpočtu a sú súčasťou príjmov. A tam vlastne si narozpočtuje nejakú sumu, a keď sa na to pýtala vlastne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že akým spôsobom teda sú to dividendy či už z Transpetrolu, alebo z iných, iných inštitúcií, z SPP a podobne, tak vlastne ministerstvo financií odpovedá, že toto v tom danom momente ako keby nevie zodpovedať, pretože to bude predmetom diskusie ako to, ako vlastne to hospodárenie dopadne.
Takže vidíme, že to sú vlastne údaje, ktoré sú nejako nakreslené do toho rozpočtu a ani v tomto období vlastne sa k tomu ministerstvo financií nejako nepriznáva, ale len hovorí, že však bude teda to rokovanie aj s tým SPP, aj s tým Transpetrolom a tam sa vlastne vyhodnotí, aká tá konečná suma bude.
Takže naozaj v tom rozpočtovaní, v tom procese rozpočtovania sa dá robiť veľa takej rozpočtovej alchýmie, nazvem to, kde sa s tými číslami dá hrať tak, aby to vyznelo celkom dobre v momente, kedy sa to predkladá do parlamentu. Avšak ak sa tých čísiel nedržíme, tak je to naozaj len taká rozpočtová alchýmia. A ja si myslím, že tá cesta je k tomu, aby ten rozpočet bol čo najtransparentnejší, aby bol čo najlepšie nastavený, aby sme ho vedeli čo najlepšie držať. Samozrejme, že je to bič na samotného ministra financií. Samozrejme, že to je v tomto prípade bič na všetkých ministrov jednotlivých kapitol a v konečnom dôsledku na vládu. Ale je to bič, ktorý je v prospech občanov.
Takže toľko moje hodnotenie tohoto rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalší je pán poslanec Galek, nech sa páči.

Dobrý deň prajem všetkým. Ja vo svojom vystúpení nadviažem na tú rozpočtovú alchýmiu, ktorou Edo Heger pred chvíľkou začať, a takisto si pomôžem jednou z tých spoločností, ktorú menoval. Budem sa konkrétne venovať príjmom dividend do štátneho rozpočtu, kde z môjho pohľadu sú dve značne veľké anomálie. Tých anomálií je v tom záverečnom účte trocha viacej, ale keďže som v energetike, vždy sa vyjadrujem hlavne k tým energetickým veciam. Urobím takisto aj teraz.
Upozorňujem na tieto anomálie dlhodobo. Pán Kažimír už vie, dovolím si teda zopakovať niektoré z tých mojich výhrad aj teraz v tomto vystúpení. Budem hovoriť o dvoch spoločnostiach, ktoré sú uvedené medzi týmto príjmom dividend. Jedna zarobila viac, ako mala narozpočtované, a druhá ten rozpočet dodržala. V oboch prípadoch je to ale problém a aj vysvetlím prečo.
Tou prvou, tú prvú už začal Edo, je Slovenská elektrizačná prenosová spoločnosť, teda SEPS. Jedná sa o 100-percentne štátom vlastnenú spoločnosť, ktorá má svoje príjmy z prenosu regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Z pohľadu toho, že sa jedná o 100-percentne štátnu a regulovanú spoločnosť, by jej príjmy mali byť svojím spôsobom blízke nule, pretože všetko ostatné sú neprimerané zisky na úkor spotrebiteľa, ktoré sa prenášajú do tých cien elektriny. To znamená, že ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by zisky tejto spoločnosti mal regulovať tak, aby boli blízke nule.
Môže tu nastať výhrada, že toto sa dá naozaj iba veľmi ťažko, ale dovolím si upozorniť, že v roku 2017 tieto príjmy z dividend boli 57 mil. eur, v roku 2016 53,4 a v roku 2018 to bolo 59 mil. eur. To znamená, že sme konštantne kdesi na úrovni medzi 50 až 60 mil. eur, a to aj napriek tomu, že za ten rok 2018 to malo byť iba 14,7 mil. Tých 14,7 mil. bolo práve kvôli investíciám, ktoré ale neboli v plnej výške realizované.
Reálne, teda keď sa pozrieme na 100-percentne štátom regulovanú spoločnosť, ktorá prenáša všetky svoje zisky do ceny elektriny, tak dividenda SEPS-u je z tohto pohľadu naozaj iba skrytou daňou, ktorú platia všetci spotrebitelia a všetci podnikatelia v cenách elektriny a štát si to potom iba vyťahuje ako takú barličku do toho štátneho rozpočtu.
Takže v tomto prípade ľudia cez túto skrytú daň zaplatili minulý rok 59 mil. eur. A teda dovolím si povedať, že pokiaľ by tá regulácia bola naozaj transparentná a štát by si touto barličkou každoročne nepomáhal, tak ľudia by o týchto 59 mil. eur mali nižšie ceny elektriny, čo podľa mňa nie je naozaj zanedbateľná čiastka.
No a potom tu máme spoločnosť SPP, Slovenský plynárenský priemysel. Opäť sa jedná o 100-percentne štátnu spoločnosť, ktorá ale na rozdiel od SEPS-u má prirodzenú konkurenciu na trhu. A, čuduj sa svete, síce z toho návrhu záverečného účtu vyplýva, že vygenerovali nejakú tú dividendu, konkrétne 300 mil. eur, napriek tomu tak nie je. To, čo bolo uvedené aj v návrhu rozpočtu na tento rok a ako tu aj pán minister Kažimír ešte koncom minulého roka prezentoval, v skutočnosti SPP vytvorilo v štátnom rozpočte dieru v objeme 131 mil. eur.
Kde teda vzniká táto disproporcia? Na jednej strane máme uvedené, že odviedli 300 mil. eur a na druhej strane v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019, alebo teda v tom zhodnotení 2018 sa hovorí o mínuse 131 mil. No je to veľmi jednoduché. SPP ako štátna spoločnosť, ktorá sa venuje predaju plynu, má pod sebou podradenú tzv. SPP Infrastructure, kde má podiel 51 %. V rámci SPP Infrastructure figurujú spoločnosti ako Eustream, Nafta alebo SPP Distribúcia. Toto všetko sú spoločnosti, ktoré v rámci plynárenstva sa označujú za tzv. zlaté vajcia a takisto ich príjmy sú regulované regulačným úradom. A práve tieto odvádzajú do toho SPP Infrastructure svoje dividendy, ktoré namiesto toho, aby odišli v plnom objeme do štátneho rozpočtu, najprv prídu do SPP, štátnej akciovky, očistia jej stratu a až takto očistené prídu do toho štátneho rozpočtu. Túto schému si vymyslel Robert Fico práve na to, aby mohol zakrývať túto stratu a aby sa mohol hrdiť tými stabilnými cenami elektriny, teda, pardon, v tomto prípade plynu, hovoril o stabilných cenách energií. Ale paradoxne opätovne tým, že my stratíme každoročne niekoľko miliónov eur kvôli strate SPP, tak tu to musíme vykrývať v podstate z našich daní, pretože za iných okolností by sme v tom rozpočte tieto milióny mali.
Pozrime sa teda na to, koľko to bolo konkrétne. Za roky 2015 až 2017, teda tri roky, tá nevyplatená dividenda, alebo teda tá ponížená dividenda o stratu SPP dosiahla 165 mil. eur, za minulý rok to malo byť 131 mil. Na konkrétne čísla, a teda konečné čísla som sa pýtal pána štátneho tajomníka z ministerstva hospodárstva na výbore, ale tieto čísla mi nevedel dať, ale prisľúbil mi, že teda neskôr mi ich dodá. Vychádzam teda stále z toho, čo bolo uvedené v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý bol prezentovaný minulý rok.
Čo to teda znamená v praxi? Teraz budem sa venovať SPP-čku a budem sa venovať SEPS-u separátne. V prípade SEPS-u hovoríme o tom, že je to nepriama daň v cene elektriny, na ktorú sa skladajú všetci spotrebitelia, a teda táto cena elektriny by mala byť nižšia. V prípade SPP je to nepriama daň v rámci dane z príjmov, pretože ak by týchto 131 mil., alebo bavme sa o 300 mil. za posledné štyri roky, o toto sme mohli mať nižšie príjmy z daní, alebo teda o toto viacej mohlo ostať ľuďom v peňaženkách, alebo sme mohli týchto 300 mil. použiť na úplne iný účel.
Ale vráťme sa ešte k tomu SPP. SPP teda papierovo vyzerá naozaj ako dobre hospodáriaca spoločnosť. Vykrýva si to práve tými dividendami, aj keď teda už to odôvodnenie pokrivkáva, ale práve vďaka tomu akože dobrému hospodáreniu pred voľbami, pred poslednými voľbami bola vyplatená tzv. vratka za plyn. Bolo to 48 mil. eur a túto paradoxne prisľúbil pán Žiga vyplatiť opätovne, na budúci rok opätovne pred voľbami, ale pritom v rámci toho hospodárenia, tak ako si to vieme pozrieť aj v tomto záverečnom účte, sa v prípade SPP toho veľa nezmenilo. Stále je tam nejaký príjem, tento príjem, ako som už spomenul, je vlastne iba rozdielom medzi vyplatenou dividendou z dcérskych spoločností a stratou SPP.
Pýtam sa teda, prečo táto vratka, pokiaľ naozaj sa bavíme o dobrom hospodárení, nebola okrem predvolebných rokov vyplácaná aj inokedy?
A mám teda, pán minister, tri konkrétne otázky.
Prvá z nich sa týka teda toho SPP. Či je podľa vás v poriadku látať štátny rozpočet cez skryté dane v cene elektriny. Toto sa pýtam na to konkrétne, konkrétny SEPS, Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, ktorá, ako som na to poukázal, kontinuálne odvádza do štátneho rozpočtu príjmy, o ktoré by ale mohla byť ponížená cena elektriny.
Mojou druhou otázkou je, či je podľa vás v poriadku stratová štátna plynárenská spoločnosť, ktorá pritom ale má prirodzenú konkurenciu na trhu. To znamená, že oni majú nejaké ceny plynu, ktoré majú takisto v istých segmentoch regulované, ale aj tak vytvoria v segmente predaja plynu stratu a ešte si to musia sanovať cez nejaké dcérske spoločnosti. Toto iné spoločnosti, ktoré pôsobia na tomto trhu, pretože sa bavíme naozaj o spoločnosti, ktorá sa venuje aj predaju plynu, a takýchto máme viacero, takúto výhodu jednoducho nemajú. Čiže je podľa vás vhodné mať takúto štruktúru, vlastniť takúto stratovú štátnu plynárenskú spoločnosť?
No a moja posledná otázka sa týka tých vratiek, ktoré som spomínal. Či bude ministerstvo financií súhlasiť s vyplácaním vratiek za plyn pred voľbami napriek tomu, že, ako som poukázal, SPP hospodári deficitne? A je to teda za ten posledný rok tých 131 mil. eur, na ktoré poukázal aj pán Kažimír.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jedna poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová, máte slovo.