46. schôdza

Ďakujem. Ja iba, pán kolega Antal, áno, ja som bola pozrieť tú lokalitu, myslím si, že ten problém je širší a to hľadanie riešení je aj pomenovávané. Ak naozaj správa národného parku alebo prosto začneme sa rozprávať s tými ľuďmi, ktorí to budú mať aj v kompetencii, budú dokázať riešiť tú situáciu a budú mať aj právomoci. Zatiaľ, ak sa rozprávame, odpoviem aj pánovi Martinákovi rovno, že mám taký pocit, že z toho lykožrúta, mohli by ste si ho dať do erbu, ako teraz sa tak všetko skrýva za nejakého lykožrúta a to je ako keby jediný argument proti naozaj drancovaniu a ťažbe, ktorá je, je masívna, to je nepopierateľné. Nakoniec, ak si zoberieme kampaň My sme les, bola to jedna z najväčších kampaní, do ktorej sa zapojilo také množstvo ľudí, ktorí už v tejto súčasnej situácii vnímajú, že slovenské lesy, národné parky treba chrániť. To nie je tu nejaká politická debata medzi nami dvomi, tromi a o tom, či, a debata o hlucháňovi. Vravím, lykožrúta dajte si do erbu, super, ale poďme zachraňovať to, čo sa drancuje, na čo naozaj kompetentní ľudia majú dosah a ešte raz opakujem, tento zákon to nerieši. Je to iba dymová clona, snažíte sa zase jemne zahmliť a urobiť niečo, ako prekryť to, aby sa mohlo pokračovať v diele skazy. A opäť opakujem, ľudia o tom vedia. Tak široká verejnosť, ako sa zapojila do tejto kampane, je pre, by mala byť pre vás dostačujúcim argumentom a dôkazom. A ešte raz, ja som pomenovala aj tie riešenia, čiže áno, ak chcete, poďme to riešiť, poďme sa rozprávať o konkrétnych riešeniach, ja som za, ale poďme sa rozprávať o veľmi konkrétnych riešeniach a poďme hľadať teda naozaj to, ako zachrániť, čo sa zachrániť dá.

Ďakujem. Pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kde začať? Snáď v takej krátkej reakcii na moju predrečníčku. Pokiaľ je naším spoločným záujmom ochrana prírody, tak nemôže byť táto ochrana prírody postavená z môjho uhla do pohľadu a do pozície, kto vlastní tú pôdu, kto spravuje tú pôdu.
Na Slovensku máme mnoho takých príkladov, kde správa majetku a zároveň spojená s kontrolou, priniesla mnoho zlých výsledkov. Nechoďme ďalej, pozrime sa na políciu, ktorá kontroluje samu seba. Keď dnes lesníci hospodária na tej pôde a životné prostredie kontroluje, to je, je treba zvýšiť jeho právomoci na kontrolu tohto územia. Keď spojíme, alebo životné prostredie by nebodaj začalo spravovať tieto územia, napriek tomu bude ťažiť, bude vykonávať zásahy, bude mať z toho ekonomický príjem. Dostaneme sa k tomu, že ten systém bude nekontrolovateľný. Na Šumave, kde to urobili, dnes lesníci ťažia a predávajú drevo. Nebol by som rád, keby Slovenská republika sa vybrala touto cestou, ale to je o ochrane prírody a o štátnych orgánoch, ako zasahujú.
V tejto súvislosti by som mohol položiť rad otázok, prečo v národných parkoch, v chránených územiach dnes sa stavajú hotely, stavajú sa lyžiarske strediská? Kto vydal pre nich súhlasy? Pričom museli sa vyjadrovať aj tí, ktorí spravujú pozemok, aj správa ochrany prírody. Keď to bude v jednej ruke, bude to ešte jednoduchšie. A preto by som nabádal kolegov, aby sme sa nevybrali touto cestou.
Ale úprimne musím povedať, že tento zákon, ktorý tu je, je zlý. Okrem toho, čo povedali kolegovia, je aj protiústavný. Pokiaľ by prvá vláda Roberta Fica, tesne pred vládou nemal problém a nechcel sa riešiť a pasovať s nálezom Ústavného súdu, že zákon o ochrane prírody a krajiny je protiústavný, tak vtedy generálny prokurátor vzal svoj návrh z Ústavného súdu späť. Teda 10. júna Ústavný súd rozhodol o tom, že zastavuje konanie o súlade zákona o ochrane prírody a krajiny s Ústavou Slovenskej republiky. Dovolím si vám z toho zacitovať. Najskôr ale poviem citáciu z ústavy čl. 20 ods. 4: "Vyhlasovanie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú náhradu." Generálny prokurátor vo svojom podaní na Ústavný súd v roku 2006 namietal, že obmedzenie vlastníckych práv dochádza vyhlásením vyhlášky ministerstva, respektíve nariadenia vlády, čo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, silou zákona.
Dnes tento zákon, teda pán minister nám doniesol návrh, v ktorom kompetencie v zmysle bodu 57 tejto novely, § 20a prenáša kompetencie vyhlasovania chránených území v II., III., IV. a V. stupni ochrany z nariadenia vlády na okresný úrad v sídle kraja. Teda akýsi úradníček v sídle kraja môže rozhodnúť o tom, že kohokoľvek vlastníctvo bude obmedzené. Neni rozhodnuté o náhrade škody. Generálny prokurátor to namietal a citujem z jeho podania: "Zákon priniesol so sebou rad zákazov a príkazov obmedzujúcich dovtedajšie nerušené užívanie vlastníckych práv na strane ich vlastníkov, fyzických osôb či právnických. Týmito normatívnymi aktmi teda v dotknutých územiach došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckych práv vlastníkov pozemkov." S týmto názorom sa v plnej miere stotožňujem. Problém je, že keď generálny prokurátor namietal, že sa vyhlasuje na základe nariadenia vlády, dnes to bude okresný úrad. Minister financií sa môže roztrhať, ale vyrovnaný rozpočet mať nebude. Pretože okresné úrady budú vyhlasovať chránené územia, ktoré so sebou nesú nárok na náhradu škody? V stovkách miliónov eur, ktoré nedokáže odkontrolovať. Preto nabádam, aby zákon pán minister zobral späť, aby ho prerobil, aby bol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
V druhej, ďalšia vec. Vyhlasovanie chránených území dotknutia vlastníckych práv. Okresné úrady majú povinnosť s vlastníkmi prerokovať vyhlasovanie chráneného územia, pričom vlastník v tom momente, keď si s nimi sadnú a on bude namietať, že s tým nesúhlasí, neurobil nič, len splnil literu zákona, že majú spolu rokovať a okresný úrad rozhodne tak, ako chce. V tej chvíli, keď okresný úrad takto rozhodne, tak vlastník bude musieť čakať niekoľko rokov na to, aby dostal, aby mohol si uplatniť nárok, možno nárok na náhradu škody, lebo ten výpočet, ktorý tu je, nie je, negarantuje, že ten, tú náhradu v skutočnosti aj dostane. Nehovoriac o tom, že plány starostlivosti o chránené územia na Slovensku dnes máme cez tisíc takýchto území a plán starostlivosti o územia je vydané, ak som sa dobre, ak som to dobre počítal, zhruba v 70 prípadoch.
Teda sú vymenované činnosti, ktoré tam vlastník nemôže robiť, ale nie sú všetky a nie sú definitívne. Ktorýkoľvek úradník tam príde a urobí kontrolu, môže povedať, že ale porušuješ, lebo mal by si robiť ešte toto. Plán starostlivosti toto neumožňuje a keď je vypracovaný plán starostlivosti, musíme povedať, že koľko, koľko to bude stáť a vtedy to bude môcť žiadať. Keď dneska máme tisíc takýchto území a plány máme na 70, tak si kladiem otázku, dokedy ešte vlastníci toto budú musieť strpieť?
A áno, je ochrana prírody prioritná, ale musíme povedať, koľko je ochotná na to táto spoločnosť vyčleniť a zaplatiť. Nehovoriac o tom, že tento zákon bude mať dopad aj na ZMOS, bude mať na rozpočet obcí. Keď si zoberiem § 31 súkromné chránené územia a jeho ochranné pásma, keď niekto má les, vyťaží ho, príde na okresný úrad a povie, že ja tam chcem mať, ako súkromný vlastník chcem mať chránené územie, tak mu ho okresný úrad môže vyhlásiť. Ale akonáhle vyhlásite chránené územie, je to les osobitného určenia a automaticky za to mestá a obce nedostanú žiadnu daň, lebo sú oslobodené z dane. Na severe Slovenska, ale aj na juhu v niektorých miestach obce a mestá prídu o značnú časť svojich príjmov. Rozhodnutia úradu a rozhodnutia niektorého vlastníka, lebo na to takýmto zákonom vytvárame priestor.
Takže musím jednoznačne, jednoznačne musím povedať, že ja tomuto zákonu okrem toho, čo sleduje za cieľ, ešte vyčítam jednu vec. Mnohí tu povedali, že niektoré predmety ochrany zanikli, ale Slovensko sa tvári, že všetky chránené územia, ktoré boli vyhlásené, nech už boli napadnuté lykožrútom, nech už to bolo likvidované tým, že buriny alebo nežiaduce rastliny tam zahubili predmet ochrany, ktorý tam bol, nevykonal sa a nevykonáva sa žiadna kontrola chránených území, či naozaj predmet ochrany, ktorým účelom sa chránené územie vyhlásilo, či tam ešte je, alebo trvá. Lebo takýmto spôsobom by Slovenská republika mohla naozaj pristúpiť k tomu, že prehodnotíme rozsah chránených území, lebo my musíme povedať, že máme šafranovú lúku, ktorú chránime ako šafranovú lúku, ale šafran tam nie je. To znamená, že nielen vyhlasovať chránené územia, ale aj v pláne starostlivosti prísť aj s kontrolou, či ten predmet tam zostal zachovaný, lebo keď predmet tam nezostal zachovaný, tak jednoducho to v ochrane prírody tam nemá čo robiť.
A práve preto ja by som navrhol, aby pán minister tento návrh zobral späť. Ja viem, že to v prvom čítaní sa nehodí, takže len apelujem na jeho názor a na to, aby upravil zákon do podoby v súlade s ústavou. Ak nie, tak tento návrh skončí podľa mňa na ústave z titulu toho, že porušuje vlastnícke, teda ústavu článok 20 ods. 4, že obmedzí vlastníctvo nie na základe zákona, ale na základe rozhodnutia okresného úradu nejakého úradníka a z toho vzniká aj náhrada škody, ktorá v zákone v tej chvíli za to garantovaná nie je. Na prirovnanie vám poviem, že zákonom prikazujeme alebo vytvárame možnosť vyvlastnenia, ale keď sa vyvlastní a vydá sa rozhodnutie o vyvlastnení, tak vlastník dostane automaticky náhradu. Tu obmedzíte jeho vlastníctvo a náhradu nedostane.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som v krátkosti sa chcel dotknúť takisto predkladaného návrhu a chcem povedať, že som bol jeden z účastníkov poslaneckého prieskumu v Tatrách, kde sme navštívili viaceré doliny za prítomnosti aj odborníkov a profesionálnych odborníkov z pozície Štátnych lesov, aj z pozície ochrany prírody. Jednoznačne musím dať za pravdu niektorým svojim predrečníkom, že pri tom v spôsobe celého toho poslaneckého prieskumu bol jasný, jasne bolo vidieť, že tie rozdielne názory (zaznenie gongu) na určité veci tuná existujú a že zrejme aj bude, v tom čase som si myslel, dosť ťažké zosúladiť tieto veci do voľajakého spoločného stanoviska, ktoré by dávalo voľajakýsi zmysel pre to, aby tento návrh zákona bol prijatý v takej podobe, aby boli obidve zúčastnené strany spokojné do určitej miery, pretože tá spokojnosť, samozrejme, nikdy stopercentná nie je a neni možné ju ani dosiahnuť.
Na základe toho som v tom čase, ubehli odvtedy zrejme dva týždne, intenzívne vstúpil do rozhovorov aj s jednou stranou, aj s druhou stranou a nechal som si povysvetľovať odborne veci, ktoré v tých prípadoch boli pre mňa dajakým spôsobom nie celkom pochopiteľné, hoci môžem povedať, že nepočul som nič nové, pretože som človek, ktorý žije v Národnom parku Veľká Fatra a v podstate sa stretáva s týmito vecami, kde tak isto sú rôzne stupne ochrany prírody od trojky až po päťku a dokážem si predstaviť, čo to znamená v rámci tých predpisov, ktoré sú tam na to dané. Keď som prešiel celými týmito rozhovormi a rokovaniami, tak som potom požiadal kvôli tomu, aby som si dovolil predniesť tuná ctenému plénu voľajaké stanovisko, ku ktorému dospeli obidve zúčastnené strany v rámci toho rokovania, aby sme si urobili určitú predstavu, že existuje tuná medzi obidvoma stranami aj určitá zhoda názorov, ktorá sa pretavila potom do voľajakéhosi zákona, prípravy zákona. Je to zákon, ktorý teraz, o ktorom teraz rokujeme, a to by som si dovolil potom z tohto miesta aj pre vás predniesť s tým, že jednoducho, keď to budeme pozorne počúvať, tak zistíme a prídeme na to, že tí odborníci, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto zákona, jednoducho sa snažili zakomponovať do toho všetky veci z pohľadu odborníkov aj v rámci Štátnych lesov, aj odborníkov, čo sa týka ochrany prírody.
Pretože veci ako lykožrút, o ktorom je teraz najviac hovorené, pretože vidíme, že naše lesy nám hnednú a sa tam dostávajú, bol jeden z najväčších svárov a sporov, že či je potrebné v takom prípade, že nastane kalamita, tento les vyťažiť. Tým pádom sa zbavíme aj lykožrúta, alebo budeme pokračovať a robiť to, čo tvrdí ochrana prírody, že necháme to všetko tak, však príroda sa s tým sama vysporiada. Celý ten náš prieskum poslanecký začínal v Osrblí cez Čertovicu a išli sme až do Javorovej, Kôprovej a Tichej doliny v Tatrách, kde sme názorne mali možnosť si pozrieť, ako v podstate to v tej prírode vyzerá tam, kde sa ide podľa toho spôsobu, že príroda sa so všetkým vysporiada sama a ako to vyzerá v prostredí tam, kde nastúpila voľajaká technika, že sa drevo vyťažilo a vysadil, vysadil sa nový les.
Čiže toto boli veci, ktoré boli veľmi zaujímavé a na základe toho potom prebiehala tá konzultácia medzi týmito odborníkmi v rámci toho poslaneckého prieskumu, aby dospeli k dajakej zhode, kde to má platiť a kde to má existovať. Jasne je potrebné povedať, že ten zákon sa v prvom rade týka oblastí, chránených oblastí národných parkov. Ide to podľa stupňa a dôležitosti toho, v akom pásme sa pohybuje, a tam je potrebné povedať, že v niektorých veciach má aj jedna strana pravdu a v niektorých veciach má aj druhá strana pravdu. Záleží teraz a bolo veľmi podstatné to, ako sa dokážu tieto dve strany na týchto záležitostiach dohodnúť, tak ako som tu spomenul už predtým, aby to bolo dané do súladu a do podoby takej, ako, ako som si dovolil tuná interpretovať pred vami.
Čiže z môjho pohľadu urobil sa kus roboty, ktorý potom bol predložený na rôzne inštitúcie, cez ktoré to prebehlo končiac úradom vlády, až to bolo predložené na pôdu Slovenskej národnej rady, k nám sem do parlamentu, kde je to v prvom čítaní a kde je stále možný priestor toho, že by sa dali niektoré veci ešte upraviť na základe možná že dodatkov a časového posunu, kým to príde do druhého čítania, kde by sa dali veci ešte určitým spôsobom vyriešiť tak, aby sa dospelo k väčšej spokojnosti. Ja pre krátkosť času, pretože už naťahujem minútu po obede, si dovolím voľajakým spôsobom zaujať stanovisko, pretože by som vám rád potom predniesol aj znenie, ktoré mi bolo zaslané, obdržal som ho dneska na e-mailovej podobe, ktoré v krátkosti, keď to môžem zhrnúť a povedať, jasne hovorí, že tie dve strany, strana Štátnych lesov a druhá strana ochrany prírody našli určité stanovisko a spoločnú reč s tým, že ukončím to asi vetou, že sú aj keď nie stopercentne spokojní s týmto stavom a znením, ktoré je predložené, doslova ma poprosili, že ak je možné, keby to bolo v takejto podobe postúpené do druhého čítania a ten priestor do druhého čítania, ktorý tuná nastáva, potom bol využitý ešte na doladenie a zosúladenie toho, aby sme mohli tento zákon v konečnom dôsledku prijať, pretože je veľmi dôležitý pre nás všetkých. Je dôležitý pre záchranu štátnych lesov, celkovej prírody a je dôležitý aj z toho pohľadu, že aby boli tuná zachránené aj ekonomické, aj životné, aj pracovné príležitosti, ktoré sú pre nás ako ľudí veľmi dôležité.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predseda, ďakujem v prvom rade za slovo, hoc už trošku po termíne. Ja vo svojom skutočne krátkom príspevku vo faktickej poznámke chcem podporiť a súčasne poďakovať svojmu kolegovi Jankovi Kvorkovi za jeho racionálne vystúpenie, v ktorom jednoznačne podporil konsenzus, bez ktorého sa nepohneme ďalej, a síce konsenzus medzi lesníkmi a ochranármi. Čo sa týka nebezpečného škodcu lykožrúta, ja len na okraj pripomeniem, že obrovská kalamita bola v roku 1982 na Šumave. Tam na Šumave Česi ponechali rok na takzvaný samovývoj a potom začali hľadať účinné opatrenia hlavne v oblasti odkôrňovania napadnutého, napadnutej drevnej hmoty, pretože tento nebezpečný podkôrny hmyz sa práve vyvíja pod kôrou smreka a potrebuje na to živnú pôdu a tým je práve tá kôra smreka. Nemci a Rakúšania pristúpili ihneď pri tejto kalamite, to si môžte nájsť veľmi ľahko. V roku 1982 - 1984 až tzv. biochemickými postrekmi zničili tohto lykožrúta a vtáky, ktoré tam hniezdili predtým, sa po 12 až 15 rokoch opäť takpovediac nasťahovali do týchto biotopov. Ešte raz by som chcel zdôrazniť, treba nájsť zlatú strednú cestu a treba nájsť ratio. Raciom nie je nerúbať a raciom nie je aj tzv. totálna bezzásahovosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, veľmi rád by som odpovedal na, pre pánov poslancov a pre pani poslankyne, ktoré mali výstupy k tomuto zákonu, ale keďže nie sú tu, tak sa tým nebudem zaoberať. V každom prípade by som chcel povedať, že som rád, že tu je zákon, ktorý jednoznačne posunie ochranu prírody na Slovensku dopredu, že je to dobrý krok, je to konsenzus, ktorý sa nám podarilo spoločne aj so všetkými zainteresovanými dosiahnuť, a je to veľký krok k tomu, aby sme naše národné parky, naše Nízke Tatry, Vysoké Tatry, v našich národných parkoch nevideli také výruby, ako sme tu videli doteraz, také holiny, ako vidíme teraz a že naše deti aby mohli prechádzať po iných chránených územiach na Slovensku, ako môžme my teraz. Takže ja len toľko k tomu, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, predložený návrh zákona obsahuje úpravy a zmeny niektorých ustanovení v súčasnosti platného zákona, ktorých potreba zmeny a doplnenia vyplynula z aplikačnej praxe. Návrhom zákona sa dopĺňajú a presne vymedzujú náležitosti, ktoré musí obsahovať evidencia, ktorú vedú dovozcovia, vývozcovia a distribútori fluórovaných skleníkových plynov. Doterajšia úprava bola všeobecná. Praktický výkon štátneho dozoru ukázal, že je potrebné zabezpečiť podrobnejšie náležitosti takejto evidencie. Navrhuje sa zmena spôsobu oznamovania údajov pre prevádzkovateľov zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny, a to prostredníctvom elektronického systému, ktorý bude spravovať organizácia poverená ministerstvom životného prostredia.
Novelizáciou zákona sa dopĺňajú nové paragrafy, ktoré upravia podmienky a požiadavky na získanie poverenia na činnosť hodnotiaceho a certifikačného orgánu, ktoré v zákone absentovali. V ďalších ustanoveniach sa zmeny v malom rozsahu dotknú správnych deliktov a sankcií.
Návrh zákona predpokladá vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na rozpočet verejnej správy a na informatizáciu spoločnosti a nepredpokladá sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na životné prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dúfam, že tento návrh podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Národná rada uznesením č. 1760 z 10. mája 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 629 z 11. júna 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 282 z 11. júna 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 19 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 293 z 18. júna 2019. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku. Na zdravie. (Reakcia rečníka na kýchnutie v sále.)
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Áno, hlasovať sa bude dnes o 17.00 hodine.

Ďakujem pekne. Príjemný dobrý deň prajem. Ctený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda uviedol uvedený návrh zákona, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 17. apríla v roku 2019.
Cieľom predkladaného návrhu je dosiahnutie legislatívnych zmien, ktoré umožnia zriadenie elektronickej schránky aj pre osoby mladšie ako 18 rokov. Dôvodom je snaha o rozšírenie možnosti používania tejto schránky aj v skupine ľudí, pre ktorú sa stane používanie elektronickej schránky v budúcnosti dennodennou súčasťou života a zvyšuje sa tým aj miera digitálnych zručností našej populácie, mladej. Zjednocujú sa ustanovenia, týkajúce sa autentifikácie a, a prostriedkov na overenie identity používateľa elektronických služieb. Dopĺňa sa ďalšia možnosť autentifikácie, a to je prostriedok elektronickej identifikácie, ktorý je vydaný v rámci eIDAS, na základe ktorého budú môcť postupovať, pristupovať k službám aj občania iných členských štátov Európskej únie. Podporia sa takisto možnosti rozšírenia rôznych autentifikačných mechanizmov, rezortných portálov, napríklad advokátsky preukaz. Prax ukázala, že zmyslom tohto opatrenia je umožniť prihlasovanie sa na ústredný portál viacerými nástrojmi a zavádza sa tým táto možnosť pre rezorty, kde osobitné predpisy ustanovujú osobám povinnú elektronickú komunikáciu, napríklad prihlasovanie sa pre právnické povolania, či prihlasovanie sa do systému finančnej správy.
Potom sa zavádzajú povinnosti pre ústredný portál a pre špecializované portály vytvoriť open up-y, teda aby bolo vždy dostupné aplikačné programovacie prostredie vo vzťahu k službách e-Governmentu, na základe ktorého môže používateľ pracovať s elektronickou službou pomocou softvérových aplikácií. No a zavádzajú sa aj možnosti pre banky, pobočky zahraničných bánk, poštové podniky či telekomunikačných operátorov na používanie elektronického občianskeho preukazu a údajov z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov. Tu ministerstvo vnútra vychádza v ústrety a výsledkom toho bude, že sa odstráni časová administratívna záťaž pracovníkov týchto inštitúcií vo vzťahu k zabezpečeniu potrebných údajov a takisto sa zvýši kvalita a dostupnosť údajov.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Skončil som s úvodným slovom.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1420, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1833 zo 16. mája 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 624 z 11. júna 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 219 z 13. júna 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, nakoľko máte spoločnú správu rozdanú. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 23 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 234 z 18. júna 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončil som.