46. schôdza

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ospravedlňujem sa, ja som prišla trochu neskôr, ale, pán poslanec Heger, to, čo si hovoril, s tým sa dá iba súhlasiť. Je to veľmi naozaj, to bola; ak je to pravda teda takto, tak naozaj iba súhlasiť.
A maličkú takú poznámočku, že ja neviem, ktorých, teda otázka, pán poslanec Heger, čiže tieto byty nie sú pre chudobných ľudí v podstate, tieto, a okrem toho ďalšia malá poznámka, že nepoznám chudobných ľudí, ktorí majú 1 300 eur mesačne. Jednoducho už aj 700 eur je dosť veľa, to je príjem, ktorý už ľudia považujú za pomerne veľký, takže ja neviem teda, jedine to, že neviem, kto už má u nás 1 300 eur mesačne. Ďakujem pekne. Čiže je to v podstate oveľa menej, tí ľudia sú oveľa chudobnejší.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán kolega, odznelo tu veľa kritiky, ale chcem vám pripomenúť, že Štátny fond rozvoja bývania, od 1. 7. bude účinná akurát naša novela, novela poslancov MOST-u v spolupráci, samozrejme, s pánom ministrom, ktorú sme pripravili pre mladomanželov, a to je naozaj pre rozvoj bývania a podporu rodinnej politiky a hlavne pre mladé rodiny s nižšími príjmami. Je to podpora a taký, taká podpora výrazná, že podobná podpora bola aj v Českej republike a bol obrovský záujem v Českej republike. Nestačili na to finančné zdroje, takže my myslíme, aj pán minister myslí spolu s nami aj na mladé rodiny.
A, samozrejme, máte pravdu v tom, že nájomné bývanie na Slovensku nemá taký podiel ako v iných krajinách, ale je to tradícia. A keď sa opýtate mladých ľudí, či chcú bývať v nájomných bytoch alebo chcú vlastniť byť, tak oni hovoria, že vlastný byt, a preto aj čakajú so založením rodiny, lebo čakajú na to, kedy môžu mať vlastný byt. A my sme im pomáhali a ten zákon, ktorý sme predložili, je schválený, účinný od 1. 7. Práve pomáha týmto mladým ľuďom, ktorí chcú vlastniť dom, byt alebo zrekonštruovať byt alebo dom, a pomáhame im veľmi výrazným spôsobom.

Ďakujem pekne. Kolegyňa Grausová, len upravím, tých 1 300 euro som hovoril v inej súvislosti, nie s týmto zákonom. To som len ako príklad stavebného sporenia, takže aby tam nedošlo k nejakej zmätočnej informácie, sa ospravedlňujem.
A čo sa týka, kolegyňa Sárközy, no práve ste potvrdili to, že nestačia zdroje, v Čechách nestačili zdroje na podporu toho nájomného bývania. Zákonom, ktorý vy ste navrhli teraz a bude platiť od 1. 7., ste povedali, že v Čechách nestačilo dosť peňazí na to, lebo to bolo tak zaujímavé pre mladé rodiny. Však áno, presne to, my sme ten zákon podporili. Teraz je zárukou toho, že taktiež nebudú stačiť, pretože tie peniaze sa odlejú na ubytovne.
Ďalšia vec je, hovoríte, že mladé rodiny, že je tu tradícia vlastníctva. To nie je pravda, to nie je pravda! Voľakedy tu nebolo vlastníctvo. Tá tradícia tu vznikla až po zmene režimu, pretože ľudia nemali inú možnosť, pretože skončila možnosť nájomného bývania. Ak sa opýtate mladých, tak máte na výber vlastniť byt alebo máte na výber čo? Máte na výber bývať v podnájme u ľudí, ktorí vlastnia byt. Samozrejme, že to je omnoho drahšie, pretože tí ľudia, ktorí kúpia ten byt, chcú na tom mať aj zisk z toho prenájmu. Čiže tých rentierov tu máme na Slovensku pomerne veľa. Takže mladí ľudia čo vám povedia, budem radšej bývať v cudzom, splácať niekomu inému úver, alebo budem bývať vo vlastnom? No, prirodzene vám povedia, radšej by sme vlastnili, lebo je to lacnejšie, výhodnejšie. Takže iná odpoveď nie je. Ale keby tu bol nástroj nájomného bývania dostupný, v dostatočnom počte, tak pochybujem o tom, že by ste dostali takú istú odpoveď. Odpoveďou alebo, resp. dôkazom toho je, koľko slovenských rodín chodí do Rakúska využívať nájomné byty. To je jasná odpoveď. O to viac, že naozaj dnes nájomné bývanie funguje v súkromnom vlastníctve formou rentierstva. Bohatí ľudia si kúpia byty a prenajímajú ich chudobným ľuďom a chudobní ľudia doplácajú na to, že musia platiť vyššie nájomné, ako by si mohli dovoliť vlastné byty. A máme iba sociálne byty, pretože ľudia si to nemôžu dovoliť, aj tých je málo.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, chcel by som podať jednoduchý pozmeňovací návrh za pána poslanca Hrnčiara a mňa k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý sa týka lehôt na predkladanie žiadosti pre žiadateľov. Táto zmena sa týka dvoch bodov, čl. I bodu 39 a čl. I bodu 40, a tieto návrhy krátko zdôvodním.
V prípade súčasne navrhovaného termínu predkladania žiadostí pre žiadateľa právnickú osobu od 1. apríla do 30. septembra príslušného kalendárneho roka by bolo ohrozené dodržanie zákonného termínu posúdenia žiadosti, objektívne posúdenie žiadosti a využitie stavebnej zóny pre začatie stavby v danom roku z nasledovných dôvodov:
V zmysle platnej legislatívy predkladá žiadateľ žiadosť na okresný úrad v sídle kraja okresného úradu, pričom zamestnanec okresného úradu má na skompletizovanie a zaslanie žiadosti na štátny fond rozvoja bývania lehotu 30 pracovných dní. Prax ukázala, že vo väčšine prípadov sú žiadosti o podporu zo strany žiadateľov podávané na okresný úrad až na konci možného termínu. K doručeniu väčšiny žiadostí na Štátny fond rozvoja bývania by teda došlo až v priebehu novembra. Štátny fond rozvoja bývania podľa § 15 ods. 18 má rozhodnúť o priznaní podpory do 110 dní od písomného doručenia žiadosti a je povinný žiadosť posúdiť najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka. V skutočnosti by do konca roka od doručenia žiadosti ostalo cirka jeden a pol mesiaca.
Prax ukázala, že žiadosti o podporu v tomto segmente sú komplikovanejšie najmä v ekonomickej časti a posudzovanie si vyžaduje rokovania a intenzívnejšiu spoluprácu so žiadateľom ako pri iných typoch žiadostí. Ekonomická analýza žiadateľa pre posúdenie schopnosti splácania úveru je časovo náročná a v každom prípade osobitá.
Z vyššie uvedených dôvodov je schvaľovací proces na štátnom fonde zdĺhavejší ako pri ostatných žiadateľoch, trvá v priemere dva-tri mesiace. Žiadosť je posudzovaná tromi posudzovateľmi a úverovým výborom, niekedy aj opakovane, na základe úverového návrhu. Následne o žiadosti rozhoduje generálny riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania.
Štatút úverového výboru stanovuje termíny, resp. lehoty na zvolanie úverového výboru na predloženie úverového návrhu členom úverového výboru, spísanie zápisnice z úverového výboru, ktoré je potrebné dodržať. Následná administratívna činnosť po posúdení žiadosti musí byť tiež ukončená do konca roka (typovanie do systému fondu, vypracovanie a odoslanie rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní podpory).
Vládnym návrhom navrhovaná zmena lehoty na predloženie žiadosti o poskytnutie štátnej podpory, t. j. od. 1. apríla do 30. septembra, by nepriaznivo vplývala na podnikateľské prostredie, nakoľko predmetná lehota sa vzťahuje práve na žiadateľov, ktorými sú právnické osoby v zmysle § 7 ods. 1 písm. g). Uvedený návrh zbytočne a neodôvodnene posúva lehotu na podanie žiadosti a neumožnil by žiadateľom v prípade schválenia žiadosti o poskytnutie podpory prostredníctvom štátneho fondu začať s uskutočňovaním výstavby v ten istý rok.
Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby lehota na podávanie žiadosti bola predĺžená v prospech žiadateľa a žiadatelia mali možnosť predkladať svoje žiadosti už začiatkom roka v lehote od 15. januára do 30. júna, aby mohlo dôjsť k ich posúdeniu a začatiu výstavby čo najskôr, aby bolo umožnené objektívne posúdenie žiadosti a zároveň, aby nebolo ohrozené dodržanie zákonného termínu posúdenia žiadosti.
Obdobne zdôvodním zmenu lehoty na predkladanie žiadosti od 1. apríla do 30. septembra príslušného roka v bode 40 v § 15 ods. 2 písm. e): Znemožňuje sa týmto žiadateľom pri účele "výstavba zariadení sociálnych služieb, obnova zariadení sociálnych služieb a obstaraní ubytovacieho domu" podávať žiadosti v prvom kvartáli príslušného kalendárneho roka, čo by malo veľmi nepriaznivý vplyv na začiatok výstavby. Uvedená zmena by mohla takisto spôsobiť neprimeranú záťaž na Štátny fond rozvoja bývania v druhom kvartáli. Za navrhovaného stavu by mohlo dôjsť k situácii, kedy by Štátny fond rozvoja bývania nebol personálne schopný objektívne posúdiť jednotlivé žiadosti a dodržať tak zákonom stanovený termín na posúdenie žiadosti. V konečnom dôsledku by došlo k ich oneskorenému vybavovaniu, čo môže mať negatívny vplyv práve na žiadateľov. Z tohto dôvodu navrhujeme ponechať v účinnosti osvedčenú pôvodnú lehotu, a to od 15. januára do 30. júna. Ponechanie pôvodného určenia lehoty na predkladanie žiadosti sa v danom prípade javí účelnejšie a prospešnejšie aj pre stavebný trh, realizáciu projektov a zvýšený dopyt po stavebných činnostiach už začiatkom stavebnej sezóny.
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh poslanca Andreja Hrnčiara a Eduarda Adamčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I zmeniť bod 39, a to nasledovne:
V § 15 ods. 2 písm. c) znie:
"od 15. januára do 30. júna príslušného kalendárneho roka, ak ide o účel podľa § 6 ods. 1 písm. b), f), g) a h) pre žiadateľa podľa § 7 ods. 1 písm. g),".
V čl. I zmeniť bod 40 nasledovne:
V § 15 ods. 2 písm. e) znie:
"Od 15. januára do 30. júna príslušného kalendárneho roka, ak ide o účel podľa § 6 ods. 1 písm. d), e) a h)."
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, chcel by som aj ja k tomuto predmetnému návrhu zákona podať pozmeňujúci návrh, ktorý rieši také dva zásadné body alebo doplňuje, a to je, ako vieme všetci, pozemok pre výstavbu bytovej budovy je jedným z limitujúcich faktorov rozvoja bytovej výstavby. Platné znenie zákona č 150/2013 Z. z. umožňuje poskytnutie úveru na kúpu pozemku iba právnickým osobám. V snahe uľahčiť mestu, obci, samosprávnemu kraju a neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby na zabezpečenie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu financovanie pozemku, navrhujem, aby výhodný úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania na kúpu pozemku bolo možné poskytnúť aj týmto žiadateľom.
Druhý taký moment, prečo podávam tento zlepšovací, teda pozmeňujúci návrh, je ten, že v súvislosti so zavedením nového účelu podpory na obstaranie ubytovacieho domu sa doplnila aj možnosť poskytnutia podpory na obstaranie technickej vybavenosti a kúpu pozemku súvisiacich s obstaraním tohto ubytovacieho domu. Navrhovanou úpravou sa ustanoví maximálna výška podpory na obstaranie technickej vybavenosti a kúpu pozemku na jednu obstarávanú ubytovaciu bunku.
Úprava nadväzuje na odporúčanie uvedené v časti A stanoviska odboru legislatívy.
Teraz samotný pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Milana Mojša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1424.
Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1424.
1. K čl. I, nový bod
V čl. I sa za bod 6 vkladá nový 7. bod, ktorý znie:
"7. V § 7 ods. 9 sa slová "ods. 1 písm. g)" nahrádzajú slovami "odseku 1 písm. b), c), f) a g)"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. K čl. I, nový bod
V čl. I sa za bod 9 vkladá nový 10. bod, ktorý znie:
"10. V § 8 ods. 1 písmenách i) a j) sa za slovo "byt" vkladajú slová "alebo na jednu obstarávanú ubytovaciu bunku"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. K čl. I, body 21 a 37
V čl. I bod 21 (§ 10 ods. 16) a bod 37 (§ 14c ods. 2) sa slovo "prevádzka" nahrádza slovom "prevádzkareň".
4. K čl. I, nový bod
V čl. I sa za bod 38 vkladá nový 39. bod, ktorý znie:
"39. V § 15 ods. 2 písm. b) sa slová "§ 6 ods. 1 písm. b) a f)" nahrádzajú slovami "§ 6 ods. 1 písm. b), f) a g)"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. K čl. I, nový bod
V čl. I sa za bod 45 vkladá nový 46. bod, ktorý znie:
"46. V § 18 ods. 2 písm. a) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a slová "ods. 16" sa nahrádzajú slovami "ods. 13 písm. a) alebo ods. 17"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem za pozornosť a poprosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, toto je teda ďalší pozmeňujúci návrh. Vidíme, že sa tu len potvrdzujú tie slová, sa to tu začína šperkovať, tento zle nastavený zákon alebo zle urobený zákon, a preto si myslím, že naozaj tá koncepcia nájomného bývania môže veľmi pomôcť. Je to jeden z pilierov rozvoja bývania, aj tento samotný zákon. A ak je zle nastavený, tak je to premárnená šanca a vyliate peniaze.
Takže preto chcem opäť apelovať, kolegovia, na vás, aby sme stiahli tento zákon na dopracovanie a aby sa nemusel takto tu "šperkovať" na poslednú chvíľu rôznymi maličkými doplneniami, ktoré môžu sa javiť aj ako nápomocné, ale v skutočnosti naozaj otvárame dvere rozvoju ubytovní. A tie, keď sa už postavajú, tak už tu budú, už tu budú nám tu trčať a je to na úkor rozvoja bývania. Uvedomme si to, že na východe Slovenska máme naozaj veľa ľudí, ktorí dochádzajú za prácou, sú ďaleko od rodín a musia, sú nútení, lebo im vytvárame ako keby tie kanály a cesty. Ale poďme robiť pre nich dôstojné veci, aby to bolo naozaj dôstojné, a rozmýšľajme nad tým, ako som hovoril, kde sú ľudia, tam príde aj kapitál. Ale musíme tam vytvoriť dôstojné podmienky aj pre ten kapitál, ale aj pre tých ľudí. Takže robiť takéto narýchlo veci len preto, aby sme proste vyhoveli nejakej určitej skupine podnikateľov, je úplne nezmyselné, a preto vás prosím, aby ste podporili to, teda ten návrh na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte len veľmi krátko, aby som zareagoval.
Pán Heger, ja viem, o čom rozprávate, ja viem, čo som predložil ja. Na druhej strane, samozrejme, uviedli ste tu číslo, ktoré hneď dostalo do omylu aj pani poslankyňu. Ste hovoril o čísle, ktoré nie je relevantné, tak absolútne ste dostal do omylu, tak bolo by dobré, keby tu niečo padne, tak nech sú tie čísla relevantné, aby nebol zmätok. Tak príklady, neviem, či na matematickej hodine treba dávať a nie v Národnej rade, a podložené určitými výpočtami, aby ste vedel.
Na druhej strane mi dovoľte povedať, samozrejme, a prečítať, ako vznikla Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 schválená uznesením vlády č. 13 zo dňa 7. 1. 2015. Ako východiskový dokument pre oblasť bývania do roku 2020 stanovuje komplexné ciele štátu pre oblasť bytovej politiky, definuje nástroje na ich dosiahnutie, ako aj formuluje zodpovednosť občanov štátu, obcí, vyšších územných celkov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania. Toto vzniklo v roku 2015, čiže je tam aj súkromný sektor, a poviem v krátkosti, o čo ide. Samozrejme, hovoriť o nájomnom bývaní a v Rakúsku prenajímame nájomné byty, ale hlavne vo veľkých mestách hľadajú naši občania nejaké nájomné byty alebo tam, kde sú vytvorené určité podmienky. Na druhej strane ale treba povedať, že napríklad Bratislava za posledné dve alebo tri obdobia nepostavili ani jeden nájomný byt, či by náhodou tu nebol o to záujem. Určite, určite by bol a hlavne a hlavne stavajú nájomné byty obce. Vždycky každý, kto sa uchádza a má v poriadku všetky predložené materiály, ktoré podľa zákona sú vyžadované, dostane podporu či už od Štátneho fondu rozvoja bývania a od nás, od ministerstva.
Ide o to, že, samozrejme, dobre viete, že zamestnanosť a tento zákon sme, samozrejme, pravdivo povedané, jednali aj s Klubom 500, ktorí sú najväčší zamestnávatelia u nás na Slovensku a majú problém s tým, keď im migruje pracovná sila, nemajú ich kde ubytovať a popritom chátrajú niekde internáty alebo aj také bytové domy, kde by malou úpravou mohli vytvárať určité malometrážne byty, kde nie sú to internátové izby s poschodovými posteľami, je to slušnejšie bývanie na určitej úrovni. Takže my nehovoríme o tom, že ideme robiť poschodové, poschodové izby niekde, niekde nekomfortné len kvôli tomu, aby si tam sklonili hlavu, ale má to určitý koncept. Čiže, jednoducho povedané, mi vychádza, štát je preto, aby vytvoril podmienky a, samozrejme, spoločnosť tieto podmienky, už s nimi vie narábať. A ja si myslím, že ak vytvoríme podmienky, že môžu, ale nemusia, tak určite majú možnosť, ktorú môžu použiť za daných podmienok, ktoré, ako ten zákon je nastavený.
Takže v krátkosti k tomuto toľko, my sme to veľmi dlhodobo prejednávali, hľadali sme riešenia, aby to nebola štátna pomoc len pre niektoré vybrané spoločnosti, aby sa o to mohli uchádzať tí, ktorí to vedia realizovať na základe tohto zákonu, a prispeje k tomu, aby tá pracovná sila nemusela migrovať hore-dole po celej republike, aby mohla mať určité domovské hniezdo alebo tam, kde pracuje. Ja viem, že to nie je ako najlepšie riešenie, samozrejme, ale pokiaľ väčšina národa si neuvedomí, že tá pracovná sila čím ďalej, tým viac migruje po celej republike a do zahraničia, tak, samozrejme, musíme vytvoriť určité podmienky, aby to bolo, aby sme mali ten ekonomický efekt, môžem povedať. A, samozrejme, to má vplyv aj na cestovanie, na cesty, na všetko, keď máte tam, kde bývate, pracovisko, tak to určite pomôže. Toto je celé k tomu, čo ste povedal.
Ďakujem pekne, skončil som.

V utorok o jedenástej. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona o odplatách a poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ precizovať platnú právnu úpravu a ustanoviť novú právnu úpravu poskytovania verejných prostriedkov v oblasti civilného letectva, zohľadňujúc právne predpisy Európskej únie pre štátnu pomoc a minimálnu pomoc, rozhodnutia Európskej komisie a rozsudky Európskeho súdneho dvora vo vzťahu oprávnenosti a zlučiteľnosti poskytnutej pomoci vo vzťahu k letiskovej infraštruktúre.
Návrh zákona predstavuje právny základ na vypracovanie schém pomoci alebo ad hoc pomoci. Predmetným návrhom zákona sa umožní aj obci alebo vyššiemu územnému celku poskytovať verejné prostriedky formou príspevku.
Návrhom zákona sa tiež upravujú spoločné zásady na stanovenie výšky letiskových odplát a systém letiskových odplát vo vzťahu k vykonávaniu obchodnej leteckej dopravy, ako aj spoločné zásady na stanovovanie výšky odplaty za poskytovanie leteckých navigačných služieb v súvislosti s právne záväznými aktami Európskej únie.
S úpravou uvedených oblastí súvisia aj novely iných, iných zákonov, a to najmä v oblasti leteckých navigačných služieb, v oblasti letiskovej infraštruktúry, sankcií a financovania Dopravného úradu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými Slovenská republika je viazaná.
Vládny návrh zákona bol v dňoch 11. a 13. júna 2019 prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona odporúčam schváliť.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, podávam informáciu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1423, v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1767 z 10. mája 2019 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona o odplatách a poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1423, prerokovali a odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 619 z 11. júna 2019 a výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 428 z 13. júna 2019. Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal k predmetnému návrhu zákona uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto informácie vyplýva 20 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre hospodárske záležitosti na 84. schôdzi dňa 18. júna 2019. Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru odporučiť Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť ani návrh spoločnej správy nezískal súhlas potrebnej väčšiny.
Predsedníčka výboru ma zároveň určila za spoločného spravodajcu, aby som predložil predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup. Pri hlasovaní o návrhu zákona budem navrhovať hlasovať o všetkých 20 bodoch z informácie výboru spoločne.
Ďakujem.