46. schôdza

Ďakujem za slovo. Ďakujem za všetky pripomienky. Ja si myslím, že práve problematiku všeobecných lekárov sme určite neukončili. To je asi na dlhšie trate. Ale podstatné je, čo povedal pán Suchánek, aby sa nám nestalo, že naozaj lekári už teraz majú prideľovaných toľko tých pacientov, že nedokážu vlastne vyšetrovať všetkých. Ešte sa im pridajú kompetencie a ešte na to majú vlastne nejaké povinnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Aby nám s tým – tak ľudsky to poviem – nepraskli, lebo začneme praskať my tu všetci v štáte.
A čo sa týka pána Kéryho. Pán poslanec, čas ukáže, že či sa nebudeme vracať späť a späť práve pri obidvoch oblastiach, ktoré návrh rieši. Ja si osobne myslím, že ak je to raz v zákone, len to úrady nejakým spôsobom nevyužívajú, je to problém, a teda nie je potrebné to komplikovať inou právnou normou. Na druhej strane chcem povedať, k vymeriavacím základom, ja si myslím, že sa opakovane budeme musieť dostať, lebo naozaj ešte nie sú jasné ani pravidlá zúčtovania.
Takže ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi v mene predkladateľov uviesť tento návrh zákona.
Cieľom tohto návrhu zákona je zaviesť jednorazový príspevok vo výške 100 eur na školské potreby pre prvákov základných škôl. Asi väčšina z nás v tejto sále, aj keď nás je tu málo, sme rodičmi a asi každý vie, čo znamenalo, aký stres to bol, keď naše deti nastupovali na základnú školu. Tak preto chceme aspoň časť tohto stresu odbremeniť rodičov a, samozrejme, ekonomicky odľahčiť pri nákupe školských potrieb, ktoré naozaj niečo stoja.
Hneď prišli už počas tohto procesu aj otázky, že prečo len prvákom základných škôl. Je to vždy o tom istom, o možnostiach štátneho rozpočtu, ale ja chcem pripustiť, že pokiaľ by sa verejným financiám darilo, tak by sme v budúcnosti mohli rozšíriť tento príspevok aj na ďalšie ročníky základných škôl.
Ideme to zaviesť tak, aby sme rodičov zbytočne nezaťažovali byrokraciou a administratívou, a teda jednorazovo navýšime klasický prídavok na dieťa, ktorý rodičia každý mesiac dostávajú. Ten zvýšený prídavok na dieťa o 100 eur bude vyplatený v októbri až a to z tohto, a to z jediného dôvodu, jednoducho školy si budú musieť overiť, či dieťa nastúpilo naozaj do školy, a to sa dá urobiť len v tzv. centrálnom registri detí, žiakov a poslucháčov, do ktorého musia samotné školy nahlásiť žiakov do konca septembra. Pardon, nie školy, ale úrady práce si potom následne musia v registri overiť, či dieťa naozaj nastúpilo a následne v októbri vyplatiť tento jednorazový príspevok v podobe jednorazového zvýšenia detského prídavku.
Poviem aj to, že vyžiada si to zo štátneho rozpočtu približne 6,2 milióna eur a dotkne sa približne 59-tisíc detí, ktoré nastúpia na základné školy.
Posledná poznámka k deťom, ktoré nastúpia na základnú školu mimo územia Slovenskej republiky, aj tie budú mať nárok na spomínaný príspevok, len v takomto prípade bude musieť rodič, prípadne iná oprávnená osoba doložiť doklad o nástupe do školy.
Ďakujem veľmi pekne. Žiadam vás teda o podporu tohto dobrého zákona a chcem, pán predsedajúci, ešte poprosiť v rozprave, keby som mohol prvý vystúpiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1794 zo 14. mája 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 172 z 18. júna 2019.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, chcem k tomuto zákonu predložiť jeden malý technický pozmeňujúci návrh. Totiž legislatíva Národnej rady zistila, že je tu právna duplicita s iným zákonom. Nedávno bol prijatý vládny návrh zákona o znižovaní alebo opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých predpisov a ten obsahuje rovnaký článok, ako je čl. III v tomto zákone. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky bude s účinnosťou od 1. septembra 2019 sprístupňovať údaje z centrálneho registra na žiadosť orgánu verejnej moci podľa uvedeného vládneho návrhu zákona, a preto potrebujeme z tohto nášho zákona čl. III vypustiť, pretože právna duplicita je neprípustná.
Dovoľte mi ešte prečítať krátky pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1482.
Čl. III. sa vypúšťa.
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa vykoná prečíslovanie nasledujúceho článku a vykoná sa primeraná úprava názvu návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, mohli sme sa potešiť pri tomto zákone, pretože naozaj dať 100 euro rodičom prvákov, ktokoľvek peniaze dostáva, tak je to príjemné, čiže určite pri tomto sa sťažovať asi z tohto pohľadu nemalo by byť namieste. Ja to ešte, keby som to povedal osobnejšie, mám ešte dve deti, ktoré to majú pred sebou, takže o to viacej by som sa mohol potešiť, áno. (Zasmiatie sa rečníka.) Ale poviem vám, čo v skutočnosti vidím ako teda aj ako rodič, ktorý má už teda dve školopovinné.
Takže musím vám povedať, že vy, ktorí máte školopovinné deti a možno práve aj v tej základnej škole, tak vidíte, aké výdavky rodičov sprevádzajú. A naozaj my, možno z pohľadu poslancov to nie je nič, čo by sme nevedeli uniesť, ale sú ľudia, ktorí nemajú platy poslancov a pre tých je to, samozrejme, úplne iná záťaž. Mne tento návrh zákona príde ako, ako keby prídete s autom k automechanikovi a prídete si dať opraviť brzdy a automechanik vám povie, no, viete, ja to v skutočnosti opraviť neviem, ale dám vám peniaze na taxík a každý pondelok môžte chodiť taxíkom a ostatné dni, no, to už si musíte nejako poradiť sami. Že proste tu sa jasne ukazuje, že vláda nevie riešiť veci systémovo a tak potom musí ľuďom dávať peniaze na to, aby teda mali peniaze na to, aby doplnili vlastne tie výdavky, ktoré so školstvom majú. Pretože chcem pripomenúť aj predkladateľom, áno, bavíme sa tu, teda v dôvodovej správe máte ročné výdavky okolo 6,2; 6,4 milióna. Z pohľadu rozpočtu sú to, naozaj veľmi malá čiastka, čiže neni to ani tak z pohľadu rozpočtu nejaká finančná záťaž, skôr sa tu bavíme o tej filozofickej veci.
A ja tu chcem len povedať jednu vec, že samotná ústava hovorí v čl. 42, že občania majú právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách. A tá bezplatnosť toho školstva, tak možno tí, ktorí si pamätajú ešte bývalý režim, tam majú možno nejakú predstavu a vstúpili do, by som povedal, porežimového obdobia s nejakou predstavou možno aj mylnou toho, že čo tá bezplatnosť by mala znamenať, a bezplatnosť je naozaj tvrdo skúšaná každým rokom a musím povedať, že dostáva poriadne na frak. A už len keby som uviedol taký príklad, nehovoriac o tom s narastajúcimi, narastajúce výdavky na školské potreby a podobne, ktoré tu sú, na ktoré sme neboli v minulosti až tak zvyknutí. Bezplatnosť sa vnímala tak, že školák nastúpi do školy a tým to haslo. Kúpite mu, dobre, možno mu kúpite tašku a kupujete mu, robíte mu desiatu, ale svojím spôsobom o viac sa nestaráte. Vidíme, že samotné školy majú, ťahajú za sebou historické dlhy a nie sú schopné rozvíjať vlastné školy tak, ako by si predstavovali. Preto tu máme aj vlastne združenie rodičov, priateľov školy, kde rodičia prispievajú, hoci by nemuseli, pretože to je združenie, do ktorého by nemali byť nútení prispievať, ale dobre vieme, že každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Takže, samozrejme, radi prispejeme, ale je to zase len náklad, ktorý musí byť. A vidíme, že tie školy naozaj hľadajú mnoho rôznych spôsobov, ako dostať viacej peňazí do školstva, pretože zo štátu do školstva dostatok peňazí netečie.
Takže ja to hovorím z pohľadu rodiča, keď sa pozerám na toto riešenie, ktoré tu SMER prináša, a vidím, akým spôsobom sa snaží suplovať vlastnú neschopnosť zabezpečiť fungujúce, kvalitné školstvo, tak tu strká teraz ľuďom peniaze do vačku, aby im ako keby zalepilo oči, aby si ľudia nevšimli to, že v skutočnosti zlyhalo systémové riešenie školstva, systémové riešenie bezplatného školstva, a mne to príde naozaj ako taký, také populistické uplácanie ľudí. Aj keď teda hovorím, že je to veľmi ľúbivé, lebo dávate ľuďom priamo peniaze, ale keď sa nad tým naozaj hlbšie zamyslíte, tak si uvedomíte, že len kompenzujete vlastnú neschopnosť postarať sa o také školstvo, aby bolo kvalitné, aby bolo bezplatné a tým pádom by v skutočnosti k takémuto kroku ani nemuselo prichádzať. Pretože keby ten rodič nemal výdavky s bezplatným školstvom, tak by tým pádom ani žiadne peniaze nepotreboval. O to viac, že sú tu aj iné mechanizmy, ako by sa to dalo nastaviť, napríklad prostredníctvom, prostredníctvom daňového bonusu pre deti nad 6 rokov, kde by automaticky teda deti dostávali tiež, by mohli využiť na tento účel.
Takže to je tá filozofia, že vy idete tou filozofiou poukážok, pomaly už za chvíľku na chleba, teraz už tu máme poukážku na školské potreby a podobné veci, a tak ako som povedal, je to, je to proste ukážka toho, osvedčenie toho, že školstvo neviete zabezpečiť tak, ako aj ústava hovorí, a ľuďom rastú výdavky, čím priznávate, že to školstvo nerobíte dobre. Takže to len možno také vyjadrenie rodiča.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Pán kolega, som rád, že sa to ešte dotkne aj vašich dvoch detí, myslím, že máte štyri, a chcem oceniť, že prispievate k dobrej alebo k zlepšeniu demografickej krivky na Slovensku. To, s tým ostatným už, samozrejme, súhlasiť nemôžem. Ja vás beriem ako človeka, ktorý má rád fakty. Ja naozaj nechápem, kde ste prišli na to, že na Slovensku nie je bezplatné školstvo. Neviem, vaše deti si platia za štúdium? Lebo moje nie a pevne verím, že ani žiadne iné. Čiže za štúdium si na Slovensku nikto neplatí. No a to ostatné, práveže tie ostatné náklady, ktoré s tým vznikajú, tak tam sa snažíme pomáhať. Áno, tam sa snažíme pomáhať.
Ale my sa už snažíme pomáhať od narodenia toho dieťaťa. Boli sme to my, ktorí zaviedli príspevok pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Boli sme to my, ktorí sme zvýšili materskú dávku na úroveň čistej mzdy. Zavádzame, zvyšujeme rodičovský príspevok a pomáhame aj školákom. Nielen týmto novým opatrením, ale dobre viete, že sme zaviedli a zavádzame postupne, aj keď to trochu bolí samosprávy, ale ja dúfam, že to bude v poriadku, obedy zadarmo. Študenti, deti majú vlaky zadarmo a zaviedli sme alebo máme skvelý projekt, ktorý funguje a ktorý chvália všetci; učitelia, podnikatelia v oblasti cestovného ruchu; a to sú tie školy v prírode a lyžiarske kurzy, kde tiež prispievame týmto deťom. Takže my sa staráme, my sa staráme. Čiže ja by som poprosil, netreba kritizovať len tak, že kritika pre kritiku. My sme naozaj v tejto oblasti urobili veľa a budeme robiť ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Edo, vypočul som si tvoju, tvoje vystúpenie a musím povedať, že je to taká typická vizitka opozičnej rétoriky. Lebo mám zásadné dve otázky. Keď vláda dáva peniaze, je chyba. Keď vláda dáva poukážky, je chyba. Tak sa pýtam, aké kroky by boli bezchybné podľa tvojho úsudku alebo podľa úsudku opozície alebo čo by mala urobiť vláda, aby to bolo prijateľné aj pre opozíciu.
Takisto si myslím, že účelom by nemala byť iba kritiku pre kritiku a pre dodržanie opozičnej rétoriky, ale keď už kritika, tak by som očakával nejaký konštruktívnejší prístup.
A v závere si spomenul, že nejaký bonus pre šesťročné deti, tak ja nerozumiem, aký je rozdiel medzi bonusom pre šesťročné deti a finančným príspevkom pre prvákov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Súhlasím, pán poslanec, s tebou v tom, že je nevyhnutné riešiť systémovo akúkoľvek oblasť v našej krajine, ale na druhej strane vždy existuje nejaké "ale" a pri akejkoľvek vláde, pretože to "ale" sa vzťahuje či už na legislatívu a rôzne prepojenia zákonov, alebo sa vzťahuje to "ale" na rezorty a medzirezortnú spoluprácu. A v tomto prípade musím povedať, že nie je to len na pleciach štátu, ale základné školy spadajú pod mestá a obce, stredné školy pod vyššie územné celky, takže tiež môžu priložiť ruku k dielu. A naozaj každá z tých oblastí, ktorá si vyžaduje systémové riešenia, keď si vezmeme veľmi jednoduchú matematiku, že máme cca 5,5 milióna obyvateľov, tak keď si vezmeme, že máme 1,7 milióna starobných dôchodcov a invalidných dôchodcov, 1,4 milióna cca detí a dospievajúcich vo veku od 0 po 18 rokov, okolo 800-tisíc ľudí, ktorí robia v službách, čiže nevytvárajú reálnu hodnotu pre štát, okolo 400-tisíc ľudí, ktorí sú ekonomickí migranti a prinášajú tú hodnotu pre iné krajiny, a tak ďalej, tak koľko nám ostáva tých ľudí, ktorí vytvárajú tú reálnu hodnotu a musia pracovať na tých ostatných? A ten budget je potrebné prerozdeliť medzi všetky tie skupiny, ktoré máme. Takže treba robiť tie kroky postupne a systémovo, s tým súhlasím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Asi to nestihnem do faktickej poznámky, tak sa ešte potom prihlásim v ústnej rozprave.
Ale začal by som, kolega Farkašovský, áno, ja som myslel daňový bonus, ten mechanizmus tu existuje, čiže nemusíme vymýšľať nové mechanizmy, ak chceme ľuďom dať peniaze späť, tak je tu na to mechanizmus daňového bonusu, ten som myslel. Čiže v tom je ten veľký rozdiel.
Po druhé, štát má dať človeku kvalitné služby. Človek dáva peniaze, štátu peniaze, štát nemá dávať človeku späť peniaze, lebo tie od človeka bere, štát má dať človeku kvalitné služby. Tu vidíme, že štát nevie dať kvalitné služby, tak dáva peniaze. Toto tu proste nesedí, ale ja to ešte potom viacej rozoberem v ústnej rozprave.
Pán kolega Tomáš, tak pekne znie, boli sme to MY, boli sme to; áno, však samozrejme, 12 rokov vládnete, kto iný by to mohol byť, ak nie vy. Otázka je, kde je pôvod tých myšlienok a kto ich priniesol a kto na ne ukazuje, tam už to už nespomínate. Samozrejme, zaviedli ste ich, samozrejme, vy a možno v ústnej rozprave to trošku rozšírim aj s tými obedmi zadarmo. Pozrite, vy ste rodič a vaše deti chodia do školy, myslím, že už máte školopovinné, nie? Jedno. No tak ja teda sa bavím aj s tými deťmi nielen na škole mojich detí, ale, ale máme známych, ktorí chodia, povedzme si na rovinu, tie obedy, no čo vám poviem, to, čo nič nestojí, za nič nestojí. Takže tam je skôr problém s tou kvalitou tých obedov. To, že ich dáte zadarmo, áno, ale keď to dieťa nechce ten obed jesť, ani keď stojí euro dvadsať, tak pochybujem, že ho bude chcieť jesť, keď bude zadarmo. A určite máte skúsenosť zo školských jedální, keď vás pani učiteľky nútili jesť jedlo, ktoré vám nechutilo, tak, takže to je asi tak. No tak ja by som radšej investoval do kvalitného jedla a, samozrejme, nech sú kľudne zadarmo, ale nech sú kvalitné. To je to, o čom tu hovorím, stále sa tu bavíme o kvalite služieb, štát má dodávať kvalitné služby, bere od ľudí za to peniaze... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Najprv mi dovoľte zareagovať na slová, ktoré odzneli vo faktických poznámkach.
Vy ste povedali, pán predkladateľ, pán Tomáš, že my sa staráme. No celý tento môj príspevok je vlastne otázkou, že dobre, staráte sa, ale o koho. O deti alebo o voličov? Dovolím si potom pokračovať.
Poďme sa teda pozrieť na to, ako vyzerá bezplatné vzdelávanie na Slovensku, čo ste tiež rozporovali, keď kolega Heger položil tú otázku alebo povedal, že nie všetko je naozaj bezplatné, že vy ste tvrdili, že všetko je na Slovensku bezplatné. No tak poďme sa na to... (Reakcia navrhovateľa.) Povedali ste, že bezplatné vzdelávanie máme. A ja si len dovolím upozorniť vás, že rodičia nakupujú aj učebnice, aj pracovné zošity, nielen tie zošity, do ktorých deti píšu, aj, aj rôzne farbičky, výkresy. Tá suma, ktorú každoročne tá rodina vynakladá, každoročne vynakladá na nákup potrebných pomôcok do školy, je okolo 100 eur. To Poštová banka takto vyčíslila nedávno, takže vieme, že nás to niečo stojí a že mnohokrát nás to stojí aj preto, lebo napríklad štát nie je schopný tie potrebné učebnice a pracovné listy a pracovné zošity zabezpečiť. Takže to len na okraj.
Bezplatné vzdelávanie naozaj stojí, stojí rodinu každoročne niekoľko desiatok eur a, tak ako som spomínala, nie je to jednorazovo, iba na začiatku vstupu do školy, ale je to na začiatku každého školského roka. A väčšina rodín dokáže tieto školské výdavky uhradiť, no na Slovensku máme aj také rodiny, pre ktoré sú tieto sumy vážnym problémom, najmä ak je v rodine viac školopovinných detí alebo ak sú tieto odkázané na starostlivosť iba jedného rodiča, najčastejšie to býva matka, ktorá môže a nemusí mať zamestnanie.
Problém je, že na príspevok na školské pomôcky v dnešnej sume 33,20 eur, na ktorý majú nárok deti z rodín v hmotnej núdzi, dnes mnohé z týchto rodín nedosiahnu. Kritériá na jeho poskytovanie sú totiž dnes nastavené tak, že naň formálne nemajú nárok všetky rodiny, ktoré ho reálne potrebujú. Na toto opatrenie; toto opatrenie nezachytí tie rodiny, v ktorých rodičia pracujú, majú príjem vyšší, ako je hranica životného minima, no i tak je tento ich príjem príliš nízky na to, aby mohli nakúpiť deťom všetko potrebné. A my máme evidenciu takýchto rodín. Tak staráte sa aj o tieto rodiny? Hovorím o tzv. pracujúcej chudobe, pre ktorú je hranica oprávneného poberania príspevku na školské pomôcky nastavená príliš nízko. A práve včera vyšla nová štatistika, ktorá dokazuje, že máme na Slovensku veľmi veľa rodín na hranici alebo, alebo v pásme tzv. pracujúcej chudoby.
My sme práve preto nedávno spoločne s mojou kolegyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou navrhovali v tomto parlamente zvýšiť na jedenapolnásobok životného minima ten, tú hranicu, pri ktorej si tieto rodiny môžu o príspevok na vzdelávanie požiadať. Naším zámerom bolo zabezpečiť týmto rodinám s deťmi podporu počas celého štúdia na základnej a strednej škole, pričom nám išlo adresne o tie prípady, ktoré túto podporu skutočne potrebujú. Ak chcete pomôcť búrať sociálne bariéry vo vzdelávaní, prečo ste potom tento návrh nepodporili, prečo prichádzate s návrhom, ktorý ponúka celoplošne jednorazovo príspevok všetkým a ignorujete potreby týchto detí?
Vysvetlím vám, prečo to teraz spomínam. Nás k tomu viedli totižto s kolegyňou Nicholsonovou zistenia z terénu k tomuto návrhu, ktorý sme predkladali a ktorý ste nám potopili. Výskumy totiž potvrdzujú, že finančné náklady na vzdelávanie predstavujú v praxi tretiu najväčšiu prekážku úspešného prechodu žiakov na stredné školy. Avšak nie nástup na základnú, do základnej školy je pre mnohé rodiny finančnou záťažou, ale každý rok vzdelávania v základných školách je finančnou záťažou, preto sa im aj zle postupuje na strednú školu. Na Slovensku máme množstvo rodín, ktoré to zvládnu, ale máme veľmi veľa rodín, ktoré to jednoducho nezvládajú. Preto ak je rozpočet na podporu na nákup učebných pomôcok obmedzený, ako ste spomenuli pred chvíľou vo svojej rozprave, nie je pochopiteľný návrh plytvať peniazmi celoplošne na každé dieťa v prvom ročníku a ignorovať potreby chudobných rodín a ich detí v ďalších ročníkoch. Toto mi, prosím, vysvetlite ako predkladateľ, prečo to ignorujete a prečo ponúkate takýto návrh, ktorý nám tento problém vlastne vôbec nerieši.
Pritom snaha ponúkať riešenia nemusí byť vždy len o peniazoch. S Luciou Ďuriš Nicholsonovou sme taktiež v tom istom návrhu navrhovali, aby zvýšená finančná podpora pri štúdiu na strednej škole nebola podmienená prospechom, ale aby bola skutočným sociálnym opatrením. Je totiž známe niektorým, že žiaci z chudobných rodín si dnes radšej pre istotu zvolia menej náročné odbory bez maturity a to i takí, ktorých potenciál je vyšší a zvládli by aj štúdium na maturitnom odbore, a robia tak len preto, aby mali istotu, že budú mať výborný prospech a neprídu o sociálnu podporu na vzdelávanie.
Zároveň nám čísla ukazujú, že veľká časť stredoškolákov zo sociálne znevýhodneného prostredia pri horšom prospechu zo štúdia úplne vypadne a školu nedokončí. A takto nám narastajú potom tie, tie zástupy žiadateľov o podporu, pretože si nevedia nájsť zamestnanie. Toto treba považovať za veľký problém a hľadať riešenia, a nie rozhadzovať peniaze v podobe predvolebnej kortešačky. Ak by podpora bola smerovaná aj pre žiakov stredných škôl, aby mohli riadne dokončiť stredoškolské vzdelanie, postarali by sme sa tým o posilnenie možnosti získania perspektívnejšieho a lepšie plateného zamestnania pre absolventov zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím by mohli vykročiť z bludného kruhu chudoby.
Vráťme sa však späť do základnej školy. S kolegyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou sme taktiež navrhovali, aby sa z príspevku na školské pomôcky na základných školách zakúpili pre žiakov, podotýkam každoročne, nie jednorazovo, prostriedky na to, aby mali žiaci všetko potrebné na vyučovaní, ale aby mali všetko potrebné aj popoludní, keď si robia domáce úlohy a keď sa pripravujú na ďalší vyučovací deň. Chceli sme tým motivovať školy, aby ponúkali žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia primerané možnosti zotrvať v školách aj popoludní a pripraviť sa na ďalší deň a robiť si tam domáce úlohy. Zároveň sme navrhovali, aby mali možnosť zakúpiť školské pomôcky aj komunitné centrá, kde časť týchto detí už dnes reálne trávi popoludňajší čas a venuje sa príprave do školy.
Nič z toho ste, vážení predkladatelia, vtedy nepodporili ani ste v rozprave k tomu nevystúpili, čiže ja vlastne ani nepoznám názor, prečo ste to nepodporili. A ja teraz v mene týchto všetkých detí, ktoré toto potrebujú, sa pýtam, ako im pomôžete, keď teraz rozdáte jednorazovo 100 eur každej rodine, aj tým, ktoré to nepotrebujú.
Ďakujem za pozornosť.