46. schôdza

Ďakujem.
S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalší, pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, mohli sme sa potešiť pri tomto zákone, pretože naozaj dať 100 euro rodičom prvákov, ktokoľvek peniaze dostáva, tak je to príjemné, čiže určite pri tomto sa sťažovať asi z tohto pohľadu nemalo by byť namieste. Ja to ešte, keby som to povedal osobnejšie, mám ešte dve deti, ktoré to majú pred sebou, takže o to viacej by som sa mohol potešiť, áno. (Zasmiatie sa rečníka.) Ale poviem vám, čo v skutočnosti vidím ako teda aj ako rodič, ktorý má už teda dve školopovinné.
Takže musím vám povedať, že vy, ktorí máte školopovinné deti a možno práve aj v tej základnej škole, tak vidíte, aké výdavky rodičov sprevádzajú. A naozaj my, možno z pohľadu poslancov to nie je nič, čo by sme nevedeli uniesť, ale sú ľudia, ktorí nemajú platy poslancov a pre tých je to, samozrejme, úplne iná záťaž. Mne tento návrh zákona príde ako, ako keby prídete s autom k automechanikovi a prídete si dať opraviť brzdy a automechanik vám povie, no, viete, ja to v skutočnosti opraviť neviem, ale dám vám peniaze na taxík a každý pondelok môžte chodiť taxíkom a ostatné dni, no, to už si musíte nejako poradiť sami. Že proste tu sa jasne ukazuje, že vláda nevie riešiť veci systémovo a tak potom musí ľuďom dávať peniaze na to, aby teda mali peniaze na to, aby doplnili vlastne tie výdavky, ktoré so školstvom majú. Pretože chcem pripomenúť aj predkladateľom, áno, bavíme sa tu, teda v dôvodovej správe máte ročné výdavky okolo 6,2; 6,4 milióna. Z pohľadu rozpočtu sú to, naozaj veľmi malá čiastka, čiže neni to ani tak z pohľadu rozpočtu nejaká finančná záťaž, skôr sa tu bavíme o tej filozofickej veci.
A ja tu chcem len povedať jednu vec, že samotná ústava hovorí v čl. 42, že občania majú právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách. A tá bezplatnosť toho školstva, tak možno tí, ktorí si pamätajú ešte bývalý režim, tam majú možno nejakú predstavu a vstúpili do, by som povedal, porežimového obdobia s nejakou predstavou možno aj mylnou toho, že čo tá bezplatnosť by mala znamenať, a bezplatnosť je naozaj tvrdo skúšaná každým rokom a musím povedať, že dostáva poriadne na frak. A už len keby som uviedol taký príklad, nehovoriac o tom s narastajúcimi, narastajúce výdavky na školské potreby a podobne, ktoré tu sú, na ktoré sme neboli v minulosti až tak zvyknutí. Bezplatnosť sa vnímala tak, že školák nastúpi do školy a tým to haslo. Kúpite mu, dobre, možno mu kúpite tašku a kupujete mu, robíte mu desiatu, ale svojím spôsobom o viac sa nestaráte. Vidíme, že samotné školy majú, ťahajú za sebou historické dlhy a nie sú schopné rozvíjať vlastné školy tak, ako by si predstavovali. Preto tu máme aj vlastne združenie rodičov, priateľov školy, kde rodičia prispievajú, hoci by nemuseli, pretože to je združenie, do ktorého by nemali byť nútení prispievať, ale dobre vieme, že každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Takže, samozrejme, radi prispejeme, ale je to zase len náklad, ktorý musí byť. A vidíme, že tie školy naozaj hľadajú mnoho rôznych spôsobov, ako dostať viacej peňazí do školstva, pretože zo štátu do školstva dostatok peňazí netečie.
Takže ja to hovorím z pohľadu rodiča, keď sa pozerám na toto riešenie, ktoré tu SMER prináša, a vidím, akým spôsobom sa snaží suplovať vlastnú neschopnosť zabezpečiť fungujúce, kvalitné školstvo, tak tu strká teraz ľuďom peniaze do vačku, aby im ako keby zalepilo oči, aby si ľudia nevšimli to, že v skutočnosti zlyhalo systémové riešenie školstva, systémové riešenie bezplatného školstva, a mne to príde naozaj ako taký, také populistické uplácanie ľudí. Aj keď teda hovorím, že je to veľmi ľúbivé, lebo dávate ľuďom priamo peniaze, ale keď sa nad tým naozaj hlbšie zamyslíte, tak si uvedomíte, že len kompenzujete vlastnú neschopnosť postarať sa o také školstvo, aby bolo kvalitné, aby bolo bezplatné a tým pádom by v skutočnosti k takémuto kroku ani nemuselo prichádzať. Pretože keby ten rodič nemal výdavky s bezplatným školstvom, tak by tým pádom ani žiadne peniaze nepotreboval. O to viac, že sú tu aj iné mechanizmy, ako by sa to dalo nastaviť, napríklad prostredníctvom, prostredníctvom daňového bonusu pre deti nad 6 rokov, kde by automaticky teda deti dostávali tiež, by mohli využiť na tento účel.
Takže to je tá filozofia, že vy idete tou filozofiou poukážok, pomaly už za chvíľku na chleba, teraz už tu máme poukážku na školské potreby a podobné veci, a tak ako som povedal, je to, je to proste ukážka toho, osvedčenie toho, že školstvo neviete zabezpečiť tak, ako aj ústava hovorí, a ľuďom rastú výdavky, čím priznávate, že to školstvo nerobíte dobre. Takže to len možno také vyjadrenie rodiča.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Tomáš.

Pán kolega, som rád, že sa to ešte dotkne aj vašich dvoch detí, myslím, že máte štyri, a chcem oceniť, že prispievate k dobrej alebo k zlepšeniu demografickej krivky na Slovensku. To, s tým ostatným už, samozrejme, súhlasiť nemôžem. Ja vás beriem ako človeka, ktorý má rád fakty. Ja naozaj nechápem, kde ste prišli na to, že na Slovensku nie je bezplatné školstvo. Neviem, vaše deti si platia za štúdium? Lebo moje nie a pevne verím, že ani žiadne iné. Čiže za štúdium si na Slovensku nikto neplatí. No a to ostatné, práveže tie ostatné náklady, ktoré s tým vznikajú, tak tam sa snažíme pomáhať. Áno, tam sa snažíme pomáhať.
Ale my sa už snažíme pomáhať od narodenia toho dieťaťa. Boli sme to my, ktorí zaviedli príspevok pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Boli sme to my, ktorí sme zvýšili materskú dávku na úroveň čistej mzdy. Zavádzame, zvyšujeme rodičovský príspevok a pomáhame aj školákom. Nielen týmto novým opatrením, ale dobre viete, že sme zaviedli a zavádzame postupne, aj keď to trochu bolí samosprávy, ale ja dúfam, že to bude v poriadku, obedy zadarmo. Študenti, deti majú vlaky zadarmo a zaviedli sme alebo máme skvelý projekt, ktorý funguje a ktorý chvália všetci; učitelia, podnikatelia v oblasti cestovného ruchu; a to sú tie školy v prírode a lyžiarske kurzy, kde tiež prispievame týmto deťom. Takže my sa staráme, my sa staráme. Čiže ja by som poprosil, netreba kritizovať len tak, že kritika pre kritiku. My sme naozaj v tejto oblasti urobili veľa a budeme robiť ďalej.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Edo, vypočul som si tvoju, tvoje vystúpenie a musím povedať, že je to taká typická vizitka opozičnej rétoriky. Lebo mám zásadné dve otázky. Keď vláda dáva peniaze, je chyba. Keď vláda dáva poukážky, je chyba. Tak sa pýtam, aké kroky by boli bezchybné podľa tvojho úsudku alebo podľa úsudku opozície alebo čo by mala urobiť vláda, aby to bolo prijateľné aj pre opozíciu.
Takisto si myslím, že účelom by nemala byť iba kritiku pre kritiku a pre dodržanie opozičnej rétoriky, ale keď už kritika, tak by som očakával nejaký konštruktívnejší prístup.
A v závere si spomenul, že nejaký bonus pre šesťročné deti, tak ja nerozumiem, aký je rozdiel medzi bonusom pre šesťročné deti a finančným príspevkom pre prvákov.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Bašistová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Súhlasím, pán poslanec, s tebou v tom, že je nevyhnutné riešiť systémovo akúkoľvek oblasť v našej krajine, ale na druhej strane vždy existuje nejaké "ale" a pri akejkoľvek vláde, pretože to "ale" sa vzťahuje či už na legislatívu a rôzne prepojenia zákonov, alebo sa vzťahuje to "ale" na rezorty a medzirezortnú spoluprácu. A v tomto prípade musím povedať, že nie je to len na pleciach štátu, ale základné školy spadajú pod mestá a obce, stredné školy pod vyššie územné celky, takže tiež môžu priložiť ruku k dielu. A naozaj každá z tých oblastí, ktorá si vyžaduje systémové riešenia, keď si vezmeme veľmi jednoduchú matematiku, že máme cca 5,5 milióna obyvateľov, tak keď si vezmeme, že máme 1,7 milióna starobných dôchodcov a invalidných dôchodcov, 1,4 milióna cca detí a dospievajúcich vo veku od 0 po 18 rokov, okolo 800-tisíc ľudí, ktorí robia v službách, čiže nevytvárajú reálnu hodnotu pre štát, okolo 400-tisíc ľudí, ktorí sú ekonomickí migranti a prinášajú tú hodnotu pre iné krajiny, a tak ďalej, tak koľko nám ostáva tých ľudí, ktorí vytvárajú tú reálnu hodnotu a musia pracovať na tých ostatných? A ten budget je potrebné prerozdeliť medzi všetky tie skupiny, ktoré máme. Takže treba robiť tie kroky postupne a systémovo, s tým súhlasím.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Asi to nestihnem do faktickej poznámky, tak sa ešte potom prihlásim v ústnej rozprave.
Ale začal by som, kolega Farkašovský, áno, ja som myslel daňový bonus, ten mechanizmus tu existuje, čiže nemusíme vymýšľať nové mechanizmy, ak chceme ľuďom dať peniaze späť, tak je tu na to mechanizmus daňového bonusu, ten som myslel. Čiže v tom je ten veľký rozdiel.
Po druhé, štát má dať človeku kvalitné služby. Človek dáva peniaze, štátu peniaze, štát nemá dávať človeku späť peniaze, lebo tie od človeka bere, štát má dať človeku kvalitné služby. Tu vidíme, že štát nevie dať kvalitné služby, tak dáva peniaze. Toto tu proste nesedí, ale ja to ešte potom viacej rozoberem v ústnej rozprave.
Pán kolega Tomáš, tak pekne znie, boli sme to MY, boli sme to; áno, však samozrejme, 12 rokov vládnete, kto iný by to mohol byť, ak nie vy. Otázka je, kde je pôvod tých myšlienok a kto ich priniesol a kto na ne ukazuje, tam už to už nespomínate. Samozrejme, zaviedli ste ich, samozrejme, vy a možno v ústnej rozprave to trošku rozšírim aj s tými obedmi zadarmo. Pozrite, vy ste rodič a vaše deti chodia do školy, myslím, že už máte školopovinné, nie? Jedno. No tak ja teda sa bavím aj s tými deťmi nielen na škole mojich detí, ale, ale máme známych, ktorí chodia, povedzme si na rovinu, tie obedy, no čo vám poviem, to, čo nič nestojí, za nič nestojí. Takže tam je skôr problém s tou kvalitou tých obedov. To, že ich dáte zadarmo, áno, ale keď to dieťa nechce ten obed jesť, ani keď stojí euro dvadsať, tak pochybujem, že ho bude chcieť jesť, keď bude zadarmo. A určite máte skúsenosť zo školských jedální, keď vás pani učiteľky nútili jesť jedlo, ktoré vám nechutilo, tak, takže to je asi tak. No tak ja by som radšej investoval do kvalitného jedla a, samozrejme, nech sú kľudne zadarmo, ale nech sú kvalitné. To je to, o čom tu hovorím, stále sa tu bavíme o kvalite služieb, štát má dodávať kvalitné služby, bere od ľudí za to peniaze... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)