46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Takže budem pokračovať. Ten ďalší bod, ktorý som rozvinul, bol, že vlastne týmto riešením trestáte rodičov, ktorí sa nevenujú športu, ale majú teda deti nadané nejakým iným spôsobom, napríklad umelecky, venujú sa maľovaniu či hudobným nástrojom. Títo, samozrejme, takéto, takýto benefit od svojich zamestnávateľov si nemôžu uplatniť a tým pádom sú diskriminovaní. Preto aj my vidíme práve to opatrenie v tom, že ak sa tie peniaze ponechajú rodičom, tak tí rodičia rozhodnú, ak majú talentované deti na tanec, dajú to do tanečného krúžku, ak majú na šport, dajú to športovému. Tuto sú, vlastne táto celá skupina je úplne vynechaná, odrezaná a tým pádom aj potrestaná. A myslím si, že nie, nie správne.
Ďalšia vec je, že prináša to oproti tomu, že by tí ľudia dostali peniaze, to prináša zbytočnú byrokraciu pre podnikateľov aj samotných ľudí. V samotnom zákone sa píše, že budú musieť schváliť, že zamestnávateľ to bude musieť schváliť, a v dôvodovej správe píšete, že splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ. Čiže tým pádom dávate jemu túto zodpovednosť, aby on vyhodnotil, či teda ten poukaz je. Tu by ma určite zaujímalo, že ako sa to bude riešiť v prípade, že príde na kontrolu úradník a povie, lebo je to odpočítateľná položka, čo sa týka daní, a povie, no tak ale vy ste to, dovolili toho, ktorý nie je zapísaný v registri, teraz budú tam chyby, tým pádom automaticky môže za to byť potrestaný aj samotný zamestnávateľ. Môže mu byť tá daňová úľava neuznaná a podobne. Vidím v tom ďalšie riziká a, samozrejme, byrokraciu.
A taktiež teda je tam vlastne to, že športová organizácia musí byť zapísaná v registri právnických osôb v športe v zmysle § 8 ods. 1 zákona 440/2015 o športe. Takže toto presne dáva tu tie nároky na toho zamestnávateľa, ktorý bude aj sadnúť, ťukať, hľadať a má s tým spojené ešte väčšiu byrokraciu ako so samotnými rekreačnými, lebo tam len preplatí a dáva si do účtovníctva. Vybavené. Tuto musí urobiť pár krokov navyše a vieme, že byrokratický index na Slovensku každým rokom rastie. Tých úkonov je stále viac a toto je len prídavok k tomu.
A chcel by som ešte spomenúť aj vlastne kultúrne poukazy, lebo máme tu formy podpory ako kultúrne poukazy, a rodičia sami vedia ako to rokmi nefunguje. Takže opäť mi to príde opatrenie, ktoré prichádza tesne pred voľbami, a je, hoci je dobrovoľné, ale tieto parametre, ktoré som spomenul, sú ako keby marginálne a zároveň zaťažujúce a diskriminačné. Čiže tam sa vraciam k tej pôvodnej otázke, že čo, ako by to malo byť, keby sa to chcelo zobrať z toho správneho konca, a naozaj je dôležité zamerať sa na tie miesta, kde môžme ten talent identifikovať a kde môžme ten šport rozvíjať, a som si istý, že aj pán navrhovateľ je človek skúsený, zo športu a vedel by tú koncepciu nastaviť úplne, úplne inak. Tu ešte možno k tým poukazom len takú krátku analógiu, že mne to tiež pripomína, keby som to chcel tak vykresliť, že namiesto opravenia nemocníc dáme ľuďom poukazy, aby sa išli liečiť do Rakúska, lebo tam majú lepšie nemocnice a za tie poukazy ich ošetria. Takže to je tá, tá poukazová, poukazová mentalita, si myslím, že v tomto ide ako keby kontraproduktívne k náprave samotného odvetvia. Môže byť doplnková, môže byť doplnková, ale ak by sa riešili najprv priority, potom sa, samozrejme, dá doplniť o takéto, o takéto doplnky. Ale použiť to ako hlavnú stratégiu si myslím, že nie je, nie je správne. Takže o to viac, keď vidíme, akým spôsobom sa naozaj k športu prichádza, ako sa premrhávajú peniaze, či už keby som si zobral samotný štadión, ktorý sa stavia futbalový, ako sa predražene vlastne stavia, ako sa to ešte navýšilo o ďalších 20 mil. a ako vidíme, že naozaj aj v porovnaní, čo hovoria svetoví športovci, zacitujem len Gáboríka, ktorý povedal, že v Minnesote postavili štadión pre 18-tisíc ľudí za 20 mil., u nás pre 10-tisíc, teraz hovorím o štadióne hokejovom, sa postavil za 87. Čiže vidíme, že tie peniaze by tu aj boli, len sú zle investované a tým pádom ten šport dostáva na frak a ťahá za kratší koniec a tie deti, všetky deti, ktoré, u ktorých by sa mohlo ukázať, že je tam talent, nedostávajú príležitosť a peniaze sa využijú iným spôsobom.
Takže to len na margo celej tejto témy a aj tejto konkrétnej, konkrétneho opatrenia.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Chce sa do rozpravy prihlásiť?
A, pardon, s faktickou pani poslankyňa Kiššová. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za tento príspevok, lebo hovorí mi naozaj z duše. Ja by som rada zdôraznila niektoré veci, aby koncentrovane odzneli.
V prvom rade ale chcem povedať, že vonkoncom nemám nič proti športu. Ja som celý život športovala, či už organizovaná v nejakých kluboch, alebo aj mimo toho, čiže nie je to, že by som nechápala význam športu, ale vyrušujeme ma na tom niekoľko vecí.
V prvom rade to, že systematicky prichádzate s návrhmi, ktoré vymieňajú odmenu za prácu peniazmi za akési naturálie. A toto naozaj sa desím toho, žiť v krajine, ktorá bude ľudí odmeňovať čím ďalej, tým viac v rôznych poukážkach, a nie peniazmi.
Ale okrem toho mám zopár otázok. A síce prečo fakt len šport? Či necítite trošku, že sú diskriminované deti, keď chcete nejakým spôsobom podporiť mimoškolské aktivity, prečo len šport? Prečo? Je kopa detí, ktoré chodia na nejaké keramické krúžky alebo na nejaké iné, títo budú diskriminovaní. Prečo, keď už teda šport, prečo len pre deti takých rodičov, ktorí pracujú viac ako dva roky v tejto firme? Preto, že tu nenáležitým spôsobom zasahujete do benefitového systému firmy. Každý zamestnávateľ predsa veľmi dobre vie, ktorých zamestnancov chce odmeniť a ktorých nie, a vstupovať do toho nejakými podmienkami, že tohto môže a tohto nie, to jednoducho nie je správne.
Ak už teda šport, prečo len konkrétne registrované športové kluby? A prečo len pre také deti, ktoré sú v týchto kluboch registrované? Všetky tieto otázky vo mne vyvolávajú veľkú, veľkú pachuť, že ide naozaj o nejaký čudný lobizmus v prospech konkrétnych športových klubov. Neviem sa tohto pocitu zbaviť.
Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy?
S reakciou, pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne za doplnenie. Áno, tá diskriminácia je tu na viacerých miestach a veľmi dobre, že si doplnila vlastne aj to, že musí byť ten rodič zamestnaný dva roky, čo mi opäť príde, že to dieťa dopláca na svojho rodiča, ak strieda častejšie zamestnanie, čo môžu byť rôzne príčiny. Vieme, že sa to deje. Tak v takom prípade to dieťa je vlastne trestané, čo mi príde opäť nezmyselné. Ak teda chceme podporiť tie deti a chceme dať tento nástroj alebo chcete dať teda tento nástroj rodičom do rúk, tak im ho dajte a nepodmieňujte to ďalšími podmienkami, ako sú dva roky u jedného zamestnávateľa a podobne. Však pokiaľ ten človek pracuje, keď ste si to tak vymysleli, tak to nekomplikujte, lebo zase len diskriminujete, vnášate tam zbytočne prvky diskriminácie a nehovoriac o tom, čo si aj spomenula, čo som vlastne aj ja spomenul, je to, že sú, sú vyňaté tie deti, ktoré nie sú športovo nadané, ale sú nadané nejakým iným spôsobom.
Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko, nech sa páči.

Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak, samozrejme, by som chcel zareagovať na kolegov. Začal by som možno od prvého, pána Hegera, je to priorita športu. Musím povedať, že na jeseň 2015, ešte minulé zloženie parlamentu prijalo zákon o športe, ktorý definoval základné podmienky fungovania športu na Slovensku. Niektoré legislatívne veci sa vyriešili veľmi dobre, niektoré, bohužiaľ, a to práve bude naväzovať na, preč..., na ten, prečo dávame návrh na prijatie poukazu na športovanie. Bohužiaľ, nefungovali, lebo zákon o športe ako taký nám ukazuje, že síce športové zväzy obdržali ďaleko viacej financií, ako to bolo v predchádzajúcich obdobiach, ale nie vždy sa dostáva, by som povedal, tá finančná injekcia, aby sa premietla do toho, aby dostávali jednotlivé športové kluby rôznych odvetví, aby to nebolo vnímané len tých dvoch kľúčových, futbal a hokej.
Čiže preto priorita športu naozaj je veľmi veľká pre Slovenskú národnú stranu, musím povedať, bol by som najšťastnejší, keby od môjho prvého vstupu do parlamentu v roku 2016, aby sme mohli presadzovať podmienky pre slovenských športovcov, aby boli lepšie a lepšie, aby sme sa netešili, keď sa podarí našim hokejbalistom získať štvrtý raz v rade titul majstra sveta, a je to paradox, ale Slovenský hokejbalový zväz nie je uznaný ako šport na Slovensku. Hej? Čiže preto je to, to sú tie paradoxy toho zákona o športe, ktorý bol prijatý predchádzajúcou Národnou radou, a postupne musíme, samozrejme, túto anomáliu vyriešiť.
Druhá vec je, aby sme sa tešili z úspechov, Ján Volko získal na majstrovstvách, na európskych hrách v Minsku v sobotu získal striebornú medailu, z čoho sa zase všetci veľmi tešíme, a, samozrejme, keď sa opýtate Volka a atlétov, aké sú podmienky pre šport, tak povedia nedostačujúce. Preto sa snažíme my na každom tom úseku hľadať možnosti, zdroje, podmienky, aby sme ten šport zlepšovali na jednej strane v rámci asociácií, ktoré riadia jednotlivé druhy športu v kluboch, ale takisto, samozrejme, aby sme mohli jednotlivých, až do tých najmenších buniek, a to sú tie telovýchovné jednoty, kluby športové, ktoré vykonávajú tú činnosť, lebo, bohužiaľ, reprezentanti nám nevyrastú len na veľkých národných štadiónoch, ale vyrastú nám v jednotlivých dedinkách a obciach, kde pravidelne tri-štyrikrát do týždňa trénujú.
Na veľkú podporu športu musím povedať, že sa nám podarilo presadiť, aby vznikol vlastne prvýkrát od januára 2019 pozícia štátneho tajomníka pre šport, a dokonca, poviem tak, z našich prvých olympionikov úspešných Jozef Gönci sa snaží a musím povedať, sa veľmi chytil tejto svojej funkcie a musím povedať, že tie výsledky sa dosahujú, lebo všetky tie komunikácie, ktoré máme medzi sebou, a tie zákony, ktoré predkladáme, sú po, samozrejme, po komunikácii nielen s ministerstvom a štátnym tajomníkov, slovenským športovým a olympijským výborom a jednotlivými zväzmi, aby sme sa, podporu športu bola lepšia a väčšia. Práve Jozef je ten, ktorý momentálne je na európskych hrách v Minsku a práve sa veľmi komunikovalo, ako, akým spôsobom, kedy budeme predkladať tento návrh, ktorý môže prospieť športu.
Prečo, pani Kiššová sa opýtala, prečo nie ľudovej škole umenia, hej? Ja si myslím, že keby ste sa dneska opýtali jednotlivých obcí, koľko dávajú peňazí na ľudovú školu umenia, koľko dávajú na šport, tak by ste videli, že naozaj je to nepomer. Keď prepočítame, koľko detí športuje, koľko detí sa venuje kultúre, koľko detí sa venuje umeniu a koľko ide z tých dotácií na jednotlivé dieťa, by ste videli, prečo ten šport, musím povedať, je podfinancovaný a prečo, samozrejme, všetky kluby majú s týmto problémy. Teraz hovorím, aby bolo vnímané klubov, nemyslím profesionálne kluby, stále to vnímam, v jednotlivom klube, vyberieme si konkrétnu obec, z ktorej trebárs pochádzam, z mesta Dolný Kubín, majú tam 300 malých detí a jedno mužstvo v štvrtej lige, čiže neriešime mužstvo dospelých, ale riešim tých 300 detí, ktoré trénuje trikrát do týždňa, a keby nebolo rodičov, ktorí prispievajú na jednotlivé fungovanie klubov, tak musím povedať, že futbalový klub kategórie žiakov a dorastencov zanikne.
Takisto sa pani Kiššová pýtala, že prečo dva roky musí byť zamestnaný. Samozrejme, musíme nastaviť nejaké pravidlá, lebo, bohužiaľ, Slováci sú veľmi ľudia vynaliezaví a hľadali by riešenia a prechádzali by z jedného zamestnania, účelovo by sme to riešili. Samozrejme, stále doporučujem, že aj tento poukaz je dobrovoľný, tak je to naozaj na vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec, ten, ktorý platí, a, samozrejme ten, ktorý vykonáva tú činnosť, musí byť spoločná dohoda. Samozrejme, budem veľmi rád, keď budú všetci zamestnávatelia tak osvietení a finančná situácia im to dovolí, aby mnohým zamestnancom mohli zaplatiť maximálny poukaz vo výške, preplatiť vo výške tých 500 euro s tým, že 275 euro zaplatí zamestnávateľ a tých zvyšných 225 zaplatí zamestnanec. A budem rád, tie peniaze prídu do športového klubu, ktorý vie ich využiť na to, aby trénovali tie deti naozaj vzdelaní, odborní tréneri, ktorí, myslím si, zaručia, aby nám vyrástli, či už to budú hokejisti, futbalisti, alebo nový Volko, verím, že v čo najkratšej dobe.
Otázka, prečo len pre registrované kluby. Zase je tu taká pre mňa nepochopená otázka, lebo ja si myslím, že by to práve mala byť, je to pochopiteľné, že tie kluby no musia byť registrované, však snáď nechceme dneska, aby som, niekto na ulici si povedal, že ja som, sa tvárim, že som športový odborník, doneste mi, rodičia, peniaze, ja vyberiem peniaze a nebudem s nimi vykonávať nejakú činnosť. Práve naopak, preto je to zabezpečené, že tie kluby, ktoré sú registrované v registri športových organizácií, je definované, že vieme, kto je tam konateľom, aká je tam štruktúra trénerov, aké tam majú vzdelanie tí tréneri, a môžem povedať, že aby sa to neminulo účinku, že dneska naozaj, teda ja práve si myslím, že keby tam nebol tento, táto podmienka registrácie tých organizácií, tak si myslím, že by bolo opačne, prečo to tam nie je, tá otázka. Takže ja si myslím, že to je správne, a tak by to malo byť.
Rodičia, ktorí máte malé deti, musím povedať, že viete, ako podporujete svoje deti, koľko stoja krúžky športové. Niekde to sa platí 10 euro mesačne, niekde sa platí až 50-60, niekde aj 100 euro mesačne, takže je to veľká záťaž pre rodičov. A ja si myslím, že práve toto je priestor na to, aby sme tým rodičom pomohli. A hovorím, budem si veľmi priať, aby zamestnávatelia boli osvietení, aby naozaj sa snažili tým, tým, poviem tak, z toho svojho rozpočtu rodičom pomôcť tým, že by im pomohli, aby naozaj tie kluby dostali financie, aby mohli vychovávať deti nie dobrovoľníci, ale aby to boli naozaj tréneri, ktorí sú fundovaní, majú skončené vysokoškolské vzdelanie, majú prax v tom jednotlivom obore, a iba takí môžu nám vychovať deti.
Edko, ešte si dal otázku ohľadne telocviční a či potrebujeme peniaze tam. Ja si myslím, že potrebujeme peniaze po športe všade, niečo sa v minulosti zanedbalo. Samozrejme, prešli kompetencie, či už sú to na obce, alebo vyššie územné celky na jednotlivých školách, v ktorých majú kompetencie telocvične. Samozrejme, ja verím, že každý by si vedel predstaviť nové palubovky, nové koše, nové brány, nové atletické dráhy. Je nejakým postupom, ja som rád, že každý rok naozaj vláda vynaloží dostatok financií na to, aby sme tie športoviská, sa postupne rekonštruovali, postupne sa to pribúda. Ja verím, že v tom treba len, by som povedal, podporu všetkých, nielen koaličných a opozičných, aby sme nevnímali šport ako politický súboj, ale aby sme vnímali šport ako činnosť, ktorá pomôže Slovensku, aby nám tu vyrastala zdravá generácia.
Sami keď sa pozriete na množstvo mladých detí a čo ma mrzí, samozrejme, veľká z nich má nadváhu, tých detí, a musím povedať, že myslím si, že nečaká nás do budúcnosti nič lepšie, a práve naopak, šport by mal byť ten, ktorý by sme sa mali, by som povedal, ktorý by nám mal zaručiť, že bude nám skôr vyrastať zdravá generácia.
Na záver za chvíľu o tri ďalšie body budeme predkladať návrh na vytvorenie Fondu na podporu športu, kde je ďalší velikánsky posun, lebo je to ďalšia, na základe programového vyhlásenia vlády je to inštitút, ktorý nám pomôže, poviem tak, decentralizovať financovanie športu zo strany ministerstva, aby to prešlo na jednotlivé športové subjekty, kde bude mať zastúpenie slovenský olympijský a športový výbor, športové zväzy, paralympijský, zástupca samosprávy, a ja verím, že sa nám podporí, vytvorením tohto fondu a podpory, ktorú, samozrejme, by bolo nevyhnutné prejsť v Národnej rade, aby sme, tento fond bol ďalší zdroj financovania, lebo tak, jak som povedal, od 1. januára 2016 nám platí zákon o športe, ktorý vyriešil časť financovania jednotlivých zväzov, ale, samozrejme, nielen zväzy sú činné na Slovensku v športe, a preto budem veľmi rád, keď tento fond podporíme tiež a vytvorí sa nám nový priestor na to, aby sme mohli financovať športové združenia a jednotlivé organizácie konkrétnych športovcov, ktorí, bohužiaľ, nemôžu dostať peniaze, financie trebárs z jednotlivých asociácií.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2014 o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálneho, sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z.
Návrh zákona má tlač 1480, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1568 a 1593. Dávam slovo poslankyni Alene Bašistovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z., tlač 1480.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi stručne odôvodniť predkladaný zákon. V roku 2014 bol prijatý zákon o sociálnej práci, ktorý okrem iného definuje, že sociálna práca je aj špecializovaná odborná činnosť, to znamená súbor pracovných činností užšieho zamerania, na výkon ktorých je ustanovený osobitný kvalifikačný predpoklad, teda absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce, viď § 5 ods. 2. ===
Zákon o sociálnej práci hovorí, že sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce plus špecializačné vzdelávacie programy ustanoví vláda nariadením, viď § 5 ods. 5 a § 13 ods. 4.
Zákon o sociálnej práci v § 46 ustanovuje, že sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu prácu v špecializovanom odbore ustanovenom v nariadení vlády, musí absolvovať potrebné špecializačné vzdelávanie do 31. 12. 2020. Začiatkom roka 2016 bolo prijaté nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. Toto nariadenie vlády ustanovuje
a) sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce, t. j. sociálna posudková činnosť a sociálna kuratela,
b) špecializačné vzdelávacie programy, sociálna posudková činnosť a sociálna kuratela
c) štandardy špecializačných vzdelávacích programov.
Špecializačné vzdelávacie programy môžu vzdelávacie inštitúcie realizovať len na základe udelenej akreditácie od akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania.
Od roku 2016 požiadala o akreditáciu len jedna vzdelávacia inštitúcia a aj to len na jeden špecializačný vzdelávací program - sociálna kuratela. Z toho vyplýva, že ak do 31. decembra 2020 sociálni pracovníci neabsolvujú akreditované špecializované vzdelávacie programy, nebudú spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti. Podľa zákona o sociálnej práci musia do konca roku 2020 splniť podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu všetci sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci. Títo vykonávajú činnosť v rámci štátnej správy aj samosprávy. Nariadenie vlády ustanovuje, že príprava na vyššie uvedené špecializačné vzdelávacie programy trvá najmenej 12 mesiacov a najviac 18 mesiacov. Tým môže nastať situácia, že výkon vyššie uvedených činností bude ohrozený, pretože sociálni pracovníci nebudú kompetentní vykonávať tieto činnosti. Z tohto dôvodu sa navrhuje predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2022.
Predĺžením obdobia sa vytvorí priestor pre akreditovanie ďalších vzdelávacích inštitúcií a následne aj pre splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu pre sociálnych pracovníkov vykonávajúcich špecializované odborné činnosti.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.