46. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Najprv prečítam písomne prihlásených, ak dovolíte, pán poslanec, za klub SaS pán poslanec Dostál a potom ako jednotlivci pani poslankyňa Zimenová, pani poslankyňa Grausová, pán poslanec Mizík, pani poslankyňa Kaščáková a pán poslanec Blanár.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský má slovo.

Vážená snemovňa, vzhľadom na to, že v diskusii vystúpia i moji kolegovia spolupredkladatelia, nebudem príliš zdržovať, ale ak som sľúbil, že poviem ešte nejaký príklad iracionálnosti toho, čo stojí psáno v zákone, tak si dovolím napr. uviesť to, že v zákone je napísané, že akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami, je neprípustný. To je vynikajúci oznam, pričom ale, neviem, či jeho autorom tohto textu zákona, keď ho tvorili, neuniklo, že kodifikovanú podobu štátneho jazyka, vyhlasuje ministerstvo kultúry, a teda ono ako jediné môže ovplyvniť jeho kodifikovanú podobu. To znamená, komu je určená táto veta, ministerstvu kultúry, aby neblblo, alebo komu vlastne, keďže my všetci ostatní, ktorí nie sme ministerstvo kultúry v tejto sále, nemôžme s kodifikovaným jazykom robiť vôbec nič. Komu sa teda zakazuje táto veľkolepá záležitosť o zásahu do kodifikovaného jazyka?
No, to len na margo toho, čo všetko sa vojde do zákona, keď sa chce biť v hruď, akí sme. Pochopiteľne, že ľudia používajú jazyk slobodne, kodifikovaný či nekodifikovaný. Viem si predstaviť, ja som mal možnosť prečítať si vynikajúci blog opatrovateľky, ktorá pracovala v Rakúsku a dochádzala zo Šariša do Rakúska, a málokedy som čítal tak niečo zemité a ja ako Západoslovák, ktorý sa snaží hovoriť čistou slovenčinou, ani nie trnavsky, ani nie záhorácky, som si zgustol na nádhernej šarištine, v ktorej bol tento text napísaný. To bolo priam na literárnu cenu aj obsahom, aj formou, aj tou šarištinou. Chcem teda povedať (povedané so smiechom), že táto pani, samozrejme, nepoužila kodifikovanú podobu jazyka, veď nepochybne je jej sväté právo napísať to, v čom chce, aj v mandarínskej čínštine, ale neurobila by mi vtedy takú radosť, pretože by som tomu zrejme v mandarínskej čínštine stopercentne nerozumel. Chcem teda povedať, že takto limitovaj..., by sme radi limitovali niečo, čo sa limitovať nedá.
Drobná vec je obecné kroniky. Zákon hovorí, že obce vedú kroniky v štátnom jazyku, iste majú štandardný rozsah, opisujú to, čo obecný kronikár považuje za dôležité a čo je teda všeobecne prijaté, že tam má byť. Ak je tá obec osídlená menšinou väčšinovo a obecný kronikár je Rusín, Maďar alebo nedajbože zvyškový Karpatský Nemec a rozhodne sa o cirkevnej oslave v obci napísať v tej rodnej reči tých farníkov alebo tých občanov trochu viac, nevidím dôvod, aby prečo by nemohol, je to jeho často osobný čas, ktorý na to vynakladá, jeho osobná dobrá vôľa. Ak chce zanechať generácii, ktorí prídu po nich, po ňom, a archivárom a historikom akýsi odkaz vo väčšom rozsahu, než je štandard, je to jeho sväté právo. Nevidím dôvod, prečo by mali v zákone byť napísané slová o tom, že to musí byť jedna k jednej. Nemusí to byť jedna k jednej.
A potom tretia ukážka a s tým končím, existujú ešte aj ďalšie, menšinové školstvo. Momentálna zákonná úprava hovorí, že sa dokumentácia vedie dvojjazyčne a ministerstvo kultúry spolu s ministerstvom školstva, záväzným predpisom stanovuje ďalšiu dokumentáciu, ktorá nemusí byť v štátnom jazyku. My sa domnievame, že v menšinových školách akéhokoľvek druhu by mohla byť pokojne dokumentácia vedená v menšinovom jazyku s tým, že by, a to sa práve zmení našou novelou, sa určilo, ktorá časť musí byť v štátnom jazyku, teda ten, tá vec sa zrkadlovo obráti. Doteraz musí byť všetko a niečo nemusí. My si myslíme, že nemusí, ale niečo musí. Je to normálnejšie, logickejšie a férovejšie. Nie, že tento zákon nezasahuje ani do internetizácie a ani do rodinných nárokov, ani nestojí žiadne financie, takže v tomto zmysle je v súlade s ústavou viac ako súčasný stav, a chcem teda povedať, že i keď si opäť nerobíme ilúzie o tom, že dopadneme tak ako Irén Sárközy, moja milá kolegyňa, so svojimi návrhmi, za ktoré som ja hlasoval, tak napriek tomu si myslíme, že táto novela namieste je, a verím tomu, že možno príde i deň, keď dokonca Irén Sárközy bude za tento návrh hlasovať.
Ďakujem.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Bastrnák.

Ďakujem pekne za slovo. Musím vám povedať, že na prvý pohľad tento zákon fakt vyzerá sympaticky, lebo vieme dobre, že pôvodný návrh alebo pôvodný zákon vznikol v dosť hektickej dobe, a dá sa povedať, že trošku aj účelovo, veď vy asi viete, že o čom rozprávame.
Na druhej strane musím upozornovať, upozorniť predkladateľov, že na tento zákon naviazal neskoršie zákon o používaní menšinových jazykov. A, bohužiaľ, je to fakt, že tento zákon potom, čo sa týka menšinových jazykov, jako nie úplne koleruje, to znamená, že v niektorých momentoch viac škodí, ako, ako je pozitívne pre ten zákon o menšinových jazykoch. A to preto hovorím, lebo o tom ešte moja kolegyňa v rozprave, Irén Sárközy, bude rozprávať, ale keď tento zákon zostane tak, tak my za to nemôžeme v žiadnom prípade za to hlasovať, ale pokúsime sa o to, že v prvom čítaní eventuálne niektorí za to zahlasujeme, a keď to pôjde do druhého čítania, tak prosím vás, aby ste opravili tie chyby, a čo vás bude konkrétne Irén Sárközy upozorňovať, lebo je to škoda, že ste nevyužili konzultáciu s pánom Bukovským, ktorý z úradnej moci tieto veci rieši, a bolo by dobré, lebo potom by ste vedeli iste napísať oveľa, oveľa lepší zákon alebo kvalitnejší zákon, aby, aby ste potom nevylievali s vodou aj dieťa.
Takže dúfam v dobrý úmysel z vašej strany, samozrejme, v žiadnom prípade by som nechcel bojovať proti štátnemu jazyku, ale chcem vás ešte raz upozorniť na to, že máte tam také chyby, ktorým pre menšinové jazyky robíte zle, a preto vás prosím, keď to dostane náhodou do druhého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Bernaťák.

Ďakujem. Ja na rozdiel od kolegu, si myslím, že tento návrh je úplne zlý a je to čistá provokácia, pretože sme na Slovensku, rozprávame sa o štátnom jazyku v slovenskom jazyku na území Slovenskej republiky. Keby ste takýto návrh zákona predložili napr. v susednom Maďarsku, tak vám garantujem, že vás ľudia, Maďari, ani do parlamentu nepustia. Takí by boli nahnevaní. U nás v našom parlamente, bohužiaľ, to tak, to tak, resp. v podstate môže človek čokoľvek tu predložiť, a ako keby nič sa nedialo. Je to podľa môjho názoru, jednoznačne aj takým zásahom do našej suverenity.
Hovoriť o tom, že vy chcete vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky, podľa mňa toto je naozaj nehoráznosť, pretože neobstojí ani vaše tvrdenie, ktoré ste rozprávali, že keď dvaja nejakí Rusíni v nemocnici sa rozprávajú, že predsa nebudú rozprávať v slovenčine, tu to absolútne nepatrí, toto, toto nie je príklad, to je úplne normálna vec, to je normálna komunikácia, ale v prípade, že sa ustanoví napr. takéto niečo, že niekto si zavedie v nejakej svojej inštitúcii, používanie napr. používanie, ja neviem, rusínskeho jazyka, tak ten Slovák, keď tam ide robiť, tak ako keby sa musel ten rusínsky jazyk naučiť, aby vedel komunikovať s tým druhým. Čiže toto absolútne neobstojí.
A takisto vypustenie ustanovenia, že, že agenda cirkev, náboženských spoločností by sa mala, nemusela viesť teda v slovenskom jazyku, ale v akomkoľvek inom, prepáčte, keď niekto príde, alebo, alebo aj v školách. Keď niekto príde napr. na inšpekciu, na školskú inšpekciu, tak on by sa musel učiť, ja neviem, po rusínsky, aby rozumel všetkému, čo tam ako je uvedené v tej agende? Naopak, všetko by malo byť vedené len v slovenskom jazyku a len tá časť, ktorá je nevyhnutná pre ich zachovanie vlastne nejakej národnostnej, resp. nejakej ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Paška.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Osuský, ja myslím, že vám ide o to, aby ste spestrili diskusiu presne pred voľbami, a pokiaľ možno, aby ste vyšpánovali troška atmosféru, nech je bojovnejšia. Nemôžte myslieť tieto, takéto sprostosti, čo ste napísali do tejto predlohy, ako vážne s plným vedomím a, povedal by som, aj s plným záujmom zlepšiť pomery na Slovensku, pretože takéto formulácie, ktoré sú uvedené, a konštrukcie, určite nebudú prispievať k zlepšeniu pomerov na Slovensku a zlepšeniu národnostných vzťahov, ale skôr naopak. Budú smerovať k atomizácii spoločens..., spoločnosti, k uzavretiu sa spoločenstiev národnostných etník a, povedal by som, k napätiu, ktoré bude sa ďalej prehlbovať.
Takže pokiaľ sa nám podarilo počas tohto volebného obdobia utlmiť vášne a najmä vo vzťahoch medzi maďarskou menšinou a slovenskou spoločnosťou, tak týmto sa snažíte rozbiť túto, povedal by som, dobrú atmosféru, rozmlátiť ju a vyprovokovať naozaj, vyhecovať národnostné napätie na Slovensku. To je vaším normálnym a zle mysleným cieľom.

Pani poslankyňa Antošová.