46. schôdza

Ďakujem pekne. Dobre si, Ondro Dostál, povedal, že veľká reforma je potrebná, upozorňujem, že desať rokov pri moci nie je opozícia, že z tejto reformy sa neurobilo nič a mohlo sa a malo sa. Napríklad aj preto, že štúdia OECD Governments at a Glance z 2014. hovorí, že financovanie miest a obcí máme urobené najhorším spôsobom v OECD a najviac to podsekáva náš rast HDP.
Máme, zvýraznil by som to, že máme nízku autonómiu obcí a miest. Nevyberajú si vlastné peniaze a tu treba posilniť, inak to ostane tak, ako to je teraz, to znamená, že starostovi a primátorovi sa viac oplatí pozvať premiéra, než investora do svojej obce, lebo odtiaľ dostáva peniaze, nie od investorov a podnikateľov, ktorí sú na území obce, a to nie je dobré.
A potom by som chcel ešte druhú časť poznámky venovať tomu, že kto je dobrý a kto je zlý. Áno, teraz obce a mestá hovoria, že oni budú tie zlé a centrum bude to dobré, ale treba to vidieť podľa mňa v kontexte, dnes je to tak, že centrum je to zlé, vyberá peniaze a obce a mestá ich potom dávajú niekomu ďalšiemu, čiže týmto sa to len trocha vyrovná, pretože tá debata o tom, že dane sú prepojené na financovanie verejných statkov, tá by mala byť aj na úrovni obcí a miest, aby bola blízko občanovi, aby to ten občan rozumel tomu, že čo z čoho sa financuje, a ako na tom treba šetriť, a všetky tie ďalšie veci, ktoré je potrebné rozumieť. Myslím, že tak bude spoločnosť lepšie usporiadaná.
Ďakujem.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Dostál.
Pán poslanec Budaj, vy ste sa prihlásili počas toho, keď mal faktickú pán podpredseda, takže nemôžem dať.

No, ďakujem za obe reakcie. Jasné, že dnes je to tak, že gro daní vyberá štát a štát je prípadne ten zlý, keď, keď zvyšuje, no ale tak neviem, či toto je práve najlepší spôsobom, ako sa ideme teraz pomstiť samosprávam, nech si to oni, oni zlížu, že, že naším rozhodnutím, lebo to nie je rozhodnutie samospráv, z ktorého, z ktorého samosprávy budú mať nejaký úžitok, alebo je to rozhodnutie štátu, bude to rozhodnutie parlamentu a znížia sa tým, znížia sa tým príjmy samospráv a možno to bude viesť k tomu, že, že samosprávy začnú viacej využívať tie vlastné daňové možnosti, tie dane, ktoré majú k dispozícii, a teda ich aj, teda ich aj možno zvyšovať alebo zvyšovať ich váhu, ale opäť si nie som istý, že to je úplne najlepší spôsob, ako, ako začať zvyšovať váhu vlastných príjmov, vlastných daňových príjmov samospráv tým, že tu schválime ad hoc nejakú novelu, ktorou, ktorou znížime pre ľudí daňové zaťaženie dane z príjmu právnických osôb a tým, tým, tým prinútime samosprávy, aby prípadne uvažovali o jeho zvýšení nejakých vlastných daní, ktoré oni sami môžu určovať.
To, s čím súhlasím, to, čo považuje za veľmi dôležité, je, že, že viac treba dávať dôraz na tie príjmy, o ktorých môžu rozhodovať samotné samosprávy, a obmedzovať tie zdroje príjmov, ktoré sú založené na prerozdeľovaní, a najmä nielen takom tom systémovom, že cez podielové dane, ale najmä cez rôzne dotácie, ktoré sú selektívne, selektívne...

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Záverečné slovo, nech sa páči.

Veľmi pekne vám ďakujem za dnešnú rozpravu. Odzneli tu naozaj čísla, objektívne čísla a na záver ale mi dovoľte, aby som sa vrátila k tomu, s čím som začala. Dneska Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, INESS, INECO hovoria o tom, že dochádza k tichému zdaňovaniu ľudí. A toto je pre mňa ten apel, a toto je pre nás ten apel, že musíme s tým niečo urobiť. Naša strana sa nemôže na to pozerať, že my vieme o tom, že ľudia, ľudia zdaňujú a rastie tiché zdaňovanie ľudí, a my si zatvárame oči a nebudeme s tým nič robiť, nie, musíme to upraviť a musíme to spravodlivo nastaviť. Že to má dopad na, na samosprávy, áno, má to dopad, ale pre ľudí musíme byť spravodliví. Takže toto je pre nás ten najväčší argument, kvôli tomu musí..., sme pristúpili k tomu zákonu.
Vo vystúpení, pán Suchánek, na všetky vystúpenia som reagovala, tu dovoľte, aby som reagovala teraz. Áno adresovali VÚC-ky list aj na mňa. Priznám sa, že mi napísali, že pán poslanec Irén Sárközy, čo ako ma prekvapilo, ale dobre, v poriadku, ale oni v tom liste napísali to, že o koľko im znižujeme príjmy. Nie je to pravda. Zopakujem, zdôrazňujem, je to zavádzajúce. Tento návrh nikomu neznižuje príjmy, nikomu neklesnú príjmy o 14 mil. a 15 mil. a ix mil. Pravdou je opak. Pravdou je to, že im oproti súčasnému roku príjmy v budúcom roku porastú. Porastú o 100 mil. eur. Takže zdôrazňujem, pán kolega, keď ste vystúpili a ste tu citovali čísla, tak nie je to pravda. Je to zavádzajúce.
Rovnako tu pán kolega tu hovorí, že akože čo je to pre ľudí, že 6 eur, akože sa nezaoberajme. Nie je to pravda. Práve tento náš návrh ľudia si veľmi vážia. A máme veľmi dobré ohlasy ľudí. Však robíme aj my poslanci aj poslanci VÚC-ky, poslanci samosprávy, pre nás je najpodstatnejšie to, aby sme robili také, pripravovali, zákony, ktoré sú pre ľudí. A nemôžem zdieľať váš názor, že 6 eur je nič. Šesť eur je pre niektoré rodiny čiastka, ktorá, a táto čiastka im patrí, pretože oni túto čiastku doteraz odviedli a mali z toho príjmy samosprávy a obce.
Ale ešte veľa som povedala, veľa čísiel a naozaj ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu, lebo podpora odznela aj zo strany OĽANO, aj zo strany SaS. Ale nedá mi ešte jedno číslo na záver. Primátori keď hovoria o tom, že minulý rok, že budúci rok ako im poklesnú, čo nepoklesnú, zopakujem, príjmy, tak ja by som bola rada, keby sme ešte sa vrátili k tomu, že v tomto roku koľko peňazí budú mať z titulu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmu. Takže koľko príjmov ešte budú mať od ľudí, čo by si akože zaslúžili mať ľudia vo svojich peňaženkách? Je to, uvediem tu len pár čísiel z Rozpočtovej rady. Bratislava, lebo ste aj, pán poslanec Heger, chceli čísla, Bratislava oproti schválenému rozpočtu odhad Rozpočtovej rady kvôli tomu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmov, v tomto roku rastú príjmy o 3 430 000 eur. Trenčín: 344 115, Košice: 1 516 222. Vrátim sa k tomu, áno, je, je treba financovanie samospráv a treba o tom diskutovať. Však aj my sme to otvorili minulý týždeň. Hovorme o tom. Ale pre mňa nie je prípustné a pre nás nie je prípustné to, že na úkor ľudí tu rastú príjmy samosprávy. Musí to rásť spravodlivo, rovnomerne. A keď máme vyššie príjmy, tak majú mať vyššie príjmy aj ľudia.
Ďakujem veľmi pekne.

Vymazať rámček!!!

Ďakujem. Pán spravodajca? Nechcete. Ďakujem veľmi pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vás, panie poslankyne a páni poslanci, chcem informovať, že navrhovatelia berú späť návrh poslancov Národnej rady Jany Kiššovej, Jozefa Rajtára, Eugena Jurzycu, Milana Laurenčíka, Alojza Baránika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (tlač 1506). To by nasledovalo práve teraz, ale hovorím, že zobrali to späť.
Tým pádom pristúpime k ďalšiemu bodu a to je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a, samozrejme, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 1535).
Pani poslankyňa Kiššová ako navrhovateľka, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1535.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložila za skupinu poslancov návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predkladám to za kolegov z poslaneckého klubu SaS Janu Kiššovú, Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Zuzanu Zimenovú, Ondreja Dostála, Radoslava Pavelku a Milana Laurenčíka.
Cieľom tohto návrhu je zrušenie dane z poistenia od 1. januára 2020. Daň z poistenia bola zavedená zákonom č. 213/2018 Z. z. s cieľom nahradiť odvod časti poistného.
Sadzba dane bola stanovená na úrovni 8 % z vybraných druhov poistenia. Vo všeobecnosti je daň z poistenia odôvodnená, aj keď to síce nie je explicitne nikde zakotvené, ako určitá forma prispenia poistencov, resp. poisťovní na výdavky štátu, ktorý štát má v súvislosti s financovaním Hasičského a záchranného zboru, ktorý zasahuje pri rôznych druhoch poistných udalostí, či už požiaroch, autonehodách a podobne, čím znižuje vzniknutú škodu. V dnešnom nastavení však daň zaťažuje selektívne len tých, ktorí pristupujú zodpovedne k svojmu majetku a svoj majetok si poistia, pričom služby Hasičského a záchranného zboru využívajú v prípade napríklad požiaru alebo autonehôd bezplatne všetci vrátane tých, ktorí si svoj majetok nepoistia. Štát tak presúva spoluzodpovednosť za financovanie hasičov a záchranárov len na zodpovednosť teda tých, ktorí sú poistení. Toto je možno tak veľmi, veľmi stručne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie a bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať negatívne sociálne vplyvy, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo ani rodinu.
Účinnosť sa navrhuje 1. januára 2020. Ďakujem veľmi pekne jednak za podporu tohto aj slovo a rovno sa aj hlásim ako prvá do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Štarchoňovi.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, pričom vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.