46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja som hrdá na to, že tie návrhy, ktoré predkladáme spolu s kolegami a ktoré možno predkladám aj ja, prechádzajú nielen s podporou koaličných poslancov, ale aj s vašou podporou, s podporou opozičných poslancov. To ma naozaj veľmi teší a možno to je pre mňa garancia toho, že prinášame tu také zákony, ktoré sú veľmi dobre vykonzultované aj s ministerstvami a sú veľmi dobre pripravené. Ja možno teraz ako som sa zamyslela, že ktoré je také, ale my keď sme prišli s tým, že prečo dohody o vykonaní práce pre seniorov sú s odvodmi a pre študentov nie, prišli sme, vy ste to podporili rovnako. Alebo keď sme prišli s mladomanželskými pôžičkami, lebo mladí ľudia naozaj potrebujú, a je to taká veľmi výrazná podpora mladých rodín, to nebola len podpora koaličných poslancov, ale podpora celého pléna. Alebo keď som prišla na poslednej schôdze s federálnymi dôchodkami, s federálnymi dôchodcami, kde naozaj tam bola skrivodlivosť, tiež som prišla ako s poslaneckým návrhom a celé plénum to podporilo.
Mojou snahou je naozaj to, že prísť sem s takými návrhmi, ktoré budú mať podporu celého pléna, a dneska je prvé čítanie, druhé čítanie bude v septembri. Priestor na rokovania, samozrejme, stále je.
Ďakujem veľmi pekne.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Heger za klub OĽANO.

Ďakujem vám veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne kolegovia, pani predkladateľka, pekne ste to povedali v tom úvodnom slove, veľa argumentov práve aj v prospech tohto návrhu zaznelo. Ja by so len doplnil to, že vlastne pamätám si, ešte na začiatku roka, keď začala diskusia na tému sociálneho balíčka a lídri jednotlivých strán, myslím, že vzniklo to, ak si dobre pamätám, tak to vzniklo vlastne videjkom pána predsedu Národnej rady z jeho pracovne v piatok, neviem, či doobeda, alebo poobede, čo vyvolalo takú malú búrku, kde predložil vlastne veci, ktoré by chcel urobiť, a my sme hneď v reakcii na tieto riešenia hovorili, že no tak, lebo vtedy práve predstavil tú daň, pokles dane z príjmu právnických osôb a my sme hneď priniesli do celej tej diskusie reakciu, že ale musíme myslieť na pracujúcich ľudí, pretože práve tam je to zaťaženie veľmi vysoké, ako ste povedali aj vy, poukazuje na to aj OECD. Takže toto sme hneď priniesli do diskusie, aby sa nezabudlo, že títo ľudia potrebujú ako keby uľaviť. O to viac, keď už sa začalo rozprávať o kompletných riešeniach, tak sme aj tiež hovorili o tom, že práve tá nezdaniteľná časť základu dane je položka, ktorá sa dlhé roky nemenila práve preto, že je naviazaná na životné minimum, a vidíme, že životné minimum práve vďaka tomu, že tu bolo kvantitatívne uvoľňovanie a inflácia vlastne bola nemeniaca sa, tak, a nulová, tak vlastne sa nemenilo a tým pádom dochádzalo aj k tomu efektu tichého zdaňovania, a ale aj inými efektami, ktoré boli z dielne, alebo teda boli z dielne SMER-u, ktorý to vlastne, ktorý to využíval, a teda aj táto koalícia to využívala práve na to, že dostávala viacej, viacej peňazí do rozpočtu. Ak by vláda bola zodpovedná voči svojim občanom, tak by práve toto tiché zdaňovanie veľmi rýchle uchopila nie na konci volebného obdobia, ale hneď na začiatku, keďže ten jav prebiehal už aj po nástupe tejto vlády do svojho funkčného obdobia, a mohli ste zakročiť hneď práve v časoch, keď tie úrodné roky tu boli. Opäť chcem zdôrazniť, že úrodné roky sa končia, a vy prichádzate s takýmto riešením na konci volebného obdobia, čo opäť považujem za nepoctivé z tohto pohľadu, pretože my sme poukazovali vlastne na to. Alebo toto, o tomto zaťažení práce vieme roky. To neni nejaká novinka, ktorú sme sa dozvedeli začiatkom tohto roka. Takže z tohto dôvodu veľmi dobre ste pomenovala, aj keď ste pomenovali to tiché zdaňovanie, pomenovali ste to zaťaženie práce a myslím si, že ak by vláda bola čo k čomu, tak by to tiché zdaňovanie riešila hneď v počiatku svojho vládnutia, pretože naozaj už v tom období, už počas tejto vlády vlastne ľudia s minimálnou mzdou platili daň, čo opäť je istá anomália, ak sa zamyslíme nad tým, ako by tento mechanizmus mal fungovať.
Ja si myslím, že preto je aj dôležité tento mechanizmus, vy tu síce upravujete nejaké parametre na to, aby ste to zdvihli, ale nemyslím si, že toto je úplne ten najkoncepčnejší mechanizmus, pretože ak by sme mali práve možno tú diskusiu v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak by sa kľudne mohlo dospieť k tomu, že ten mechanizmus by sa mal nastaviť nejako inak. Myslím si, že je omnoho lepšie naviazať to na rast miezd ako taký, či už minimálnu, priemernú, akokoľvek, o tom môžme diskutovať, ale práve na ten rast miezd a nedávať tam nové číslo ako násobok, lebo stále to ostáva na životnom minime. Čiže ak by sme dostali sa do situácie opäť, ako sme sa dostali, že životné minimum sa roky meniť nebude, tak opäť dôjde k tomu istému efektu. Takže preto si myslím, že toto riešenie... Ale vieme, ako vzniklo. Vzniklo ako reakcia na to, že Peter Pellegrini chcel reagovať na Andreja Danka, tak musel aj MOST rýchle niečo predstaviť do marcovej schôdze. A tak to vzniklo a potom už sa tu len vezieme a čakáme na to, kým to príde na radu. Dve schôdze sa to odkladalo, takže O. K. Môžme si o tom myslieť, čo chceme, a zrejme si aj každý myslíme o tom, čo chceme.
Takže ja by som len povedal jednu vec, čo ma prekvapilo práve v tej komunikácie vašej, že samosprávam, samosprávam ako by ste odkazovali, že však nech sa s tým vysporiadajú, tam som na tom poukazoval v tej faktickej poznámke, že myslím si, že je veľmi dôležité, aby tu bol dialóg medzi jednotlivými aktérmi, ktorí riadia štát. Lebo aj tá samospráva je orgán alebo sú orgány, ktoré riadia štát, a určitú časť, a preto je dôležité, aby, aby tu došlo k nejakej dohode, pretože OECD hovorí totižto aj B. A je, že je tu vysoká záťaž práce, a B hovorí, že malo by sa to kompenzovať, malo by sa to kompenzovať inými daňami, nepriamymi daňami alebo daňami z majetku a podobne. Takže toto je ďalší parameter, ktorý by som očakával od toho dialógu, a ja verím v konštruktívny a úprimný dialóg, ktorý prinesie dobré riešenie. Takže a tuto vidím, že tá práca nebola urobená tak, ako mohla. Oceňujem to, že ste aj tu v úvodnom slove predstavili ako keby tú kompenzáciu čiastočnú. A deklarovali ste to vlastne číslami nárastu príjmov jednotlivých samospráv a podobne, percentami a vyššou mierou rastu, O. K.
Ja by som mal na vás veľmi konkrétnu otázku, keď to máte takto podrobne pripravené, že o koľko narastú alebo rástli príjmy jednotlivých samospráv verzus vynútené výdavky. Pretože vieme, že aj tie samosprávy majú isté vynútené výdavky, ktoré nie sú v ich kompetencii. Proste je to prenesený výkon a musia ich zaplatiť. Takisto keď sa schváli zákon o raste miezd, tak to má automatický dopad na jednotlivé župy a samosprávy. A teraz otázka je, mňa by tu zaujímalo, že či to máte takto presne vyčíslené, lebo tu by som očakával, že poviete, pozrite sa, samosprávam sme zvýšili rozhodnutím vlády a parlamentu, sme zvýšili, alebo koalícia teda zvýšila výdavky na takúto minimálnu úroveň a teraz vidíme, že budúci rok sa ich to nejako nedotkne, lebo v skutočnosti všetky tie prenesené výkony, tie vynútené výdavky budú uhradené z tých rastúcich príjmov a ešte im ostane aj po tomto opatrení 2 mil. navyše, napríklad poviem, nejaká župa. Ale toto tu nemáme. Čiže v takom prípade by naozaj tí samotní primátori a starostovia nemohli povedať nič a mali by ste im zobrať vietor z plachiet, ak by ste preukázali veľmi konkrétne, že pozrite sa, toto, čo hovoríte, že sa vám navyšujú výdavky, to je pokryté v rámci vašich rastov príjmov a ešte navyše toho budete mať o toľkoto navyše, aj keď vám stiahneme s týmto opatrením. Alebo opačne by to možno vyšlo a to by ma zaujímalo, že ako vám to vyjde, že sa môže ukázať, že dobre, tá župa alebo tá samospráva bude disponovať o nejakú časť, o niekoľko miliónov menej a potom sa s nimi rozprávať, dobre, akým spôsobom to vykompenzovať, lebo dnes je to aj pre verejnosť zmätočné, lebo nie sú konkrétne čísla. A myslím si, že tie čísla neni ťažké dopočítať, len si niekto s tým musí dať tú prácu. Takže ocenil by som, ak by takéto niečo bolo, ak to máte, som, som rád a rád si to vypočujem.
Chcel by som sa ešte opýtať teda na jednu vec, ktorá tu je, práve tým, že SMER svojím vládnutím ten daňový svet veľmi zneprehľadnil a vytvoril tam viaceré anomálie. Jednou z nich je aj tá milionárska daň, ako ju nazval SMER ešte v čase, keď ju zavádzal, pričom vieme, že v tom čase ešte ako-tak, aj vtedy to už nebola milionárska daň, dnes sa tá doba pohla niekde úplne inde a nemôžme nazývať ľudí s platom okolo 2-tisíc euro, že sú to milionári, pretože milionári sú v skutočnosti oligarchovia okolo SMER-u. A tých sa nijako táto milionárska daň nedotýka, tí sa tomu veľmi krásne vyhýbajú, pretože nie sú zamestnanci, a tým pádom si žijú svoj nedotknuteľný svet. A chcem sa opýtať, teda akým spôsobom budete riešiť túto anomáliu, ktorá v tom systéme je, a spôsobuje to, ak človek zarobí o pár euro viac, tak vlastne ešte je potrestaný oproti tomu, kto pod touto hranicou zarába tesne. Ako ste citovali Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak ste určite postrehli, že oni to veľmi konkrétne vyčíslili, teda ide to teda na okolo tej sumy 2-tisíc a tam dochádza k tej krivde ľudí, ktorí okolo toho. A myslím si, že naozaj tá, tá milionárska daň dnes sa nenachádza na tejto úrovni, je to úplne zbytočné a treba ju zrušiť. Ak sa chceme baviť o milionárskej dani tak hovorme o dani na oligarchov, a o ktoré by sme, teda ktorá je určite jedna z vecí, ktorú my keď budeme vo vláde budeme zavádzať, pretože tam sú v skutočnosti peniaze, ktoré tí oligarchovia nadobudli aj zo štátneho rozpočtu veľmi nečestným spôsobom, a tam treba týchto ľudí zdaniť. Takže toto by ma zaujímalo, ako s tým, ako s tým naložíte, pretože túto, túto skrivodlivosť treba odstrániť.
Ďalej by som ešte povedal, že aj ten daňový systém by mal byť jednoduchý, prehľadný a spravodlivý, takto sa na to pozeráme my, a preto poukazujeme na túto skrivodlivosť, ktorá tu je, alebo nespravodlivosť, pretože si myslím, že nie je správne, ak krajina, ktorá chce byť úspešná, alebo inak to poviem, krajina, ktorá chce byť úspešná, musí mať vzdelaných ľudí, o tom tu rozprávame veľa. A vzdelaní ľudia, prirodzene, zarábajú viac, ale nemôžme ich trestať za to, že zarábajú viac pretože oni automaticky aj viac odvádzajú do štátnej kasy. A práve naopak, malo by to byť motivačné prostredie, a nie trestať tých, ktorí dokážu si lepšie zarobiť. Na druhej strane je veľmi dôležité vedieť sa postarať aj o tých, ktorí zarábajú menej, a vytvoriť im príležitosti, aby sa aj oni mohli dopracovať k lepšiemu zárobku práve tým, že budú pracovať na sebe, a nie že budú musieť optimalizovať dane, aby sa im vyhli.
Takže preto aj som hovoril o tom mechanizme, že je dôležité, aby tento mechanizmus bol naviazaný tak, aby či už na ten rast miezd, vtedy je, myslím si, že najspravodlivejší.
Takže ak by som to krátko zhrnul, alebo teda ak by som chcel vás poprosiť, teda o tie odpovede na tieto dve hlavné otázky, ktoré som položil, a to je asi všetko, však myslím si, že náš postoj som k tomu vyjadril, takže je dôležité, aby sme to počuli.
Ďakujem, skončil som.

V súlade s rokovacím poriadkom požiadala v tejto chvíli o slovo pani predkladateľka pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi rada by som, ďakujem veľmi pekne za podporu v prvom rade a zmenou nastavenia vyklesávania nezdaniteľnej časti, tak ako spomína pán poslanec, dotkne sa, dotklo by sa teda len zarábajúcich medzi 2 022 a 2 029 eur mesačne, musíme to, samozrejme, opraviť. Chcem ale zdôrazniť, že nešlo o nejakú chybu, ale len o chýbajúcu dohodu na forme zmeny tohto komplikovaného mechanizmu. Do úvahy totiž prichádzalo viacero alternatív od aktuálne dohodnutej cez zachovanie rovnomernosti marginálneho zdanenia či dokonca súvisiace posunutie hranice pre zvýšenú sadzbu dane. Dohoda je už na stole a v rámci druhého čítania sa podľa nej aktualizujeme spomínaný vzorec.
Pozmeňujúci návrh bude v takomto, bude mať takýto text, bude mať takúto textáciu. V bode 2 dáme pozmeňujúci návrh je vyšší ako 100-násobok platobného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 48,3-násobku platobného životného minima a 27 % základu dane. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. Takže, samozrejme, dôjde k vyklesávaniu a uvedomujeme si, ale hovorím, pri predkladaní sme mali na stole tri alternatívy a sme sa rozhodovali, ktorá by bola najvhodnejšia alternatíva.
A teraz tá druhá otázka, ktorá, sa priznám, je komplikovanejšia a nikdy, nikdy som sa s tým nestretla, že by existoval rovnaký recept pre všetky obce, pre všetky mestá a pre všetky VÚC-ky, pretože situácia všade v každej jednej VÚC-ke je iná, vynútiteľné výdavky vyčísliť, ako neviem si predstaviť, pretože to nie je nejaké percento, ako v jednom meste je taká, taký podiel, v druhom meste je iný podiel. Nie je to, samozrejme, číslo, ktoré, ktoré by sa dalo takto vyčísliť. Ani neviem presne, že čo rozumiete pod tým, že vynútiteľné výdavky. Ale aspoň keď už neviem konkrétne, v prípade každej, každá jedna obec, každé jedno mesto to bude mať iné percento a to bude iná suma, ale..., preto to nemám, a preto ani nie je možné disponovať s takouto sumou.
Ale ja by som sa vrátila k tomu INES-u, pretože tam to vidíme veľmi jednoznačne. Kým daňové príjmy obcí z dane z nehnuteľnosti, teda sú to príjmy, ktoré určuje obec, porástli z 320 eur na 359, tak ten nárast od roka 2014 do roka 2019 bol 12 %. Daň za špecifické služby za psa, ubytovanie, automaty a tak ďalej, v roku 2014 bolo 176, teraz 215, tam ten nárast o je 16 %. Vrátim sa k tomu, daň z príjmov fyzických osôb v roku 2014 bolo 1 427, v roku 2019: 2 162, takže tam ten nárast predstavuje 52 %, to je to, čo som hovorila, že priemerne 10 %.
Takže áno, tieto príjmy rástli, ja som aj povedala, kvôli čomu takto rástli. A keď som hovorila aj o tom, že, že určite, však preto, preto mestá riadia starostovia, primátori, oni majú v rukách veľmi veľa nástrojov a neexistuje jeden nástroj. Niektorá obec, mesto sa rozhodne, že, že v mojom meste nebudú automaty, a to znamená výpadok z tohto rozpočtu mesta, značný výpadok, ale sa tak rozhodli, zas, zas rozhodlo zastupiteľstvo a sa rozhodlo, rozhodli primátori, starostovia. Takže oni majú v rukách, oni najlepšie vedia, čo v tom meste sa dá urobiť kvôli tomu, aby mali aj na tie vynútiteľné výdavky, ako vy hovoríte, krytie. Nebude určite jeden recept, pretože keď sa pozrite, pozriete na to, aj tie opatrenia, ktoré sú prijímané, sú rôzne. Vychádzajúc, samozrejme, keďže je to samospráva, aj oni vychádzajú z toho, aká, aký je záujem, aká je vôľa ľudí a obyvateľov. Ale tie čísla, ktoré ja tu viem dneska odprezentovať, ktoré sú globálne, tak tie globálne čísla hovoria jednoznačne pre, pre náš prospech.
A možno by som ešte, ešte takú úvahu berte z mojej strany, ak aj tí primátori sa rozhodli o možno značnejšie rasty svojich príjmov, v niektorých prípadoch to boli výrazné rasty, tak ja si myslím, že je veľmi namieste dopriať takýto nárast čistých príjmov aj pre občanov, aj pre obyvateľov obcí a miest.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou, pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie v rozprave a možnosť reakcie. Ďakujem aj za doplnenie informácií, ja som mal na mysli vyslovene konkrétne nejaká tá kvantifikácia, chápem, že je to viacej práce, ale zase je to dopočítateľné, už len keby sme zobrali samotné župy, z ktorých tých dát nie je až tak veľa.
Uvediem len taký príklad, napríklad ak by sa naplnila prognóza ministerstva financií, tak by krajom mal rásť príjem o 7,5 %. Ale po schválení tejto novely to bude len o 2,7 %. Na druhej strane, makroekonomická prognóza predpokladá nárast výdavkov o 6 % v súvislosti s povinným zvyšovaním platov. Toto som myslel také porovnanie, kde by sa vyčíslilo, teda odhliadnuc od tých mechanizmov, lebo rozprávame sa o dopade tohto opatrenia, čiže, samozrejme, obce budú musieť to kompenzovať nejakými svojimi opatreniami, či už na strane príjmov alebo výdavkov, ale myslel som tú kvantifikáciu, že keď zavedieme toto opatrenie, tak jednotlivým obciam alebo povedzme len župám, keby sa kvantifikovalo, tak tejto župe, podľa prognózy im majú narásť príjmy, tak ako hovorím, povedzme o 2,7 %, ale tie implicitné alebo teda z toho vyplývajúce výdavky, ktoré boli z inej legislatívy, narastú o toľkoto aj v absolútnom vyjadrení, a vtedy sa vieme presne baviť, či tam teda bude nejaký výpadok tých miliónov, v miliónoch, alebo nebude. A toto je, toto je podľa mňa pre diskusiu vždycky dobré, lebo nemusíme sa baviť v nejakých rovinách hypotéz, nemusíme sa baviť v rovinách dojmov, a, samozrejme, že aj však to, čo ste povedali na záver, áno, samozrejme, každý sa poteší keď tie peniaze bude mať, ale je iné, keď sa bavíme na základe faktov a keď sa bavíme na základe pocitov. O to viac, keď tie fakty sa dajú dopočítať, a to som mal na mysli, čiže je s tým súvisiaca nejaká práca, ale myslím si, že tá práca za to stojí. Tak to len na doplnenie.
Ale v každom prípade teda ďakujem za vaše vystúpenie.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Suchánek.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pani predkladateľka aj vážení kolegovia, ja chcem vystúpiť k tomuto zákonu preto a chcem aj na začiatku povedať, teda že okrem toho, že som momentálne poslancom parlamentu, tak som aj poslancom vyššieho územného celku, a preto by som sa chcel venovať tomuto zákonu práve z pohľadu verejnej správy a vyšších územných celkov.
V dôvodovej správe k tomuto zákonu uvádzate, že bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Čiže v tých prvých častiach súhlasím, ale to, že to nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, s tým nesúhlasím. A ako tu už aj moji predrečníci hovorili, slabinou tohto zákona alebo tohto predkladaného zákona je to, že je to ako poslanecký zákon predkladané bez toho, aby to bolo konzultované s tými, ktorých sa to týka, teda s tým predstaviteľmi verejnej správy, či už miest, obcí, ale aj vyšších územných celkov.
Z ministerstva financií ste dostali odpoveď k tomuto zákonu, že predložený návrh podľa doložky vybraných vplyvov má predložený návrh negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú kvantifikované. Rada rozpočtovej zodpovednosti sa toho chytila a urobila takú kvantifikáciu a vyšlo im, že dopad tohto zákona pre verejnú správu bude vo výške 149 mil. a pre štátny rozpočet to bude mať pozitívny vplyv, 13 mil., ale pre verejnú správu to bude mať mínus 149 mil. eur.
A Rada rozpočtovej zodpovednosti píše, že zvýšenie disponibilných príjmov rodín bude v priemere o 0,4 % a v priemere by si rodiny prilepšili o 3 euro mesačne. Keď sa pozrieme na štruktúru tých rodín alebo tých, ktorých sa to bude týkať, alebo na jednej strane áno, je to dobré, že dôjde u občanov k zvýšeniu, k zvýšeniu príjmov a bude to mať, samozrejme, dobré, pozitívne dopady, ale na druhej strane, pokiaľ služby z verejnej správy nebudú títo občania dostávať alebo sa tieto služby zhoršia, tak nakoniec ten ich benefit, priemerne tých 3,8 eura, môže byť úplne mizivý proti tomu, čo sa im nedostane od tej verejnej správy. A keď by som tak kvantifikoval, tak vyššie územné celky prídu týmto vaším opatrením o 40, o 44,7 mil. eur. Keď to, keď to rozoberiem, tak Bratislavský samosprávny kraj dostane o 4,8 mil. menej, Trnavský takisto 4,8 mil., Trenčiansky 4,8 mil., Nitriansky 6 mil., Žilinský 5,6 mil. bude mínusový, Banskobystrický 6,2 mil., Prešovský 6,6 mil., Košický 5,9 mil. To je tých 44,7 mil.
Keď sa pozriem na, na to, ako potom to vyjde, tak na opravy ciest budú mať VÚC menej ako, alebo budú môcť dať o 7,1 mil. menej na opravy ciest. Na prímestskú dopravu mínus 6,2 mil., na školstvo a vzdelávanie bez pár euro 6 mil., na sociálne služby to bude 10,6 mil., takže to je práve to, čo chcem povedať, že ten dopad na verejnú správu bude negatívny, a, samozrejme, aj na služby pre občanov bude veľmi významný tento dopad. Keď sa pozriem na mesačné príjmy rodín, tak u rodín, ktorá alebo rodiny, ktorá má príjem 464 eur až 555 eur, tak ten benefit bude 0,4 eura. Rodina, ktorá má príjem 555 až 689 eura, tak je to, tak ten benefit bude pol eura. Pokiaľ sa pozrem na, na, na tabuľku, ktorú urobila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak u jednotlivca s jedným dieťaťom to bude robiť 2,6 eura mesačne, u jednotlivca s dvomi deťmi 3,8 eura, u jednotlivca s tromi a viac deťmi to bude 1,3 eura, u dvojicu s jedným dieťaťom 7,3 eura, dvojica s dvomi deťmi 6,9 eura, dvojica s tromi a viac deťmi 5,2 eura.
Ale keď sa pozrieme práve na tých, na tých najviac ohrozených, tak to je napríklad matka s dvomi deťmi, tak je to ten priemer 3,8 eura. Jednotlivá matka, ktorá, ktorá žije s dieťaťom, bude to pre ňu robiť 2,6 eura, ale pokiaľ tá matka bude mať problém umiestniť to dieťa v škôlke, tak ten benefit 2,6 eura proti, proti tým iným nákladom, ktoré jej z tohoto vzniknú, je úplne zanedbateľný. A práve v tom je, v tom je tá, tá celá pointa, že tí predstavitelia samospráv, alebo teda verejnej, verejnej správy sa k tomuto stavajú preto tak negatívne, nie preto, že by tým, tým občanom nedopriali zvýšené mzdy, ale práve preto, že to nebolo s nimi konzultované a nie je to ničím iným kompenzované.
Tak ako to tu už bolo, bolo spomínané, plán nárastu verejných zdrojov bol počítaný pre, pre VÚC vo výške 7,5 %. Po tom, ak sa prijme ten váš, váš návrh zákona v tom znení, aký je dnes, tak navýšenie zdrojov bude len 2,7, ale ich rast výdavkov je 6 %. To znamená, že tieto, tieto vyššie územné celky budú mať veľké problémy. No a preto by som ja prečítal stanovisko Združenia samosprávnych krajov, ktoré teda v podstate asi dostal každý, každý poslanec do, do schránky, že zámer poslancov zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka spôsobí ďalšie zadlžovanie krajiny. Ich predošlý návrh spôsobí výpadok vo výške viac ako 100 mil. eur, ktoré by krajom chýbali pri poskytovaní služieb pre ľudí v regiónoch v podobe lepšieho vzdelávania, sociálnej starostlivosti alebo iných rozvojových investícií v oblasti kultúry či opráv cestnej infraštruktúry. Podľa predsedov samosprávnych krajov má predkladaný materiál minimálne tri zásadné chyby:
1. Predkladatelia úmyselne vynechali finančné dopady, čím nepodávajú verejnosti úplnú informáciu.
2. Predstavitelia poslaneckého klubu vôbec nerokovali so zástupcami samosprávnych krajov, ale ani s mestami a obcami, ktorých sa táto novela priamo dotkne v podobe nižších príjmov.
3. Poslanci tento návrh zámerne predkladajú ako poslanecký, teda nie vládny, čím sa chcú vyhnúť pripomienkovému konaniu zo strany širokej verejnosti.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kvantifikovala vplyv opatrenia uvedeného v tomto poslaneckom návrhu a upozorňuje, že v dôsledku jeho zavedenia dôjde k zhoršeniu udržateľnosti verejných financií. Tento návrh zníži príjmy samosprávy o 149 mili. eur, čo bude mať dopad na samosprávne kraje vo výške 44,7 mil. eur, finančný dopad na jednotlivé kraje som prečítal. Ďalej píšu, že tento poslanecký návrh spôsobí výpadok príjmov samosprávy, ktoré budú chýbať na modernizáciu a rozvoj sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry či cestnej infraštruktúry krajov. Návrh prichádza v čase, keď samosprávy čelia zvýšeným nárokom opatrení, ako sú valorizácia platov zamestnancov alebo zavedenie rekreačných poukazov. Ak by sa naplnila daňová prognóza Ministerstva financií Slovenskej republiky, predpokladaný nárast príjmov krajov v budúcom roku o 7,5, bol o 7,5 %. Po prípadnom schválení poslaneckej novely to bude len 2,7 %. Makroekonomická prognóza predpokladá nárast výdavkov samospráv o 6 % v súvislosti s povinným zvyšovaním platov, čo by malo v konečnom dôsledku negatívny dopad na bilanciu rozpočtov samosprávnych krajov. Tento návrh považujeme za nesprávny z pohľadu vysokých finančných nárokov, zároveň nevidíme žiadnu kompenzáciu tohto návrhu zo strany štátneho rozpočtu. V mene všetkých predsedov samosprávnych krajov vás preto žiadame o nepodporenie tejto novely zákona.
A ešte tak, ako to tu aj odznelo u, od predrečníkov, že bolo by potrebné, aby vláda SR pripravila a v spolupráci s Národnou radou schválila systémové..., zvýšené..., systémové opatrenia v nezdaniteľnej časti základu dane v závislosti na raste priemernej mzdy a miere nezamestnanosti, resp. ísť cestou znižovania odvodovej zaťaženosti. Toto už predo mnou tiež, tiež predrečníci navrhovali a bolo by to ďaleko systémovejšie a lepšie riešenie.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky. Ešte kým dám faktické poznámky, chcem povedať, že na žiadosť troch poslaneckých klubov zvoláva predseda Národnej rady o 17.00 hod. grémium, takže poprosím, aby ste oznámili kolegom, že o 17.00 hod. bude grémium.
Pán podpredseda Bugár nech sa páči.