46. schôdza

Ďakujem pekne. Ja keď počúvam tieto, prepáčte za výraz, kuvičie hlasy a nie na vás teraz mierim, ale hlavne na niektorých predstaviteľov či ZMOS-u, alebo, alebo aj krajov, tak treba povedať, že najviac kričia tí, ktorí idú politicky sa angažovať.
Napríklad, viete, takej Nitre nevadí, že oni zrušili bez problémov hazard, to je mínus 500-tisíc ročne, lebo robia pre občanov. Zoberte si, že za tri roky dostali skoro 760 o 760 mil. viac aj ZMOS, aj teda, aj kraje, 70, 30 %, tak sa to rozdeľuje, tento rok je to 235 mil. a budúci rok to vyzerá tak, že 233 mil. To znamená, že aj keď toto prejde, aj tak dostanú o 90 mil. viac. O 90 mil. viac!
A keď týmto pánom, ktorí si navýšili napríklad teraz po tom, čo sme prijali zákon, svoje platy na 5 400 eur alebo 4 500, 4 300 a tak ďalej, no, prepáčte, ak toto vadí, že tí, ktorí zarábajú málo, že tým pridáme pár centov, prepáčte, ja na to už nemám fakt iné slovo, len to, že oni nevidia les, lebo sa pozerajú na jeden jediný strom. Ten strom sa volá ja a nikto iný.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Ja teda skúsim trošku v inom duchu, ale nie. Ja ešte by som chcel doplniť, lebo ako si hovoril, tak ma napadlo ešte jedna vec, ktorú som chcel spomenúť aj počas môjho vystúpenia, ale myslím si, že celá táto diskusia, a vidíme ako keby nejaké také veci, ktoré tak tí kostlivci, skrine, zo skrine tu vychádzajú, tak vidíme, že je tu, dlho sa už debatuje o tom, ako nastaviť aj ten parameter a naviazanosť financovania samospráv a krajov na rozpočet, ten prenesený výkon a podobne a myslím si, že už by bolo dobré si vyhrnúť rukávy a sa s tým naozaj pohrať a nastaviť to ako keby tak nanovo, čo bude relevantné aj v dnešnej dobe. Lebo potom takéto prejavy a takéto námietky prichádzajú, áno, môžeme sa na to pozerať z našeho pohľadu a môžu byť neobjektívne, predpokladám, že z toho pohľadu zase tých zástupcov žúp a podobne sú zase ich objektivita a to je to, čo som aj hovoril, že vždy je dobré priniesť do diskusie dostatok dát, aby sa čo najviac vytesnilo dojmov, a toto by tu určite pomohlo, ale myslím si, že mali by sme sa začať viacej rozprávať nie tu v parlamente, ale práve možno za nejakými takými stolmi, kde by sa opäť otvorila tá otázka, ako nastaviť práve ten prenesený výkon a ako nastaviť tú prácu v samosprávach, pretože vidíme, že aj tí samotní povedzme starostovia nesiahajú po všetkých tých nástrojoch, hoci by mohli, lebo sú politicky nepopulárne. A to si musíme povedať, len, len už musíme niekedy toto prekonať a nájsť ten mechanizmus tak, aby to neovplyvňovalo ako keby ich politickú kariéru, ale zároveň bolo to v prospech občanov.
Takže tu vidím určite priestor na jednak diskusiu, ale aj na riešenia, ako dať možno aj viacej tej autonómie do rúk tých jednotlivých samospráv, aby si to mohli viacej, viacej manažovať bez dotknutia od štátu.
Ďakujem.

Pán poslanec Suchánek.

Na ten prvý argument ja by som povedal, že im krivdíte tým predstaviteľom samospráv, pretože im, ani tak im vôbec nejde o to, že chcete zvýšiť príjem obyvateľov alebo občanov a pracujúcich, práve naopak, to oceňujú, ale hovoria, že to potom treba nejako, nejakým iným spôsobom kompenzovať alebo nahradiť. A k tomu už môžem povedať len toľko, sociálne služby, školstvo, zdravotníctvo, stále sa žiada viac a viac, viac financií do toho. Teraz keď prejde zákon, že od 5 rokov všetky deti budú musieť chodiť do škôlok, no tie mladšie bude problém. Bude treba dobudovať nové, nové škôlky, treba budovať nové, nové zariadenia sociálnej starostlivosti. To všetko niečo stojí. Tá populácia začína byť prestarnutá, musíme sa o nich starať. Sú to všetko zvýšené nároky a to sa nedá s tými financiami, ktoré boli predtým, alebo aj ktoré tam momentálne prídu, to sa nebude dať zabezpečiť. No je to, je to skutočne tak.
Takisto je to s cestami. Ja neviem, teda či je to úplne korektná informácia, ktorú teraz poviem, lebo som si to nepreveroval teraz, ale patria, pod samosprávne kraje patria cesty II., III. triedy. Tie cesty sú na cudzích pozemkoch vyvlastnených ešte za bývalého režimu a ľudia sa dodneska dožadujú a sú súdne, súdne, súdne procesy, teda spory súdne, kde dokonca súdy už priznávajú odmeny. Z čoho to majú tie, tie samosprávne kraje vyplácať? Ja mám informáciu, že tam je až okolo 5 mld. v tomto. No skutočne mám takú informáciu, že by, že by to malo byť až takto. Z čoho to oni majú vyplácať? Príde súdny príkaz, že vyhral niekto spor, treba im zaplatiť. A to sú také veci, ktoré niekedy možno z pohľadu odtiaľto celkom nevyzerajú a ja viem, že každý si možno prihrieva nejakú svoju polievočku.
Ale v žiadnom prípade im nejde o to, že ľudia budú mať zvýšené, zvýšené príjmy, ale o to, že musia zabezpečiť pre týchto ľudí tú verejnú správu a bude to veľký problém pri znížení financií.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Dostál.

Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ocenil tú debatu, ktorú tu vedieme, lebo nie vždy je taká ochota diskutovať, a teda vystupovať opakovane až aj v rozprave a nie až, nie až v záverečnom slove a v záverečnom vyjadrení k rozprave.
Je to dôležitý návrh, ja sa už nejdem vracať k tomu, či je poslanecký, alebo, alebo vládny, ja teda len zopakujem to, čo už povedala moja kolegyňa Jana Kiššová, že my tento návrh podporíme, ale je prvé čítanie aj priestor o tom, aby sme hovorili o tých veciach, ktoré tam vidíme ako, ako problematické alebo ako, ako možný, možný problém.
Je nepochybný fakt, že samospráve v posledných rokov výrazne narástli príjmy z podielových daní. Dá sa to preukázať na číslach. Je to vďaka dobrému, dobrému vývoju ekonomiky a zvyšujúcich sa, zvyšujúcemu sa objemu vybrané, vybraných daní z príjmu fyzických osôb. Na druhej strane toto, ak hovoríme z pozície štátu, tak štát na tom nie je nijako horšie, skôr naopak, aj štátu sa zvyšujú príjmy, aj štát, štátu sa výrazne zvyšujú aj, aj výdavky, boli dokonca, dokonca obdobia, keď ten rast bol neporovnateľne vyšší na strane štátu v porovnaní s tým nárastom, ktoré, ktoré zažívali, zažívali samosprávy, a teraz ideme z pozície štátu urobiť nejaké rozhodnutie, ktoré zníži daňové zaťaženie, výborné, zvýši príjmy, čisté príjmy obyvateľov, čo je tiež nepochybne, nepochybne dobrá vec, ale ten účet nezaplatí štát, zaplatia ho, zaplatia ho samosprávy, tak je logické, že sa samosprávy v takejto situácii ozývajú a sú nespokojné.
Problém, ktorý, ktorý s týmto je, je, že ak rastú, ak sa ekonomike darí, tak výrazne rastú aj príjmy samospráv, lebo sa zvyšuje objem vybranej dane z príjmu fyzických osôb, no ale z času na čas príde k recesii, príde ku kríze a potom veľmi citlivo sa na to reaguje práve cez daň z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí základ príjmu samospráv, či už regionálnych, alebo obecných a mestských, videli sme to po roku 2009, keď dramaticky museli samosprávy škrtať svoje výdavky, lebo im klesli, klesli príjmy práve v dôsledku krízy a v dôsledku toho, že sa sa výrazne znížili, znížil objem vybranej dane z príjmu fyzických osôb. Aj tá situácia v roku, v roku 2009, teda ten problém výkyvov v príjmoch a nestability tých príjmov, ale aj povedzme tento návrh poukazujú na to, že, že zrejme naozaj by bolo dobré pristúpiť k zmene systému podielových daní a vytvoriť nejaký daňový mix, aby, aby ten hlavný zdroj príjmu samospráv nebol naviazaný iba na jeden typ dane, teda a to najmä, a to navyše na ten typ dane, ktorý je veľmi citlivý na výkyvy, výkyvy ekonomiky, takže asi lepším riešením by bolo, by bolo, miesto jednej podielovej dane urobiť nejaký daňový mix. Protiargumentom, proti kritike, kritike, ktorá zaznieva zo strany miest a obcí, je, že však mestá, obce majú svoje daňové príjmy, môžu teoreticky zvýšiť, zvýšiť dane z nehnuteľností, a teda tým spôsobom kompenzovať, kompenzovať príjmy, teda stratu príjmov z podielových daní, tam je, tam je ale problém, problém teda v tom, že štát, parlament bude ten dobrý, ktorý ľuďom dane zníži, a obce následne budú tie zlé, ktoré ktoré budú z druhého vrecka ľuďom ťahať peniaze cez zvýšené dane, teda asi najmä, najmä z nehnuteľností.
A je tam ešte druhý problém a ten sa týka samosprávnych krajov, že samosprávne kraje nemajú žiadne vlastne daňové príjmy, samosprávne kraje nemajú možnosť, tak ako ju majú mestá a obce, prípadne si takto kompenzovať znížené príjmy oproti očakávaným príjmom tým, že by, že by nejakú daň, daň zvýšili, lebo ani daň z motorových vozidiel už nie je príjmom samosprávnych krajov, čo teda pre nich potom je väčší problém, ako, ako pre obce a mestá. A viacerí z vystupujúcich sa tu dotkli toho, že, že bolo by dobré poznať tie dopady, poznať konkrétne čísla, lebo, a to je tiež pravda, štát váľa na samosprávy nové povinnosti a odhŕňanie chodníkov a škôlka od piatich rokov a obedy zadarmo a zvyšovanie, zvyšovanie miest v školách, čo teda musia, musia, musia zaplatiť, musia zaplatiť obce a mestá, musia na to nájsť niekde zdroje, lebo sú to povinnosti, povinnosti zo zákona, a zároveň im ide oproti očakávaniam znížiť príjmy.
Len všetci sa tu pohybujeme na úrovni nejakých dojmov, odhadov alebo nejakých globálnych čísel, no ale, ale tieto čísla sme mali mať už dávno k dispozícii. Konkrétne v decembri 2001, keď sa prijímal zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak poslanci SMER-u si presadili v parlamente uznesenie, že by vláda mala pripraviť a parlamentu predložiť audit verejnej správy, audit kompetencií a s tým súvisiacich výdavkov, ktoré má jednak štátna správ, a jednak samospráva. Vo vzťahu k štátnej správe sa to potom pretavilo do tzv. reformy ESO, ale vo vzťahu k samospráve tie čísla nemáme a hlavne tie čísla neboli predložené parlamentu, a teda jedno z nesplnených uznesení parlamentu je práve toto. Keby SMER, ktorý po, po roku 2011 vládol 4 roky sám a potom, potom teraz už viac ako tri roky, tri a pol roka je najsilnejšou vládnou stranou, to uznesenie splnil, mali by sme ten audit, tak by sme poznali aj tie čísla, ktoré nám teraz, dnes chýbajú, ktorých sa tu teraz viacerí, viacerí dovolávajú, takže súhlasím s tým, že je potrebná zásadná reforma financovania samospráv, ale to nevyhnutné minimum, ktoré k tomu potrebujeme, je poznať čísla. A nie teraz len čísla z hľadiska dopadov tejto konkrétnej novely zákona, ale z hľadiska celkových, celkových potrieb samospráv, z hľadiska tých kompetencií ktorých výkon zákony ukladajú.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán podpredseda Bugár.

Ďakujem pekne, ja chcem dodať k tomu, čo pán poslanec Dostál hovoril, že my sme začali o tomto návrhu rokovať so samosprávami a, samozrejme, so zástupcami žúp ešte v roku 2017. Bolo to odmietnuté aj na základe rôznych čísiel, ale bolo to odmietnuté, lebo však prečo by sme cúvli, keď už v roku 2016 sme mali lepšie čísla. A bolo by lepšie, lebo fakt ja vám musím povedať, že musím súhlasiť s tým, že financovanie samospráv treba zmeniť a s daňovou mixou jednoznačne súhlasím, treba to ale nastaviť a ja si myslím, že na to už momentálne čas nemáme, to znamená, treba rokovať s tými dotknutými. Aj s jednou, aj s druhou stranou. Jednoznačne budem súhlasiť.
S tým ale nemôžem, čo ste povedali, že účet neplatí štát, ale samosprávy. Účet platí štát, napríklad 50 mil. eur na vytvorenie nových pracovných miest. Z toho kto bude mať príjem, keď nie samosprávy? Alebo napríklad príplatky za nočné služby alebo za služby povedzme cez sviatky. Kto má z toho príjem, ak nie samosprávy? A mohol by som takto pokračovať, takže áno, štát, samozrejme, zaplatil, keď chcete, už dopredu niečo, ale to je povinnosťou štátu, samozrejme.
A straší s niektorými vecami, že napríklad povinná, povinné škôlky od piatich rokov, však aj my o tom rozmýšľame, že to sa nedá tak, že dáme tam určitú povinnosť a nedáme peniaze. Toto asi bude stáť okolo 30 mil. eur. Však o tom sme sa bavili, že toľko musia dostať napríklad aj tí, ktorí budú zabezpečovať túto, poviem, to tak, túto povinnosť.

Pán poslanec Jurzyca.