46. schôdza

Pán poslanec Martinák, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Jednoznačne podporujem názory pána poslanca Blanára Juraja, ktoré zdôvodnil v rozprave. A výsledkom jeho zdôvodňovania bol procedurálny návrh, aby o tomto zákone sa už ďalej nerokovalo.
Jednoznačne som takisto za to, že tento jazyk i tento zákon o štátnom jazyku, ktorý chcete novelizovať, nie je výsledkom rozumu, ale výsledkom účelovosti.
Prečo to vravím? Žijem v národnostne zmiešanom území, kde popri našej slovenskej národnosti žije veľká časť rusínskej národnosti, rómskej a ukrajinskej národnosti. Nikdy medzi týmito národnosťami, a môžem to hovoriť s plným vedomím a svedomím, nevznikali žiadne spory kvôli národnostiam, kvôli používaniu jazykov národnostných menšín. Práve naopak, hlavne manželské zväzky spájali týchto ľudí a dávali dokopy. Tam žiadne spory neboli.
Chodím medzi ľudí, sme malý región, a preto poznám ich názory. Názory týchto národnostných menšín sú tie, že mnohokrát politici vo vrcholovej politike zneužívajú tzv. problematiku národnostných menšín, ktorá u nás podľa môjho názoru vôbec neexistuje. A nielen podľa môjho, ale aj podľa názoru týchto národnostných menšín.
A preto - ste tu momentálne, pokiaľ vidím, sama, pani Kaščáková - podľa môjho názoru z vašej strany a zo strany vašich predkladateľov je to hrubé zneužívanie tzv. problematiky národnostných menšín pre vlastný populizmus a táto problematika u nás neexistuje.

S reakciou pán poslanec Blanár.

Pani kolegyňa Kaščáková, mrzí ma, že ste tu ostala osamotená a že ten ultraliberálny pohľad musíte obhajovať len vy sama. Áno, ja mám iný pohľad a som ho jasne zadefinoval. Ale mrzí ma, že používate také floskuly: zdravý rozum, že každý, kto má zdravý rozum. Ostatní nemajú zdravý rozum? Iba tí, ktorí to predkladajú.
A hovoríte o nejakom vytváraní a živení tohoto problému. Veď vy ho umelo vytvárate tým, že predkladáte túto novelu zákona. Ono to nie je potrebné.
Zákon je zrozumiteľný, ale napadá mi, keď stále spomínate Mečiara a ako to bolo prijaté. My sa bavíme predsa o súčasnej agende, o tom, aký je dnes zákon a ten už je nejakým spôsobom upravený. Avšak používať neustále Mečiara ako to odstrašovanie, že všetkého je tu zlé. Áno, ja mám tiež výhrady voči mnohým veciam, ktoré tu vláda Vladimíra Mečiara urobila, ale to potom budeme spochybňovať aj Slovenskú republiku, ktorá tu aj vďaka Vladimír Mečiarovi vznikla? To za chvíľočku sa postavíte a budete hovoriť, tak Slovenská republika vznikla za Mečiara, tak ju musíme odmietnuť? Teraz som to možno pritiahol za vlasy, ale presne takto argumentujete. Lebo keď použijete Mečiara, tak to hneď ukazuje, akože to je úplná katastrofa.
Ja som rád, že máme Slovenskú republiku, som rád, že Slovenská republika sa osamostatnila a samotný život ukázal, že to bola správna cesta a dnes Slovenská republika má dobré vzťahy aj s Čechmi. Tak ich udržiavajme a buďme na seba tolerantní a vytvárajme tú toleranciu, ktorú tu máme aj s národnostnými menšinami, a nie takto ju rozoštvávať, ako to vy sa snažíte týmto návrhom. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, á, tak... (Reakcia z pléna.) Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Áno, osem poslancov, sedem, osem. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Hrnko už bol prihlásený skôr, ale nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja som už v tomto parlamente zažil všeličo, ale aby niekto predkladal zákon so zlou vôľou, to sa mi tu stalo prvýkrát.
Viete, ja som v parlamente od deväťdesiateho roku, zažil som tie veľké boje o jazykový zákon. Možno tu Bugár nie je, ale mohol by mi byť svedkom, aké pozície som vtedy zastával. A určite to neboli pozície "na Slovensku po slovensky a nijak inak".
Ten zákon v ´95. bol prijatý tak, ako bol prijatý. Ale bol prijatý aj zákon o jazyku národnostných menšín, kde sa hovorilo, za akých podmienok sa má jazyk vyučovať.
Ale vráťme sa k tomuto zákonu. Prečo bol podaný so zlým úmyslom? Pravdepodobne to pochopil aj pán Sulík, pretože týchto dvoch tu nepustil dnes. Nemyslite si, že keby ich pustil, že by tam nesedeli, pretože ich agenda je jednoznačne škodiť Slovenskej republike, lebo sa s touto republikou nestotožnili. A ich zúrivosť je ešte umocnená tým, že česká strana akceptovala svoju vlastnú štátnosť a nemá o nich záujem ako o rozbíjačov Slovenskej republiky, resp. znemožnenie Slovenskej republiky, aby sa opäť stala nejakou podmnožinou českého štátu.
Viete, vylúčiť zo zákona prednosť slovenského jazyka by znamenalo to, že človek by išiel dajme tomu do obce X a bol by tam názov taliansky, španielsky, francúzsky, japonsky, čínsky a možno niekde dole by našiel aj jazyk slovenský. To by bolo napríklad vylúčenie prednosti slovenčiny. Prednosť slovenčiny znamená napríklad aj to, že na tabuli pred obcou je prvá tabuľa slovenská a potom je až tabuľa iná.
Ale v dôsledku, koncom, celkovým dôsledkom toho by bolo to, že by sa na Slovensku vytvárali enklávy ľudí, ktorí by nemali jednotiaci prvok, pretože slovenčina zjednocuje. Napríklad príslušníkov maďarskej menšiny s rusínskou menšinou, lebo ináč oni si nerozumejú. Hej? Rusínčina a maďarčina sú dva jazyky a vlastne tá slovenčina umožňuje, aby sa Rusín alebo Ukrajinec, alebo človek, ktorý vie len rómsky a slovensky, mohol dohodnúť s ostatnými ľuďmi v tomto štáte. To je prednosť slovenčiny. Ale na základe toho by vznikli enklávy, kde by sa ľudia nedohodli. A tam, kde sa ľudia nedohodnú, tam potom ide konflikt. Takým svetlým príkladom je Kosovo, to je tiež to, čo by dôsledky tohto zákona mali.
No ale poďme ešte ďalej. Že vraj sa nemajú viesť dokumentácie v štátnom jazyku, ale nech si každý vedie, ako chce. Nuž, som v Bodíkoch, chodím k lekárovi a samozrejme, že všetci sme tam Maďari a pravdepodobne aj lekár po maďarsky vie, takže asi sa aj diagnózy robia v tomto. Len ten lekár, že musí zapísať niečo tak do toho záznamu, že keď náhodou chytí chlapec rakovinu a pošle ho na onkologický ústav, hej, tak ten lekár musí vedieť z tej dokumentácie, na čo bol liečený, ako bol liečený a prečo bol liečený. Aby vedel urobiť komplexnú diagnózu. Nato sa vedie v slovenskom jazyku.
Školská dokumentácia. No viete, akonáhle ja vylúčim dokumentáciu školskú v štátnom jazyku, vyjmem školy spod štátnej kontroly. Pretože vlastne už aj inšpektor by musel byť ovládajúci jazyk, zväčša teda príslušník menšiny, a nemohol by tam prísť nezávislý inšpektor, ktorý bude sa dívať, či náhodou v danej škole sa plní štátny vzdelávací program a ako sa tento štátny vzdelávací program robí.
Takže, pani poslankyňa, ja vás ľutujem, že musíte obhajovať, s čím ste asi nie celkom vnútorne stotožnená, ale títo dvaja páni by to mohli za vás zobrať, títo dvaja páni by mali tú zodpovednosť zobrať. Pretože oni celých 27 rokov Slovenskej republiky nerobia nič iné, len hádžu polená pod nohy. (Potlesk.)
Pán Dostál sa, a teraz hovorím nieže na menšinových, ale pán Dostál sa zúčastnil na všetkých iredentistických zhromaždeniach, ktoré sa snažili vyprovokovať na Slovensku nejaký nepokoj, nejaký rozvrat. Posledne sa zúčastnil aj tu na demonštrácii Jobbiku, od ktorého sa dištancoval nielen MOST - HÍD, ale aj SMK. Takže pán Dostál toto robí a týmto spôsobom rozvracia Slovenskú republiku a myslím, že rozvrat územnej celistvosti štátu patrí aj do iného zákona a nielen do zákona, ktorý teraz riešime.
Ale zoberme si aj ďalšiu vec, napríklad cirkevná dokumentácia. Cirkvi nie sú oddelené od štátu, cirkvi dostávajú peniaze. Prečo by štát nemohol skontrolovať v týchto cirkvách to, akým spôsobom sa nakladá s jej prostriedkami? Prečo by štát nemohol kontrolovať cirkvi, či je všetko v tých cirkvách v poriadku?
Ale ako hovoril pán Blanár, žiaden problém tu nebol. Tu niekto len chce vytvoriť problém a vytvára ho takýmto spôsobom a takýmto nehoráznym zákonom, ktorý jednoducho nieže je, že ľudia ho nechápu, ale je zlomyseľný, je rozvratný a snaží sa do Slovenskej republiky dostať rozvrat a rozvrátiť ju. To je cieľom tohto zákona. Nič iné, nič viac a nič menej.
Pani Kaščáková, vy môžete rozprávať zlatými rečami, čo chcete, ale v každom prípade napríklad zrušenie vysielania v štátnom jazyku. Obec Bodíky, mám tam rybársku chatu, som tam a som tam na rybách, ja zo Stupavy a mestský rozhlas vyhlási v menšinovom jazyku, že všetci odchod, odíďte od Dunaja dajme tomu na hrádzu, pretože z Rakúska sa veľká prívalová vlna ženie. Ako ja prídem na to, aby mi to nevyhlásil ten rozhlas a ja som tam zostal a všetci odtiaľ utiekli? To je predsa obsah vášho zákona.
Reklamy. (Reakcia navrhovateľky.) Áno, je to obsah vášho zákona do dôsledku vyložený. (Reakcia navrhovateľky.) Dôsledky vášho zákona, nie obsah, dôsledky vášho zákona.
A v konečnom dôsledku je tu ešte zákon o jazykoch národnostných menšín. Každý, kto si prečíta tento zákon, vidí, že tieto dva zákony o štátnom jazyku a jazyku národnostných menšín sú prepojené. Vy niektoré ustanovenia zo zákona o štátnom jazyku vypúšťate, na ktoré sa priamo tento zákon menšinový odvoláva pri používaní jazyka, a vlastne zakazujete príslušníkom menšín, aby určitým spôsobom využívali práva, ktoré sú v tomto zákone o menšinových jazykoch. Takže čo robíte? Pomáhate ľuďom? Nie! Vy jednoducho vytvárate konflikt, snažíte sa vytvoriť konflikt a snažíte sa v podstate len o rozvrat.
Pán Poliačik hovoril, keď som dával zákon o štátnych symboloch, že dávam zákon, ktorý je zbytočný. No tento zákon nie je len zbytočný, tento zákon je aj podlý!
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči.

Ďakujem. Ja nie som hovorca cirkví, ale tento zákon určite nie je v záujme cirkví, pretože cirkvi sú si vedomé určite nevyhnutnosti vedenia dokumentácie v štátnom jazyku. Určite je to zjednocujúci faktor aj v cirkevných radoch a okrem toho cirkev si je vedomá aj toho, že zastupuje štát napríklad v civilnom práve pri sobášoch a podobne. Nech, určite tam boli cirkvi použité len ako mimikry. Ako vám veľmi záleží na cirkvách! Úžasné! Udrieť na strunku religiozity, gratulujem! (Potlesk.)

Pani poslankyňa Kaščáková.

No, pán Hrnko, veľké emócie, silné slová, iredenta, rozvracanie štátu, to ja som naposledy počula asi za socializmu. To bola naozaj silná káva, tento váš prejav.
Ale, viete, trošku nám krivdíte a to by som si zase vyprosila, keď hovoríte, že predkladáme tento návrh so zlou vôľou. Ako keby ste nám videli do hláv, do našej mysle, vôbec to nie je pravda. Žiadna zlá vôľa v tom nie je. Nebojte sa, prosím vás, nemajte taký strašný strach, že týmto zákonom ideme tu niečo rozvracať. Týmto zákonom nejdeme rozvracať vôbec nič, pretože, a to je odpoveď aj na iných predrečníkov, pretože ten zákon nerieši, či sa má, alebo nemá používať slovenčina v úradnom styku, či už pri cirkevných záležitostiach, alebo pri zdravotnej alebo školskej dokumentácii, opakujeme to neustále, je úplne samozrejmé, že všetky tieto veci sa budú viesť naďalej v slovenskom jazyku, pretože zákony nám stanovujú, že máme používať štátny jazyk.
A to, že či nejaký obecný rozhlas vyhlási niečo iba v nejakom inom jazyku, aby, že vznikol nejaký, čo ste to hovorili, povodeň, no samozrejme, že aj obec je, je v úradnom styku s občanmi povinná používať štátny jazyk. Ten, ten náš príklad vysielateľov sa týkal súkromných vysielateľov, ktorý keď sa rozhodne, že bude vysielať nejaké programy v nejakom inom jazyku, mali by sme to ponechať na jeho slobode, ak mu to prinesie divákov, tak prečo nie, ale, samozrejme, že tie všetky ostatné povinnosti zostávajú zachované.
Takže, prosím vás, nebojte sa tak veľmi, že tým ideme niečo rozvracať. My len ideme upratať tento zákon, aby tam jednoducho neboli veci, ktoré sú úplne zbytočne popisované, a aby tam neboli pokuty za niečo, ktoré, čo sa vlastne ani nedá vymáhať, aby jednoducho bol oslobodený od tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)