46. schôdza

Ja zareagujem zatiaľ iba krátko, potom možno viac v rozprave, lebo pán poslanec Blanár povedal toho veľmi veľa. Možno vysvetlím k tým jednotlivým veciam, ako cirkvi, kroniky, kultúrne podujatia, v rozprave.
Ale vyjadrím sa iba k tomu, že aj jeho prejav bol vlastne typickou ukážkou vlastne toho rozdielneho pohľadu na tento problém aj na ten hodnotový svet, o ktorom hovoril kolega Dostál. Jednoducho na jednej strane je tu, je tu hodnotový svet, ktorý, teda si myslím, že zastávame my a ten je založený na tom zdravom rozume, rešpekte, slobode, a na tom druhom brehu sú rôzne také obavy alebo strach, nejaké inštinkty nacionalistické možno a nejaké predsudky.
Takže myslím si, že my sa nikdy nemôžeme zhodnúť. Je úplne logické, že, že ľudia tohoto razenia tento náš návrh nemôžu podporiť.
Ja len pripomínam, že naozaj je to, je to proste isté dedičstvo mečiarizmu. Pripomínam, že v pôvodnom znení, ako vznikol tento zákon v 90. rokoch, tak naozaj a možno, možno z toho vyplývali tie, tie nejaké pripomienky toho, že na Slovensku po slovensky. Tam niekde proste vznikol tento, tento pocit, že by sme mali dokonca priam zakázať používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. On to v podstate aj urobil a až zákon v roku ´99 za Dzurindovej vlády toto vlastne zrušil, umožnil používanie jazykov národnostných menšín nielen v úradnom styku, ale aj v iných, v iných oblastiach. Ale naozaj deje sa to prostredníctvom rôznych teda výnimiek. Za Dzurindovej vlády boli vypustené aj pokuty a zase, naopak, za Maďaričovej vlády boli znovu, znovu zavedené. Takže ono to, ono to vlastne preplávalo z tých Mečiarových čias až do súčasnosti.
A naším cieľom naozaj nie je robiť žiadne rozvraty ani, ani nič podobné, z čoho nás tu obviňujete, len dať na pravú mieru proste niečo, čo je tam nadbytočné, pretože zákony majú byť jednoduché a zrozumiteľné.

Ďakujem za slovo. Jednoznačne podporujem názory pána poslanca Blanára Juraja, ktoré zdôvodnil v rozprave. A výsledkom jeho zdôvodňovania bol procedurálny návrh, aby o tomto zákone sa už ďalej nerokovalo.
Jednoznačne som takisto za to, že tento jazyk i tento zákon o štátnom jazyku, ktorý chcete novelizovať, nie je výsledkom rozumu, ale výsledkom účelovosti.
Prečo to vravím? Žijem v národnostne zmiešanom území, kde popri našej slovenskej národnosti žije veľká časť rusínskej národnosti, rómskej a ukrajinskej národnosti. Nikdy medzi týmito národnosťami, a môžem to hovoriť s plným vedomím a svedomím, nevznikali žiadne spory kvôli národnostiam, kvôli používaniu jazykov národnostných menšín. Práve naopak, hlavne manželské zväzky spájali týchto ľudí a dávali dokopy. Tam žiadne spory neboli.
Chodím medzi ľudí, sme malý región, a preto poznám ich názory. Názory týchto národnostných menšín sú tie, že mnohokrát politici vo vrcholovej politike zneužívajú tzv. problematiku národnostných menšín, ktorá u nás podľa môjho názoru vôbec neexistuje. A nielen podľa môjho, ale aj podľa názoru týchto národnostných menšín.
A preto - ste tu momentálne, pokiaľ vidím, sama, pani Kaščáková - podľa môjho názoru z vašej strany a zo strany vašich predkladateľov je to hrubé zneužívanie tzv. problematiky národnostných menšín pre vlastný populizmus a táto problematika u nás neexistuje.

Pani kolegyňa Kaščáková, mrzí ma, že ste tu ostala osamotená a že ten ultraliberálny pohľad musíte obhajovať len vy sama. Áno, ja mám iný pohľad a som ho jasne zadefinoval. Ale mrzí ma, že používate také floskuly: zdravý rozum, že každý, kto má zdravý rozum. Ostatní nemajú zdravý rozum? Iba tí, ktorí to predkladajú.
A hovoríte o nejakom vytváraní a živení tohoto problému. Veď vy ho umelo vytvárate tým, že predkladáte túto novelu zákona. Ono to nie je potrebné.
Zákon je zrozumiteľný, ale napadá mi, keď stále spomínate Mečiara a ako to bolo prijaté. My sa bavíme predsa o súčasnej agende, o tom, aký je dnes zákon a ten už je nejakým spôsobom upravený. Avšak používať neustále Mečiara ako to odstrašovanie, že všetkého je tu zlé. Áno, ja mám tiež výhrady voči mnohým veciam, ktoré tu vláda Vladimíra Mečiara urobila, ale to potom budeme spochybňovať aj Slovenskú republiku, ktorá tu aj vďaka Vladimír Mečiarovi vznikla? To za chvíľočku sa postavíte a budete hovoriť, tak Slovenská republika vznikla za Mečiara, tak ju musíme odmietnuť? Teraz som to možno pritiahol za vlasy, ale presne takto argumentujete. Lebo keď použijete Mečiara, tak to hneď ukazuje, akože to je úplná katastrofa.
Ja som rád, že máme Slovenskú republiku, som rád, že Slovenská republika sa osamostatnila a samotný život ukázal, že to bola správna cesta a dnes Slovenská republika má dobré vzťahy aj s Čechmi. Tak ich udržiavajme a buďme na seba tolerantní a vytvárajme tú toleranciu, ktorú tu máme aj s národnostnými menšinami, a nie takto ju rozoštvávať, ako to vy sa snažíte týmto návrhom. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja som už v tomto parlamente zažil všeličo, ale aby niekto predkladal zákon so zlou vôľou, to sa mi tu stalo prvýkrát.
Viete, ja som v parlamente od deväťdesiateho roku, zažil som tie veľké boje o jazykový zákon. Možno tu Bugár nie je, ale mohol by mi byť svedkom, aké pozície som vtedy zastával. A určite to neboli pozície "na Slovensku po slovensky a nijak inak".
Ten zákon v ´95. bol prijatý tak, ako bol prijatý. Ale bol prijatý aj zákon o jazyku národnostných menšín, kde sa hovorilo, za akých podmienok sa má jazyk vyučovať.
Ale vráťme sa k tomuto zákonu. Prečo bol podaný so zlým úmyslom? Pravdepodobne to pochopil aj pán Sulík, pretože týchto dvoch tu nepustil dnes. Nemyslite si, že keby ich pustil, že by tam nesedeli, pretože ich agenda je jednoznačne škodiť Slovenskej republike, lebo sa s touto republikou nestotožnili. A ich zúrivosť je ešte umocnená tým, že česká strana akceptovala svoju vlastnú štátnosť a nemá o nich záujem ako o rozbíjačov Slovenskej republiky, resp. znemožnenie Slovenskej republiky, aby sa opäť stala nejakou podmnožinou českého štátu.
Viete, vylúčiť zo zákona prednosť slovenského jazyka by znamenalo to, že človek by išiel dajme tomu do obce X a bol by tam názov taliansky, španielsky, francúzsky, japonsky, čínsky a možno niekde dole by našiel aj jazyk slovenský. To by bolo napríklad vylúčenie prednosti slovenčiny. Prednosť slovenčiny znamená napríklad aj to, že na tabuli pred obcou je prvá tabuľa slovenská a potom je až tabuľa iná.
Ale v dôsledku, koncom, celkovým dôsledkom toho by bolo to, že by sa na Slovensku vytvárali enklávy ľudí, ktorí by nemali jednotiaci prvok, pretože slovenčina zjednocuje. Napríklad príslušníkov maďarskej menšiny s rusínskou menšinou, lebo ináč oni si nerozumejú. Hej? Rusínčina a maďarčina sú dva jazyky a vlastne tá slovenčina umožňuje, aby sa Rusín alebo Ukrajinec, alebo človek, ktorý vie len rómsky a slovensky, mohol dohodnúť s ostatnými ľuďmi v tomto štáte. To je prednosť slovenčiny. Ale na základe toho by vznikli enklávy, kde by sa ľudia nedohodli. A tam, kde sa ľudia nedohodnú, tam potom ide konflikt. Takým svetlým príkladom je Kosovo, to je tiež to, čo by dôsledky tohto zákona mali.
No ale poďme ešte ďalej. Že vraj sa nemajú viesť dokumentácie v štátnom jazyku, ale nech si každý vedie, ako chce. Nuž, som v Bodíkoch, chodím k lekárovi a samozrejme, že všetci sme tam Maďari a pravdepodobne aj lekár po maďarsky vie, takže asi sa aj diagnózy robia v tomto. Len ten lekár, že musí zapísať niečo tak do toho záznamu, že keď náhodou chytí chlapec rakovinu a pošle ho na onkologický ústav, hej, tak ten lekár musí vedieť z tej dokumentácie, na čo bol liečený, ako bol liečený a prečo bol liečený. Aby vedel urobiť komplexnú diagnózu. Nato sa vedie v slovenskom jazyku.
Školská dokumentácia. No viete, akonáhle ja vylúčim dokumentáciu školskú v štátnom jazyku, vyjmem školy spod štátnej kontroly. Pretože vlastne už aj inšpektor by musel byť ovládajúci jazyk, zväčša teda príslušník menšiny, a nemohol by tam prísť nezávislý inšpektor, ktorý bude sa dívať, či náhodou v danej škole sa plní štátny vzdelávací program a ako sa tento štátny vzdelávací program robí.
Takže, pani poslankyňa, ja vás ľutujem, že musíte obhajovať, s čím ste asi nie celkom vnútorne stotožnená, ale títo dvaja páni by to mohli za vás zobrať, títo dvaja páni by mali tú zodpovednosť zobrať. Pretože oni celých 27 rokov Slovenskej republiky nerobia nič iné, len hádžu polená pod nohy. (Potlesk.)
Pán Dostál sa, a teraz hovorím nieže na menšinových, ale pán Dostál sa zúčastnil na všetkých iredentistických zhromaždeniach, ktoré sa snažili vyprovokovať na Slovensku nejaký nepokoj, nejaký rozvrat. Posledne sa zúčastnil aj tu na demonštrácii Jobbiku, od ktorého sa dištancoval nielen MOST - HÍD, ale aj SMK. Takže pán Dostál toto robí a týmto spôsobom rozvracia Slovenskú republiku a myslím, že rozvrat územnej celistvosti štátu patrí aj do iného zákona a nielen do zákona, ktorý teraz riešime.
Ale zoberme si aj ďalšiu vec, napríklad cirkevná dokumentácia. Cirkvi nie sú oddelené od štátu, cirkvi dostávajú peniaze. Prečo by štát nemohol skontrolovať v týchto cirkvách to, akým spôsobom sa nakladá s jej prostriedkami? Prečo by štát nemohol kontrolovať cirkvi, či je všetko v tých cirkvách v poriadku?
Ale ako hovoril pán Blanár, žiaden problém tu nebol. Tu niekto len chce vytvoriť problém a vytvára ho takýmto spôsobom a takýmto nehoráznym zákonom, ktorý jednoducho nieže je, že ľudia ho nechápu, ale je zlomyseľný, je rozvratný a snaží sa do Slovenskej republiky dostať rozvrat a rozvrátiť ju. To je cieľom tohto zákona. Nič iné, nič viac a nič menej.
Pani Kaščáková, vy môžete rozprávať zlatými rečami, čo chcete, ale v každom prípade napríklad zrušenie vysielania v štátnom jazyku. Obec Bodíky, mám tam rybársku chatu, som tam a som tam na rybách, ja zo Stupavy a mestský rozhlas vyhlási v menšinovom jazyku, že všetci odchod, odíďte od Dunaja dajme tomu na hrádzu, pretože z Rakúska sa veľká prívalová vlna ženie. Ako ja prídem na to, aby mi to nevyhlásil ten rozhlas a ja som tam zostal a všetci odtiaľ utiekli? To je predsa obsah vášho zákona.
Reklamy. (Reakcia navrhovateľky.) Áno, je to obsah vášho zákona do dôsledku vyložený. (Reakcia navrhovateľky.) Dôsledky vášho zákona, nie obsah, dôsledky vášho zákona.
A v konečnom dôsledku je tu ešte zákon o jazykoch národnostných menšín. Každý, kto si prečíta tento zákon, vidí, že tieto dva zákony o štátnom jazyku a jazyku národnostných menšín sú prepojené. Vy niektoré ustanovenia zo zákona o štátnom jazyku vypúšťate, na ktoré sa priamo tento zákon menšinový odvoláva pri používaní jazyka, a vlastne zakazujete príslušníkom menšín, aby určitým spôsobom využívali práva, ktoré sú v tomto zákone o menšinových jazykoch. Takže čo robíte? Pomáhate ľuďom? Nie! Vy jednoducho vytvárate konflikt, snažíte sa vytvoriť konflikt a snažíte sa v podstate len o rozvrat.
Pán Poliačik hovoril, keď som dával zákon o štátnych symboloch, že dávam zákon, ktorý je zbytočný. No tento zákon nie je len zbytočný, tento zákon je aj podlý!
Ďakujem.

Ďakujem. Ja nie som hovorca cirkví, ale tento zákon určite nie je v záujme cirkví, pretože cirkvi sú si vedomé určite nevyhnutnosti vedenia dokumentácie v štátnom jazyku. Určite je to zjednocujúci faktor aj v cirkevných radoch a okrem toho cirkev si je vedomá aj toho, že zastupuje štát napríklad v civilnom práve pri sobášoch a podobne. Nech, určite tam boli cirkvi použité len ako mimikry. Ako vám veľmi záleží na cirkvách! Úžasné! Udrieť na strunku religiozity, gratulujem! (Potlesk.)

No, pán Hrnko, veľké emócie, silné slová, iredenta, rozvracanie štátu, to ja som naposledy počula asi za socializmu. To bola naozaj silná káva, tento váš prejav.
Ale, viete, trošku nám krivdíte a to by som si zase vyprosila, keď hovoríte, že predkladáme tento návrh so zlou vôľou. Ako keby ste nám videli do hláv, do našej mysle, vôbec to nie je pravda. Žiadna zlá vôľa v tom nie je. Nebojte sa, prosím vás, nemajte taký strašný strach, že týmto zákonom ideme tu niečo rozvracať. Týmto zákonom nejdeme rozvracať vôbec nič, pretože, a to je odpoveď aj na iných predrečníkov, pretože ten zákon nerieši, či sa má, alebo nemá používať slovenčina v úradnom styku, či už pri cirkevných záležitostiach, alebo pri zdravotnej alebo školskej dokumentácii, opakujeme to neustále, je úplne samozrejmé, že všetky tieto veci sa budú viesť naďalej v slovenskom jazyku, pretože zákony nám stanovujú, že máme používať štátny jazyk.
A to, že či nejaký obecný rozhlas vyhlási niečo iba v nejakom inom jazyku, aby, že vznikol nejaký, čo ste to hovorili, povodeň, no samozrejme, že aj obec je, je v úradnom styku s občanmi povinná používať štátny jazyk. Ten, ten náš príklad vysielateľov sa týkal súkromných vysielateľov, ktorý keď sa rozhodne, že bude vysielať nejaké programy v nejakom inom jazyku, mali by sme to ponechať na jeho slobode, ak mu to prinesie divákov, tak prečo nie, ale, samozrejme, že tie všetky ostatné povinnosti zostávajú zachované.
Takže, prosím vás, nebojte sa tak veľmi, že tým ideme niečo rozvracať. My len ideme upratať tento zákon, aby tam jednoducho neboli veci, ktoré sú úplne zbytočne popisované, a aby tam neboli pokuty za niečo, ktoré, čo sa vlastne ani nedá vymáhať, aby jednoducho bol oslobodený od tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hrnko, plne súhlasím s vami, že pani Kaščáková je v tom asi nevinne a že všetko je to záležitosť pánov poslancov Osuského a Dostála, ktorí neustále túto tému sa snažia živiť. Vy ste to popísali. Nechcem to ďalej popisovať, ale zhrniem to v jednom.
Aj pani Kaščáková nám povedala, veď oni nechcú nič iné, iba vypustiť štátny jazyk. Nič iné. (Reakcie z pléna.) Veď čo je na tom? Iba vypustiť štátny jazyk. (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Kaščáková, poprosím vás, vám nikto neskákal do reči.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
A poviem to slovami, poviem to slovami iného človeka, ktorý, si myslím, že je povolaný, lingvista Ján Papuga hovorí o zbytočnom návrhu SaS: "Považujem to za politickú snahu, nie odbornú. Ide tam o menšinového voliča. Z odborného hľadiska nie je v tomto smere žiadny problém s používaním jazyka." Konštatoval Papuga.
Podľa neho "existujú iné závažné jazykové problémy, ktorými sa mali politici zaoberať. Napríklad to, že máme kodifikáciu jazyka, ktorá je niekoľko desaťročí stará, alebo fakt, že deti na menšinových územiach niekedy skoro nerozumejú po slovensky. Ak sa objaví nejaká snaha o posilnenie vyučovania slovenčiny v týchto oblastiach, tak hneď ide o problém, že je to diskriminácia a podobne. Toto je len politicky zbytočný krok," uzavrel lingvista Papuga.

Ďakujem za slovo. Rád by som podporil kolegu poslanca Antona Hrnka, a síce v tej oblasti o tom, že je to jednoznačne z vašej strany, páni navrhovatelia, bohužiaľ, len vy ste tu, jak sa povie, na dostrel, pani navrhovateľka, odborne povedané, čo sa týka tzv. problematiky národnostných menšín.
Ja chcem zdôrazniť, že nejde tu o odborné zneužívanie, ale o zneužívanie politické. O vrchol populizmu. Ja takisto by som bol veľmi rád, keby tu sedeli aj pán Osuský a Dostál, á, pán Dostál, pretože je to asi z ich hlavy poväčšine prípadov, a nie sú tu prítomní. Ale je to ich problém.
Ďalej chcem sa, chcem takisto nadviazať na to, že vravíte, že vy nevypúšťate vôbec štátny jazyk. Veď jednoznačne hneď v prvom bode tvrdíte, že vypúšťate z § 1 odsek 2, a síce "štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenska". Ja neviem, prečo to chcete vypustiť. (Reakcia z pléna.) Veď jazyk... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Kaščáková, prihláste sa kedykoľvek. Prečo reagujete na niekoho, kto vystupuje s faktickou poznámkou?! (Reakcia z pléna.) Prosím vás pekne, vám niekto skákal do reči? (Reakcia z pléna.) Vás poprosím, aby ste naozaj sa zdržali komentárov!
Nech sa páči, pán poslanec. (Reakcia z pléna.)

Martinák, Ľuboš, poslanec NR SR
Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
V zmysle čoho, pani poslankyňa? Upozorňujem vás, že porušujete rokovací poriadok, a žiadam vás, aby ste neskákali rečníkom do ich prejavov, dobre?! (Reakcia z pléna.)

Martinák, Ľuboš, poslanec NR SR
A taktiež jednoducho, jednoducho povedané, neviem, prečo by náš jazyk nemal byť, mal by byť vypustený. Veď to je úplná dehonestácia slovenského jazyka. Ja neviem, či si to uvedomujete. Ešte raz zdôrazňujem, žijem v národnostne zmiešanom území, kde Rusíni, Ukrajinci, Slováci a Rómovia žili a žijú vo svornosti doteraz. Žiadne národnostné trenice nieže tam nie sú, ale ani ich necítiť. Národnostné trenice vyvolávate úmyselne vy týmito návrhmi. Za tým si stojím.

Ďakujem, pán predsedajúci. No ja len žasnem, pani poslankyňa. Pravdepodobne sme čítali dva rozličné návrhy. Vy tvrdíte niečo iné ako ja.
Vôbec som nevystupoval emotívne. Ja som vystupoval tak, ako mi je to prirodzene dané, nemám v tom žiadnu emóciu, a ak si myslíte, že to zhromaždenie, ktoré tu organizoval Jobbik pred parlamentom, nebolo iredentistické, tak potom čo ešte je podľa vás iredenta? Hej?
Takže ďalej by som chcel povedať, že licencie sú pridelené Medzinárodnou licenčnou agentúrou Slovenskej republike a pre slovenský jazyk, Maďarskej republike sú udelené pre Maďarsko, teda v Maďarsku, teda presne aby som povedal, maďarskej krajine sú licencie určené pre Maďarsko a pre maďarský jazyk. Takže tam ja nevidím, čo vy chcete ako v tomto meniť. To sú licencie, ktoré udeľuje licenčná rada pre slovenských vysielateľov. To je celá podstata.
Nuž a ešte jednu vec by som chcel povedať. Ja viem, že ste v tom nevinne. Ja vás aj ľutujem, že musíte tuto trpieť za tých dvoch ľudí, ktorí vlastne asi od vášho predsedu dostali zákaz sa tu objaviť počas rokovania, ale, no, taký je život. Berte to tak, že ste si zobrali na svoje bedrá niečo, čo teraz asi ťažko znášate.
Ďakujem.

Tak, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu, ono pani predkladateľka Kaščáková tiež možno nečakala, že tento návrh zákona vzbudí takúto búrku tu v pléne Národnej rady, ale vy sa tomu nemôžete čudovať, hoci je pravda, že opozičné návrhy zákonov častokrát nevzbudzujú veľkú diskusiu, pri tomto zákone je to úplne odôvodnené a logické, pretože ten zákon je absurdný. Ten zákon je namierený proti pilierom nášho štátu. Ten zákon priamo útočí na štátotvorný národ.
A ako bolo spomínané, jasné, že vaši kolegovia predkladatelia Osuský a Dostál, ktorí sú hlavnými buditeľmi rôznych iredentistických a Slovensko ničiacich snáh, tu dnes nie sú. To sú ľudia, ktorí sa otvorene hlásia k čechoslovakizmu, ktorí otvorene pľujú na Slovenskú republiku, ktorí si ju nikdy nepriali, a keby sa mohla zrušiť a vrátiť naspäť do nejakého toho československého národnostného kotla, kde by sa slovenský národ neuznával, tak by tomu okamžite zatlieskali.
A práve proti takým ľuďom ľudia, ktorí majú národné cítenie, ktorí si uvedomujú vážnosť ochrany našej kultúry, našich hodnôt, našich historických hodnôt, ktoré tu boli budované po tisícročia a ktorí majú česť, ktorí si ctia naše národné osobnosti, ako bol Ľudovít Štúr, ktorý v roku 1843 kodifikoval spisovnú slovenčinu a celý svoj život obetoval boju za to, aby sme po slovensky na Slovensku mohli hovoriť, aby slovenský jazyk bol zachovaný, aby bol slovenský národ zachovaný. Andrej Hlinka, ktorý sedel vo vezení, či už za Československa, alebo za Uhorska, len preto, že bojoval za slovenčinu, za slovenský národ, za to, aby cirkevné školstvo nebolo pomaďarčené.
A potom títo velikáni, ktorí dali základ nášmu štátu, ktorí dali možnosť nám všetkým fungovať, žiť slobodne, príde nejaká strana, hovorí si, že liberálna, ultraliberálna, fanatická protislovenská SaS a predloží návrh zákona, ktorý pľuje na celú ich pamiatku, ktorý sa vysmieva ich celoživotnému tvrdému boju za práva slovenského národa. A deje sa to nie niekde ďaleko, ale deje sa to priamo v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky.
Veď si uvedomte, že už priamo v dôvodovej správe tohto návrhu zákona, ktorou vysvetľujete jej obsah, už v bode 1 píšete, že navrhujete vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk mať prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Veď to je neuveriteľné.
Uvedomte si jednu takú maličkosť. Na Slovensku máme množstvo obcí, kde sú starostovia doslova analfabeti. Nevedia čítať a písať. Poznáme tie prípady. Je ich 60 alebo 70, keď sa osadníci bez základného vzdelania stali starostami len kvôli tomu, že máme volebný systém, aký máme. Títo ľudia sú veľmi jednoducho korumpovateľní, veľmi jednoducho sa ich dá presvedčiť na čokoľvek. A potom naozaj môže nastať tá situácia, o ktorej hovoril pán Hrnko, že proste niekto si bude chcieť povedzme vystreliť, alebo si urobiť srandu na účet slovenského národa a príde za takýmto starostom a celá obec naraz bude plná arabských nápisov, francúzskych nápisov, nemeckých, talianskych. A slovenské, ktoré podľa vášho návrhu zákona nebudú mať prednosť pred ostatnými, budú niekde dole, niekde vzadu. Toto vy normálne v zákone umožňujete a ani sa nad tým nepozastavíte. Veď to je neuveriteľná vec.
V bode 3 uvádzate, že navrhujete vypustiť ustanovenie, podľa ktorého sa v štátnom jazyku vedie agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť. Nie je nevyhnutné zákonom prikazovať cirkvám a náboženským spoločnostiam, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou.
Ja chcem povedať v tejto chvíli, nech Boh ochraňuje Slovensko pred tým, že raz ľudia, ultraliberálni fanatici, daňoví podvodníci a zlodeji pozemkov, ako je Andrej Kiska, ktorí otvorene povedia, že na Slovensko by bolo potrebné prijať niekoľko tisíc imigrantov, prevzali na Slovensku vládu a zmenili by zákon o náboženstvách, o cirkvách, ktorý sme prijali v tomto volebnom období, a umožnili by im, ako to tu prezentoval vtedy v debate pán Dostál alebo Osuský, aby si každá jedna nejaká náboženská skupina uzákonila vlastnú cirkev bez nejakých obmedzení, bez nejakých pravidiel, bez nejakých nutností, aby sa tu jednoducho aj ten islam, ktorý bol častokrát skloňovaný, mohol registrovať, tak podľa vášho návrhu zákona, keby sa bol prijal v takej vláde, v ktorej vy by ste boli, tak by táto skupina, táto nejaká islamská cirkev mohla komunikovať výlučne po arabsky, robiť si tam, čo chcú, kázať si akúkoľvek nenávisť, čo častokrát majú problém práve Rakúšania, Švédi a iné západné krajiny, ktoré vyhosťujú desiatky a stovky imámov, pretože tam kážu náboženskú nenávisť v mešitách a majú problém to kontrolovať. Ale vy by ste prišli na kontrolu a taký ten mezuín alebo muezín či, alebo imám by vám povedal, ukázal pekne prostredník a povedal, veď mne zákon umožňuje komunikovať s vami po arabsky. Budem komunikovať s verejnosťou len po arabsky. Vy ma nedonútite komunikovať po slovensky.
Veď to je neuveriteľné ohrozenie samotného základu nášho štátu, ktorý vy tu navrhujete. Vy ste sa zamysleli nad dôsledkami toho, čo ste to urobili, alebo ste boli motivovaní čírou, jasnou nenávisťou k Slovensku, k nášmu národu, k štátnemu jazyku, a to bolo jediné, čo ste chceli dosiahnuť bez ohľadu na dôsledky návrhu nedomysleného, nezmyselného a v mnohých prípadoch úplne absurdného.
Píšete tam, že navrhuje sa doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel. To si ako predstavujete? Že teraz ktorá národnostná menšina bude v nejakej obci prevládať, tak to bude v podstate taká ako keby ostrov na Slovensku, že to bude jednoducho skupina ľudí alebo obec, kde bude teraz všetko povedzme v cigánčine, v maďarčine, v rumunčine, v rusínčine, proste ako si toto predstavujete?
Bolo tu spomínané práve to, že ten slovenský jazyk, ten jazyk štátotvorného národa, ktorý sa vyžaduje od ľudí, je jednotiaci prvok, ktorý umožňuje Slovensku fungovať tak, ako funguje. A toto, čo vy zavádzate, je presne, ako bolo povedané, nástroj na rozbíjanie tej jednoty. Je to nástroj na vzbudzovanie napätia. Je to nástroj na to, aby ste tu mohli vzbudzovať emotívne vášne, a je škoda, ako bolo povedané, že pán Dostál a pán Osuský, ktorí sú autormi tohto protislovenského návrhu, tu dnes nie sú, aby sa mohli zodpovedať a predstavovať, ako si to oni vlastne mysleli.
Pretože ktokoľvek, opakujem, kto si váži odkaz otca národa Andreja Hlinku, ktorý bol ochotný položiť svoj život v ťažkom boji za slovenčinu, a potom tu predkladať návrh zákona, ktorý jeho boj, jeho celoživotnú snahu hádže na nejakú druhú koľaj, vysmieva sa jej, pľuje na ňu, jednoducho podľa môjho názoru nemôže byť normálny. Je to čistá protislovenská agenda.
A keď si človek naštuduje jednotlivé prvky tej neomarxistickej kritickej teórie, kde sa píše, že musíme postupne relativizovať všetko, relativizovať pojem rodina, relativizovať pojem národ, relativizovať všetky prvky, ktoré spájajú ten národ, ktorý vytvárajú tú jednotu a postupne takto rozkladať celú spoločnosť, a pozrie sa na to, čo tu celé volebné obdobie SaS predkladá, tak vy idete krok po kroku, bod po bode k tomu, aby ste ten národ aktívne všetkými možnými spôsobmi rozkladali.
A preto sa tu strhla táto debata. Preto tu vystupujeme, aby sme vám jednoducho v tejto veci zabránili, aby sme varovali obyvateľov Slovenskej republiky, že takíto ľudia sa dnes derú k moci, že sa tu derú ľudia k moci, ktorí chcú zničiť, demontovať základné atribúty nášho štátu, nášho národa, ktorí pľujú a vysmievajú sa našej histórii. To znamená, občania Slovenskej republiky majú právo byť varovaní pred tým, čo sa deje.
A na záver spomeniem ešte, v bode 7 uvádzate, že sa navrhuje vypustiť celý § 5, ktorý upravuje používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku: elektronické médiá, miestny rozhlas, technické zariadenia, informovanie verejnosti, jednoducho reklamná tlač a podobne.
Keď som išiel v predvolebnom čase pred európskymi voľbami niekde medzi Rožňavou a medzi Moldavou nad Bodvou a videl som po ceste bilbordy, na ktorých bola iba maďarská vlajka a tam bolo napísané po maďarsky niečo, čomu, samozrejme, nerozumiem, ale dal som si to preložiť a bolo tam napísané "Boh žehnaj Maďarom". Toto je podľa dnešného zákona nelegálne, toto sa nesmie. Ale aj napriek tomu to robia. A vám toto asi vyhovuje, vám asi takáto iredentistická snaha proste pacientov, ktorí nenávidia Slovensko a ktorí ho chcú rozkladať, vyhovuje, lebo vy im to týmto jazykom chcete úplne umožniť. Veď prečo by nie.
Prečo by nejaký bohatý arabský podnikateľ neprišiel, nezaložil na Slovensku alebo nekúpil nejakú televíziu a spustil by vysielanie len v arabskom jazyku, ktorému by nikto nerozumel. Ale mal by na to právo, lebo vy mu to umožňujete.
Jednoducho ten štát tu musí byť nato, aby chránil tie jeho základné atribúty, musí tu byť nato, aby zabezpečil budúcnosť a existenciu toho štátotvorného národa a aby chránil ten štátny jazyk, o ktorom sa tu hovorí. A robia to takto všetky normálne, racionálne, vyspelé štáty a neviem si predstaviť, keby niekto predkladal takýto návrh zákona v americkom Kongrese alebo v Knessete, na ktorý pán Ondrej Dostál alebo pán Osuský nedajú dopustiť, ako by asi dopadol.
Takže verím tomu, že si tento návrh zákona nezíska podporu ani všetkých poslancov SaS a nikto ďalší zaňho hlasovať nebude.
Ďakujem pekne.