46. schôdza

Vážená pani poslankyňa, ja som sa už k niektorým argumentom vyjadroval, ale predsa len ešte raz poviem jeden z tých argumentov, kde navrhujete vypustiť § 3 ods. 2 písm. c) že "v štátnom jazyku sa vedie celá úradná agenda (matriky, zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, úradné záznamy, informácie pre verejnosť a podobne), agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť. Tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu", myslí sa tým zákon o používaní jazykov národnostných menšín.
Avšak oblasť vedenia krstných a sobášnych listov, ako aj cirkevnej agendy s účinkami v civilnom práve je vyslovene povolená odporúčaniami vysokého komisára OBSE z Oslo z roku 1998 ako agenda, kde môže štát určiť vedenie tejto dokumentácie v štátnom jazyku. V žiadnom prípade agenda cirkvi nie je jazyk komunikácie cirkvi s verejnosťou.
Čiže podľa vás je potrebné toto zrušiť. Nemožno si jednoducho zamieňať komunikáciu s verejnosťou s agendou cirkvi, to sú dve rôzne veci.

Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa, pani poslankyňa Kaščáková, ja som predpokladal, že vy vo svojej rozprave ako jedna z navrhovateliek novely tohto zákona budete oveľa konkrétnejšia.
Spomínali ste tu nejaké, ak si to pustíte, myšlienkové svety o vypúšťaní štátneho jazyka, o nejakých periodických výtlačkoch, o čistote jazyka, o zdravom rozume, ale hlavne som si podčiarkol, doporučujete nám čítať s porozumením.
Vážená pani poslankyňa, ináč by som si nedovolil vystúpiť, keby som nečítal s porozumením. Pre mňa je veľmi zarážajúce, že ste tu všetci vypustili § 5, ktorý hovorí o tak vážnej záležitosti, ako používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku. Ja by som čakal, že mi to teraz vysvetlíte, aspoň v krátkosti.
A v ďalšej veci, čo sa týka odbornosti vášho návrhu spoločného. Už jasne pani poslankyňa Sárközy tu jednoznačne poukázala, že tento váš návrh sa, v úvodzovkách, hryzie so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín. Si to láskavo treba doštudovať, a pripomínam, s porozumením.
Ešte raz opakujem ako občan, ktorý žije v národnostne zmiešanom území - Slováci, Rusíni, Ukrajinci a Rómovia, tento váš návrh je vyslovene účelový. My na svojom území si veľmi dobre rozumieme a je to z vašej strany nič viac než politikárčenie bez žiadnej odbornosti.

Ja zareagujem možno na tie cirkvi, pán, pán Blanár, áno, aj ministerstvo argumentuje tým, že podľa teda ustanovenia alebo odporúčania OBSE tak štát môže pri matrikách prikázať používanie štátneho jazyka. Ale tento argument je od veci, lebo tie matriky, to je vlastne štátna úradná agenda a tú my vypustiť nechceme. My chceme vypustiť cirkevnú agendu pre verejnosť, teda tú, ktorú nemá nič spoločné so štátom, hej? Čiže tá, tá komunikácia s verejnosťou, to, to nie je agenda, čiže komunikovať s verejnosťou môžu podľa nás v hocijakom jazyku, ale, ale tú agendu, ktorú vedú, tak tú budú musieť viesť naďalej v štátnom jazyku, na tom nič, nič nemeníme.
Takže možnože, ja neviem, niekto si pod komunikáciou predstavuje iba, iba ústny rozhovor, ale komunikácia, to je aj písomná komunikácia, to sú možno nejaké listy, nejaké vývesky v kostoloch a podobne, tak tam všade si myslím, že by nebolo ako potrebné obmedzovať, obmedzovať jazyk.
A teraz, pán Martinák, vy ste hovorili o pani Sárközy, že ona namietala, že, že tam nie je súlad z našich ustanovení s, so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín? Myslím, že toto presne ona nehovorila, ona hovorila o niektorých ustanoveniach, ktoré by bolo potrebné iba dopracovať, ale myslím, že ste to trošku, trošku zle interpretovali, takže neviem presne, čo ste mali na mysli, ale nie som si istá, či by to takto povedala, ako ste to hovorili.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, už som raz v rozprave k tomuto návrhu zákona bol dnes doobeda, keďže sú tu ďalší dvaja predkladatelia, poviem časť toho, čo som povedal doobeda, a niečo aj nové.
Tento návrh zákona je nehoráznosť. Nuž čo sa dalo čakať od predkladateľov? Prepáčte, podporovateľ migrantov a súčasne migrant po politických stranách, a to v demokratickej, občianskokonzervatívnej, strane Nova, strane MOST - HÍD a v strane Sloboda a Solidarita a pred ´89. rokom aktívny a presvedčený zväzák, pravdepodobne budúci komunista, pán Dostál, nezostal svojej povesti nič dlžný.
Svojej povesti neostal nič dlžný ani pán Osuský, veľký rétor, ale tiež migrant po politických stranách, a to demokratickej, občianskokonzervatívnej, Slobody a Solidarity, Slovenskej demokratickej koalície a strany MOST - HÍD.
Spolu s pani Kaščákovou obviňujú všetkých, ktorí nemajú ich názor, z toho, že nečítajú s porozumením, to je už jednoducho mantra.
Pán Dostál, v poslednej faktickej poznámke spomenul, že sebavedomý národ sa nemusí báť, tak ste povedali. Chcel by som sa vás ale opýtať, ku ktorému sebavedomému národu sa hlásite? Podľa vašej činnosti v parlamente a vašim prejavom to nevie naozaj nik.
Tu v tejto sále zaznelo veľa kontroverzných, zlých, niekedy priam otrasne, otrasných a šialených návrhov zákonov. No tento návrh poslancov za SaS Dostála, Zimenovej, Osuského a Kaščákovej však preráža dno, je tak hlboko pod čiarou, že sa každý lojálny občan tejto republiky, podotýkam, Slovenskej republiky, každý logicky uvažujúci občan Slovenskej republiky musí chytať za hlavu. Zo strany SaS sme zvyknutí na všelijaké prekrútené a dych berúce návrhy a myšlienkové pochody.
Toto si musia občania vypočuť.
Čl. I bod 1, páni navrhovatelia sa vyjadrili, že nemá význam, nemá reálny význam, keď má štátny jazyk prednosť pred ostatnými používanými jazykmi, že je to len deklaratívne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Tak toto je už teda priam bezočivosť voči štátu, v ktorom žijú. Je to chrapúnstvo voči základným princípom fungovania štátu.
Na tento blud sa dá dať iba jediná odpoveď, je to integračná funkcia jazyka, ktorá im nič nehovorí.
Veľmi ich trápil problém, ktorý bol v bode, v čl. I v bode 2, navrhujú vypustiť ustanovenie, podľa ktorého je akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka neprípustný. Kodifikácia je norma určená ministerstvom kultúry. Prečo by mal kto, čo zasahovať do toho? Však ministerstvo kultúry je vrchol, ktorý to určuje. Toto som vravel doobeda tiež.
V bode 6 chcete napríklad zmeniť, aby sa pedagogická dokumentácia viedla dvojjazyčne a ministerstvo kultúry a školstva určujú, čo sa nemusí viesť dvojjazyčne. No čo je na tom zlé, keď je to takto stanovené, že je to tak? Čo je na tom zlé? Uvediem jeden z príkladov a vy to chcete dať preč. To je len jeden z tých mnohých príkladov a má absolútne opodstatnenie toto ustanovenie, je to archivácia. V prípade dokumentov len v jazyku menšiny si má archivár volať v tisíckach prípadov tlmočníka? Mal som taký problém, jeden čas som bol dokonca archivár a jednoducho žiačky plus kolegyňa jedna, ktorí vedeli po maďarsky, mi pomáhali s maďarskými textami, lebo slovenských nebolo v danej problematike.
Bolo tu veľa, veľa argumentov zo strany predkladateľov. Častokrát sa s nimi nedá diskutovať. No prečo? Pretože majú takýto systém. Áno, je to tak, pán Dostál aj pán Osuský, máte po prvé ideológiu, je tu evidentne badať odpor ku slovenskej štátnosti. Však ste boli aj proti vzniku Slovenskej republiky. A ďalej je to váš liberalizmus.
Po druhé by som povedal, vytvoríte si pseudoproblémy, ktoré potom riešite.
Po tretie. Máte stanovený pracovný postup, ktorý má štyri body:
1. Mám pravdu.
2. Keď nemám pravdu, platí prvé pravidlo.
3. Lebo fašista, lebo extrémista.
4. Neviete čítať s porozumením.
A cieľ je jasný: anarchia a babylonizácia spoločnosti.
Ku pánovi Dostálovi teraz. To, čo hovoríte, sa dá charakterizovať, je to slovná ekvilibristika, stopercentne na vysokej úrovni, a dá sa charakterizovať takto: som génius, vytvorím problém, vyriešim ho.
Pán Dostál sa vyjadril, že treba dôveru v ľudskú slobodu, zdravý rozum a dôveru k menšinám. Tak k tejto trojjedinej slobode toľko. Aký to človek, čo za človeka nám tu bude hovoriť o ľudskej slobode, keď schvaľuje a obhajuje politický systém islam, ktorý je založený na striktných predpisoch, ktoré obmedzujú ľudskú slobodu?
Toto som už hovoril, čo prečítam. Napríklad sú tam ženy slobodné? Otázka pre vás, pán Dostál. Môžu slobodne protestovať? Môžu nepočúvať muža? Je tam žena s mužom rovnocenná? Alebo mohol by napríklad pán Dostál protestovať za práva LGBT prezlečený za ženu pred moslimskou školou, ako to urobil pred Gymnáziom Juraja Hronca? No mohol pán Dostál, mohol to urobiť, ale iba raz.
No a prečo? Bol by totiž neodolateľný, veľmi neodolateľný, priam príťažlivý pre smršť a príval kameňov letiacich na neho, lebo vystrašení moslimovia by si mysleli, že sa zjavil sám diabol.
Po druhé. Zdravý rozum v jeho podaní. Nuž vôbec nie je v súlade so zdravým rozumom, keď človek nechápe integračnú a dorozumievaciu funkciu jazyka, štátneho jazyka. Keď nechápe, že aj príslušník menšiny bude nutne potrebovať pri uplatnení sa štátny jazyk, že to nie je len deklaratívne opatrenie.
So zdravým rozumom aj koliduje aj jeho úvaha, keď kritizoval deklaráciu. Áno, to ste kritizoval, pán Dostál. "My, národ slovenský, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín..." Pán Dostál by tam chcel mať výraz "my, ľud Slovenskej republiky" a tak ďalej atď. Alebo "my, občania"? Dobre, zmením ďalšie slovíčko. Pýtam sa, ktoré národy boli väčšinové v ČSSR, v ČSFR, v Československu? Rozdelilo sa Československo na dve republiky podľa čoho? Nie podľa historických a podľa skutočnosti a podľa väčšinového obyvateľstva? Nie to sa pretavilo následne do preambuly? Predsa Klaus a Mečiar boli predstavitelia dvoch veľkých štátotvorných národov, hádam preto v preambule je výraz "my, národ slovenský".
Ešte by som pánovi Dostálovi pripomenul jeho krajinu snov. Izraelský Knesset prijal uznesenie, že štát Izrael je výlučne národný štát Židov. Hebrejčina je jediný oficiálny štátny jazyk. Pán Dostál, tam by bolo tiež treba robiť nejaké úpravy ako na Slovensku podľa vašej nôty a podľa vašich chutí? Posielate tam nejaké listy? Čo keby ste sa inšpirovali Izraelom?
Pani Zimenovú nebudem spomínať, nie je tu a som jej to podrobne vysvetlil, tie jazykové purizmy.
Celkovo by som charakterizoval tento návrh zákona takto: Je to produkt liberalizmu. Produktom liberalizmu je však aj choroba AIDS. Naša spoločnosť považuje chorých na AIDS za ľudské bytosti, ale určite nebudeme učiť naše deti, že toto je tá správna cesta.
Tento návrh nie je prospešný ani pre minoritu, ani pre majoritu. Tento návrh zákona je rafinovaná provokácia pod rúškom riešenia vymysleného problému.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Pán poslanec Mizík, no, najprv som myslel, že sa obmedzíte iba na invektívy voči predkladateľom a nebudem na to reagovať, ale potom ste začali hovoriť niečo aj k obsahu toho nášho návrhu a potom ste sa zase vrátili k tým invektívam a musím povedať, že vás svojím spôsobom obdivujem, že ešte aj do debaty o zákone o štátnom jazyku dokážete vmontovať islam.
Ohradili ste sa voči tomu, že z našej strany zaznelo voči niektorým kritikom, že treba čítať s porozumením, a potom ste predviedli ukážkový príklad toho, ako sa číta bez porozumenia, keď ste už ixtýkrát, nie ste v tom prvý, povedali, že pedagogická dokumentácia predsa musí byť aj v slovenskom jazyku. Ale však, áno, veď to nie je spor. My nenavrhujeme, aby nebola dvojjazyčná, my navrhujeme iba zmeniť ten spôsob, ako sa k dvojjazyčnosti dopracujeme. Teda nieže východisko je dvojjazyčné a ministerstvo určí, ktorá nemusí byť, ale že východisko je, že v jazyku vyučovacom, teda v jazyku menšiny, a ministerstvo určí, ktorá musí byť aj v slovenskom jazyku. Čítať s porozumením je dôležité.
Hovorili ste, že som kritizoval deklaráciu. Nekritizoval som deklaráciu, kritizoval som Preambulu Ústavy Slovenskej republiky. A keď ste tu spomínali Klausa a Mečiara, no tak si prečítajte Ústavu Českej republiky, ktorá nezačína slovami "my, národ český", ale "my, občané České republiky".
No a potom ten akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka je neprípustný, no tak, "a co si vy, Kefalín, představujete pod takým", že akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka? Lebo my sme na to naozaj neprišli, že čo sa tým myslí, akýkoľvek zásah, keď kodifikovanú podobu vyhlasuje ministerstvo kultúry. Tak ministerstvo kultúry v zákone si napísalo, že nemôže zasahovať do kodifikovanej podoby. No skúste mi to vysvetliť, pán poslanec?

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, pán poslanec Mizík, obvinili ste nás zo všeckých smrteľných hriechov, ktoré sa dalo. Dokázali ste dokonca do tejto témy vmontovať aj AIDS, čo je skutočne slušný výkon. Neviem teda, nakoľko sú obete AIDS v Afrike, kde sa tá choroba prvá objavila a rozišla do celého sveta, produktom liberalizmu a nakoľko sú liberáli v Juhoafrickej republike, v Zaire alebo inde. Ale, prosím, keď to vidíte ako liberalizačnú chorobu, "i tak še da".
Ale máte pravdu, že náš zákon je skutočne produktom liberalizmu. Teda produktom slobody ducha a slobody človeka používať v rámci platných rozumných zákonných noriem svoj jazyk podľa vlastného výberu.
Keď ste už sa zabŕdli v rámci cesty po svete okrem AIDS aj do štátu Izrael, na rozdiel odo mňa nie ste zrejme filatelista, ale ja vás ubezpečujem, že na známkach Izraela, ktoré vyšli včera a ktoré vyjdú zajtra, o rok a o päť rokov, sú nápisy v arabčine. Možno vás to prekvapuje, ale je to tak. Zatiaľ ešte nevyšli slovenské známky s nadpisom Felvidék a ani nevyjdú, ubezpečujem vás. Takže keď si vyberáte takéto príklady, tak by ste sa mali zamyslieť nad palestínskymi poslancami v Knessete a nad podobnými inými vecami, ktoré trošku protirečia tej strašnej veci, ako ste to vymaľovali.
Lebo tak, ako je tu pán podpredseda Bugár a je to dobré, lebo je to vôľa občanov a voličov, tak sú v Knessete palestínski poslanci. Ale, prosím, keďže vaše videnie sveta je také, je, tak pravda je, že fakty ho v zásade neovplyvňujú.