46. schôdza

Pán poslanec bol posledný, ktorý bol prihlásený ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Pána spravodajcu tu ani nevidím. Jaj, tam hore, pardon. Takže nie.
Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu, kde bola zlúčená rozprava.
A budeme pokračovať ďalším bodom, a to je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, tlač 1529.
Pán poslanec Beluský nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1529.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík, Martin Beluský a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedná sa o zákon, na základe ktorého poskytuje vláda Slovenskej republiky súkromným, domácim a zahraničným investorom pomoc buď vo forme dotácie, úľavy na dani z príjmu, príspevku na vytvorenie nových pracovných miest alebo formou prevodu alebo zámeny nehnuteľného majetku.
Návrh nášho zákona má za cieľ znižovanie regionálnych rozdielov o podporu zamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch a obmedzenie prílivu lacnej pracovnej sily zo zahraničia do vyspelých okresov. V rámci tejto novely navrhujeme upraviť definíciu oprávneného prijímateľa investičnej pomoci tak, aby mohol štátnu investičnú pomoc získať len taký prijímateľ, ktorý plánuje zrealizovať investičný zámer minimálne v jednom z najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Tým by prišlo k praktickému presmerovaniu štátnej investičnej pomoci do najmenej rozvinutých okresov a k súčasnému obmedzeniu nepotrebnej štátnej investičnej pomoci do okresov s nízkou mierou evidovanej nezamestnanosti.
Návrh zákona nepredpokladá zmenu výšky poskytovanej investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu, iba zmenu prijímateľov tejto pomoci. Investičná pomoc smerovaná do najmenej rozvinutých regiónov prispeje k naštartovaniu hospodárstva daných regiónov, čo bude mať v konečnom dôsledku jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Novela zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Hegerovi.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1529. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Drobného.
Ale predtým ešte navrhovateľ, pán poslanec Beluský sa hlási do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, ekonomický rast na Slovensku, ako aj vo svete stále dosahuje v čase celosvetovej konjunktúry nadpriemerné čísla. Koncom minulého roka bola na Slovensku podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaná miera nezamestnanosti na úrovni 5,04 %, čo bola rekordne nízka úroveň. Na Slovensku však stále máme regióny, medzi ktorými sú výrazné rozdiely v úrovni zamestnanosti, ako aj v životnej úrovni. Medzi najhorších 10 okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti patria nasledovné okresy: okres Rimavská Soboty, Kežmarok, Revúca, Rožňava, Vranov nad Topľou, Trebišov, Sabinov, Svidník, Sobrance a Medzilaborce. Všetky z Banskobystrického, Prešovského alebo Košického kraja. Všetky tieto okresy majú okrem vysokej nezamestnanosti, ktorá je na úrovni od 10,5 až 16 %, spoločné aj to, že sú zapísané v zozname najmenej rozvinutých okresov, ktoré vedie a pravidelne aktualizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Nízka životná úroveň a nedostatok pracovných miest má za následok migráciu pracovnej sily do rozvinutejších regiónov, odliv mladých ľudí do zahraničia a prehlbujúce sa regionálne rozdiely. Vláda má pritom k dispozícii niekoľko nástrojov ako tento negatívny trend zvrátiť. Medzi tieto nástroje patrí napríklad pomoc v rámci zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov alebo zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci.
Podľa informácií zverejnených na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dostalo v rámci zákona o investičnej pomoci od roku 2002 pomoc už viac ako 211 domácich a zahraničných subjektov, z toho však iba 20, z toho však iba v 28,44 % prípadoch išlo o pomoc do najmenej rozvinutých okresov. Zarážajúce je však, investičná pomoc v ekonomických číslach, kde z celkovo preinvestovaných 1,9 miliardy eur išlo do najmenej rozvinutých okresov iba 308 miliónov eur, to jest menej ako 16 percent. Z uvedených čísiel je evidentné, že poskytovanie investičnej pomoci zo strany štátu je mimoriadne drahý nástroj, a preto by mal byť využívaný sporadicky a veľmi racionálne. Nesprávne alokovaná investičná pomoc do vysoko rozvinutých regiónov môže zdeformovať zdravé trhové prostredie natoľko, že investičná pomoc bude vo svojom konečnom dôsledku kontraproduktívna. Umelé zvýhodnenie jedného podnikateľského subjektu môže v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou viesť k všeobecnému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a k následnému krachu iných firiem pôsobiacich v danom regióne. Situáciu a investície v regiónoch, kde je dobrá infraštruktúra, silná konkurencia a vysoká miera zamestnanosti, zvyčajne spoľahlivo vyrieši aj prirodzené trhové prostredie. Naopak, v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti je príchod investora schopného vyrábať, predávať a vytvárať nové pracovné miesta vítaným pozitívnym stimulom pre rozvoj regiónu a postupnú elimináciu tzv. hladových dolín. V prípade investičnej pomoci smerovanej do najmenej rozvinutých regiónov je riziko negatívnej deformácie trhového a konkurenčného prostredia zvyčajne minimálne.
Záverom vás žiadam o podporu uvedeného návrhu zákona, ktorým môžete napomôcť k rozvoju tých regiónov na Slovensku, ktoré to najviac potrebujú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Nech sa páči, pán poslanec Drobný, ako jediný prihlásený máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri investičnej pomoci je vždy potrebné mať na pamäti, že najprv sa peniaze musia niekomu vziať, aby sa potom mohli niekomu dať. V posledných rokoch veľmi stúpajú rôzne formy finančného zaťaženia podnikateľov. Nie sú to len dane a odvody, ale rôzne iné poplatky a štátom vynútené náklady. Pred rokmi pribudlo cestné mýto. Najnovšie štát vyžaduje výmenu tisícov kusov registračných pokladníc. Aj aktuálne komplikácie okolo STK a emisných kontrol zaťažujú okrem radových občanov aj podnikateľské subjekty. To všetko nemôže končiť nikde inde ako v náraste ceny výrobku pre spotrebiteľa.
Súčasný progresívny rast cien, ktorý prerastá vo všeobecnú drahotu a chudobu širokých vrstiev obyvateľstva, nespôsobili ekonomické faktory. Je to v plnej miere dôsledok drahého štátu. Drahý štát je výsledkom štýlu vládnutia na Slovensku, štýlu, ktorý je vyprázdnený už nielen o vlastenectvo, ale často aj o odbornosť a rozvahu. Vidieť to aj na investičných pomociach, ktoré z pohľadu smerovali do iných regiónov, než bolo žiaduce.
Investičnú pomoc nemožno hodnotiť len základnou matematikou, že či je teoretický predpoklad návratu investície pre štát. Je potrebné zrátať aj nepriame dopady. Pred pridelením investičnej pomoci je nutné vyhodnotiť, čo spraví takáto zvýhodnená výroba s regionálnym či celoštátnym podnikateľským prostredím, ako ho zdeformuje a ako odradí investovať mnohých iných, ktorí sa nemôžu spoliehať na štátnu pomoc.
Investičná pomoc má vždy v sebe potenciál deformovať, a to už zo svojho princípu, že jednému nielenže nedáva, ale dokonca berie, a iný dostáva. Jeden z producentov, konkurent ostatných, tak dostáva pomoc z verejných zdrojov, ktorá znevýhodní ďalších na trhu. Vzniká tu samozrejme obrovský priestor na korupciu, čím, samozrejme, netvrdím, že každý takýto stimul nutne korupciu sprevádza.
Aký prínos pre región aj Slovensko ako celok prinesie investičná pomoc, ktorá negatívne ovplyvní zamestnanosť v konkurenčných firmách, prípadne zmení okolie novej firmy na kúsok Balkánu a Ukrajiny a v konečnom dôsledku demotivuje neprivilegovaných zamestnávateľov pri plánovaní ďalšieho rozvoja a vytváraní novým pracovných miest?
Iste sú prípady, keď vláda musí v medzinárodnom súboji o veľkú investíciu obetovať investičnú pomoc. Ak taká investičná pomoc smeruje do regiónu, kde, ako povedal pán bývalý premiér, nič nie je, tam naozaj je oveľa menšia šanca ňou niečo pokaziť ako v rozvinutom regióne s minimálnou nezamestnanosťou. Teoreticky môže byť pomoc v zaostalom regióne o niečo nákladnejšia. Môže nastať potreba rekonštrukcie cesty, výstavby bytov a ďalšej infraštruktúry. Ale radšej mať jednu novú firmu v málo rozvinutom a chudobnom regióne Slovenska, než dve nové kdesi pri Bratislave, kde v konečnom dôsledku riešia nezamestnanosť krajín Balkánu či Ukrajiny. Veľký investor v regióne s malou nezamestnanosťou vytvára ďalší tlak na zvýšenie cien nehnuteľností. Následne sa pre mladých ľudí z danej lokality stáva možnosť vlastného bývania veľmi vzdialená. Ak sa chcú osamostatniť od rodičov, musia región opustiť a odísť do regiónu, kde vlastné bývanie si dokážu získať. Nový investor im potrebné zvýšenie príjmu neprinesie, pretože úroveň platov udrží na minime pracovná sila zo zahraničia. Pracujúcim zo zahraničia iste niet čo závidieť. Ale im stačí jedna posteľ na ubytovni a aj ten slovenský plat, pretože ich rodiny žijú v krajine s oveľa nižšími životnými nákladmi, ako sú na Slovensku.
Je mnoho ďalších vecí, pre ktoré je nielen vhodné, ale priam nevyhnutné smerovať štátnu pomoc do najmenej rozvinutých okresov Slovenska. Ak tam nechcú investori ísť za cenu žiadneho stimulu, tak potom je čas si úprimne položiť otázku, prečo je tomu tak a hľadať riešenie. To, že nie je diaľnica hneď za bránou firmy, tým hlavným problémom asi nebude.
Ďakujem za pozornosť.

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Mazurek. Končím možnosť sa prihlásiť ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ctení hostia, dovoľte mi tiež vystúpiť k nami predkladanému návrhu zákona, ktorý sa týka práve investičnej pomoci a podmienok pri jej získaní. Slovensko totiž trpí obrovskou mierou regionálnych rozdielov. Hovoríme o zásadných regionálnych rozdieloch.
Ja celý život žijem, v podstate pochádzam z východného Slovenska, pohybujem sa tam a teda poznám tú problematiku úplne dôverne. Nemôže ma nikto obviniť z toho, že som napríklad nikdy v živote nevytiahol päty z Bratislavy, alebo že mesto najviac vzdialené od Bratislavy, ktoré som navštívil, bola Nitra, a chcem potom následne riešiť problémy Sniny alebo Vranova nad Topľou. Situáciu poznám naozaj dôverne a okres, z ktorého pochádzam a v ktorom žijem, teda okres Kežmarok je v tom rebríčku najmenej rozvinutých okresov hneď na druhom mieste. V podstate sa len tesne bije s okresom Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji a spoločne atakujú hranicu nezamestnanosti až neuveriteľných 16 percent.
Ľudia, ktorí poznajú miestne pomery vám môžu hovoriť celé príbehy o tom, ako každá jedna rodina má nejakého člena, príslušníka, ktorý musel odísť, či už do Bratislavy alebo do zahraničia, pretože na východe jednoducho nie je práca. A ak aj je, tak za 400 – 450, maximálne 500 eur, z čoho vám reálne nedajú ani hypotéku, ani si z toho nezaplatíte nájom a ani reálne nemáte možnosť napríklad založiť rodinu alebo žiť dôstojný život, ktorý by ste si podľa mňa v 21. storočí v štáte, ktorý si hovorí vyspelý, demokratický, mali zaslúžiť.
Práve z tohto dôvodu predkladáme tento návrh zákona, aby každý prijímateľ investičnej pomoci, ktorý chce od štátu získať nejaký ten stimul na tú svoju podnikateľskú aktivitu, musel realizovať tento svoj zámer v jednom z najmenej rozvinutých okresov z toho zoznamu, ktorý dnes vláda vedie.
To znamená, že by sme predišli v budúcnosti takým prípadom, ako bol ten nešťastný Jaguar Land Rover v Nitre, ktorý nám bude spôsobovať problémy možno ešte dlhé roky, ak nie desaťročia, kde sa nalialo 650 miliónov eur daňových poplatníkov Slovenskej republiky, postavila sa obrovská fabrika v regióne, kde bola 3-percentná nezamestnanosť, dnes už je menej ako 3-percentná, kde teraz reálne má táto firma problém nájsť zamestnancov, pretože tí tam nebudú pracovať za tých 650, maximálne 700 eur v čistom, ktorý im ako nástupný plat ponúkajú. A z toho dôvodu tam musia dnes dovážať cudzincov z Balkánu, Srbov, Rumunov, Vietnamcov. O Vietnamcoch sa teraz začína hovoriť, Ukrajincoch a podobne. To znamená, našich vlastných ľudí z najmenej rozvinutých okresov z východného a stredného Slovenska vyženieme do zahraničia a za ich peniaze, ktoré tu odvádzali, keď tu pracovali, alebo ktoré odvádzali ich rodiny, postavíme fabriku alebo dáme stovky miliónov eur cudzincovi, nejakému cudziemu investorovi, ktorý tu postaví fabriku na úrodnej pôde v regióne, kde neexistuje v podstate nezamestnanosť, a následne tam budú pracovať cudzinci.
Absolútne nelogické, absolútne zvrátené, keď sa na to takto pozrieme. A som si istý, že takýmto spôsobom sa k svojim vlastným obyvateľom nespráva ani tá najhoršia kolónia. Ani tá najhoršia kolónia. Pretože sa nemôže vláda predsa pozerať na to, ako v Nitre majú 3-percentnú nezamestnanosť a na východe Slovenska je 16 – 17 %, a keby sa vrátili všetci tí ľudia zo zahraničia, tak vám garantujem 30-, 40-percentná nezamestnanosť, to si píšte, a na druhej strane pekne dáme tú investíciu do regiónu s 3-percentnou nezamestnanosťou, 650 miliónov eur, ktoré vytvorili aj tí ľudia z toho východného Slovenska, aj tí ľudia z toho stredného Slovenska.
A najhoršie na tom celom je, že práve tí ľudia v Nitre na to dnes nadávajú. Tí ľudia v Nitre dnes musia trpieť kvôli tomu, že tam majú doslova tisíce a tisíce cudzincov, ktorí tam budú pracovať. Majú s tým problémy a ďalšie a ďalšie problémy budú len nastávať. To znamená, nepomohlo sa nikomu, okrem možno nejakých vládnych politikov, ktorí sa na tom nabalili, a okrem toho investora v podobe majiteľa Jaguaru Land Roveru, indickej spoločnosti, ktorá sa takto na tvrdej práci slovenských daňových poplatníkov krásne nabaľuje, zvyšuje svoje zisky a ďalšiu svoju podnikateľskú budúcnosť má naozaj pestrú vďaka slovenskej vláde.
Preto keď mnohí hovoria, čo najčastejšie vládni politici, že opozícia len kritizuje, opozícia nenavrhuje riešenia, opozícia ani nevie povedať, ako by to reálne chcela, tu toto riešenie navrhujeme. Každý prijímateľ investičnej pomoci by musel prejaviť zámer, že chce tú svoju investíciu realizovať práve v jednom z tých najmenej rozvinutých okresov. Takýto návrh zákona totižto potrebujeme ako soľ. Pretože tá miera regionálnych rozdielov neklesá, ona narastá, ona stúpa.
Dnes, napríklad vám poviem z osobnej skúsenosti, keď si chcete nájsť byt ako mladý človek v meste Kežmarok, máte smolu. Tí, ktorým nedajú hypotéku, tak si nenájdu žiaden nájomný byt, lebo nie sú žiadne voľné. Jednoducho neexistujú. Mladý človek nemá žiadnu perspektívu. Sú dva, tri, možno štyri byty niekde na inzerátoch. Keď tam zavoláte, zistíte, že už ste pätnásty človek, ktorý v ten deň volal aj napriek tomu, že ten inzerát je von len dva dni. Jednoducho ľudia sa tam bijú o možnosť nájsť si nejaké bývanie. A rovnaká situácia je vo všetkých z tých okresov, ktoré patria do toho zoznamu najmenej rozvinutých. Vranov nad Topoľov, Sabinov, jednoducho Trebišov, všade, kde sa pozrieme na východe, tak zistíme, že tá situácia je podobná.
A túto katastrofálnu situáciu nevyriešime tak, že budeme nalievať ďalšie stovky a stovky miliónov eur do západného Slovenska a vytvárať tie regionálne rozdiely, alebo ako ste to urobili predtým, že ste prijali návrh zákony, že prispejete ľuďom, ktorí sa z východu prisťahujú do Bratislavy alebo inde na západné Slovensko za prácou. Veď to je neuveriteľné. Takto sa tá situácia nerieši, že presuniete práceschopné obyvateľstvo z východu, ktoré ste ešte nedokázali vyhnať do zahraničia na západ, a všetko je vyriešené. Takto sa tieto veci riešiť nemajú. Pretože keď pre vás Slovensko nekončí niekde za Trnavou alebo za Nitrou, ale je pre vás Slovensko aj Sabinov, aj Prešov, aj Košice, aj Snina, aj Sobrance, tak jednoducho musíte robiť niečo, aby sa tie regionálne rozdiely znižovali.
A práve tento náš návrh zákona, ak by ste ho aj neschválili, kľudne si ho prijmite ako vlastný, podajte ho alebo vymyslite podobný systém. Hlavne, aby sa tá investičná pomoc využívala práve v tých najmenej rozvinutých okresoch. Pretože ak nechceme, aby sa nám východné Slovensko postupne zmenilo na jednu veľkú v podstate čiernu dieru bez zamestnanosti, bez nejakej perspektívy, ktorá bude jednoducho plná ľudí, ktorí sú buď už v dôchodkovom veku alebo pracujú v štátnej správe alebo ľudí, ktorých je v osadách čoraz viac a viac a žijú naozaj v hrozných podmienkach, tak ideme na to skvelým spôsobom. Ak to ale chceme zmeniť, musíme prijať aj také návrhy zákonov, aké tu dnes reálne predkladáme.
Takže na záver chcem povedať, že každému komu záleží na tom, aby sa tie regionálne rozdiely znižovali, aby naši vlastní ľudia nemuseli pracovať v zahraničí, aby sme neinvestovali stovky miliónov eur do fabrík, kde budú neskôr pracovať cudzinci a ktoré budú spôsobovať obrovské problémy domácemu obyvateľstvu, máte možnosť podporiť náš návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.