46. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, budem v podstate hovoriť podobne ako moji predrečníci z našej politickej strany, pretože táto novela, tento návrh ústavného zákona, ktorý tu predkladáme, ktorý má za cieľ odobrať tú nezmyselnú imunitu, ktorú dnes požíva hlava štátu, teda prezident Slovenskej republiky, jednoducho vyplýva práve z činnosti a pôsobenia bývalej hlavy štátu, to znamená, Andreja Kisku.
Práve Andrej Kiska nám ukázal, že návrh na odobratie imunity prezidenta Slovenskej republiky, resp. jej zosúladenie s imunitou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda iba na výroky prednesené v rámci vykonávania jeho funkcie je mimoriadne dôležité práve pre to, aby sme prinavrátili dôveru obyvateľov Slovenskej republiky v samotnú inštitúciu prezidenta, v samotnú hlavu štátu, v samotný úrad prezidenta Slovenskej republiky, pretože tá tu dnes chýba.
Ale nemôžeme sa ani čudovať, keď sme mali prezidenta, ktorý lietal v jednom daňovom podvode za druhým, ktorý si nelegálne vo svojej vlastnej firme zaúčtovával náklady na svoju vlastnú volebnú kampaň, aby sa tak vyhol, za prvé, plateniu dane z príjmu, za druhé, si potom dával žiadosti o nadmerný odpočet DPH, samozrejme, na ktorý nemal nárok, na čo sa mu potom prišlo. Využíval inštitút účinnej ľútosti na to, aby sa vyhol trestnému stíhaniu ešte v tejto dobe. Rovnako je v podstate známe, že polícia ho teraz aktuálne vyšetruje za to, akým spôsobom nadobudol prostriedky na začatie svojho úžerníckeho podnikania, na ktorom zarobil obrovské, nepredstaviteľné milióny eur. A tiež je pravda, že pán prezident, o ktorom mnohí hovoria práve v Poprade, že bol šéfom pozemkovej mafie, ukradol pozemok zubárovi z Popradu, ktorý bol následne na súde donútený vrátiť, a ešte stále prebieha vyšetrovanie ohľadom postupu, ako k tomu mohlo dôjsť a ako jednoducho pán prezident Andrej Kiska získal tento pozemok.
Pri všetkých týchto kauzách, pri všetkých týchto zjavných trestných činoch chránila pána Andreja Kisku práve imunita, ktorú požíval vďaka tomu, že bol prezidentom Slovenskej republiky. Po tomto pôsobení pána Kisku vo funkcii prezidenta už si nemôže nikto robiť ilúzie o tom, že dôvera verejnosti alebo nejaká úcta verejnosti k funkcii alebo k osobe, ktorá zastáva funkciu hlavy štátu, jednoducho vymizla. Vymizla, pretože ľudia vidia, že môžeme páchať daňové podvody, že môžeme klamať, kradnúť pozemky, ale keď sme na tom správnom mieste, keď sme si našli tie správne milióny eur na to, aby sme si zaplatili niekoľkonásobne predraženú kampaň, tak sa nám nič nemôže stať. Nič sa nám nemôže stať, lebo máme imunitu, ktorá ale nevychádza zo žiadneho racionálneho základu. A nedokážem si predstaviť, aký argument by sa našiel pre to, aby sme prezidenta Slovenskej republiky nemohli trestne stíhať, ak napríklad ukradne niekomu pozemok alebo spácha daňový podvod. Je to rovnaký človek ako všetci ostatní. A práve z tohto dôvodu si myslíme, že odobratie imunity v tej miere, ktorú má dnes, bude pre celú spoločnosť prospešné, bude to pre celú spoločnosť takým zmierlivým gestom a hlavne bude to tú spoločnosť spájať, pretože ľudia uvidia, že zase volení funkcionári majú o čosi bližšie práve k obyčajným ľuďom, že nepožívajú nejaké špeciálne ochrany, špeciálne imunity, na ktoré nemajú žiaden racionálny nárok, a že jednoducho aj prezident, to znamená hlava štátu sa zodpovedá za svoje činy a môže byť trestne stíhaná, ak tieto trestné činy pácha.
To znamená, naša novela zákona je úplne jednoduchá a som si istý, že každý, komu záleží na tom, aby právo a spravodlivosť platilo na Slovensku úplne pre každého rovnako, či je biely, čierny, oranžový, ružový, či je bohatý alebo chudobný, či je zlodej pozemkov alebo daňový kriminálnik alebo tvrdo pracujúci občan, tak by za tento návrh zákona mal zahlasovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Áno, ďakujem ti, Milan. Ja by som len toľko, že chcela vysloviť nádej, že poslanci prítomní v tejto rokovacej miestnosti, keď budú hlasovať, tí, ktorí majú plné ústa slov o kradnutí, o zlodejoch a, ja neviem, o rozkrádaní, tak ja dúfam, že títo poslanci by mali určite tento návrh podporiť.
Ďakujem.

Vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že tento návrh zákona má nezastupiteľné miesto v právnom systéme Slovenskej republiky. Tento návrh zákona by si mali osvojiť všetky strany tu v parlamente, pretože to je absolútne nadstranícky zákon. Je to zákon o naozajstnej rovnosti. Rovnosti v trestnoprávnej rovine.
Poslanci majú od roku 2012 zúženú trestnoprávnu imunitu. Občania ju samozrejme nikdy ani nemali, tak je to správne, v tejto oblasti sú občania a poslanci rovnocenní, ale máme tu jeden morálny problém. Keď sú občania a poslanci trestnoprávne stíhateľní, prečo je tu jedna osoba, ktorá má výnimku? Stojí mimo zákon, môže si robiť, čo chce, je chránená. Žiaľ, udalosti posledných rokov ukázali na nevyhnutnú potrebu tohto opatrenia, tejto úpravy právneho stavu. Túto nevyhnutnú potrebu takéhoto zákona, takejto nápravy, žiaľ, spôsobila hlava štátu. To znamená, hlava štátu a konkrétne prezident Kiska.
Bežný predpoklad by bol, že sa prezidentom stane bezúhonná osoba tak z morálnej, ako aj z právnej stránky. Jej minulosť by mala byť absolútne čitateľná a čistá. Ale tu je problém. Je to problém akýchsi temných neviditeľných persón v pozadí, ktoré ťahajú nitky, dokážu urobiť a spropagovať v krátkom čase nového kandidáta na prezidenta a aj ho presadiť do funkcie. To, že to bola neznáma persóna pre absolútne drvivú väčšinu občanov, to nie je problém. Peniaze a mediálna manipulácia, keďže média vlastnia alebo ich, majú na nich vplyv, dokáže všetko. Vytvoria čistú minulosť, vytvoria obraz filantropa, bojovníka či bojovníčky za niečo pozitívne, v úvodzovkách pozitívne, dôsledne to medializujú a, hľa, nový prezident je hotový. Všetky nezrovnalosti morálne aj právne, spočiatku skryté, začínajú vyliezať na povrch. Prezident sa tvári sväto, spína ruky, potí sa, štylizuje sa do polohy spravodlivého, slušného. Ale je tu problém. Hnis v podobe prešľapov nielen morálneho, ale hlavne trestnoprávneho charakteru, vychádzajú na povrch. Ale-ale, čo sa deje? No nič sa nedeje. Je tu trestnoprávna imunita prezidenta.
Pýtam sa, akým vyšším princípom je osoba prezidenta chránená ako nejaký feudál alebo ako nejaký gróf z minulosti?
Akým vyšším princípom môže prezident stredoeurópskej krajiny, takzvane civilizovanej, byť chránený podobne ako nejaký ázijský či africký diktátor? Akým vyšším princípom môže robiť volebné a daňové podvody?
Akým spôsobom môže skrachovaný treťotriedny poskok z Ameriky, navracajúci sa z benzínovej pumpy s deravými vreckami a prázdnou peňaženkou, o krátky čas otáčať státisíce či milióny?
To nikoho už vtedy nenapadlo, že na rozbeh pôžičkárne je potrebné, potrebný, obrazne povedané, vagón peňazí? Vagón peňazí v úvodzovkách, objemovo by to bolo menej. Odkiaľ bol ten kapitál? Od tajomného bankára z Wall Street? Či zo šikovného podvodu?
Aj o tom sa už hovorilo, ale nič sa nedialo, lebo ako sa hovorí v jednom literárnom diele, je také použité príslovie, ktoré sedí na tento prípad, znie takto: "Kára je suma, suma je kára a kára sumu koštuje." Dávno sa prevalili daňové kauzy. A čo sa dialo? No nič. Prečo sa nič nedialo? Pre trestnoprávnu imunitu prezidenta.
Žiaľ, súčasný stav štátu dospel do situácie, keď sa prezidentom môže stať človek pre ostatných ľudí, obrazne povedané, bez minulosti, v úvodzovkách bez minulosti, respektíve s minulosťou vytvorenou tými, čo ho riadia. Ten výraz "v úvodzovkách bez minulosti" však môže obsahovať minulosť veľmi pokrivenú, veľmi, veľmi pokrivenú a takáto persóna s takouto minulosťou určite nemá žiaden problém v takejto činnosti pokračovať aj počas svojho prezidentovania. Preto je tento zákon potrebný ako dážď po úporných horúčavách.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík, Martin Beluský a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedná sa o zákon, na základe ktorého poskytuje vláda Slovenskej republiky súkromným, domácim a zahraničným investorom pomoc buď vo forme dotácie, úľavy na dani z príjmu, príspevku na vytvorenie nových pracovných miest alebo formou prevodu alebo zámeny nehnuteľného majetku.
Návrh nášho zákona má za cieľ znižovanie regionálnych rozdielov o podporu zamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch a obmedzenie prílivu lacnej pracovnej sily zo zahraničia do vyspelých okresov. V rámci tejto novely navrhujeme upraviť definíciu oprávneného prijímateľa investičnej pomoci tak, aby mohol štátnu investičnú pomoc získať len taký prijímateľ, ktorý plánuje zrealizovať investičný zámer minimálne v jednom z najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Tým by prišlo k praktickému presmerovaniu štátnej investičnej pomoci do najmenej rozvinutých okresov a k súčasnému obmedzeniu nepotrebnej štátnej investičnej pomoci do okresov s nízkou mierou evidovanej nezamestnanosti.
Návrh zákona nepredpokladá zmenu výšky poskytovanej investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu, iba zmenu prijímateľov tejto pomoci. Investičná pomoc smerovaná do najmenej rozvinutých regiónov prispeje k naštartovaniu hospodárstva daných regiónov, čo bude mať v konečnom dôsledku jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Novela zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1529. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, ekonomický rast na Slovensku, ako aj vo svete stále dosahuje v čase celosvetovej konjunktúry nadpriemerné čísla. Koncom minulého roka bola na Slovensku podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaná miera nezamestnanosti na úrovni 5,04 %, čo bola rekordne nízka úroveň. Na Slovensku však stále máme regióny, medzi ktorými sú výrazné rozdiely v úrovni zamestnanosti, ako aj v životnej úrovni. Medzi najhorších 10 okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti patria nasledovné okresy: okres Rimavská Soboty, Kežmarok, Revúca, Rožňava, Vranov nad Topľou, Trebišov, Sabinov, Svidník, Sobrance a Medzilaborce. Všetky z Banskobystrického, Prešovského alebo Košického kraja. Všetky tieto okresy majú okrem vysokej nezamestnanosti, ktorá je na úrovni od 10,5 až 16 %, spoločné aj to, že sú zapísané v zozname najmenej rozvinutých okresov, ktoré vedie a pravidelne aktualizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Nízka životná úroveň a nedostatok pracovných miest má za následok migráciu pracovnej sily do rozvinutejších regiónov, odliv mladých ľudí do zahraničia a prehlbujúce sa regionálne rozdiely. Vláda má pritom k dispozícii niekoľko nástrojov ako tento negatívny trend zvrátiť. Medzi tieto nástroje patrí napríklad pomoc v rámci zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov alebo zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci.
Podľa informácií zverejnených na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dostalo v rámci zákona o investičnej pomoci od roku 2002 pomoc už viac ako 211 domácich a zahraničných subjektov, z toho však iba 20, z toho však iba v 28,44 % prípadoch išlo o pomoc do najmenej rozvinutých okresov. Zarážajúce je však, investičná pomoc v ekonomických číslach, kde z celkovo preinvestovaných 1,9 miliardy eur išlo do najmenej rozvinutých okresov iba 308 miliónov eur, to jest menej ako 16 percent. Z uvedených čísiel je evidentné, že poskytovanie investičnej pomoci zo strany štátu je mimoriadne drahý nástroj, a preto by mal byť využívaný sporadicky a veľmi racionálne. Nesprávne alokovaná investičná pomoc do vysoko rozvinutých regiónov môže zdeformovať zdravé trhové prostredie natoľko, že investičná pomoc bude vo svojom konečnom dôsledku kontraproduktívna. Umelé zvýhodnenie jedného podnikateľského subjektu môže v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou viesť k všeobecnému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a k následnému krachu iných firiem pôsobiacich v danom regióne. Situáciu a investície v regiónoch, kde je dobrá infraštruktúra, silná konkurencia a vysoká miera zamestnanosti, zvyčajne spoľahlivo vyrieši aj prirodzené trhové prostredie. Naopak, v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti je príchod investora schopného vyrábať, predávať a vytvárať nové pracovné miesta vítaným pozitívnym stimulom pre rozvoj regiónu a postupnú elimináciu tzv. hladových dolín. V prípade investičnej pomoci smerovanej do najmenej rozvinutých regiónov je riziko negatívnej deformácie trhového a konkurenčného prostredia zvyčajne minimálne.
Záverom vás žiadam o podporu uvedeného návrhu zákona, ktorým môžete napomôcť k rozvoju tých regiónov na Slovensku, ktoré to najviac potrebujú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri investičnej pomoci je vždy potrebné mať na pamäti, že najprv sa peniaze musia niekomu vziať, aby sa potom mohli niekomu dať. V posledných rokoch veľmi stúpajú rôzne formy finančného zaťaženia podnikateľov. Nie sú to len dane a odvody, ale rôzne iné poplatky a štátom vynútené náklady. Pred rokmi pribudlo cestné mýto. Najnovšie štát vyžaduje výmenu tisícov kusov registračných pokladníc. Aj aktuálne komplikácie okolo STK a emisných kontrol zaťažujú okrem radových občanov aj podnikateľské subjekty. To všetko nemôže končiť nikde inde ako v náraste ceny výrobku pre spotrebiteľa.
Súčasný progresívny rast cien, ktorý prerastá vo všeobecnú drahotu a chudobu širokých vrstiev obyvateľstva, nespôsobili ekonomické faktory. Je to v plnej miere dôsledok drahého štátu. Drahý štát je výsledkom štýlu vládnutia na Slovensku, štýlu, ktorý je vyprázdnený už nielen o vlastenectvo, ale často aj o odbornosť a rozvahu. Vidieť to aj na investičných pomociach, ktoré z pohľadu smerovali do iných regiónov, než bolo žiaduce.
Investičnú pomoc nemožno hodnotiť len základnou matematikou, že či je teoretický predpoklad návratu investície pre štát. Je potrebné zrátať aj nepriame dopady. Pred pridelením investičnej pomoci je nutné vyhodnotiť, čo spraví takáto zvýhodnená výroba s regionálnym či celoštátnym podnikateľským prostredím, ako ho zdeformuje a ako odradí investovať mnohých iných, ktorí sa nemôžu spoliehať na štátnu pomoc.
Investičná pomoc má vždy v sebe potenciál deformovať, a to už zo svojho princípu, že jednému nielenže nedáva, ale dokonca berie, a iný dostáva. Jeden z producentov, konkurent ostatných, tak dostáva pomoc z verejných zdrojov, ktorá znevýhodní ďalších na trhu. Vzniká tu samozrejme obrovský priestor na korupciu, čím, samozrejme, netvrdím, že každý takýto stimul nutne korupciu sprevádza.
Aký prínos pre región aj Slovensko ako celok prinesie investičná pomoc, ktorá negatívne ovplyvní zamestnanosť v konkurenčných firmách, prípadne zmení okolie novej firmy na kúsok Balkánu a Ukrajiny a v konečnom dôsledku demotivuje neprivilegovaných zamestnávateľov pri plánovaní ďalšieho rozvoja a vytváraní novým pracovných miest?
Iste sú prípady, keď vláda musí v medzinárodnom súboji o veľkú investíciu obetovať investičnú pomoc. Ak taká investičná pomoc smeruje do regiónu, kde, ako povedal pán bývalý premiér, nič nie je, tam naozaj je oveľa menšia šanca ňou niečo pokaziť ako v rozvinutom regióne s minimálnou nezamestnanosťou. Teoreticky môže byť pomoc v zaostalom regióne o niečo nákladnejšia. Môže nastať potreba rekonštrukcie cesty, výstavby bytov a ďalšej infraštruktúry. Ale radšej mať jednu novú firmu v málo rozvinutom a chudobnom regióne Slovenska, než dve nové kdesi pri Bratislave, kde v konečnom dôsledku riešia nezamestnanosť krajín Balkánu či Ukrajiny. Veľký investor v regióne s malou nezamestnanosťou vytvára ďalší tlak na zvýšenie cien nehnuteľností. Následne sa pre mladých ľudí z danej lokality stáva možnosť vlastného bývania veľmi vzdialená. Ak sa chcú osamostatniť od rodičov, musia región opustiť a odísť do regiónu, kde vlastné bývanie si dokážu získať. Nový investor im potrebné zvýšenie príjmu neprinesie, pretože úroveň platov udrží na minime pracovná sila zo zahraničia. Pracujúcim zo zahraničia iste niet čo závidieť. Ale im stačí jedna posteľ na ubytovni a aj ten slovenský plat, pretože ich rodiny žijú v krajine s oveľa nižšími životnými nákladmi, ako sú na Slovensku.
Je mnoho ďalších vecí, pre ktoré je nielen vhodné, ale priam nevyhnutné smerovať štátnu pomoc do najmenej rozvinutých okresov Slovenska. Ak tam nechcú investori ísť za cenu žiadneho stimulu, tak potom je čas si úprimne položiť otázku, prečo je tomu tak a hľadať riešenie. To, že nie je diaľnica hneď za bránou firmy, tým hlavným problémom asi nebude.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ctení hostia, dovoľte mi tiež vystúpiť k nami predkladanému návrhu zákona, ktorý sa týka práve investičnej pomoci a podmienok pri jej získaní. Slovensko totiž trpí obrovskou mierou regionálnych rozdielov. Hovoríme o zásadných regionálnych rozdieloch.
Ja celý život žijem, v podstate pochádzam z východného Slovenska, pohybujem sa tam a teda poznám tú problematiku úplne dôverne. Nemôže ma nikto obviniť z toho, že som napríklad nikdy v živote nevytiahol päty z Bratislavy, alebo že mesto najviac vzdialené od Bratislavy, ktoré som navštívil, bola Nitra, a chcem potom následne riešiť problémy Sniny alebo Vranova nad Topľou. Situáciu poznám naozaj dôverne a okres, z ktorého pochádzam a v ktorom žijem, teda okres Kežmarok je v tom rebríčku najmenej rozvinutých okresov hneď na druhom mieste. V podstate sa len tesne bije s okresom Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji a spoločne atakujú hranicu nezamestnanosti až neuveriteľných 16 percent.
Ľudia, ktorí poznajú miestne pomery vám môžu hovoriť celé príbehy o tom, ako každá jedna rodina má nejakého člena, príslušníka, ktorý musel odísť, či už do Bratislavy alebo do zahraničia, pretože na východe jednoducho nie je práca. A ak aj je, tak za 400 – 450, maximálne 500 eur, z čoho vám reálne nedajú ani hypotéku, ani si z toho nezaplatíte nájom a ani reálne nemáte možnosť napríklad založiť rodinu alebo žiť dôstojný život, ktorý by ste si podľa mňa v 21. storočí v štáte, ktorý si hovorí vyspelý, demokratický, mali zaslúžiť.
Práve z tohto dôvodu predkladáme tento návrh zákona, aby každý prijímateľ investičnej pomoci, ktorý chce od štátu získať nejaký ten stimul na tú svoju podnikateľskú aktivitu, musel realizovať tento svoj zámer v jednom z najmenej rozvinutých okresov z toho zoznamu, ktorý dnes vláda vedie.
To znamená, že by sme predišli v budúcnosti takým prípadom, ako bol ten nešťastný Jaguar Land Rover v Nitre, ktorý nám bude spôsobovať problémy možno ešte dlhé roky, ak nie desaťročia, kde sa nalialo 650 miliónov eur daňových poplatníkov Slovenskej republiky, postavila sa obrovská fabrika v regióne, kde bola 3-percentná nezamestnanosť, dnes už je menej ako 3-percentná, kde teraz reálne má táto firma problém nájsť zamestnancov, pretože tí tam nebudú pracovať za tých 650, maximálne 700 eur v čistom, ktorý im ako nástupný plat ponúkajú. A z toho dôvodu tam musia dnes dovážať cudzincov z Balkánu, Srbov, Rumunov, Vietnamcov. O Vietnamcoch sa teraz začína hovoriť, Ukrajincoch a podobne. To znamená, našich vlastných ľudí z najmenej rozvinutých okresov z východného a stredného Slovenska vyženieme do zahraničia a za ich peniaze, ktoré tu odvádzali, keď tu pracovali, alebo ktoré odvádzali ich rodiny, postavíme fabriku alebo dáme stovky miliónov eur cudzincovi, nejakému cudziemu investorovi, ktorý tu postaví fabriku na úrodnej pôde v regióne, kde neexistuje v podstate nezamestnanosť, a následne tam budú pracovať cudzinci.
Absolútne nelogické, absolútne zvrátené, keď sa na to takto pozrieme. A som si istý, že takýmto spôsobom sa k svojim vlastným obyvateľom nespráva ani tá najhoršia kolónia. Ani tá najhoršia kolónia. Pretože sa nemôže vláda predsa pozerať na to, ako v Nitre majú 3-percentnú nezamestnanosť a na východe Slovenska je 16 – 17 %, a keby sa vrátili všetci tí ľudia zo zahraničia, tak vám garantujem 30-, 40-percentná nezamestnanosť, to si píšte, a na druhej strane pekne dáme tú investíciu do regiónu s 3-percentnou nezamestnanosťou, 650 miliónov eur, ktoré vytvorili aj tí ľudia z toho východného Slovenska, aj tí ľudia z toho stredného Slovenska.
A najhoršie na tom celom je, že práve tí ľudia v Nitre na to dnes nadávajú. Tí ľudia v Nitre dnes musia trpieť kvôli tomu, že tam majú doslova tisíce a tisíce cudzincov, ktorí tam budú pracovať. Majú s tým problémy a ďalšie a ďalšie problémy budú len nastávať. To znamená, nepomohlo sa nikomu, okrem možno nejakých vládnych politikov, ktorí sa na tom nabalili, a okrem toho investora v podobe majiteľa Jaguaru Land Roveru, indickej spoločnosti, ktorá sa takto na tvrdej práci slovenských daňových poplatníkov krásne nabaľuje, zvyšuje svoje zisky a ďalšiu svoju podnikateľskú budúcnosť má naozaj pestrú vďaka slovenskej vláde.
Preto keď mnohí hovoria, čo najčastejšie vládni politici, že opozícia len kritizuje, opozícia nenavrhuje riešenia, opozícia ani nevie povedať, ako by to reálne chcela, tu toto riešenie navrhujeme. Každý prijímateľ investičnej pomoci by musel prejaviť zámer, že chce tú svoju investíciu realizovať práve v jednom z tých najmenej rozvinutých okresov. Takýto návrh zákona totižto potrebujeme ako soľ. Pretože tá miera regionálnych rozdielov neklesá, ona narastá, ona stúpa.
Dnes, napríklad vám poviem z osobnej skúsenosti, keď si chcete nájsť byt ako mladý človek v meste Kežmarok, máte smolu. Tí, ktorým nedajú hypotéku, tak si nenájdu žiaden nájomný byt, lebo nie sú žiadne voľné. Jednoducho neexistujú. Mladý človek nemá žiadnu perspektívu. Sú dva, tri, možno štyri byty niekde na inzerátoch. Keď tam zavoláte, zistíte, že už ste pätnásty človek, ktorý v ten deň volal aj napriek tomu, že ten inzerát je von len dva dni. Jednoducho ľudia sa tam bijú o možnosť nájsť si nejaké bývanie. A rovnaká situácia je vo všetkých z tých okresov, ktoré patria do toho zoznamu najmenej rozvinutých. Vranov nad Topoľov, Sabinov, jednoducho Trebišov, všade, kde sa pozrieme na východe, tak zistíme, že tá situácia je podobná.
A túto katastrofálnu situáciu nevyriešime tak, že budeme nalievať ďalšie stovky a stovky miliónov eur do západného Slovenska a vytvárať tie regionálne rozdiely, alebo ako ste to urobili predtým, že ste prijali návrh zákony, že prispejete ľuďom, ktorí sa z východu prisťahujú do Bratislavy alebo inde na západné Slovensko za prácou. Veď to je neuveriteľné. Takto sa tá situácia nerieši, že presuniete práceschopné obyvateľstvo z východu, ktoré ste ešte nedokázali vyhnať do zahraničia na západ, a všetko je vyriešené. Takto sa tieto veci riešiť nemajú. Pretože keď pre vás Slovensko nekončí niekde za Trnavou alebo za Nitrou, ale je pre vás Slovensko aj Sabinov, aj Prešov, aj Košice, aj Snina, aj Sobrance, tak jednoducho musíte robiť niečo, aby sa tie regionálne rozdiely znižovali.
A práve tento náš návrh zákona, ak by ste ho aj neschválili, kľudne si ho prijmite ako vlastný, podajte ho alebo vymyslite podobný systém. Hlavne, aby sa tá investičná pomoc využívala práve v tých najmenej rozvinutých okresoch. Pretože ak nechceme, aby sa nám východné Slovensko postupne zmenilo na jednu veľkú v podstate čiernu dieru bez zamestnanosti, bez nejakej perspektívy, ktorá bude jednoducho plná ľudí, ktorí sú buď už v dôchodkovom veku alebo pracujú v štátnej správe alebo ľudí, ktorých je v osadách čoraz viac a viac a žijú naozaj v hrozných podmienkach, tak ideme na to skvelým spôsobom. Ak to ale chceme zmeniť, musíme prijať aj také návrhy zákonov, aké tu dnes reálne predkladáme.
Takže na záver chcem povedať, že každému komu záleží na tom, aby sa tie regionálne rozdiely znižovali, aby naši vlastní ľudia nemuseli pracovať v zahraničí, aby sme neinvestovali stovky miliónov eur do fabrík, kde budú neskôr pracovať cudzinci a ktoré budú spôsobovať obrovské problémy domácemu obyvateľstvu, máte možnosť podporiť náš návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Milan, dotkol si sa Jaguaru v Nitre, alebo, resp. pri Nitre. Ja som z Nitry a veľmi vnímam námietky ľudí a oprávnené námietky ľudí, kam smerovala táto pre štát významná investícia. Slovensko je veľmi malá krajina, čo sa týka rozlohy. Stačilo by túto investíciu presunúť o pár stovák alebo pár desiatok kilometrov ďalej do Banskej Bystrice, do Rimavskej Soboty, do Lučenca, kde by všetkými desiatimi Slováci brali takúto pracovnú príležitosť, ako majú v Nitre Nitrania, alebo, resp. ľudia z okolitých obcí. Lenže pre ľudí žijúcich na západnom Slovensku v Nitre plat 700 – 800 euro, ktorý sa im ponúka vo fabrike Jaguari, je niečo neprijateľné, alebo, resp. tam nepracujú. Preto vláda dovolila, aby vo fabrike Jaguari pracovali Rumuni, ľudia z Balkánu, Vietnamci, Ukrajinci a zastávajú tieto pracovné pozície. Nikomu nepriniesla táto investícia úžitok. Sú s ňou len starosti a na tých úrodných poliach, na ktorých stojí táto veľká, ozrutná betónová fabrika, už nikdy nič nevyrastie. Keď sa všetky automobilky zo Slovenska rozhodnú, že odídu, alebo ekonomická situácia bude taká, že autá nepôjdu na odbyt, tak ja neviem, čo budeme jesť. Či budeme jesť tie betónové a železobetónové kusy alebo tie plodiny, ktoré mohli vyrásť na týchto fabrikách.
Ďakujem.

Ďakujem za reakciu. Ja chcem zdôrazniť, že presne to, čo bolo povedané, je jednoducho pravda. Keby tá fabrika, ktorú dnes postavili pri Nitre, postavili v Bystrici, v Prešove, v Košiciach alebo ešte ďalej na východe, tak by sa ľudia za touto prácou trhali. Je množstvo, tisíce, možno desaťtisíce ľudí, ktorí by využili možnosť pracovať aj za tých 800 eur, ktoré sú pre mnohých východniarov fantastická mzda, na ktorú dnes ani len nedovidia, aby nemuseli chodiť do zahraničia, aby nemuseli chodiť do Bratislavy, mohli byť doma so svojimi rodinami.
Práve z tohto hľadiska, z tohto dôvodu predkladáme tento návrh zákona. A znovu prízvukujem, že tá situácia na východe Slovenska, ktorú dôverne poznám, sa stále zhoršuje. Ten progres nevidíme, práve vidíme regres, zvyšuje sa tá miera regionálnych rozdielov, problémy narastajú a politici v Bratislave sa tvária, že sa ich to jednoducho netýka. Ako keby ten východ Slovenska bol už niekde odsúdený, odpísaný na nejaký zánik a je nám úplne jedno, čo s ním bude, ako to tam reálne bude neskôr vyzerať. To znamená, prijať návrh zákona, aby bola každá investičná pomoc, ktorú štát bude dnes poskytovať, realizovaná práve v tom zozname, v tom okrese, ktorý je na zozname najmenej rozvinutých okresov, je fantastickým riešením pre tento problém.