49. schôdza

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani ministerka, nech sa páči, môžte zaujať stanovisko k rozprave.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem stručná a pôjdem len jasnými odpoveďami na otázky, keďže si vážim váš čas, páni poslanci.
Takže prvou, téma odluka cirkvi od štátu naozaj rezonovala. Ja by som chcela povedať len toľko, že podľa oficiálnych dokumentov, a mám to aj od ľudí, ktorí naozaj 17. novembra na tých námestiach stáli, a tí potvrdili, že za odluku cirkvi od štátu sa vo všeobecnosti považuje stav, keď štát nezasahuje do vnútorných záležitostí cirkvi, v novembri 1989 išlo Verejnosti proti násiliu v požiadavke týkajúcej sa odluky cirkvi od štátu o zrušenie štátneho dozoru nad cirkvami. V nasledujúcom období sa táto požiadavka realizovala v rámci demokratizácie spoločnosti odstránením diskriminačných proticirkevných opatrení, bola zavedená náboženská sloboda garantovaná ústavou a inými zákonmi.
Ja by som si ale dovolila povedať aj jeden príklad zo sveta. Francúzi, Francúzi majú odluku cirkvi od štátu od roku 1905, ale súčasťou tohto zákona, ktorý o tom hovorí, je aj ďalší zákon a v tom sa štát zaväzuje, že 100-percentným podielom sa musí starať o všetky kultúrne pamiatky, teda o všetky paláce biskupské, o všetky kostoly a tak ďalej.
Ešte uvediem jeden príklad. Dala som si urobiť analýzu, 40 % finančných prostriedkov, ktoré dávame z nášho dotačného systému ministerstva kultúry, ktorý je venovaný práve rekonštrukcii národných kultúrnych pamiatok, volá sa Obnovme si svoj dom, veľa z vás ho pozná, 40 % naozaj dávame na obnovu chrámov, kostolov, biskupských palácov a tak ďalej. To znamená, ak cirkev dostane čiastku finančných prostriedkov, bude môcť aj sama zveľaďovať tieto svoje sídla.
Dosť sa tu hovorilo o tom, že je to populistické, že si kupujeme voličov a tak ďalej. Ja som vo funkcii ani nie rok a pol, nejakých 17-18 mesiacov, to znamená, všetko, čo sa urobilo doteraz na ministerstve pod mojou gesciou, by sme museli brať ako môj populistický krok, pretože pustila som sa do vecí, ktoré nikto neriešil napríklad od roku 2012. Pustili sme sa aj do tohto, do tejto úpravy zákona z veľmi pragmatického dôvodu.
Keď som koncom marca minulého roka nastúpila do funkcie, jedno z prvých stretnutí, o ktoré ma požiadali, bolo stretnutie so zástupcami cirkví, kde mi deklarovali požiadavku, že treba s tým niečo robiť, pretože duchovní na Slovensku niektorí zarábajú v priemere ani nie 400 eur. Založili sme expertnú skupinu, ktorá fungovala pri ministerstve, samozrejme, expertná skupina bola zložená zo všetkých zástupcov cirkví a takto postupne takmer rok sa precizoval tento návrh zákona. Takže naozaj sme sa nevyspali pred dvoma mesiacmi, dobre, a neskočili sme na niečo, čo teraz vyzerá ako náš vládny návrh zákona. Ešte som mala, pardon, poznačenú jednu vec. Starý zákon, starý zákon platil 70 rokov, hej, to znamená, že za 70 rokov sa zmenili všetky podmienky v tejto republike, a po 70 rokoch si hádam taký fenomén v tejto krajine, ako je cirkev, zaslúži aj obnovu zákona.
Takže z mojej strany všetko, ďakujem vám za pozornosť.

Pán poslanec alebo spravodajca, chcete stanovisko? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej máme rokovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde (tlač 1429). Tam sme prerušili rokovanie.
O slovo sa hlási pani ministerka kultúry, ktorá týmto pádom, samozrejme, otvára rozpravu, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1429.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní už počas 46. schôdze, vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu však nie je možné, aby tento návrh zákona nadobudol účinnosť tak, ako to bolo navrhované, to znamená od 1. septembra 2019, a preto je potrebné predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým sa posunie účinnosť tohto návrhu zákona na 1. január 2020.
Z uvedeného dôvodu žiadam v súlade s § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o opätovné otvorenie rozpravy ešte pred hlasovaním o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Týmto bola otvorená rozprava. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Traja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec Senko, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Predložím pozmeňujúci návrh k prejednávanému návrhu zákona, ktorého cieľom je spresnenie právnej úpravy a zmenenie pôvodnej účinnosti zákona tak, aby bola zjednotená k 1. januáru 2020.
V tomto pozmeňujúcom návrhu sa navrhuje spresnenie pojmových znakov filmového projektu, ktorý v čase registrácie ešte objektívne nie je hotovým audiovizuálnym dielom, tak aby pojmový znak uhradených oprávnených výdavkov bol v legálnom texte výrazovo postavený na budúcej realizácie filmového projektu.
Navrhuje sa taktiež spresnenie právnej úpravy jednak technicky jeho zmenou z negatívneho vymedzenia na pozitívne, a jednak z hľadiska zabezpečenia jednoznačného výkladu ducha daného ustanovenia. Zámerom tohto pozmeňujúceho návrhu v danom ustanovení je zamedziť možnosti párovania dotácie, to znamená poskytnutia finančných prostriedkov z verejných prostriedkov na rovnaký účel z viacerých dotačných zdrojov. Navrhovaná zmena by jednoznačne mala zamedziť neželanej možnosti uplatniť žiadosť o dotáciu z oprávnených výdavkov, ktoré už raz boli uhradené z verejných prostriedkov poskytnutých tomu istému žiadateľovi formou dotácie, či už na podporu audiovizuálnej kultúry, alebo na podporu audiovizuálneho priemyslu.
V § 22f ods. 1 písm. a) budem navrhovať zachovať pôvodný, zachovať pôvodným návrhom zákona ustálenú rozpočtovú záťaž s tým, že Audiovizuálny fond v zmysle analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu poskytne dotácie v zmysle zmluvy so žiadateľom vo výške 33 % až v roku 2021. Aj s ohľadom na uvedenú skutočnosť sa navrhuje upraviť možnosť fondu a prijímateľa finančných prostriedkov dohodnúť osobitnú lehotu splatnosti finančných prostriedkov.
Zároveň budem navrhovať doplnenie nového prechodného ustanovenia z dôvodu ustálenia situácie vo vzťahu k už zaregistrovaným filmovým projektom. Je nevyhnutné, aby bolo jednoznačne zákonom upravené, pre ktoré výdavky projektov registrovaných, zaregistrovaných pred účinnosťou tohto zákona môžu žiadatelia o podporu audiovizuálneho priemyslu žiadať dotáciu vo výške 20 % a 33 %.
Zároveň navrhujem posunúť účinnosť celého návrhu zákona na 1. január 2020.
A teraz navrhované znenie pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 22a ods. 1 písm. c) sa slovo „boli“ nahrádza slovom „budú“.
2. V § 22a ods. 5 sa vypúšťa čiarka a slová „okrem verejných prostriedkov poskytnutých formou pôžičky“ a nahrádzajú, sa nahrádzajú slovami „formou dotácie“.
V čl. bod 2. V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:
3. V § 22f ods. 1 písm. a) sa slová „nie dlhšie ako 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy“ nahrádzajú slovami „v dohodnutej zmluve“.
4. Za § 34 sa vkladá § 35, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 35 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
Na základe žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu poskytne fond finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške:
a) 20 % oprávnených výdavkov uhradených do 31. decembra 2019,
b) 33 % oprávnených výdavkov uhradených od 1. januára 2020.“
V čl. III sa vypúšťajú slová „okrem čl. I prvého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2021“.
V súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 1, 2 a 4.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kaščáková.

!!! Vymazať rámček!

Ďakujem pekne za slovo. Musím sa priznať, že keď sa na minulej schôdzi presunul tento bod, resp. sa vypustil z rokovania s tým, že sa presúva, tak som sa celkom potešila, že sa teda niečo stalo, že nakoniec možno ani tento bod z nejakého dôvodu nezaradíte na rokovanie Národnej rady, ale, ajhľa, a idete do boja znova. Ja možno iba zopakujem to, čo už som veľakrát povedala. Nemám ani až tak veľa čo nového povedať, ale možno len zhrniem to, čo sú moje hlavné výhrady voči tomuto zákonu, ktoré hovorím opakovane, a to sú hlavne tie, že on sa tvári, ako ide pomôcť našej ekonomike.
Ale keď si to tak rozoberieme, tak to tak nie je, je výsledkom lobizmu, to treba veľmi otvorene povedať. Myslím, nielen tento zákon, ktorým meníte výšku vratky z 20 % na 33 %, ale, ale v podstate celý zákon už v jeho pôvodnom znení vznikol ako výsledok lobizmu produkčných firiem. Som stále presvedčená, že to bol zákon ušitý na mieru konkrétnym ľuďom z okolia bývalého ministra, konkrétne tých, ktorí stoja za firmami SONAF, akciová spoločnosť, resp. Spectral, ktorí ho vymysleli a hneď ako prví aj svojho času získali zázračne prvú vratku v hodnote 412-tisíc eur. Sú to známe, známe fakty, ale možno stojí za to ich tu zopakovať.
A po druhé je to zákon, ktorý, ako hovorím, nerieši podporu filmovému priemyslu nijakým spôsobom, aj keď sa tvári, že chce naštartovať nejakú ekonomiku filmového priemyslu. Ak by to tak bolo, tak by to už bolo badať dnes, pretože dnes už platí zákon o 20 % vratkách, ale ako sa tento stimul, ak ho mám tak nazvať, odráža v nejakých reálnych ekonomických číslach, či sa nám naozaj nejako zvyšuje zamestnanosť vo filmovom sektore, či máme vyšší výber DPH alebo daň z príjmu, ja neviem, či máme tu viac podnikov, ktoré by vznikli za účelom teda nejakých činností, ktoré súvisia s filmom, to sa povedať, ale vieme už s určitosťou povedať, že 20 % je málo, že im treba dať 33 %. Jediný dôvod - a to je ďalší argument, kvôli ktorému som proti tomuto zákonu - je, že veď to tak majú aj v okolitých krajinách, veď aj inde fungujú takéto stimuly, tak ich, ho musíme mať aj my, to bolo v podstate jediné odôvodnenie, ktoré mal aj pán štátny tajomník, ktorý tu namiesto vás bol minule tento zákon predkladať, resp. ho odôvodňoval. A tento jediný dôvod je aj v dôvodovej správe takpovediac, ale nie je to ničím, ničím podložené a to odôvodnenie je teda, je na veľmi, veľmi slabých nohách.
Takže ja len zopakujem, že ak by ten úžasný akoby efekt z tohoto stimulu mal nastať, tak by sme ho už videli, lebo už nejaký čas proste tie 20 % vratky fungujú, ale ako viem, tak podporených bolo len zopár projektov, boli to viac-menej slovenské projekty, zopakujem, ako prvý získal tento stimul projekt Marco Polo v hodnote vyše 400-tisíc, potom to bol film Hana, 130-tisíc, od toho istého producenta, čiže Spectral, s. r. o., potom to bol jeden slovenský film Nech je svetlo v hodnote 35-tisíc a štyri slovenské seriály: Inšpektor Max, Mária Terézia, Milenky a Sestričky. A to znamená, že tieto stimuly zatiaľ získali projekty alebo majú výšku nejakých 1,3 mil. eur, to znamená, že tým efektom naozaj nie je to, že by sme týmto stimulom priťahovali nejakým významným spôsobom zahraničné produkcie, zahraničné investície, ktoré by sem prišli, avšak tento stimul je porovnateľný so stimulmi do, do iných priemyselných sektorov.
Ak podporujeme niekde automobilový priemysel, tak, samozrejme, že tieto efekty sa snažíme potom nejakým spôsobom merať, avšak vo filmovom priemysle nejakým spôsobom tieto efekty merať nevieme. Neviem o tom, možno inštitút Hodnoty za peniaze už nejaké analýzy pripravuje, ale myslím si, že to tak nie je.
No a ak mám povedať teda za seba, tak mám veľké pochybnosti aj o celom procese, akým sa, akým sa tieto vratky vlastne uplatňujú alebo prideľujú. Nemám úplne presne, čo obnášajú tie vaše pozmeňovacie zákony, z toho vášho výkladu som to úplne presne tak napochytro nepochopila, musím si ich preštudovať, je to pre mňa novinka, ale nemyslím si, nejakým významným spôsobom idete teraz meniť to, ako sa tento systém stransparentní, on je totižto úplne netransparentný, a ak hovoríme o tom, že sedem projektov tieto vratky, už im bolo vlastne, tieto vratky boli pridelené, tak v hre je, je ešte ďalších okolo 30 alebo 35 projektov, a keby sme napočítali všetky tie ich žiadosti, ktoré vlastne, o ktoré, ktorými sa uchádzajú o tieto vratky, tak je to okolo 5,5 mil. eur, čo znamená, že ak je to 5,5 mil. eur, je 20 % z nejakej sumy, tak to znamená, že prehlasujú, že tu na Slovensku týmito svojimi projektami filmovými proste produkciami vyprodukujú alebo preinvestujú 30 mil. eur, z toho 20 % sa im má vrátiť, čiže žiadajú 5,5 mil. naspäť. No ja si myslím, že investícia 30 mil. už musí byť cítiť, aj makroekonomicky musí byť cítiť, ale teda opakujem, som zvedavá, že či ju budeme nejako, nejakým spôsobom merať tieto dopady, a ako budeme cítiť, že tu niekto preinvestoval 30 mil. eur. Vravím, ani pán štátny tajomník to zatiaľ odôvodniť nevedel.
A to, prečo mám pochybnosť o tom, že to celé nejako zaváňa takým lobizmom, je to, že naozaj nemáme kontrolu, nemáme nejakým spôsobom odkontrolované, akým spôsobom tie investície v skutočnosti na tom Slovensku prebiehajú. Jednoducho v tom zákone je to, je to tak, že tie podmienky sú nastavené veľmi vágne, Audiovizuálnemu fondu stačia naozaj len, len administratívny, administratívne úkony, predloženie nejakých faktúr za práce, ktoré tu teda údajne boli, boli urobené.
Ja to zdokumentujem na príklade jednej žiadosti, ktorá je na ďalší projekt, opäť kupodivu od firmy Spectral, s. r. o., Dracula, kde sa požaduje dotácia 800-tisíc eur, to znamená, že ak to má byť 20 % z nejakej sumy, opäť tak to znamená, že len tento jeden projekt by mal na Slovensku preinvestovať 4 mil. eur. V tej žiadosti sa proste deklaruje, že pôjde o 10 dní nakrúcania a 20 dní postprodukcie. Možno opakujem informácie, ktoré som už hovorila na minulej schôdzi, ale naozaj stojí za to si uvedomiť, že, že čo to vlastne je preinvestovať za 10 dní produkcie, resp. nakrúcania a 20 dní post produkcie 4 mil., 4 mil. preinvestovať je dosť. A podľa mojich informácií teda tento projekt už, už sa nakrúcal a priamo od tých ľudí, ktorí teda sa na ňom zúčastnili, viem, že to bolo nie 10, ale možno nejakých 6 dní, z toho 4 dni v Banskej Štiavnici, dva dni na Oravskom hrade a plus teda možno bolo spravených tých 20 dní postprodukcie, ale aj keby sme ako počítali, tak jednoducho tie 4 mil. za tento čas, kedy tu tá produkcia prebiehala, sa dal preinvestovať veľmi ťažko.
Ja som zvedavá na to teda vyúčtovanie, akým spôsobom to bude celé vyúčtované a čo sa tam teda nejak ukáže, ale ako mám zopár známych filmárov aj v Čechách, nielen na Slovensku a zhruba viem, asi koľko stojí jeden nakrúcací deň. A keby sme to naozaj veľmi veľkoryso prešvihli, keby sme si povedali, že jeden nakrúcací deň, no nech stojí 100-tisíc, ale neviem, aký komparz by tom už musel byť a aké veľké kulisy, tak jednoducho 10 nakrúcacích dní, čo teda zatiaľ hovoríme, že bolo ich nejakých 6, tak nech ich je 10, by stálo nejakých milión eur a postprodukcia 20-dňová na takýto film nemôže stáť podľa mojich informácií viac ako radovo nejakých 100-tisíc.
Aj to sme veľmi veľkorysí, už aké efekty by tam museli byť, aby tá postprodukcia, nejaká proste filmová grafika bola používaná za ďalších 3 mil., keď hovoríme, že tá produkcia by stála zhruba milión, pri veľkej veľkorysosti. Ale tie postprodukčné práce ani nemáme kde vytvoriť, pretože na Slovensku ani nie sú takéto štúdiá, ktoré by robili takéto obrovské teda tie postprodukčné, postprodukčné práce, takže ma naozaj zaujíma, že akým spôsobom sa tie 4 mil. vlastne dokážu preinvestovať, a preto tvrdím, dovolím si tvrdiť, že tá kontrola je nedostatočná a transparentnosť poskytovania týchto peňazí takisto. A to, že či to bude 20 alebo 33 % tak to máme nejaké vytiahnuté, vycucané z prsta, ako sa hovorí, a používame to len preto, lebo to majú aj inde, ale to je proste absolútne slabý argument, ten hlavný dôvod, prečo je tento zákon na stole, je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
111.
Pani poslankyňa.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... záujem, konkrétny záujem konkrétnych ľudí a o tom som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
113.
Desať minút už uplynul.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... o tom som presvedčená.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie nie sú reakcie.
Takže, pani poslankyňa Milanová, nech sa páči.