49. schôdza

Ďakujem pekne. Predkladaný návrh zákona je pripravený v nadväznosti na povinnosti transpozície smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, tzv. DAC 6 a implementuje požiadavky určené smernicou.
Cieľom návrhu zákona je zvýšenie daňovej transparentnosti, účinný boj proti nežiaducim cezhraničným daňovým praktikám. Návrh zákona rozširuje existujúci rozsah automatickej výmeny informácií medzi členskými štátmi o novú kategóriu potenciálnej agresívnej daňovej schémy cezhraničným prvkom. Povinnosť podľa informácie sa vzťahuje na sprostredkovateľov a v prípade, že sprostredkovateľ neexistuje alebo je viazaný zákonnou povinnosťou zachovania mlčanlivosti, tak sa povinnosť presúva na používateľa schémy. Sprostredkovateľ viazaný mlčanlivosťou je povinný bezodkladne informovať používateľa o jeho povinnosti a poskytnúť mu všetky informácie o cezhraničnom oznamovaní opatrení, ktoré sú potrebné pre riadne a včasné splnenie daňovej povinnosti. Za nesplnenie povinnosti podľa informácií, podať informáciu uloží daňový úrad povinnej osobe pokutu vo výške 30-tisíc eur, a to aj opakovane. Daňový úrad pri určovaní výšky pokuty bude podliehať na, prihliadať na viaceré skutočnosti, napríklad na hodnotu oznamovaného opatrenia, závažnosť v trvaní protiprávneho stavu alebo následky protiprávneho stavu. Pri nesplnení povinnosti nepeňažnej povahy, oznamovacej povinnosti, bude možné uplatniť sankciu podľa daňového poriadku.
Povinné osoby, sprostredkovatelia alebo používatelia podľa informácie finančnej správy v elektronickom rozsahu, ktorý je zosúladený s požiadavkami smernice, finančná správa zabezpečí automatickú výmenu týchto informácií s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov. V súlade s termínmi určenými smernicou sa účinnosť zákona navrhuje od 1. júla 2020 a prvá automatická výmena týchto informácií sa uskutoční 31. októbra 2020.
Ďakujem pekne a poprosím o podporu návrhu tohto zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1874 z 18. júna 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej spolupráci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu tento zákon schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 464 zo dňa 5. septembra 2019, ústavnoprávny výbor uznesením č. 676 zo dňa 9. septembra 2019.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 472 z 10. septembra 2019. Týmto uznesením ma zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Návrh zákona o dani z príjmov obsahuje opatrenia na podporu, výrobu, zatraktívnenie podmienok malého a stredného podnikania. Ďalej návrh upravuje uplatnenia preddavkov na daň z príjmov a v neposlednom rade obsahuje aj ustanovenia znižujúce administratívne zaťaženie daňovníkov. Takisto je v návrhu obsiahnutá aj transponovaná smernica ATAD s cieľom zamedziť daňovým únikom.
K opatreniam na podporu výroby patrí zvýšenie odpočtu nákladov na výskum a vývoj na 150 % v roku 2019, na 200 % v roku 2020, zvýšenie príspevku zamestnávateľa na ubytovanie z pôvodných 60 eur na 100 eur, podpora elektromobility prostredníctvom zavedenia osobitnej odpisovej skupiny pre elektromobily s dobou odpisovania dva roky, v odstraňovaní podmienky rovnomernosti pri odpočte daňovej straty a predĺženie jej odpočtu na päť rokov.
Ďalej, k opatreniam na podporu malého a stredného podnikania. Zavedenie definície mikrodaňovníka a s ním súvisiace úpravy v zdaňovaní podmienok odpočtu daňovej straty. Účinnosť týchto opatrení sa vzhľadom na poskytnutie dostatočného času na prípravu navrhuje od 1. januára 2021. Tam sa upravuje napríklad odpisovanie hmotného majetku okrem nehnuteľností v ľubovoľnej výške, odstraňovanie podmienky rovnomernosti odpočtu daňovej straty predĺžením odpočtu na 5 rokov a súčasne aj možnosť odpočítať straty až do výšky 100 % základu dane. Čiže to všetko sú veľmi pozitívne opatrenia pre podnikateľov.
K plateniu preddavkov napríklad na daň z príjmov. Zvyšuje sa hranica na neplatenie preddavkov z 2,5-tisíc eur na 5-tisíc eur. Čiže tak isto pozitívne opatrenie pre podnikateľov. K znižovaniu administratívnej záťaže daňovníkov sa zavádza automatická registrácia na daň z príjmov správcom dane, ktorej účinnosť sa vzhľadom na poskytovanie dostatočného času na prípravu navrhuje od 1. januára 2021.
Zavedenie elektronickej komunikácie medzi zamestnancom a zamestnávateľom pri doručovaní potvrdení a dokladov, čiže nebude musieť doručovať originály, ale stačí to poslať mailom.
K boju proti daňovým únikom je vlastne transponovaná smernica ATAD proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.
Ďakujem pekne. Pevne verím, že vás tento návrh zákona osloví a že ho podporíte. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o tom, ako sa prerokoval, aké sú výsledky prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada svojím uznesením č. 1875 z 18. júna 2019 pridelila tento vládny návrh zákona nasledujúcim výborom: samozrejme bol to Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, bol to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Národná rada zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a taktiež určila lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona. Musím konštatovať, že poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona prijali výbory Národnej rady nasledujúce stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť tento návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a to svojím uznesením č. 465 zo dňa 5. septembra a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 677 z 9. septembra. Tretí výbor, výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Takže gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, teda gestorského výboru, hlasovať takto: o bodoch 1 až 28 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená gestorským výborom uznesením, a to č. 473 z 10. septembra 2019. Týmto uznesením ma tento výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Toľko z mojej strany, pán predsedajúci. Ďakujem, skončil som a otvorte, prosím, rozpravu v rámci druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pri predkladaní tohto zákona sme mali možnosť rozprávať sa s viacerými ľuďmi od lesníkov cez ochranárov a ďalších, pre ktorých je príroda a les dennodennou súčasťou života. Mnohí z nás, verím, že všetkým poslancom a poslankýň ochrana prírody leží na srdci. Len môj pocit z diskusií, ktoré prebiehajú na sociálnych sieťach, je taký, že ľudia častokrát pre strom nevidia les. Sama som nevedela, ako sa mám k tejto diskusii postaviť, ale po štúdiu predloženého návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny som si položila základné otázky, a to:
Pomôže táto novela zákona o ochrane nášho prírodného národného dedičstva, ochrane prírody a lesa, ktorý je tak hlboko spätý s tradíciou našej krajiny? Prvá otázka.
Druhá. Ublíži tento zákon alebo prijatie tohto zákona niekomu ekonomicky?
Tretia otázka, ktorú som si položila, bola, čo sa stane, ak dôsledkom, akým dôsledkom budeme čeliť, ak tento návrh neschválime?
Tak ja som si našla odpoveď na mnou položené otázky asi takto. Na prvú otázku, dneska máme návrh na stole, je to kompromis a som presvedčená, že je to dobrý kompromis, a som presvedčená o tom, že posunie ochranu našich lesov o značný krok dopredu. To hovorím zodpovedne po tom, ako som si vypočula množstvo požiadaviek aj zo strany ochranárov, lesníkov, vlastníkov lesov, či verejnosti, tak odbornej, ako i laickej. Každá z týchto skupín by vedela predstaviť tú alebo onú formuláciu prísnejšie, niekto mäkšie, niekto práve ešte tvrdšie. A práve to ma utvrdilo v tom, že výsledok, ktorý pán minister tu má pripravený a predložil, je naozaj dobrý, má, s realistickým výsledkom, ku ktorému viedli mesiace diskusií, a ako viem, aj možno ostré hádky. Preto som presvedčená o tom, že prijatím tohto návrhu, kolegovia, urobíme ten základný a nevyhnutný krok, krok, ktorý nás, verejnosť a lesníkov vyvedie z toho bludného kruhu dlhoročných diskusii, obviňovaní sa a vytvoríme ten nevyhnutný, a na to sme tu, legislatívny rámec, ktorý umožní konečne reálne robiť niečo pre záchranu našich chránených území, predovšetkým národných parkov.
Ekonomická otázka, moja druhá otázka. Na túto otázku mám nasledujúcu odpoveď. Napriek tomu, že existujú silné obavy medzi lesníkmi a je potrebné mať na zreteli, že zákon nebude mať negatívny dopad ekonomický, mnohé informácie, ktoré sa aj v posledných dňoch objavili, sú zavádzajúce a aj nepravdivé. Verím, že pri nasledujúcich číslach budete so mnou súhlasiť.
Podľa Zelenej správy za rok 2018, ktorú vláda schválila minulý týždeň, máme na Slovensku celkovo zhruba 2 milióny hektárov lesa. Rozloha všetkých slovenských národných parkov, z ktorých každý je výnimočný, nielen v rámci Slovenska, ale aj v rámci Európy, je aj, dokonca aj sveta, približne 320-tisíc hektárov, ale z toho je menej ako 80 % lesných pozemkov. Takže nerozumiem celkom dobre niektorým obavám, nakoľko hlavným cieľom je ochrániť predovšetkým tie lesy, ktoré nepredstavujú ani 15 % celkovej rozlohy lesných pozemkov Slovenskej republiky. Myslím si a som presvedčená, že je našou povinnosťou prijať tento zákon a dať konečne jasne najavo, že národné parky, kde tak mnohí radi trávime voľné chvíle, sú tu primárne pre, preto boli vyhlásené teda primárne národnými parkami, a je to na ochranu nášho dedičstva, na ochranu vzácnej biodiverzity a nie primárne miestom, kde sa máme pozerať na ekonomické výsledky a na hospodársky zisk. Zvyšných viac ako 1 700 000 hektárov je stále dostatočným priestorom na zabezpečenie plne funkčného a prosperujúceho lesníctva či drevárskeho priemyslu.
Na tejto schôdzi máme na stole aj návrh novely zákona o lesoch a oba tieto zákony, po ich prijatí môžu zásadným spôsobom posunúť kvalitu hospodárenia v našich lesoch. Z hľadiska zákona o ochrane prírody som presvedčená o tom, že je našou povinnosťou predložený návrh zákona o ochrane prírody a tým nedopustiť ďalšie pustošenie národných parkov Slovenska.
Dovoľte mi tu, na tomto mieste povedať, že toto je unikátna šanca ukázať aj za nás, že jak to s ochranou životného prostredia myslíme vážne a nesmieme pripustiť, aby sa táto téma stala čisto politickým divadlom, či reflexiou na záujmy niektorých jednotlivcov.
A čo sa stane, ak novelu neschválime? Nič. Momentálne na stole neexistuje a nie je žiadna iná alternatíva, ktorý by dokázala priniesť to, čo v ochrane lesov a prírody potrebujeme, alebo sme potrebovali už oveľa skôr. A preto naše rozhodnutie posunúť sa vpred nesmieme odkladať. Nielen preto, že je tu odôvodnená sťažnosť zo strany Európskej komisie, ale preto, že sami vidíme, verejnosť vrátane niektorých lesníkov na to už v poslednom období naozaj výrazne poukazuje, že súčasný stav ochrany predovšetkým národných parkov je nedostatočný.
Tento týždeň boli komunikované aj výsledky prieskumu agentúry AKO k podielu bezzásahových území v národných parkov a hovoria jasnou rečou. Podľa takmer každého tretieho obyvateľa by výmera bezzásahových území mala dosahovať polovicu rozlohy každého národného parku. A každý piaty obyvateľ považuje za primeranú až 75-percentnú výmeru bez zásahu. Čo to odkazuje lesníkom? - pýtam sa. Alebo nie? Verejnosť vidí príležitosť v bezzásahu v prírode a nie v lesníkoch, ktorí desaťročia hospodárili v lesoch. To hovorí veľa o tom, ako pristupujeme k lesom v súčasnosti a nerešpektujeme princípy, ktoré ctili naši otcovia.
Koľkí zo súčasných lesníkov môžu hrdo ukázať les svojim deťom bez toho, aby sa nehanbili pred svojimi otcami? Veľmi málo. A to naozaj nie je chyba ochranárov či verejnosti. Lesníctvo, ktoré si chce zachovať svoju tvár, česť a hrdosť, sa musí pozrieť do zrkadla. Predložený návrh zákona o ochrane prírody je jedným z krokov k sebareflexii našich lesníkov, nakoľko súčasná cesta hospodárenia nevedie nikam.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetci, ktorí tu dnes sedíme a nie sme lesníkmi či ochranári, musíme pristúpiť k hlasovaniu návrhu zákona s plnou zodpovednosťou. Nie je to len otázka toho, koľko miliónov eur bude stáť prípadné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, že nemáme dostatočne zabezpečenú ochranu tých najvzácnejších území nielen z nášho národného hľadiska, ale v európskom meradle, že si nesplníme ustanovenia povinnosti vyplývajúceho z členstva v EÚ. Na túto otázku budeme musieť odpovedať, budú musieť odpovedať aj naši zástupcovia v Európskom parlamente a mnohí z nich práve z opozičných strán. Za rovnako, ba dokonca ešte za závažnejšie považujem nutnosť uvedomiť si, že neprijatím novely podporíme pokračovanie súčasných postupov pri hospodárení v lesoch, vrátane v chránených územiach, kde už zo samotného názvu je jasné, že hlavným zmyslom, poslaním a cieľom je práve ochrana týchto území.
Podporíme pokračovanie cesty, ktorá prinesie nevyčísliteľné a trvalé škody pre nás všetkých a pre naše deti?
Tento návrh zákona je samozrejme vnímaný ako koaličný návrh vlády, avšak príroda sa nebude týkať a nebude pýtať na našu politickú príslušnosť, osobné preferencie či záujmy. Odmení alebo potrestá nás za naše rozhodnutie bez ohľadu na politické tričká.
Preto verím, že dnes s plnou vážnosťou a zodpovednosťou, múdrosťou podporíte tento predložený návrh zákona o ochrane prírody a krajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, naozaj máte pravdu, ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý sa dlho prerokoval, avšak pravdu si musíme povedať jasne do očí. Dnes nikto nevie, v akej podobe vlastne tento zákon máme tuná na hlasovanie a na prerokovanie v Národnej rade, pretože mal 119 bodov pozmeňujúcich návrhov, 15 strán pripomienok odboru legislatívy a aproximácie práva. A to množstvo nedostatkov, ktoré samotný odbor Národnej rady poukázal na tento zákon, poukazuje na to, že je naozaj, žiaľ, musím to tak povedať, nekvalitne pripravený.
Najväčšiu výtku, ktorú, ktorú mám, je to, že vlastne splnomocňuje, dáva bianko šek ministerstvu na vykonávací predpis, ktorý nie je, nebol súčasťou pripomienkovacieho konania, nebol ani súčasťou materiálov, ktoré sme dostali do Národnej rady, a vlastne nikto nevie, v akom procese sa bude robiť posudzovanie tých dopadov na naturovské územia. Nikto nevie, aké osoby to budú, nikto nevie a vlastne ja sa domnievam a som presvedčená, že týmto, ako je to napísané, je vylúčená verejnosť z možnosti pripomienkovať tieto stanoviská k dopadom na chránené územia.
Bude to mať negatívny dopad aj pre ochranárov, ktorí na jednej strane si myslia, že super, ale na druhej strane môže to byť aj úplne katastrofa, pretože je tu veľký priestor na korupciu, kde práve, naopak, zase tie vyjadrenia môžu byť aj také, že nič sa nedeje a nikto sa nedomôže pravdy, pretože nebude možnosť sa napr. k takémuto stanovisku odvolať.
Takéto vystavenie bianko šeku je veľké, veľké riziko pre ochranu prírody, a pre to, pre tie najcennejšie územia, ktorých sa to týka, sú to tie naturovské územia.

Ďakujem za pripomienku, ale neboli veľmi k môjmu vystúpeniu, ale boli to otázky, ktoré ja si myslím, že pán minister už jasne zodpovedal aj v médiách, aj vo svojich vystúpeniach, aj v prvom čítaní. Ale ak sa nájde ešte otázka, ktorá nebola zodpovedaná, tak je tu priestor, pán minister určite zodpovie a vysvetlí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa trošku vyjadril k predloženému návrhu zákona. Vidíme, že bolo to, už toho povedané aj málo, aj veľa. Hovorili sme už aj o medveďoch, o všetkom možnom. Myslím si, že tak by mala prebiehať debata, aby to nebolo spláchnuté behom dvoch minút, celý zákon, ako sme to videli pred desiatimi minútami, že sedem zákonov nám prešlo za trištvrte hodiny, a potom sa nestihli dostaviť poslanci. A zisťujeme, že áno, je to na nás, mali sme tú možnosť, že byť. Takže beriem to takto, že áno, kto bol, bol, kto nebol, žiaľ, je to takto.
Takže, pán minister, ja som už aj na našom výbore hovoril, že prakticky ochrana životného prostredia si má vyžadovať plné nasadenie. A ako som už povedal aj vo faktickej poznámke, nechceme skončiť ako Egypt alebo Mezopotámia, to znamená, že správajme sa k rezortu zodpovedne. To, čo som aj pochválil, resp. uznal, že čo bolo tam v tejto alebo čo je v tejto novele nanovo, ja ako ornitológ som rád, že ste tam dali aj poškodzovanie a usmrcovanie, teda nie iba zabitie, ale aj usmrcovanie a zranenie živočíchov, resp. vtákov, ktorí sadajú na stĺpy smrti. Tak som rád, že aspoň toto sa tam teraz dostalo, že aj to bude sankciou pre príslušné nejaké tie, tých vlastníkov, tých rozvodových sietí, tuná to majú.
V tom treťom stupni ochrany prírody sa zakazuje používať iný spôsob hospodárenia ako prírode blízke hospodárenie. Myslím si, že každý súdny človek, ktorý chce mať túto krajinu, aby nejako vyzerala aj pre našu generáciu, nemôže voči prírode blízkemu hospodáreniu v lesoch nič namietať. Stromy nás nepotrebujú, my potrebujeme stromy. Takže myslím si, že toto je tiež jedna z dobrých počinov.
Chcem sa opýtať znovu na tú extenzivitu obrábania v chránených územiach trvalých trávnych porastov, kde sa píše, že rozorávanie alebo inak ich odstraňovať, sa to zakazuje. To znamená, aby sme to prepojili aj s našimi poľnohospodármi, že to je ten extenzívny spôsob využívania trvalých trávnych porastov, neintenzívny, kde po piatich rokoch by sme mali obnoviť ten porast, a potom zisťujeme, že sme v tretej ochrane, tak tam by sme to nemali, v treťom stupni. Takže myslím, že toto by som chcel, aby sa to možnože stopercentne dostalo aj do krvi našich agropodnikateľov, ktorí podnikajú na takýchto plochách.
Stráž prírody, aj tej by som sa chcel aspoň trošku dotknúť, pretože to sú ti naši buď profesionáli, alebo dobrovoľníci. To neni státisíce ľudí, sú to desiatky ľudí, ktorí fungujú, a ja som svojho času tu predkladal aj novelu zákona, to už je teda asi dosť dávno, asi nejakých šesť rokov, kde sme sa zastali aj tejto skupiny ochrancov prírody, stráže prírody. Máme aj rybnú stráž alebo poľnú stráž a máme tu aj stráž prírody. A ja by som bol veľmi rád, keby sme im dali tú vážnosť, aká sa im má dostať. Sú tam veľmi krásne popisy, čo všecko môžu, aké môžu donucovacie prostriedky, aké majú právomoci. Ale ja by som sa chcel opýtať, ako sú vybavení týmito prostriedkami a aké majú rovnošaty a ďalšie veci, MTZ, ako sa niekedy hovorilo, pretože viem, že s tým sú stále problémy, ak majú ísť do terénu. Tak keď, pán minister, by ste vedeli aj národu slovenskému k tejto oblasti niečo povedať, alebo cez vašich, vaše kolegyne a kolegov, aby povedali, ako je tam to. Lebo viem, že pred nejakým tými piatimi rokmi to bola veľká nejaká takáto, po našom, skarha na túto vec, že prakticky sa nemôžu domôcť svojho vybavenia, aké by mali mať, keď si porovnávajú s inými strážami prírody v iných členských štátoch.
Jednu vec musím ešte povedať, a síce, že pri tých, stráže prírody, dávate kompetenciu z okresných, teda sídla, z okresných úradov v sídle kraja na organizáciu ochrany prírody. Myslím, že však by to malo byť, že oni by to mali, takže toto beriem, že okej, dá sa to, lebo tento by mal vedieť a byť najbližšie k nim.
Chcem sa opýtať a budem sa znovu pýtať, prečo tých, ten väčší počet vlastníkov pozemkov, že ich oznamujeme iba verejnou vyhláškou, že neni tam určený ten počet koľko alebo ako. Je to v rozpore, pretože v jednom zákone, aj v zákone o lesoch máme 20, u nás v zákone o pozemkoch máme zase 50 účastníkov a vlastníkov konania. Tak sa pýtam, že u vás to je ten väčší počet, v zákone to nemáte vyšpecifikované, tak bol by som rád, keby ste tam povedali, aká cifra tam bude. Ja by som bol, ja by som bol rád, keby tam bola tá cifra minimálne 50, keď nie viacej, lebo toto už je nejaký obnos tých podľa mňa ľudí, ktorí teda môžu byť ako viac-menej oslovení už cez tú verejnú vyhlášku. Hovoríme, že to asi chceme chrániť poštovné, aby sme nemali väčšie náklady, ale mne sa zdá, že každý vlastník by mal, aj napriek tomu, že dáte tam aj nejakú tú cifru, mal by byť priamo oslovený tou listinou alebo tým rozhodnutím, pretože sa hovorí o jeho vlastníctve.
A nehnevajte sa, a to poviem, čo budem citovať kolegu Muňka, ktorý to už niekoľkokrát, aj kolegyňa Zemanová to môže potvrdiť, na výbore povedal, že my sme začali ochraňovať prírodu cez užívateľov, nie cez vlastníkov a sme povyhlasovali chránené územia, kde vlastníci ani o tom nevedia, že to majú v chránenom území. A teraz máme kopu žalôb, aby náhrada škody za obmedzenie hospodárenia prichádzala, ktorá samozrejme, že neprichádza. Ako sme sa dozvedeli aj na výbore, iba 24 % čerpáme z eurofondov, ktoré na túto položku môžu byť čerpané. Takže myslím si, že, pán minister, aj tu je nejaká rezerva, ktorú by sme mohli nejakým spôsobom využiť.
Pýtam sa, v § 72 hovoríme o spôsobilosti na toho, stráže teda prírody, že mali sme tam zdravotne a fyzicky spôsobilá, a my sme teraz dali, že psychicky a fyzicky spôsobilá. Tak myslím, že zdravotne to je psychicky, takže neviem, prečo to bolo až tak oklieštené, že mne sa zdá, že to zdravotne a fyzicky, myslím, že to bola lepšia formulácia. Takže chcel by som, keby ste náhodou aj na toto mi vedeli odpovedať.
Potom by som sa chcel opýtať znovu na to isté a budem sa to pýtať stále, z akého portfólia, keď jeden z dôvodov na zámenu, teda na vysporiadanie tých ukrátených a ukrivdených vlastníkov je aj možnosť zámeny, z akého portfólia pôdy vychádzate? Keď hovoríme, že máme 2 milióny hektárov lesa, tak resp. Lesy Slovenskej republiky obhospodarujú asi 900-tisíc, neberte ma za slovo, a z toho asi 200-tisíc majú neodovzdaných. Tak dajme tomu 700-, 800-tisíc je v Lesoch Slovenskej republiky, štátny podnik. Tak sa pýtam, či ak chceme, aby vlastníkom pozemkov pod chráneným územím bol štát, a verím, že to chceme, lebo takto vlastník má diktovať, čo tam má byť, tak či máme to portfólium toho badžetu z tých 700-tisíc hektárov, alebo či iba zo Slovenského pozemkového fondu, kde je iba nejakých 50-tisíc hektárov, a tam sú väčšinou tie urbárske lesné podiely. A čo im vlastne ponúkame tým, na tú zámenu, tým vlastníkom, lebo zdá sa mi, že toto nám tu veľmi absentuje a neni to v súlade, by som povedal, s európskou judikatúrou.
A teraz by som, samozrejme, dám aj pozmeňujúci návrh, ale chcel by som sa ešte vyjadriť a dať návrh, pretože je tam ešte viacej nezrovnalostí, pán spravodajca, aby sme podľa § 83 nepokračovali v rokovaní o tom bode programu. Takže toto navrhujem. A odložiť rokovanie až do splnenia podmienky, že 24 hodín pred rokovaním a hlasovaním by sme mali mať všecky podklady k tomu, o čom sa bude hlasovať.
Aj na výbore bolo nám kolegom Zsoltom Simonom spomenuté, že viac-menej tento zákon je reakciou na infringement, ktorý prišiel z Bruselu, a prakticky o tomto infringemente sme dodneska ani poslanci nevedeli, či novela tohto zákona, ten infringement úplne pokryje alebo nepokryje vôbec. Takže chcem sa, tiež dať návrh spravodajcovi, že pred záverečným hlasovaním, aby sme poslali na notifikáciu túto novelu zákona do Bruselu, či vlastne sme splnili možnosť úplne tento infringement poriešiť cez túto novelu. Veľa vecí sa chce, ale keď príde na lámanie chleba, tak zisťujeme, že sme nedôslední, a potom to aj štyrikrát, ako aj vy ste sám, pán minister, v úvode povedali, že na tretíkrát, na štvrtýkrát, že musíme to nejakým spôsobom implementovať. Takže toto by som tiež navrhol.
Dávam jeden pozmeňujúci návrh, ktorý dávame s kolegyňou Zemanovou. A keď dovolíte, tak ho prečítam aj s odôvodnením. Takže pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1523).
V čl. I bod 78 znie:
"78. V § 47 ods. 4 písmeno e) znie:
"e) ak výrub mimo zastavaného územia obce nariadi orgán štátnej správy podľa osobitných predpisov, 78)".
A to je poznámka pod čiarou k odkazu 78, znie:
"78) Napríklad zákon č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 405/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.".".
Je to vlastne o tom, aby správca a vlastník pozemku mohol rozhodovať aj v tých veciach, kde prakticky dochádza obec, sa o svoju verejnú zeleň musí starať, ošetruje, udržiava, čo vynakladá na to aj nemalé finančné prostriedky a pokiaľ sa nepostupuje podľa zákona § 47 ods. 4 písm. e), obec nerozhoduje o výruboch drevín, ktoré napr. idú podľa cestného zákona. Takže chceme, aby aj toto tam bolo pojaté, a preto dávame túto novelu zákona.
Ďakujem pekne. Takže končím, stále žime tak, to nám odkazujú predkovia, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie, Martin. Všetci vidíme, čomu čelí naša príroda dnes a väčšina z nás si želá, aby sme mali konečne silný nástroj na obranu našej prírody. Verte mi, že aj ja si prajem to isté. Tento zákon je ale ako keby poslali armádu bojovať, ale do rúk im dali iba drevené palice. Štátna ochrana prírody síce týmto zákonom dostáva viac kompetencií pre ochranu prírody, ale nikto presne nehovorí, čo a ako majú robiť, aké majú na to právomoci. Zopakujem, že zákon sa odvoláva na vyhlášky, ktorých znenie nie je ani náznakom známe. Takáto neistota vytvára priestor na korupciu a rôzne výnimky, s ktorými máme neblahé skúsenosti všetci. Vytvára neistotu pre ochranu prírody, ale aj pre vlastníkov pôdy v chránených územiach.
Aj my v SaS sme za poriadne riešenie a v tomto konkrétnom prípade za to, aby sa zákon pripravil poriadne a konkrétne zadefinoval nástroje, akými bude ŠOP bojovať za ochranu prírody. Jedno z riešení predkladáme aj teraz do parlamentu, a síce, aby celá agenda lesného hospodárstva bola presunutá pod rezort životného prostredia. A tento konflikt rezortov musí už navždy skončiť.
Martin, ďakujem aj za predloženie nášho spoločného návrhu na záchranu stromov v zastavanom území. Ide o ochranu klímy a zlepšenia životného prostredia v zastavanom území a verím, že keď som o tom hovorila vo výbore, že vôľa bola tento pozmeňovací návrh prijať, tak sa pripájam k tvojim slovám a teda keď už má byť tento zákon prijatý, tak nech urobí dobro aspoň pre stromy v zastavanom území miest a obcí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, aj za tvoju ochotu a spoluprácu. V plnej miere podporujem tvoje procedurálne návrhy podľa rokovacieho poriadku § 83 nepokračovať v rokovaní, resp. druhý, odložiť rokovanie a to do termínu splnenia § 25. Paragraf 25 totiž hovorí, že poslanci majú 24 hodín pred začatím rozpravy doručené všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne inak. Národná rada inak nerozhodla. Na výbore sme viacerí poslanci žiadali. Ja osobne nad rámec aj výboru som sa obrátil aj na ministerstvo zahraničných vecí, aby sme dostali infringement. Tento infringement nám nebol dodaný. Preto si myslím, že dnes rokovať o tomto materiáli je v rozpore s § 25.
Prepáčte mi, že to poviem, ale zvrchovaný parlament Slovenskej republiky, zástupcovia občanov, ktorí sem boli zvolení hlasmi občanov, dnes im ministerstvo a vláda hovorí, že máme rozhodnúť o zákone a prijať bez toho, aby sme vedeli, čo je v infringemente, aké výhrady nám kladie Brusel. Nie som si presvedčený, že toto je správny postup, a preto v plnej miere podporujem tie procedurálne návrhy, čo, pán kolega, si dal. Ako hrdý Andrej Danko bude skákať tak, ako úradník v Bruseli bude pískať. A bez toho, a ešte mu aj je odopreté, aby to mohol prečítať, alebo ktokoľvek z nás, aj keď sme to chceli. Prepáčte, toto nie je o tom, že táto Národná rada je svojprávna, ale skôr, že sa má správať ako cvičené opičky.