49. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Dúfam, že teraz ma hlavne pán Jarjabek bude počuť, lebo minule to nebolo možné vzhľadom na ruch v sále.
Pán poslanec hovoril, že je dobré, že o tejto téme aspoň diskutujeme. No ja sa trochu obávam, že ten spôsob, akým o tejto téme diskutujeme, dobrý nie je. neprispieva k zlepšeniu legislatívneho prostredia pre médiá, a teda nie je to odborná diskusia, aká by asi mala predchádzať, predchádzať zmenám mediálnej legislatívy. Je to diskusia vyložene politická, čo je, samozrejme, že legitímne. Politická diskusia patrí do parlamentu a poslanci sú politici, tak môžu, môžu nanášať aj politické podnety, ale netvárme sa, že je to, že je to výsledok nejakej odbornej diskusie. Bol do parlamentu predložený návrh zákona v čase, navyše v čase, keď, a to, myslím, kolegyňa Kačšáková spomenula, na ministerstve kultúry a v odborných kruhoch prebiehajú diskusie o zmene tlačového zákona, o nejakej rozsiahlejšej úprave, úprave tlačového zákona a v rámci toho sa mohli aj tieto témy vydiskutovať.
Nie je mi jasné, v čom by teda naozaj mala spočívať tá, tá ústavná nerovnosť. Lebo to právo na odpoveď, resp. výnimka z práva na odpoveď sa týka iba politickej činnosti politikov, čiže niečoho, čo iní, iní občania nemajú, a iné osobnostné práva politikov sú chránené, rovnako ako osobnostné práva iných občanov. Čiže ja tam žiadnu nerovnosť nevidím, a teda ak je nejaká analýza, tak to by ma naozaj zaujímalo.
A moja otázka, ktorá doteraz nebola zodpovedaná, prečo ste s tým neprišli skôr. Však mali ste tu jednofarebnú vládu.

Pán poslanec Jarjabek.

Môžem? Pardon.
Pani Kaščákovej za seba môžem povedať, sporíme sa tuná o tom, ja citujem zase len právnikov v rámci toho § 19. Ja som neni právnik. A je to, ja chápem, že je pre vás istým spôsobom veľmi hlúpe, že vás upozorňujem na to, čo je napísané v ústave, a vy to tam ako právnik nevidíte, pán Baránik, ja to chápem. Ale ja si nemôžem pomôcť, ja sa tiež opieram o právne názory právnikov, ktoré mám dokonca na papieri. A ešte pán Dostál hovorí to isté, ja za to nemôžem. Kolega Číž by mi dal v tejto chvíli za pravdu, ale, bohužiaľ, tu nie je, on je právnik.
Čiže ak máte pocit, že ste jediný právnik, pán Baránik, v tejto republike, ktorého názor nie je rešpektovaný a to je tá chyba, no tak potom je to váš názor, ale dúfam, že nie právny.
No a to hovorím, argumentovať ďalej článkom 19 ústavy je asi v tejto chvíli zbytočné, lebo asi by o tom mali pohovoriť viacej právnici.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, včera som v prvej časti rozpravy uviedol príklad z jednej besedy za okrúhlym stolom v Bratislave na tému: právo na odpoveď. Stručne si ho dovolím zopakovať, keďže včera večer tu bolo pomenej poslancov, lebo naozaj stojí to za to a je to výpovedné.
Na besede za okrúhlym stolom poslanci parlamentu, mediálny právnik, predsedníčka samoregulačnej tlačovej rady, zástupca ministerstva kultúry, novinárska a laická verejnosť. Upozorním z tejto besedy len na dve otázky, ktoré tam zazneli, a najmä na odpovede na tieto otázky.
Prvá otázka, ktorá zaznela, bola: "Čo je základným poslaním novinára?"
Spontánna odpoveď predsedníčky tlačovej rady: "Poslaním novinára je kritizovať vládu."
Aby sme všetci vedeli, podľa tohto názoru odborníčky na novinárstvo a predsedníčky inštitútu, ktorý ma dohliadať na etiku žurnalistiky, novinár má prvoradé poslanie kritizovať vládu.
Dovolil som si preto pragmatickú, obyčajnú otázku: "Nie je náhodou prvoradou úlohou a poslaním novinára informovať verejnosť o všetkom aktuálnom, čo sa deje doma a v zahraničí?" Následne môže byť súčasťou novinárskej práce aj sledovanie a hodnotenie činnosti vlády. Prečo hneď a priori kritika? Prosím, nech bude aj kritika, ale predsa hocijaká vláda hocijakej farby, hocijakého politického trička robí aj niečo dobré, nielen zlé, vari, azda, hádam.
Nie je preto korektnejšia formulácia "informovanie o činnosti vlády a hodnotenie jej výsledkov"? Samozrejme, hodnotiť o kritike znamená v našich pomeroch hovoriť o negatívach. Takto nastavené vnímanie žurnalistiky a jeho poslania považujem za jednoducho scestné.
Druhý príklad z besedy pri okrúhlom stole.
Otázka moderátora: "Čo je vlastne sloboda novinára?"
Odpovede sa chopil právnik. Podotýkam, právnik, mediálny právnik.
Podľa mediálneho právnika: "Sloboda novinára je právo klásť kritické, provokatívne a poburujúce otázky."
Kde to dotyčný pán mediálny právnik nabral, vraj je to v mediálnej legislatíve. A keď som sa spýtal kde, v akom paragrafe, na to si už spomenúť nevedel.
Existuje jedno úplne bazálne a všeplatné novinárske pravidlo: "Hlúpa otázka, hlúpa odpoveď." Táto logika platí aj vo vzťahu poburujúca otázka, poburujúca alebo v lepšom prípade žiadna odpoveď. Kam teda môže smerovať dialóg začatý poburujúcou otázkou a poburujúcou odpoveďou? K ničomu konštruktívnemu, iba ku konfliktu a vyhroteným emóciám.
Ak toto má byť výsledok práce novinára, teda vyvolať emócie, vášne, konflikt a nevraživosť, pýtam sa, kto je na to zvedavý a komu to pomôže? Jedine médiám, ktorým to na chvíľu zvýši sledovanosť a môžu za viac peňazí predávať reklamu. Samozrejme, dopláca na to občan, ktorému médiá namiesto užitočných informácií servírujú nepotrebné, zbytočné a často aj traumatizujúce hlúposti.
Včera tu zazneli aj slová, že politik ako verejný činiteľ musí zniesť vyššiu mieru kritiky ako iný občan. Ja sa pýtam - prečo? Na základe Ústavy Slovenskej republiky sme si všetci rovní a má to tak byť aj v rovine práv, aj v rovine povinností. Prečo by mal človek trpieť väčšiu ujmu na vlastnej cti a ľudskej dôstojnosti len preto, že ho vo voľbách ľudia zvolili a zaoberá sa politikou? Netvrdím, že nemá byť pod drobnohľadom verejnosti a médií. Ale samotná skutočnosť, že sa zaoberá politikou, predsa nemôže mať za následok, že bude musieť znášať útoky na svoju osobnú, profesionálnu česť alebo ľudskú dôstojnosť bez toho, aby mal možnosť sa brániť.
Zaznelo tu včera obľúbené opozičné slovo "náhubkový zákon". V čom je tento náhubkový zákon? V čom spočíva? Veď nič neobmedzuje, vonkoncom nie slobodu novinárov. Iba zdôrazňuje, že sloboda môže existovať jedine ruka v ruke so zodpovednosťou. Môžem písať a uverejniť, čo len chcem, ale musím si byť vedomý toho, že čokoľvek napíšem, nesiem za to aj plnú zodpovednosť, profesionálnu aj právnu.
A ešte niečo dôležité. Novinári, samozrejme, môžu a aj píšu o politike. Ale novinári by nemali politiku robiť. Novinár má informovať, samozrejme, aj kriticky, ale s úctou k prezumpcii neviny a rešpektom k dôstojnosti človeka. Polícia má vyšetrovať, prokuratúra má obviniť a súdy majú súdiť. Médiá majú o všetkom korektne aj kriticky, ale pritom objektívne, vyvážene a nestranne informovať. Ak systém bude fungovať na tomto základe, ak sa bude dodržiavať etika v žurnalistike, aj v politike, samozrejme, tak nebude treba riešiť ani právo na opravu, ani právo na odpoveď a nebude nutná ani parlamentná, ani žiadna mimoparlamentná diskusia na túto tému. Jednoducho nastolí sa rovnováha medzi všetkými spomínanými zložkami, médiami, politikou, políciou, súdmi, a ľudia si konečne na základe objektívnych faktických informácií budú môcť sami a zodpovedne tvoriť vlastné názory. Nebudú odkázaní kupovať názory médií a ich vlastníkov, ktorí v súčasnosti radi poťahujú nitkami a snažia sa ovplyvňovať a manipulovať verejnú mienku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Sedem faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Farkašovský, no tak vy ste tu tiež polemizovali s niekým, kto tu nie je prítomný. Pána poslanca Jarjabka pred chvíľou vyrušilo, že tu pani poslankyňa Kaščáková hovorila niečo o pánovi poslancovi Čížovi. Tak nemenovaná predstaviteľka novinárskej organizácie na otázku, že čo je poslaním novinára, podľa vás povedala, že kritizovať vládu, čo sa vám nezdá, lebo je poslaním novinára podľa vás informovať. Podľa mňa to, ako vy pristupujete k tomuto vyjadreniu, je úplne vytrhnuté z kontextu. Samozrejme, že športová žurnalistika nemá za poslanie kritizovať vládu, ale novinárčina a novinári, médiá, ktorí píšu alebo informujú o politike, samozrejme, že majú politike poskytovať kritickú spätnú väzbu. Samozrejme, že to robia aj prostredníctvom informovania, aj prostredníctvom komentovania. Preto názor, že malo byť poslaním kritizovať vládu, je úplne, úplne legitímny. Majú, samozrejme, kritizovať aj opozíciu, keď niečo, niečo zle urobí. Ale keď opozičný poslanec niečo zle urobí, tak to môže byť nejaký nešťastný výrok. Keď vláda niečo zle robí, tak to má dopady, reálne dopady na životy ľudí.
Rovnako nerozumiem tomu vášho pozastaveniu sa nad vyjadrením, že sloboda je právo klásť kritické aj poburujúce otázky. Veď, samozrejme, že to nie je jediná vec, ktorá sa týka činnosti médií, ale keď hovoríme o slobode, tak má to, hovoríme o hraniciach a tá debata o hraniciach slobody prejavu je podľa mňa legitímna. Ale na to, aby sme, aby novinári prepisovali nejaké tlačové vyhlásenia ministerstiev, tak na to slobodu nepotrebujú, to nikomu nevadí. Keď sa bavíme o slobode, tak sa musíme baviť, samozrejme, aj o tých kritických a neraz aj poburujúcich názoroch.

Pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem pekne. Pán Farkašovský, viete čo, ja vám to hovorím opakovane a poviem vám to aj dnes a možnože aj tak trošku tvrdšie ako inokedy. Ja už mám dosť tej vašej nemastnosti a neslanosti. Lebo vy pri každom jednom vašom vystúpení to hráte tak na také obidve strany, že ten novinár vlastne nemá byť vlastne ani mastný, ani slaný, on má len tak ako nenápadne informovať, nesmie kritizovať.
No, v prvom rade novinár je tu nato, aby poukazoval na nešváry, ktoré, ktoré, na ktoré získa nejaké indície. Novinár, ak je investigatívny, dobrý novinár a pracuje v zmysle nejakých novinárskych zásad, nejakej kvalitnej žurnalistiky, tak s informáciami, ktoré má, vždy nakladá tak, aby ich mohol poskytnúť spôsobom, že si za nimi potom stojí. Toto robil napríklad Ján Kuciak.
Prosím vás, nezabúdajme na to, že, že za desať rokov, čo ste tu vládli, vaša vláda, vy ste mali zariadiť, aby sa tu novinári nemuseli báť písať. Toto je, toto je vaša hlavná úloha, ktorú ste mali splniť a ktorú ste si nesplnili.
Proste výsledkom toho marazmu, ktorý je tu v politike, a toho, že na niektoré podstatné indície, ktoré poukazujú na podozrenia z korupcie a rozkrádačky, tu novinári poukázali a zaplatili za to svojím životom, tak to je výsledkom toho, že tu teda asi niečo nefunguje, preboha živého. A povedzme si to už konečne otvorene. A žiadne také hry na nejakú objektívnosť, nemastnosť, neslanosť tu nehrajme, pretože toto naozaj nie je úloha novinára.