49. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedala pár slov k tomuto návrhu zákona. Nie je to úplne téma, ktorej sa venujem, ale práve preto, že sociálny výbor je gestorským výborom, tak si považujem za správne už pri posunutí prípadom do prvého, z prvého do druhého čítania pri toto zákone ustriehnuť isté legislatívne a odborné náležitosti.
Ja som komunikovala pri téme tohto zákona jednak s predkladateľmi, včera sme si vydiskutovávali niektoré odborné otázky k tejto téme. Kontaktovali som aj ministerstvo práce, konkrétne som si vyžiadala stanovisko zo sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, takisto som si vyžiadala stanovisko zo sekcie práce i zo sekcie sociálnej a rodinnej politiky aj z ministerstva financií. Takže myslím si, že bude ešte dosť práce, kým vycibríme tento zákon a naplní ten cieľ, ktorý je taký nosný práve pre osoby, ktorých sa to dotýka, a to pre baníkov.
Cieľom návrhu zákona je zmiernenie sociálnych dopadov a odškodnenie pre stratu príjmu z činnosti baníkov so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, ktorí prídu o zamestnanie z dôvodu útlmu banskej činnosti, ako aj zabezpečení nákladov poistenia na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
V procese transformácie uhoľného regiónu sú zo sociálneho a ekonomického hľadiska najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva práve zamestnanci ťažobného priemyslu v hlbinných baniach. U starších zamestnancov, ktorí pracujú v ťažobnom priemysle dlhodobo, sa dá predpokladať absencia skúseností so zmenou zamestnania a skúseností s procesmi súvisiacimi s nezamestnanosťou, komunikáciou s úradmi a zamestnávateľmi a aktívnym hľadaním si nového zamestnania. Skorším ukončením ťažby, teda útlmom, bude dochádzať k predčasnému odchodu zamestnancov baní, ktorí najmä vzhľadom na vek nebudú schopní adaptácie na nový druh povolania.
Práve v predloženom návrhu zákona sa okrem iného zavádza inštitút kompenzačného príspevku pre zamestnancov, ktorí z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky skončili pracovný pomer v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, ktorý vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a v tejto súvislosti sa zároveň navrhuje, aby osoba, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok baníkom, bola dôchodkovo poistená ako tzv. poistenec štátu.
V tejto súvislosti považujem v úvode za potrebné uviesť, myslím, že to tu sčasti aj odznelo od kolegu... (Reakcia z pléna.) Pardon, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 336 z 3. 7. 2019 schválila Akčný plán transformácie regiónu Horná Nitra, ktorý zabezpečí transformáciu ekonomiky regiónu.
Práve týmto uznesením, v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny bola ministrovi hospodárstva a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny uložená úloha pripraviť právnu úpravu týkajúcu sa sociálneho zabezpečenia a osobitného príspevku pre baníkov a možností pre vytvorenie podmienok skoršieho odchodu zo zamestnania a nemožnosti ďalšej adaptácie na iný druh práce. Takže tuná sa zastanem trošku kolegov, že práve to vyplýva z tohto nariadenia. Na tejto úlohe pracoval aj minister hospodárstva, aj minister práce. A práve taký ten, ani by som to nenazvala problémom, ale to vyjasňovanie si ešte stále prebieha práve medzi týmito dvoma rezortmi.
V rámci rokovaní zástupcov ministerstva hospodárstva, zástupcov baníckych odborov Hornonitrianskych baní Prievidza a zástupcov ministerstva práce bol vyrokovaný istý kompromis, na základe ktorého by sociálne zabezpečenie baníkov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky dotknutých transformáciou bolo riešené primárne prostredníctvom nového osobitného príspevku, ktorým by bol ustanovený (zaznievanie gongu) v zákone upravujúcom osobitný príspevok baníkom, resp. v osobitnom zákone, pričom náklady na výplatu príspevku mali byť hradené z kapitoly ministerstva hospodárstva. Dotknutí baníci by boli počas obdobia poberania tohto príspevku dôchodkovo poistení ako poistenci štátu, pričom výška sadzieb a vymeriavacieho základu by bola rovnaká ako napríklad u opatrovateľa osobných asistentov.
Ako som už spomenula, tak tie vyjednávania medzi ministerstvom hospodárstva, a hlavne by sa to dotklo zákona č. 98/1987 Zb., a, naopak, ministerstva práce, tam ide o zákon 461/2003 Z. z., neustále tie rokovanie prebiehajú a ja akurát chcem upozorniť na to, aj sme sa včera o tom rozprávali, že je momentálne diskutabilné, nakoľko je navrhovaná právna úprava zavedenia inštitútu kompenzačného príspevku totožná s pôvodným zámerom, a teda požiadavkami baníckych odborov.
Ja práve budúci týždeň budem mať na návšteve aj kolegov predkladateľov, aj baníkov, aj zástupcov z ministerstva práce a ešte to budeme legislatívne a odborne čistiť tak, aby tieto požiadavky baníckych odborov boli naplnené v čo najvyššej miere. Deklarovaným zámerom bolo primárne zabezpečiť baníkov, ktorí nie sú schopní rekvalifikácie a opätovného zaradenia na trh práce v inom odvetví, pričom cieľ zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie je podľa môjho názoru vo svojej podstate diametrálne odlišný.
Takže nebudem sa tu viacej rozrozprová..., rozkecávať, ale naozaj tak ako je momentálne nastavený zákon, či už ide o poistné, alebo pripomienky zo sekcie práce, alebo sociálnej a rodinnej politiky, je potrebné naozaj vydiskutovať takisto z ministerstvom financií a ja vás prosím, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme mali priestor a čas tieto pripomienky zapracovať a pomôcť ľuďom, ktorí vykonávajú náročnú prácu.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou, pán poslanec Galek, nech sa páči.

Pani Bašistová, ďakujem veľmi pekne za potvrdenie toho, že naozaj tento zákon stále nie je dopracovaný. A myslím si, že ste to tam veľmi, veľmi, veľmi dobre povedali toto, teda aspoň ja som to tak prečítal medzi tými riadkami. Toto má byť vládny návrh zákona (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktorý riadne prejde medzirezortným pripomienkovým konaním, a nie, že toto všetko teraz naozaj dobiehame a látame, látame na kolene.
Ďakujem.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Galek.
Nech sa páči.

Tak teda pekný deň ešte raz všetkým. Na úvod by som sa rád ospravedlnil za naozaj to moje veľké rozčúlenie, ktoré bolo v tej jeho prvej časti rozpravy, ale, bohužiaľ, proste mám to v povahe, naozaj keď vidím nejakú nespravodlivosť, jak sa hovorí, skrivodlivosť, tak viem sa, viem sa vytočiť a niekedy aj na takýchto možno veciach, kde niekto osta..., niekto iný ostane, ostane kľudný.
Ja by som možno si dovolil ešte v rámci tohto reagovať na niektoré faktické alebo na niektoré pripomienky, ktoré tu zazneli. Pán Bublavý hovoril aj troška z tej histórie, alebo hovoril aj o tom, kto vlastne to celé spôsobil a koho sa toto všetko dotkne. Bolo tam povedané, že teda bude sa to týkať tých starších ľudí pred odchodom do dôchodku, ale toto, bohužiaľ, tento zákon práve nerieši, toto rieši ten osobitný príspevok, ktorý tu máme od toho, od toho ’87., ja si dovolím z neho aj zacitovať:
„Osobitný príspevok oprávnený na priznanie tohto osobitného príspevku, ak zákon neustanovuje inak,“ citujem z toho zákona č. ’87 Zb., „je fyzická osoba, ktorá dosiahla najvyššiu prípustnú expozíciu zo zamestnania v baníctve...“ (Ruch v sále.) Pán Marček, poprosím vás... (Zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, už pred chvíľočkou som dvakrát zacvengal. Keď ešte raz, osobitne menovite vás budem vykazovať z priestoru. Rušíte.
Nech sa páči.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. „...dosiahla najvyššiu prípustnú expozíciu zo zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky alebo pre ohrozenie chorobou z povolania zo zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, nesmie vykonávať doterajšiu prácu.“
Potom je tu: „Oprávneným je takisto fyzická osoba, ktorá odpracovala najmenej 15 rokov, a to najmenej 10 rokov ako rubač, lámač, razič alebo hĺbič.“
„Oprávnený na priznanie osobitného príspevku je aj fyzická osoba, ktorá odpracovala najmenej 20 rokov zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.“
„Oprávneným na priznanie osobitného príspevku je fyzická osoba, ktorá z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného vládou prestala vykonávať zamestnanie v baníctve a bola zamestnaná spolu viac ako tri roky.“ Nárok na uznanie vzniká oprávneným osobám, ktoré sú uvedené v ods. 2 a 3, dovŕšením veku 55 rokov.
Takže naozaj, ako som už predtým spomínal, my tu máme takýto príspevok tým baníkom, a my sme sa úplne kľudne mohli baviť o tom, že my ho budeme nejakým spôsobom precizovať, pretože, tak ako som povedal, naozaj tí baníci na to celé ten nárok majú. Dokonca si tu riešia aj iné útlmové programy, ktoré tu v minulosti boli, okrem toho, ktorý dnes máme práve pre tú Hornú Nitru. Čiže pre mňa je úplne nepochopiteľné, prečo naozaj dnes ideme vyrábať koleso, a to formou kompenzácií, tak ako aj pani Bašistová povedala, ešte aj formou, ktorá vôbec, vôbec nie je doladená, a ešte k tomu formou nejakého straníckeho zákona.
Ja sa ale vrátim možnože troška do tej histórie, aby sme si povedali, kde to celé vlastne začalo, keďže mám ešte nejakých šesť a pol minúty. Hovorili sme, hovorili sme aj o tom, že čo vlastne Galek urobil alebo čo pani Macháčková urobila alebo neurobila. Pozrime sa na to, kde to celé začalo.
A začalo to naozaj ešte za vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý prišiel práve s tým, že budeme dotovať výrobu elektriny z domáceho uhlia. Ale vtedy to takisto malo nejaký ten sociálny rozmer. A tým sociálnym rozmerom bolo práve to, že my nemôžme, vtedy tam pracovalo viac ako 10-tisíc ľudí, myslím, že priamo v baniach, a vtedy sme sa bavili naozaj o tom, teda ja nie, pretože ja som vtedy možno ešte študoval, jak sa hovorí, ťahal káčera. Ale toto bolo vždy na rok, maximálne na dva stanovené, pretože ten región nemohol kľaknúť zo dňa na deň a naozaj to uhlie nebolo predajné voľne na trhu. Jednoducho bolo predražené a to sa, to sa s nimi ťahalo aj ďalej. Pre každý jeden rok sa toto malo prehodnocovať. Malo tam byť vyhodnotenie, je to potrebné, nie je to potrebné. Toto sa naozaj aj dialo, až kým sme nedospeli do roku, keď si dobre pamätám, bol to rok 2014, kedy to zrazu bolo, bolo predĺžené, alebo 2016. Nie, myslím, že to bol rok 2016, kedy to bolo predĺžené do roku 2030 na obdobia 15, takmer 15 rokov. Toto bolo to nesystémové opatrenie, ktoré vtedy začalo. Čiže my sme už mali nastavený nejakým spôsobom program, ako tomu regiónu pomáhať a ako to celé utlmovať.
A teraz zrazu prišla vláda Roberta Fica a celé to dalo, že nie, my nič nebudeme riešiť, my to budeme ťahať až do toho roku 2030 a pôjdeme cez mŕtvoly.
No a teraz, čo urobil Galek. Galek urobil to, že na to začal upozorňovať, že toto je tá najväčšia hlúposť, ktorú my môžme urobiť, jednoducho držať nejakú takúto zlatú klietku, ktorá nemá žiadne trhové ani ekonomické opodstatnenie. Keď sme sa bavili pred troma rokmi, my sme boli tí odľudi, ktorí jednoducho nemali ani štipku porozumenia s tými ľuďmi. Tí, kto, o ktorých bolo tvrdené, že vy tu idete prepustiť na dlažbu 11-tisíc ľudí. Tí, ktorí tu idú rozbíjať rodiny, zamestnanosť a neviem čo všetko.
Dnes už nikto nespochybňuje, že naozaj to dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia treba ukončiť. A opätovne pripomínam, my sa tu bavíme o výrobe, alebo teda keď sme hovorili o tom, čo sa má udiať. My sme nehovorili o tom, že sa majú zatvoriť bane. My sme hovorili o tom, že sa má ukončiť dotovanie elektriny, výroby elektriny z domáceho uhlia. Pokiaľ si bane nájdu iného odberateľa na trhovom princípe, to znamená, budú predávať toto svoje uhlie klasicky za cenu, ktorá im vyjde v rámci tej ich kalkulácie tých nákladov, nebudeme mať najmenší problém s tým, aby tie bane ďalej fungovali. Samozrejme, musia byť dodržané všetky bezpečnostné predpisy a takisto musí byť zohľadnený aj ten vplyv na to životné prostredie. Takže toto je to, čo sa v minulosti udialo, a to je to, čo vlastne urobil Galek.
Keď sme sa bavili pred tými troma rokmi napokon aj s pánom Baškom, vtedy nebolo prípustné diskutovať o tom, že my tu ideme niečo robiť s ukončením týchto dotácií. Toto sa vyvíjalo postupne. A ja som aj vďačný za túto diskusiu, ktorá sa napokon stala naozaj celospoločenskou a celopolitickou, a že to nakoniec vyústilo aj do vytvorenia tej platformy pre tie regióny.
Ale opäť, poďme sa pozrieť na tie kroky, ktoré majú byť urobené. Máme tu plán transformácie, ktorý hovorí o tých konkrétnych opatreniach, a na konci majú byť práve tie, tie kompenzácie pre tých, ktorí ostanú ako proste tí, ktorí doplatili na tú transformáciu. Ale my nemôžme dnes predbiehať štyri roky, štyri roky predtým, ako bude ukončená táto transformácia. Ako som upozornil, tam nedochádza k nejakému poklesu tej ťažby, tam je tá krivka výroby nastavená v tom všeobecnom hospodárskom záujme vyrovnaná. Je to minimálne tých 870 GWh každý jeden rok. Čiže naozaj poďme sa baviť o tom, čo s tým regiónom, čo s tou infraštruktúrou, čo s tým vzdelávaním, čo s tou rekvalifikáciou, a o nejakých kompenzáciách, naozaj poďme, poďme toto riešiť až preto v tom úplne poslednom, poslednom kroku.
A ten problém, na ktorý ja tu dnes upozorňujem, vy hovoríte, že je to závisť, ale toto nie je závisť. Vy iba prenášate tento problém alebo tento, ťarchu, ktorú tento zákon prinesie na budúce vlády. A táto vláda končí o päť rokov. Pre mňa je dosť nepochopiteľné, že takéto opatrenia sa prijímajú na konci. A teraz sa bavíme naozaj o mnohých iných sociálnych opatreniach. Ja by som jednoducho urobil, keby som mohol, a akékoľvek veci, ktoré budú zaťažovať budúce rozpočty takýmto spôsobom, proste v poslednom roku by sa už vôbec nemali riešiť. A určite nie takýmto, takýmto pre mňa netransparentným a nesystémovým spôsobom.
Ja som predtým dal teda návrh na nepokračovanie v tomto, v tej rozprave. Tak ako tu vystúpila aj pani Bašistová, upozornila na to, že sú tam nejaké tie, nejaké tie nedostatky, ja by som možnože, ak sa to teda dá, neviem, či to rokovací poriadok umožňuje, navrhol vrátiť tento zákon naozaj na to dopracovanie, pretože ak tam je ten, je ten priestor, a keď sme počuli aj pani Bašistovú, naozaj tá diskusia naďalej prebieha... (reakcia z pléna), tak ale, ale druhé čítanie, vráťme ten zákon naozaj na to dopracovanie predkladateľom. Povedal som, mala by to riešiť možnože tá vláda, bude to riešiť strana SMER, dobre, ale poďme sa na to pozrieť systémovo. My tu, toto nebude stačiť jedno, jedno, jedno, jedno to obdobie alebo ten október. Proste poďme sa na to pozrieť naozaj systémovo a poďme sa pozrieť, či sa to nedá riešiť práve tým osobitným príspevkom. To je možnože aj otázka na pána Bašku, ktorý, dúfam, vystúpi, ale, ale nie v záverečnej reči. Dúfam, že nie v záverečnej reči, aby som na vás ešte mohol reagovať.
Takže ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, dovoľujem si zopakovať, baníci si zaslúžia príspevok kvôli tomu, ako vykonávali toto svoje zamestnanie. Ale nemôžme to robiť tak, že ich potom zvyšok spoločnosti bude za toto nejakým spôsobom odsudzovať alebo haniť.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode... (Reakcia z pléna.) V rozprave? Pán Bublavý, chcete reagovať? Nech sa páči.

Ja som len chcel poďakovať pánovi kolegovi Galekovi, ktorý nám dáva dôveru ešte na päť rokov. Ja vám sľubujem, že určite vyriešime túto problematiku a pomôžeme baníkom.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán minister, teda, pán predkladateľ, nech sa páči, máte slovo (povedané so smiechom), keď chcete sa vyjadriť teraz. Možnože budúci minister, neviem teda. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ešte stále v rozprave k tým veciam, ktoré tu dnes zazneli.
Začnem s reakciou na pána poslanca Galeka. Hovorili ste o histórii vlastne toho všeobecného hospodárskeho záujmu, pán poslanec. Nie je pravda, že v roku 2005 vláda, druhá vláda Mikuláša Dzurindu schválila túto VHZ-ku na rok alebo na dva. To nie je pravda. Tá VHZ-ka bola tuším vtedy až na 10 rokov schválená a potom vláda Roberta Fica túto VHZ-ku, VHZ-ku predĺžila.
A keď porovnáme, vy ste sám hovoril a to, to, s tým s vami súhlasím, ste hovorili, že vtedy pracovalo v baniach oveľa viac ľudí ako, ako napríklad teraz. Takže bolo asi správne, že tá VHZ-tka vtedy sa schválila, pretože štát by určite na to nemal finančné prostriedky. Teraz je ten počet zamestnancov v baniach oveľa nižší, ako tomu bolo pred rokmi, a je ten čas a som rád, že teda aj Európska komisia do toho nejakým spôsobom kopla a že chce a má záujem, má tú prioritu, aby sme tieto uhoľné regióny, sa transformovali. A je teda tá doba na to, aby sme teraz ten región na túto transformáciu pripravili.
Neviem, či ste čítali uznesenia, uznesenia s úlohami, ktoré boli schválené v tom júli na vláde. Ja som bol tiež účastný na tejto vláde. Je tam tiež jasná úloha pre ministerstvo hospodárstva, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripraviť nejaký takýto návrh zákona, akým by sme riešili vlastne kompenzácie, v Nemecku to volajú dorovnanie do platu baníkov, ktorí prídu v dôsledku útlmu o prácu, o zamestnanie, a mali to pripraviť do konca tohto roka.
My sme tento zákon sami nenapísali, my sme to komunikovali s ministerstvom hospodárstva, ešte to odkomunikujeme s ministerstvom práce, boli sme na rokovaniach s ministerstvom financií. Poviem, aké, aké máme závery z týchto, z týchto rokovaní, a som rád, že môžeme takýmto spôsobom spoločne naplniť jedno z tých uznesení, a konkrétne to bolo teda úloha z toho uznesenia č. B7, ktorá má pripraviť takýto, takýto zákon a pripraviť nejaký taký kompenzačný príspevok z dôvodu, že dôjde k utlmovaniu, k utlmovaniu baníctva.
Ste sám, pán poslanec, rozprávali v minulosti, že, a to hovoríte aj stále, že to stojí daňových poplatníkov, teda cez tú TPS-ku, teda že sa skladá každá rodina okolo, ja neviem, 7 alebo 10-15 euro na to, že sa dotuje teda výroba elektrickej energii, elektrickej energie z uhlia. Keď sa skrátila tá VHZ-ka teraz o 7 rokov, tak sa ušetrí alebo u daňových poplatníkov sa ušetrí takmer 800 mil. eur. Možnože by to bolo až, až 1 mld. eur, ktorá sa ušetrí na tom, že by ľudia, že ľudia nebudú musieť dotovať výrobu elektrickej energie práve z uhlia, ktoré produkujú Hornonitrianske bane.
Je jasné a bolo vždy jasné už na začiatku, keď sa povedalo, že sa skráti všeobecne hospodársky záujem, že to bude stáť určité finančné prostriedky. A akčný plán, pán poslanec, nie je na jedno volebné obdobie. Je to na viacero volebných období, a preto aj tu predikujeme, asi aký náklad to bude mať na štátny rozpočet až do roku 2033.
Je pekné, keď hovoríte na jednej strane, že tí baníci si zaslúžia nejaký takýto príspevok, ale na druhej strane hovorí..., to skritizujete, nie je to koncepčné, nie je to systémové a tak ďalej. No, nie je to pravda. Proste, keď si tí baníci si to zaslúžia a keď hovoríte už o nejakej predvolebnej korupcii, no choďte to vysvetliť tým baníkom, tým rodinám tých baníkov, keď prídu takto o zamestnanie a o príjem, že z čoho budú tí ľudia žiť, tom, tom, to im skúste vysvetliť na Hornej Nitre.
A tento zákon sa naozaj týka iba tých, ktorí pracujú v hlbinných baniach, odpracovali tam určité roky, určité obdobie. A myslím si, že za tú ťažkú prácu, boli ste tiež v bani, niekoľkokrát ste sfárali, takže je to naozaj ťažká, veľmi ťažká práca, za ktorú si naozaj tento kompenzačný príspevok títo baníci za tie odrobené roky, ktoré odrobili oni v týchto hlbinných baniach, aj zaslúžia.
Poďme trošku k tej motivácii. Niekto tu hovoril, že baníci, keď sa schváli tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom, že všetci to zoberú, že nebudú mať motiváciu sa zamestnať, rekvalifikovať. No nie je to tak. Si povedzme trošku tie čísla. Baník, ktorý pôsobí v podzemí, jedná sa teda o 1 700 baníkov, zarába teda v súčasnosti v hrubom nejakých 1 400 eur, čistá mzda je okolo plus-mínus tisíc, tisíc eur. Tento príspevok, tento príspevok, tento príspevok je od 200 eur až po nejakých 816 eur mesačne, ale tých 816 eur poberajú iba tí baníci, ktorí v baniach odrobili 30, 30 rokov. Keď nastúpil do bane, mal 20 rokov, a keď končí teraz ako baník po 30 rokoch ťažkej práce, čiže má nárok na tento kompenzačný príspevok. Určite tento baník, ktorý má viac ako 50 rokov, sa ťažko umiestni na trhu práce. Vidíme aj, aká štruktúra priemyslu je na tej Hornej Nitre. Takže tento človek určite bude mať dôvod tento kompenzačný príspevok zobrať a poberať ho po dobu tých 36, resp. až 84 mesiacov.
Pozrime sa na tých mladých baníkov, ktorí majú, ktorí tam odpracovali, odpracovali 3, resp. 6 rokov, tak tí budú mať ten kompenzačný príspevok vo výške od 200 eur až po nejakú, po nejakú vyššiu čiastku podľa toho, teda koľko odrobil, odrobil, odrobil v tej bani. Tento kompenzačný príspevok je oveľa nižší, ako mal on plat, keď robil toho baníka, hej. Znova pripomeniem, že ten baník, ktorý pracuje v tej bani, má v čistom okolo tisíc, tisíc eur. Čiže akú on má motiváciu akože dlhodobo nejakým spôsobom poberať tento kompenzačný príspevok? Skôr naopak. Dobre, nenájde si prácu, prihlási sa na tento kompenzačný príspevok, bude si ďalej hľadať prácu, nájde si tu, lebo on si tú prácu musí nájsť. On z tých 200 eur alebo do tých, do tých 300 eur proste nevyžije s tou rodinou.
A na to máme pripravený teraz národný projekt, na ktorom sa pracuje. Ja som to včera v krátkosti uviedol. Je to Národný projekt rekvalifikácií, kde žiadateľom bude práve Trenčiansky samosprávny kraj. Spolupracujeme na tomto projekte, na tomto projekte s ministerstvom práce. Som rád, že partnermi sú aj mesto Prievidza, ďalšie mestá, ktoré, ktoré tam budú. Budú z toho platení tútori, ktorí sa o každého toho baníka nejakým spôsobom postarajú, budú s ním chodiť po trhu práce, budú sa komunikovať aj s ich rodinou, s tou rodinou toho, s rodinou toho baníka a ten baník proste má na výber. Keď ho bane prepustia z dôvodu útlmu, tak si môže vybrať, buď pôjdem cestou rekvalifikácie, šesť mesiacov bude zamestnancom stále Hornonitrianskych baní Prievidza s plnou mzdou počas tej rekvalifikácie, čiže buď si vybere túto cestu, podľa mňa si to vyberú práve tí, ktorí robia veľmi málo rokov a ktorí majú ten kompenzačný príspevok veľmi nízky, si vyberú túto cestu rekvalifikácie. A tí, ktorí sú, ktorých som spomínal na začiatku, pred chvíľou, tí, ktorí odrobili v bani 30 rokov, tak asi si vyberú ten kompenzačný príspevok. Takže ruka v ruke teraz idú dve veci, projekt rekvalifikácií, Národný projekt rekvalifikácií a tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkov.
Hovoríte, že prečo s tým prichádzame už teraz. No tie bane neprepustia tých, všetkých tých baníkov 31. decembra 2023. Oni ich vtedy neprepustia. No proste majú nejaký plán a myslím, že to robia korektne, správne teraz, aby postupne tých, tých baníkov, tých ľudí proste z tých baní, Hornonitrianskych baní prepúšťali. Veď to, a to sa ani nedá proste, že hneď za, k jednému dátumu prepustíte, ja neviem, 3 200 ľudí. Okrem toho, však viete, videli ste v akčnom pláne ten zásobník projektov, majú Hornonitrianske bane aj svoje projekty, kde chcú vytvoriť oni nové pracovné miesta. Boli sme v pondelok v Bojniciach, v Prievidzi, kde teda Brose začalo tretiu etapu výstavby ich závodu, kde zamestnajú ďalších 400 ľudí.
Podľa mňa je teraz dôležité urobiť, urobiť nasledovné veci. Tvorba nových pracovných miest, postarať sa už teraz o tých baníkov, ktorí prichádzajú o prácu z dôvodu útlmu baníctva, čiže to je..., a nenájdu si, nenájdu si vhodné zamestnanie alebo sa nechcú rekvalifikovať. Čiže to je, riešime s týmto zákonom. A tretia vec je ten Národný projekt rekvalifikácií. Keď s týmto začneme, a myslím si, že práve v tejto sociálnej oblasti treba začať plniť tie úlohy z toho akčného plánu, aby, aby boli ľudia zabezpečení, aby mali kľud, aby bol sociálny zmier, a potom riešme, riešme ďalšie veci, životné prostredie, riešme cesty, infraštruktúru a tak ďalej.
Čiže ja si myslím, že ideme v súlade s tým uznesením k akčnému plánu, ktoré bolo v júli schválené na vláde, plníme tie úlohy, ktoré, ktoré sú tam zadefinované, v tomto uznesení. Ešte raz, týmto plníme vlastne tú úlohu číslo B, číslo B7 tohto, tohto uznesenia a zároveň teda sčasti aj úlohy číslo B10, kde minister financií, ministerstvo financií je zaviazané zabezpečiť finančné prostriedky aj na tieto náklady, ktoré vzniknú schválením tohoto zákona o kompenzačnom príspevku, príspevku baníkom.
Pani poslankyňa spomínala, že čo s ostatnými zamestnancami Hornonitrianskych, Hornonitrianskych baní. Ja som to včera tiež v krátkosti spomenul. Je tam ešte jedno uznesenie, teda jedna úloha v tomto uznesení k Akčnému plánu, ktoré hovorí o tom, že keď sa zatvárajú bane, tak to ide podľa rozhodnutia Rady, Európskej rady z roku 2010, je to rozhodnutie č. 787, kde teda tou notifikáciou, ktorou, ktorá Európska komisia schváli, sa môžu aj pre tých ostatných zamestnancov vyplatiť tzv. odstupné, jednorazové odstupné. To je jeden náklad, ktorý môže notifikovať Európska rada, a potom samotné technické veci so zatváraním jednotlivých úsekov baní, ktoré sú, ktoré sú na Hornej..., na Hornej Nitre. Ja si myslím, že je to správny krok, že je to dobre časovo nača..., že je to dobre načasované, že takýmto spôsobom sa musíme v prvom rade postarať o tých ľudí, ktorí budú zasiahnutí práve skrátením všeobecného hospodárskeho záujmu a prepúšťaním z dôvodu útlmu, útlmu baníctva.
Ja by som možno povedal ešte niektorým tým konkrétnejším výhradám. Ideme odstrániť napríklad súbeh v dávke z nezamestnanosti s týmto kompenzačným príspevkom. To bude zmena, ktorá bude, ktorá bude v druhom čítaní odstránená. Dohodli sme sa s ministerstvom financií, že tá valorizácia tohto príspevku nebude, nebude z medziročného rastu priemernej mzdy, ale že to bude len vzrastené ohľadne inflácie, lebo je to príspevok, hej. Čiže ne..., tí baníci aktívne nepracujú a nerobia pridanú hodnotu. Čiže pôjde len o nárast medziročný o infláciu. Ministerstvo financií tiež pripomienkovalo, že nejakým spôsobom by mali byť motivovaní sa zapájať na trhu práce na nových pracovných miestach. Čiže to som povedal, riešime to tým Národným projektom rekvalifikácií, ktorý by mal byť tiež spoločne, teda aj s týmto zákonom paralelne platný niekedy od Nového..., od Nového roka.
A dokonca dáme ešte dáme jednu vec motivačnú práve pre tých najmenej, čo najkratšie robia v týchto hlbinných baniach, že ak si nájde počas vyplácania toho kompenzačného príspevku prácu, tak ten kompenzačný príspevok bude o určité percento, o určité percento znížený. Čo sa týka ešte dane z príjmu, je to príspevok odkonzultovaný s ministerstvom financií, nie je to zdaniteľné. Čiže tento príspevok sa nebude, nebude daniť. Toľko z mojej strany a teším sa teda na rokovanie v druhom čítaní aj na rokovanie vo výboroch.
Ja si myslím, že naozaj tí baníci si to zaslúžia, keď bud..., a keď vidia, že táto legislatíva sa pripravuje, nebudú žiť v strese, že, že prídu o zamestnanie a že bude aj takýmto spôsobom o nich postarané, či už cez tento kompenzačný príspevok baníkom, ktorí si naozaj tú prácu nenájdu, resp. cez ten Národný projekt rekvalifikácií, kde sa budú môcť rozhodnúť, že sa rekvalifikujú a budú si hľadať nové zamestnanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou, pán poslanec Galek.