49. schôdza

Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?

Ďakujem pekne. Aj pani ministerke. Určite ona mi nebude vedieť odpovedať na moje doplňujúce otázky. Mrzí ma len to, že programové vyhlásenie vlády, žiaľ, v oblasti dopravy sa neplní. A to stále na to upozorňujem. A mrzí ma, že aj taký podpredseda vlády, ako je pán Raši, sa tu chodí predvádzajúci a jeho to vôbec neštve.
Pán Raši, že vás to vôbec neštve, že sa programové vyhlásenie vlády neplní. Namiesto toho sa tu chodí predvádzajúci. Ďakujem.

Pán poslanec Ondrej Dostál tu nie je.
Otázka č. 5, pán poslanec Klus sa pýta podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Sólymosa: "Vážený pán minister, Európsky parlament schválil v marci tohto roku celoúniový zákaz predaja plastových výrobkov na jedno použitie od roku 2021. Dovoľte mi opýtať sa vás, ako váš rezort v danej problematike postupuje a aké kroky ste zatiaľ v rámci tohto plánu podnikli?"

Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Jedná sa o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Môžem vás uistiť, že v boji proti plastom sa Slovensko stáva lídrom v rámci svojho regiónu. Spoplatnili sme ľahké plastové tašky, dokonca rok pred tým, ako nám to prikazovala Únia. Rovnako v prípade podpisu prezidentky sa Slovensko stane prvou krajinou strednej Európy vrátane Rakúska, ktorá zavedie zálohovanie plastových fliaš. Novelu schválil parlament minulý týždeň.
Podotknem, že analytické podklady novely vzbudili veľký ohlas aj v zahraničí, vyžiadala si ich od nás napríklad rakúska ministerka životného prostredia, dokonca za autormi pricestovali aj zástupcovia výrobcov z Malty. A nestrácame čas ani čo sa týka samotného zákazu niektorých jednorazových plastových výrobkov, o čom pojednáva aj táto daná smernica.
Zákaz uvádzania určitých jednorazových plastových výrobkov na trh už bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky a dňa 11. septembra 2019 aj prešiel prvým čítaním. Vďaka tomu, že sme na ministerstve boli pripravení, tak danú legislatívu schválime na úrovni národného parlamentu určite ako prví v regióne strednej Európy. A je celkom pravdepodobné, že dokonca aj ako prví v rámci Európskej únie. Ide konkrétne o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V zmysle návrhu vkladá § 53a v znení: "Zakazuje sa uvádzať jednorazové výrobky z plastu uvedené v prílohe č. 7a a obaly z oxodegradovateľných plastov na trh Slovenskej republiky." Toto obsahuje ten zákon. V prípade schválenia tento zákaz nadobudne účinnosť dňa 3. júla 2021.
Poslancom, ktorí naše kroky v boji proti plastu podporujú, chcem však opätovne poďakovať a požiadať aj o ďalšiu podporu pri zákaze vybraných jednorazových plastových výrobkov.
Ďakujem pekne, skončil som.

Pán poslanec, doplňujúca otázka? Nie.
Pán poslanec Klus sa pýta ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej: "Vážená pani ministerka, nakoľko sa v predchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu prejavila vysoká miera inklinácie k extrémizmu najmä u prvovoličov, dovoľte mi opýtať sa, aké konkrétne kroky pripravuje rezort školstva, ktoré by viedli k rozvíjaniu kritického myslenia u žiakov na školách?"

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Vy sa pýtate v podstate na dve veci v tej otázke. Jedno je extrémizmus a druhé rozvoj kritického myslenia. Možno ten rozvoj kritického myslenia je aj širší pojem, než len vo vzťahu k extrémizmu a, naopak, zase extrémizmus je možno niečo, čo nesúvisí vyslovene len s kritickým myslím. Čiže je to akoby taká, taká disjunktná otázka a môžme sa rozprávať zvlášť o kritickom myslení a zvlášť o aktivitách, ktoré sú zamerané na boj proti extrémizmu. Čiže ja to pojmem takto komplexnejšie.
Najprv sa teda budem venovať tomu extrémizmu. A teda v tomto kontexte asi viete, že ministerstvo školstva pripravilo na základe programového vyhlásenia vlády Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Ten bol schválený 27. júna 2018 a účelom tohto národného programu je poskytnúť dlhodobú koncepciu výchovy a vzdelávania na nasledujúcich desať rokov. Tento národný program obsahuje opatrenia v akčnom pláne, ktoré sú veľmi konkrétne zamerané na obsah vzdelávania, ktorý mieri k rozvoju kritického myslenia a rovnako aj je zameraný na boj s extrémizmom.
Je to úloha, konkrétne: zabezpečenie výučby smerujúcej k efektívnej a cielenej prevencii prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu – lebo musíme sa zaoberať naozaj s rôznymi formami, lebo máme rôzne výzvy, rôzne úlohy, čiže my pomenuvávame aj tento extrémizmus aj s niektorými konkrétnymi menami – a ostatných foriem intolerancie; úpravu štátnych vzdelávacích programov, podporu čitateľskej, matematickej a prirodzenej gramotnosti, odbornú a vedeckú podporu pedagogickým zamestnancom a ďalšie.
V súčasnosti sa už pripravujú opatrenia do druhého akčného plánu, ktorý je teda druhým tým rotačným cyklom toho implementačného plánu.
Ďalej. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu zverejnil 24. júna 2019 návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030, ktorý už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a vychádza z uznesenia vlády 273 z 13. júna 2018 k návrhu národných priorít implementácie tejto agendy. V tejto agende sa takisto nachádzajú opatrenia, ktoré smerujú do nášho rezortu na ochranu a podporu ľudských práv a boja proti extrémizmu. Sú to najmú tieto opatrenia: osveta o rizikách násilia a iných sociálno-patologických javov v on-line priestore a o prevencii šírenia extrémizmu a netolerancii medzi mládežou; podpora vzdelávania smerujúca k aktívnemu občianstvu, to je výchova a vzdelávanie pre udržateľný rozvoj, environmentálne ľudsko-právne vzdelávanie, podpora kritického myslenia a digitálnej gramotnosti, a to predovšetkým u mladých ľudí, aktívne občianstvo bude podporované aj prostredníctvom podpory dobrovoľníctva; ďalej je to implementácia opatrení na realizáciu ochrany a podpory ľudských práv vo všetkých relevantných oblastiach, najmä v oblasti národnostných menšín a etnických skupín, diskriminácie žien, diskriminácie seniorov, rodovej rovnosti práv detí a mládeže, práv osôb so zdravotným postihnutím; implementácia opatrení na prevenciu a prekonávanie stereotypov znevýhodnenia a diskriminácie či stigmatizácie, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické činné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie; a napokon je to zabezpečenie vyšetrovania tvrdení o verbálnych a fyzických násilných útokoch a incidentoch šikanovania.
Máme ďalej odbor práce s mládežou. To v rámci kontextu tejto práce tiež prikladáme veľmi veľký, veľmi veľký dôraz na prevenciu extrémizmu a rozvoj kritického myslenia. Máme program pre mládež na roky 2014 až ´20 a v rámci týchto programov v súlade so zákonom 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou finančne podporujeme najmä neformálne vzdelávanie v práci s mládežou a rozvoj mládežníckej politiky na Slovensku. V rámci týchto programov, ktoré sú implementované cez výzvy, ktorých všeobecným cieľom je okrem iného aj zvyšovať kompetencie mladých ľudí pri príprave na ich spoločenský a pracovný život, posilňovať ich postavenie v spoločnosti a prispievať k naplneniu strategických dokumentov prijatých na národnej a európskej úrovni, máme každoročne realizované tzv. tematické výzvy.
Jednou z týchto vyhlásených výziev je aj výzva zameraná na podporu základných hodnôt Európskej únie u mladých ľudí v kontexte aktuálnych spoločenských tém a na podporu aktivít rozvíjajúcich kritické myslenie a mediálnu gramotnosť mladých ľudí, ktorí sú ohrození radikalizmom, xenofóbiou a extrémizmom za účelom formovania hodnotových postojov a eliminácie nenávistných prejavov. Čiže my dávame von výzvy a poskytujeme štátne dotácie pre mládežnícke organizácie, ktoré sa, ktorí si sami pripravujú programy a v duchu týchto téz, ktoré tam máme, čiže budovať kritické myslenie a bojovať s extrémizmom, xenofóbiou a radikalizmom, oni pripravujú návrhy programov, kde aj sami zdola formulujú, že akým spôsobom by vedeli tieto ciele medzi mladými ľuďmi realizovať. Čiže nie je to len zhora nejaký, nejaké spisovanie dokumentov. A my potom podporujeme tieto projekty, ktoré si predkladajú samotné tie mládežnícke organizácie, pretože prikladáme práci s mládežou naozaj veľký význam.
Takže súhlasím s vami v tom, že mládež sa nám momentálne menej zúčastňuje takého bežného politického života a verejného života, ale venuje sa rôznym prejavom, prejavom, ktoré sú mimo rámca, ktoré sme chceli tolerovať.
Asi mi dobehol čas. Ešte som nestihla k tomu kritickému mysleniu, tak môžem vám to dať, keď chcete.

Doplňujúca otázka, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pani ministerka, za vašu odpoveď. Ocením, samozrejme, ak by som mohol dostať potom tie materiály k dispozícii. Tak ako som sa pýtal aj pani podpredsedníčky vlády, zaujíma ma aj monitoring, teda do akej miery sú úspešné tieto projekty, či si to vyhodnocujete a či prípadne presmerovávate potom tie jednotlivé projekty a finančné zdroje na tie, ktoré by mohli byť perspektívne úspešnejšie. Pretože podľa posledných prieskumov 25 % mladých voličov volí práve extrémistické politické strany a ten trend je, bohužiaľ, narastajúci, nie klesajúci. Takže možno aj z tohto uhla pohľadu som sa, dovolil opýtať to, čo som sa opýtal, a zaujíma ma vaša odpoveď. Ďakujem.

No my robíme monitoring, samozrejme, jednak monitoring konkrétnych programov, ktoré teda aplikuje tá sekcia mládeže, a v rámci toho monitoringu overujeme proste, ako prebiehali tie programy. Dostávame nejaké spätné hlásenie, spätnú väzbu od tých samotných implementujúcich organizácií, ale zároveň robíme aj monitoring, ktorý sa robí komplexne, a to cez to Centrum vedecko-technických informácií, ktoré máme ako jedno z našich priamo riadených organizácií. Oni robia monitoring každoročne. Je to takzvaný, že výskum o pohľade pedagógov a žiakov základných a stredných škôl na prejavy extrémizmu, čiže robí sa priamo prieskum medzi mladými ľuďmi. To znamená, že zaujímame sa aj o dopady a výsledky konkrétne v populácii mladých ľudí nielen v rámci daného konkrétneho projektu, a ďalej sa robí publikácia s takýmito závermi a odporúčaniami, ktoré vyplývajú z tohto výskumu. Zasielame to aj školám a školským zariadeniam a v roku 2019 to boli dokonca štyri publikácie: Vnímanie extrémizmu a terorizmu z pohľadu žiakov základných a stredných škôl, čiže vyhodnocovali sa tam výsledky tohto výskumu; Vnímanie extrémizmu a terorizmu z pohľadu rodičov žiakov základných a stredných škôl. Takže okrem toho, že sa zaujímame alebo teda CVT monitoruje názory žiakov, tak ešte monitoruje aj názory rodičov, pretože oni sú často vedení aj názormi rodičov, tá škola na nich nemusí mať až taký determinujúci vplyv. A prideľujeme prostriedky aj na, aj v rámci programov na zdravie a bezpečnosť, čiže to sa tiež nejakým spôsobom ešte dostáva do sféry zdravého životného štýlu, boja proti extrémizmu a tak ďalej.
Čiže, viete, celý ten, ten celospoločenský fenomén nie je možné, samozrejme, úplne kauzálne spojiť s aktivitami ministerstva. Celospoločenská nálada a prejavy mladých ľudí nesúvisia len s jedným ústredným orgánom štátnej správy, ale pokiaľ je v našich možnostiach, tak sa snažíme všetky prostriedky, ktoré máme, verejnými výzvami, transparentnými, vypisovať, tak, aby mládežnícke organizácie mohli samy na tom spolupracovať. Zároveň sa snažíme všetky možné výzvy, ktoré máme cez školy a cez vzdelávacie programy, naozaj senzibilizovať na všetky tieto témy. Počuli ste nielen extrémizmus, xenofóbia a antisemitizmus, diskriminácia, všade sú tieto také, by som nazvala, prierezové témy uvedené a jednoducho nejde jediný program bez toho, že by sme nedávali pozor na tieto aspekty, aby to tam naozaj nejakým spôsobom bolo mainstreamované aj do iných programov. A zároveň teda robíme ten monitoring cez to CVTI, plus sa robí monitoring implementácie jednotlivých projektov. Len tie projekty sú, samozrejme, zamerané na jednu menšiu skupinku mládeže, s ktorou pracuje daná organizácia, ktorá dostáva tento grant.
Čiže naozaj, ten monitoring sa robí. Súhlasím s vami v tom, že situácia nie je ružová. Ubezpečujem vás, že to nie je len na Slovensku, je to celo, celoeurópsky trend minimálne, že mladí ľudia, mali sme teraz nedávno konferenciu, teda v tomto roku skôr, kde sa teda rozoberali európskej iniciatívy na poli mládeže a tie závery boli vo všetkých krajinách rovnaké, že mladí ľudia sa menej zúčastňujú riadneho verejného politického života a viacej prepadajú takýmto extrémistickým skupinám. Slovensko nie je v tomto výnimkou, ale teda bijeme sa s tým, boríme sa, robíme, čo sa dá, aby sme to zvrátili. Tento trend určite nie je niečím, čo by sme chceli podporiť.
Ďakujem.

Otázka č. 7, poslanec Martin Klus sa pýta ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka, ktorého zastupuje podpredseda vlády Richard Raši: "Vážený pán minister, vzhľadom na nedávnu výmenu politických väzňov medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou a na to nadväzujúce vyhlásenie prezidenta USA Donalda Trumpa o iniciovaní mierových rokovaní medzi spomenutými krajinami, mi dovoľte opýtať sa, či, a keď, tak v akej podobe, sa plánuje do celého procesu zapojiť aj Slovenská republika ako predsedajúca krajina OBSE, resp. po skončení nášho predsedníctva?"