49. schôdza

Ďakujem pekne. Ctený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám sprostredkoval reakciu pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka.
Vážený pán poslanec, Slovenská republika venuje od začiatku svojho pôsobenia ako predsednícka krajina OBSE mimoriadnu pozornosť vyriešeniu konfliktu na Ukrajine a v jej okolí a zníženiu jeho negatívnych dôsledkov na civilné obyvateľstvo. Je to nielen preto, že Ukrajina je náš geografický sused, ale aj preto, že situácia na Ukrajine a jej riešenie má širší dopad na medzinárodné vzťahy.
Prvá moja návšteva vo funkcii úradujúceho predsedu OBSE viedla práve na Ukrajinu, kde som navštívil aj jediný priechod cez líniu dotyku v Luhanskej oblasti, most v Stanici Luhanskej. Na základe tejto návštevy, ale aj na základe konzultácií s partnermi sme navrhli deväť opatrení na posilnenie dôvery. Týkali sa opravy poškodeného mostu v Stanici Luhanskej, humanitárneho odmínovania, vytvárania ochranných zón okolo citlivej civilnej infraštruktúry, otvárania nových priechodov cez líniu dotyku, výmeny zajatcov, obnovenia prepravy osôb cez líniu dotyku, zlepšenia zdravotnej starostlivosti blízko línie dotyku a ochrany podzemných vôd. Rokoval som o nich s ministrami zahraničných vecí Klimkinom a Lavrovom a obaja ich prijali v zásade pozitívne. Dlho sa ich vzhľadom na nedostatok dôvery a politickej vôle na oboch stranách nedarilo realizovať.
Novú etapu úsilia sme začali až po výmene vedenia Ukrajiny. Rokoval som s prezidentom Zelenským, s novovymenovaným predstaviteľom Ukrajiny v trojstrannej kontaktnej skupine a bývalým prezidentom Leonidom Kučmom. Počas neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí OBSE vo Vysokých Tatrách bola otázka situácie na Ukrajine predmetom mojich rokovaní s jednotlivými partnermi vrátane ministra Lavrova. Koncom tohto týždňa navštívim Ukrajinu, kde uskutočním rokovania s novovymenovanými členmi ukrajinskej vlády.
Na Ukrajine sa už mnoho v úsilí o zmierňovanie napätia podarilo realizovať. Predovšetkým ide o zníženie intenzity bojov, humanitárne odmínovanie, čiastočný pokrok v odvode vojsk a výzbroje v priestore Stanice Luhanskej a nedávna výmena 70 zadržiavaných osôb medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú som s generálnym tajomníkom OBSE privítal v spoločnom vyhlásení. Zďaleka však nemôžme byť spokojní s dosiahnutým. Čaká nás ešte veľa práce pre dosiahnutie konečného cieľa, a to zabezpečenie mieru na Ukrajine a obnovenie normálneho stavu.
K samotným rokovaniam o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny. Prebiehajú v dvoch hlavných formátoch. V prvom rade je to tzv. normandský formát, ktorého účastníkmi sú Nemecko, Francúzsko, Ruská federácia a Ukrajina. V ostatnom období po nástupe nového vedenia na Ukrajine sa tento formát oživil. Druhého septembra sa stretli politickí poradcovia vedúcich predstaviteľov uvedených krajín, ktorých úlohou je pripraviť summit. Predpokladá sa, že summit by sa pri dobrej vôli všetkých zúčastnených mohol konať už túto jeseň. Naposledy sa uskutočnil pred dvoma rokmi.
Druhým formátom je tzv. trojstranná kontaktná skupina, ktorej sa zúčastňujú OBSE, Ruská federácia, Ukrajina za prítomnosti osôb ukrajinskou vládou nekontrolovaných častí v doneckej a luhanskej oblasti. Tu zohráva úlohu hlavného koordinátora osobitný predstaviteľ úradujúceho predsedu OBSE pre Ukrajinu na trojstrannú kontaktnú skupinu rakúsky veľvyslanec Martin Sajdik. Slovenské predsedníctvo OBSE úzko spolupracuje s mimoriadnou pozorovacou misiou OBSE na Ukrajine vedenou tureckým veľvyslancom Halitom Cevikom, ktorá nielen monitoruje situáciu, ale má mandát aj na sprostredkovanie a podporu dialógu v konkrétnych praktických záležitostiach. Je to v súčasnosti najväčšia misia OBSE, pracuje v nej 1305 osôb zo 43 účastníckych krajín OBSE vrátane desiatich pozorovateľov zo Slovenska.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som odpoveď.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, odpoviem opäť v mene pána ministra Érseka. V rámci procesu verejného obstarávania na predné zákazky výstavba rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná, užšia súťaž, sa dňa 4. 9. 2018 uskutočnilo otváranie ponúk časť "Kritériá". Celý proces verejného obstarávania je plne v kompetencii verejného obstarávateľa Národnej diaľničnej spoločnosti, pričom jednotlivé postupy komisie podliehajú mlčanlivosti. Samozrejme by som bol radšej, ak by sa na tomto úseku už stavalo. NDS za môjho pôsobenia v rezorte dopravy podpísala zmluvu na výstavbu viacerých úsekov, pričom všetky tieto úseky dnes napredujú bez problémov alebo sme dokonca popredu pri výstavbe niektorých úsekov. Z pozície ministerstva naozaj nie je možné zasahovať do súťaží a ani do konania súťažiacich. Ani v prípade, že ak sa niektoré súťaže neprimerane predlžujú, nemôže rezort dopravy tieto procesy ovplyvňovať. Predpokladaný termín podpisu s vybratým zhotoviteľom v prípade, ak nebudú zo strany uchádzačov podané revízne postupy, je 4. kvartál tohto roka. Po podpise zmluvy o dielo bude začatá výstavba rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná na Orave.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď. Je veľmi smutné, že na tento úsek už sa robí vyše dvoch rokov verejné obstarávanie. Je to štvorkilometrový úsek a aj na tunel Višňové sa tak dlho nerobilo verejné obstarávanie. Je mi veľmi ľúto, že na to boli aj finančné zdroje vyhradené, len tie peniaze asi sa niekde inde museli posunúť a vláde asi viac záleží, ako dopadol tender na sanitky. A niektorým vládnym, by som povedal, predstaviteľom asi, vládni predstavitelia asi sú veľmi spokojní, lebo musím zvažovať slová, aby niekto nepodal na mňa trestné oznámenie. Ale sami dobre vieme, že tieto sanitky veľmi smrdia. A vedel by to tu jeden pán povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, opäť mi dovoľte sprostredkovať odpoveď pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Vážený pán poslanec, neplatí tvrdenie, že administratívne poplatky je možné na našich veľvyslanectvách uhrádzať výlučne v hotovosti. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí za vykonávanie super legalizácie listín vyberajú správne poplatky nielen v hotovosti do pokladne, ale aj vkladom alebo prevodom na účet zastupiteľského úradu alebo osobným šekom klienta. V rámci možností a podmienok v danej krajine konkrétne veľvyslanectvo určí efektívnu a bezpečnú formu vyberania správnych poplatkov. Zastupiteľské úrady v danom teritóriu pritom musia zvažovať celkovú aktuálnu situáciu, politickú, bezpečnostnú, ekonomickú, sociálnu. Žiaľ, komplikovaná situácia je najmä v afrických krajinách, častokrát tu bankové služby nefungujú spoľahlivo. V takýchto konkrétnych prípadoch preto niektoré naše zastupiteľské úrady požadujú zaplatenie správnych poplatkov v hotovosti. Vo výnimočných prípadoch na základe konzultácie zastupiteľského úradu s príslušným odborom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je však možné, aby bola platba zrealizovaná aj na účet ústredia.
Ubezpečujem vás, že klienti majú možnosť zaplatenia správneho poplatku aj bezhotovostne vzhľadom na celkovú situáciu a špecifiká v danom teritóriu. Súčasne existuje možnosť pre tých našich občanov, ktorí si nezabezpečili super legalizáciu listín v zahraničí na slovenských zastupiteľských úradoch, požiadať v odôvodnených prípadoch o tento krok prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda vlády, aj za prečítanie odpovede pána ministra. Ja len doplním, že toto bol podnet od občana, ktorý sa stretol s takýmto problémom, čiže ocením, ak by som túto odpoveď mohol od vás dostať a rád ju dám potom k dispozícii. A možno podnet pre vládu ako celok a asi by to malo ísť primárne na pána ministra financií. Existujú aj iné režimy, ako napríklad PayPal alebo niektoré kreditné a debetné karty sa dajú využiť v tejto súvislosti. Takže zvážme, prosím, že či aj takýmto ústretovým krokom práve v týchto kritických prípadoch nepomôcť občanom Slovenskej republiky, lebo evidentne toto nebol jediný podobný prípad.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dokument Vízia a stratégia rozvoja Slovenska 2030 obsahovo vychádza z vládou schválených národných priorít implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a zároveň aj z participatívneho procesu definovania východísk Národnej stratégie regionálneho a územného rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý sa konal za účasti zástupcov územných samospráv.
Nakoľko boli definované problémy a priority vychádzajúce z týchto procesov vo veľkej miere identické, bolo možné ich spojiť do jediného dokumentu Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, ktorá bude plniť nielen agendu, nielen úlohu základného implementačného nástroja Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ale aj úlohu národnej stratégie regionálneho rozvoja.
Dokument prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, prerokovala ho Hospodárska a sociálna rada a bol poskytnutý všetkým členom Rady vlády pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj v súvislosti s jej rokovaním, ktoré sa bude konať, ktoré sa teda konalo v pondelok 16. septembra. No a keďže ide vo svojej podstate o reformný dokument, jeho úspešná implementácia bude vyžadovať celospoločenský konsenzus a podporu naprieč širokým politickým spektrom. Tento dokument je stále otvorený a pripravený k diskusii, a preto organizujeme dňa 23. septembra národný konvent, na ktorom spolu s jednotlivými ministrami a zástupcami podnikateľského, akademického aj tretieho sektora dokument predstavíme a prediskutujeme. Pozvánku na tento konvent dostal aj predseda strany SaS, ako aj predsedovia ďalších opozičných strán. Čiže 23. budúci pondelok bude také širšie fórum, kde bude dokument predstavený ako celok, vystúpia jednotliví ministri k jednotlivým častiam dokumentu. Tento dokument bol teda prístupný v rámci pripomienkového, medzirezortného pripomienkového konania. Pokiaľ ho nemáte, tak vám ho pošlem, aby ste ho mali tak, v akej forme je teraz. V ten pondelok bude po prezentáciách nielen zástupcov ministerstiev, ale aj tretieho sektora, akademického sektora, súkromného sektora otvorená diskusia. Všetky pripomienky, ktoré prídu alebo ktoré ešte k tejto vízii a stratégii budú zaslané, sa ešte raz prehodnotia, aby naozaj vznikla stratégia, ktorá nebude viazaná na zmenu alebo politické cykly, pretože pokiaľ má byť platná do roku 2030, tak sa s ňou stretne táto vláda, vláda, ktorá bude od roku 2020 do 2024, od ´24 do ´28, ešte od ´28 do ´30. Čiže stretne sa minimálne so štyrmi vládami, pokiaľ sa neuskutočnia nejaké predčasné voľby.
Aj proces prípravy celého dokumentu išiel zdola, uskutočnili sa stretnutia v regiónoch, uskutočnili sa stretnutia s občanmi, s expertmi, boli to desiatky a desiatky stretnutí, ale stále, aby ten dokument získal čo najširšiu podporu, stále aj po prezentácii v pondelok bude ešte otvorený na doplnenie tých požiadaviek, ktoré budú racionálne a ktoré nám budú doručené. Takže váš pán predseda pozvánku dostal, buď príde on, možno to na niekoho deleguje a určite bude vhodné, keď sa zástupca aj vašej politickej strany v pondelok tohto konventu zúčastní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja len veľmi stručne dávam na zváženie, či potom prípadne po tomto konvente by nebolo vhodné urobiť podobnú diskusiu napríklad aj tu pod nami v kinosále, kde by sa do toho mohli zapojiť aj konkrétni poslanci. A ďakujem aj za informáciu, že teda pán predseda strany pozvánku dostal. Budem sa dopytovať po tom, že či sa zúčastní alebo prípadne či niekoho nepošle.

Samozrejme, ten návrh je potom v takomto širokom spektrálnom prejednaní, nie je problém zorganizovať stretnutie aj na pôde Národnej rady. Totiž na ten konvent sme nepozvali len zástupcov politických strán, ktoré sú v Národnej rade, ale pozvali sme aj zástupcov strán, ktoré by sa do Národnej rady teda mohli teoreticky dostať. Takže aj Progresívne Slovensko, myslím, že aj zástupca KDH, a niektorých ďalších takže. Ale určite aj pre poslancov Národnej rady nie je problém to zorganizovať zase po zapracovaní nejakého kola pripomienok, ktoré vzniknú po pondelku. Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku, je veľmi miestna. Jednoznačne máte pravdu, nie je to v poriadku, ako evokuje tá otázka. Snažíme sa to vylepšovať. Ja tiež, keď mi kolegovci z legislatívnej sekcie dávajú nejaké návrhy zmien, tak žiadam od nich v konsolidovanom znení, lebo oveľa lepšie sa vystihuje tá navrhovaná zmena alebo doplnenie. Oveľa lepšie sa robí s tým zákonom. Určite to konsolidované znenie sa zaviedlo do legislatívnych pravidiel práve kvôli tomu, aby tomu čitateľovi, tomu posudzovateľovi, ktorý sa pozerá tam na ten návrh zákona alebo na tú zmenu alebo doplnok, lepšie sa zorientoval v danej problematike.
Robíme kroky k tomu, aby tie chýbajúce konsolidované znenia už boli minulosťou, ale ak si dobre pamätáte, tak je tu ešte aj Národná rada, ktorá, povedzme, poslanci tiež nepredkladajú konsolidované znenie, a tiež tu je problematika medzirezortného pripomienkového konania niektorých návrhov zákonov, ktoré prechádzajú veľmi hladko proste týmto cteným auditóriom, čo je troška na ťarchu a na negatíva toho daného návrhu.
Na začiatku volebného obdobia bol mnou predložený takýto návrh, ktorý potom na nezhode parlamentu nebol pretavený do zákona, aby aj poslanecké návrhy zákonov prešli aspoň nejakým takým, takým prierezovým pripomienkovým konaním, kde si jednotlivé odborné inštitúcie, či sú to ministerstvá alebo nejaké stavovské organizácie alebo komory, ľudia sa vedeli k tomu vyjadriť.
Takže ešte raz, nie je to v poriadku a budeme sa snažiť toto vylepšiť.

Ďakujem, pán minister, som rád, že sa, že sa zhodneme. Ja tiež súhlasím, že by sa to malo týkať nielen vládnych návrhov, ale aj poslaneckých. Myslím, že s takou iniciatívou prišli v minulosti aj, a teraz myslím to informatívne konsolidované znenie, pán poslanec Kresák, pán poslanec Štarchoň, sa mi zdá, že mali podobné návrhy, aby sa to týkalo aj poslaneckých návrhov zákonov. Nezískalo to podporu parlamentnej väčšiny. A rovnako, rovnako si myslím, že áno, možno uvažovať aj o nejakej forme pripomienkového konania vo vzťahu k poslaneckým návrhom zákonov. O tom zrejme aj viete, že sa o tom uvažovalo aj v súvislosti s prípravou zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov, ktorý pôvodne mal obsahovať aj novelu rokovacieho poriadku, ale v tom čase to vypadlo. Asi by to pripomienkové konanie nemalo úplne takú podobu ako na ministerstvách, ale nejaká forma zapojenia verejnosti by bola vhodná, ja som za.
No ale tuto hovoríme o ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy, a teda toto ustanovenie nie je len v legislatívnych pravidlách vlády, ale je aj v tom spomínanom zákone o tvorbe právnych predpisov. Čiže vlastne tie ministerstvá, ktoré predkladajú do pripomienkového konania zákony bez toho, aby obsahovali aj to informatívne konsolidované znenie, tak porušujú nielen legislatívne pravidlá, čo tiež by nemali, ale priamo aj jeden zo zákonov. Tak sa len chcem teraz spýtať, že či okrem toho konštatovania, na ktorom sa zhodneme, že to nie je v poriadku, plánuje ministerstvo spravodlivosti, ktoré toto má v gescii, aj, aj nejaké opatrenia, aby ministerstvá rešpektovali legislatívne pravidlá a zákon.