49. schôdza

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, za informácie o dôsledkoch potratu žien. Ja mám na teba pár otázok.
Navrhujete teda finančnú pomoc, ale aj opatrenia v rámci sociálnoprávnej ochrany, a preto sa chcem opýtať, či ste to diskutovali o vašom návrhu s nejakou inou koaličnou stranou, resp. či ste diskutovali s ministerstvom práce práve vo vzťahu k sociálnoprávnej ochrane, pretože právne voľné deti nemusia byť aj z titulu, že adoptovať si nemôžete len jedno dieťa, ktoré sa momentálne narodí alebo napríklad je to súrodenecká dvojica, trojica a podobne. Čiže neviem, akým spôsobom by teda toto sa riešilo.
Taktiež sa chcem opýtať, rozumiem tomu dobre, že ženy, ktoré nepracovali, nedostanú príspevok vo výške rodičáku už počas tehotenstva? Pretože tento príspevok ako keby bol viazaný len na poistenie. A tiež sa chcem opýtať, lebo ten istý prípad vznikne aj počas nemocenského a nemocenské sa nepriznáva žene, ktorá nie je pracujúca. Čiže ako by ste riešili ženy, ktoré teda nepracovali alebo teda nemajú odrobených tých 270 dní povinného poistenia?
Ďakujem.

Pani Červeňáková.

Život je dar a je hodný ochrany od začiatku, od počatia. Potratom nedovolíme mnohým deťom narodiť sa. Žena, keď ide na interrupciu, je to pre ňu zúfalý čin a trauma na psychike prakticky na celý život, ale dovolím si tvrdiť, je to aj čia vina? Vina, dovolím si tvrdiť, naša, vina spoločnosti, vina zdravotníctva, vina blízkych a všetkých tých, ktorí sme jej v tomto rozhodovaní nepomohli prikloniť sa na stranu života. Sme, samozrejme, všetci, dovolím si tvrdiť, za ochranu života od počatia určite všetkých žien bez rozdielu rasy, náboženstva a tým, samozrejme, aj nechceme okliešťovať rómske ženy.
Ďakujem.

Pán Krajčí.

Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické pripomienky. Pokúsim sa odpovedať a potom, ak mi nevyjde čas, tak si ešte vypýtam miesto v rozprave. Kolegom, ktorí vyjadrili podporujúce faktické, tak ďakujem.
Simonka, aj tebe chcem veľmi pekne poďakovať, pretože ja som bol veľmi milo prekvapený, ako začala medzi nami diskusia a to, že by ste boli ochotní uvažovať o takýchto možnostiach podpory a ja si to vážim, tú podporu, ktorú zatiaľ vyjadrujete, a budem ochotný s vami diskutovať, pokiaľ by ten zákon prešiel do druhého čítania, o ďalších veciach, ktoré sa vám nepáčia alebo chceli by ste ich vylepšiť, a môžte sami podať pozmeňujúce návrhy a tak ďalej. Z tohto pohľadu ja beriem aj tie argumenty, o ktorých si hovorila. Treba všetko položiť na stôl a myslím, že zhodneme sa na tom, že informovanosť je základom kvalitného rozhodnutia a to si myslím, že musíme posilňovať.
Čo sa týka kolegyňky Sone, no ja som, samozrejme, celú túto problematiku riešil najmä s organizáciami, ktoré zabezpečujú adopcie. To znamená, mal som naozaj informácie priamo z praxe aj to, ako to legislatívne funguje a potom aj v spolupráci s nimi sme navrhovali riešenia, ktoré sme navrhovali. Teda nie sú to riešenia od zeleného stola.
No a čo sa týka péenky, ja sa vyjadrujem len k tomu zákonu, o ktorom teraz rokujeme, pretože toto sa týka naozaj len péeniek. To znamená, ide nám o to, aby pokiaľ, ako som povedal, inštitút utajeného pôrodu bol funkčný inštitút. Pokiaľ je tá matka zamestnaná, tak pre ňu inštitút utajeného pôrodu takmer isto znamená stratu zamestnania. Takže my riešime práve tento problém. Pretože pokiaľ niektorá žena nepracuje, tak je len na jej rozhodnutí, či sa rozhodne, že či to dieťa naozaj chce utajene porodiť alebo nie, ale v tom prípade, samozrejme... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Pán poslanec Suchánek.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som pôvodne neplánoval vystúpiť v rozprave, ale jeden z predkladateľov jedného z týchto zákonov alebo teda konkrétne pán poslanec Krajniak sa vo svojom vystúpení pýtal, že prečo je stanovený termín, dokedy je možno vykonať interrupciu, 12 týždňov. Konkrétne sa pýtal, prečo je to do 84. dňa a prečo nie do nejakého iného dňa.
No má to, má to racionálny základ a je to postavené na odborných základoch, a preto by som to rád ujasnil. Tento termín 12. týždňa nie je náhodný a to odôvodnenie má paralelu s inou životnou situáciou. Keď jedinec zomrie, tak je potrebné konštatovať smrť. Pokiaľ ten jedinec zomrie a niekto, kto je teda oprávnený konštatovať smrť, zistí, že nedýcha, že nemá akciu srdca, tak, samozrejme, tá smrť je, je veľmi jednoduché stanoviť smrť. Ovšem máme tu aj situácie, keď jedinec, napríklad po nejakom ťažkom úraze alebo po nejakom ochorení, javí ešte určité známky života, lebo tak sa to javí, že by sa dalo povedať, že sú to ešte známky života, čiže napríklad mu pracuje srdce, čiže má nejakú cirkuláciu, niekedy možno aj dýcha, väčšinou už je na nejakom podpornom dýchaní alebo na umelej ventilácii a tam bolo potrebné zistiť, že či tento jedinec ešte, ešte žije. Takže nakoniec na základe odborných posúdení sa stanovilo aj právne, kedy možno u takéhoto jedinca konštatovať smrť. A bola zhoda, že smrť môže sa konštatovať u takéhoto jedinca vtedy, keď už nie je prítomná cirkulácia. Čiže keď cez mozog netečie krv. V takom prípade možno tohto jedinca prehlásiť za mŕtveho a napríklad možno mu odobrať orgány na transplantáciu.
No a paralela s týmto, kedy je možné stanoviť, že jedinec už nežije, tak bola stanovená paralela, odkedy je možné považovať, že jedinec už je živý tvor, a tá paralela je v tom, že už má prietok krvi cez mozog. A práve tento prietok krvi cez mozog začína po 12. týždni života. Takže preto bolo na základe odborných stanovísk aj právne stanovené, že do 12. týždňa tehotenstva, keď sa vykoná interrupcia, tak ešte nešlo o živého jednotlivca. Čiže asi toľko na položenú otázku, ktorá tu zaznela v rozprave.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky.
Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne, Alan. Pravdupovediac zaujala ma odpoveď na túto otázku. Len keď pozerám na tú logiku, tak kladiem si jednu otázku a teraz to ber, prosím ťa, ako laik. Predpokladá sa teda u dieťaťa do 12. týždňa, že tá krv ani cez ten mozog nebude tiecť? Lebo to je obrátený postup. U človeka, ktorému prestane tiecť tá krv v mozgu na konci života, už sa nepredpokladá, že by sa akože znovu zase vrátila do, ale tuto to dieťa sa vyvíja a zrazu proste má prísť moment, kedy sa do toho mozgu tá krv naleje a tým začne žiť. Čiže z tohto pohľadu sa to podľa mňa nedá brať úplne, a teraz hovorím laicky naozaj, nechcem sa tu miešať do nejakých lekárskych, ale pýtam sa ťa, tým, že si to priniesol, že je iné, keď je to na konci, a iné, keď je to na začiatku? Nemôžme sa pozerať ako to, čo je na konci, že je na začiatku, lebo ja si hovorím, však to dieťa ani nemôže v tom momente ešte, aby mu tiekla krv, ale predpokladám, že každému tá krv do toho mozgu tiecť začne. A keď ten život ukončím, no tak mu nikdy nezačne. Čiže toto mi ako úplne laicky nesedí. A ako chápem, že lekári si to nejako museli, ale myslím si, že to neni dobrá logika. Ale ďakujem v každom prípade za vysvetlenie.