49. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dočkali sme sa aj na tejto 49. schôdzi prerokovania zákonov o ochrane života. Ja som si pozeral záznamy, tak naposledy sme o týchto zákonoch rokovali na 40. schôdzi vo februári tohto roka. Dnes máme znova príležitosť a treba povedať, že v tomto volebnom období poslednú, aby to mohlo prejsť normálnym legislatívnym procesom.
Máme tu už 60 rokov na tomto území – najprv v Československej republike, potom v Slovenskej republike – starý komunistický zákon, ktorý je zároveň aj, paradoxne, extrémne liberálny a ešte viac sa zliberalizoval v roku 1987. Tento starý komunistický extrémne liberálny zákon absolútne neberie ohľad na život dieťaťa, ale neberie, pretože už je aj zastaralý, neberie ohľad na moderné medicínske poznatky ani na aktuálnu spoločenskú situáciu.
V tejto chvíli bude zlúčená rozprava, na ktorej postupne predstavíme štyri návrhy zákonov. Ja by som si teda dovolil hovoriť o tom svojom.
Návrh, môj návrh zákona predovšetkým – ale nielen – ruší potraty na žiadosť, tzv. bezdôvodné potraty, teda bez uvedenia vážneho dôvodu. Tieto potraty na žiadosť tvoria určite viac ako 80 % všetkých umelých potratov, a teda ide o viac ako 5-, možno 6-tisíc zabitých detí a nenarodených detí ročne. Keby sme to tak chceli zaktualizovať, tak dnes 24. septembra je to 16 detí, ktoré by boli zachránené týmto zákonom. A keď berieme osem pracovných hodín, tak za každú pracovnú hodinu – napríklad počas tejto mojej rozpravy – by to boli dve zachránené deti. Čiže nehovoríme len o nejakých číslach alebo o nejakej ideológii, alebo o nejakých legislatívnych úpravách, ale hovoríme o životoch. Hovoríme o životoch detí, nenarodených detí, ktoré môžu a chcú žiť.
Samozrejme, že tieto názory na to sú rôzne. Parlament je od slova hovoriť, takže budeme teraz rokovať. A naozaj parlament tieto veci môže aj zmeniť. Máme veľkú moc. Môžme sa nielen vyjadriť, ale budeme aj hlasovať, pravdepodobne zajtra.
Nie všetci majú taký názor ako ja. Napríklad predseda vlády Pellegrini, pán Pellegrini hovorí, že podľa neho je tento starý komunistický extrémne liberálny zákon v poriadku a netreba ho meniť. Aj pani prezidentka Čaputová tvrdí, že to má tak zostať. Dokonca robí takú bezprecedentnú vec, ktorú sa zaviazala, že nebude robiť, ale v tomto prípade avizuje, že urobí, boli sme spolu v televíznej relácii, že ak by tento zákon prešiel, tak ho bude vetovať, už dopredu. Tak je to možno dobré z toho pohľadu, že vieme jasne, aký je jej postoj, a môžme na základe toho konať.
Ale bez ohľadu na to, čo si myslí premiér alebo čo si myslí prezidentka, rozhodujeme my poslanci v parlamente. Takže ja by som to chcel adresovať vám všetkým, ktorí ste tu, a teda nie je nás mnoho, ale aj tým, ktorým viem, že to sledujú vo svojich kanceláriách, prípadne si to pozrú neskôr, aby sme naozaj veľmi vážne zvážili to, čo je podstatou tohto zákona. Ide o záchranu životov nenarodených nevinných detí. Od platnosti toho starého komunistického zákona, už to tu bolo viackrát povedané, je to celkovo približne 1,4 milióna, milión 400-tisíc nenarodených detí, ktoré mohli žiť, ktoré mohli mať svoje rodiny, ktoré mohli mať ďalšie deti. A je to zhruba 7 500 detí ročne, a teda 20 denne. Aj dnes 24. septembra, čiže nehovoríme o nejakých teóriách.
Čo sa týka toho, že sa stretli zrazu štyri poslanecké návrhy na túto tému, o ktorých je aj táto zlúčená rozprava, ja som s viacerými tými predkladateľmi komunikoval. My sme čakali, či vládna koalícia, ktorá má aj dostatok hlasov na to, aby tieto veci zmenila a má teda aj veľkú zodpovednosť, že príde s nejakým riešením, ktoré by sme boli, aspoň za seba môžem povedať, všetkými desiatimi podporili. Ale keď sa to odďaľovalo, blížil sa termín podávania zákonov a dostali sme avízo, že teda sa podávať takýto zákon nebude zo strany koalície, a teda ani sa nepodal, tak po vzájomnej komunikácii sme si povedali, ponúkneme tie svoje, aby poslanci mohli tieto veci posunúť. Ako hovorím, je to posledná šanca v tomto zložení parlamentu v tomto volebnom období.
Tie zákony sa navzájom nevylučujú. Pokiaľ viem, tak si navzájom tieto zákony podporujeme. Ja avizujem, že budem hlasovať za tie ostatné zákony, ktoré sú tuto v tejto zlúčenej rozprave, pretože je to prvé čítanie, môžu vlastne prejsť všetky. Čiže nie je to nejaká konkurencia, že by sa tie hlasy museli nutne rozdeliť. Pre mňa je to dobrá príležitosť.
Zároveň treba povedať, že súvisí to naozaj s takou spoločenskou objednávkou. Spomínam to preto, lebo niektorí politici tvrdia, že nie je na to spoločenská objednávka. Myslím si, že sa nad tým dá až tak pousmiať. V súčasnosti okrem Národného pochodu za život, nechcem teraz primárne argumentovať Národným pochodom za život, lebo keď sme prvýkrát predkladali ten zákon, tak sme ešte ani nevedeli, že kedy bude alebo či bude Národný pochod za život. Ale okrem neho je tu napríklad aktuálne aj petícia, ktorú ja ako poslanec a myslím, že aj vy ostatní ste dnes dostali do mailových schránok, je to výzva na podporu zákonov na zlepšenie ochrany života. Nie je to dlhé. Ja by som to prečítal na úvod ako na predznačenie tejto debaty.
Výzva na podporu zákonov na zlepšenie ochrany života: "Vážený pán poslanec, vážená pani poslankyňa, na najbližšej schôdzi Národnej rady budete hlasovať aj o návrhoch zmien zákonov, ktoré zlepšujú ochranu života nenarodených detí. Dovoľujeme si vás požiadať, aby ste tieto návrhy podporili a hlasovali za ne. Prosíme vás, aby ste zohľadnili závažnosť a nadstraníckosť témy a urobili maximum pre prijatie zmeny.
Sme presvedčení, že všetci ľudia majú rovnakú dôstojnosť a ľudské práva. No, žiaľ, naše zákony tento princíp porušujú. Tým, že je na Slovensku legálne pripraviť dieťa o život do 12. týždňa tehotenstva a v prípade jeho postihnutia ešte dlhšie, základné právo na život nenarodených detí nie je chránené. Túto diskrimináciu najmenších z nás je potrebné odstrániť.
Všetci vieme, že umelý potrat je zlý aj pre matku. Je preto potrebné budovať sieť pomoci pre tehotné matky v ťažkej situácii, ako aj informačný systém, vďaka ktorému sa dozvedia o možnostiach pomoci. Národným pochodom za život žiadame, aby právo na život nenarodených detí bolo chránené rovnako ako ostatných ľudí. K tomu nás môžu priblížiť aj zákony, o ktorých budete hlasovať. Veľmi prosíme, aby ste hľadali takéto riešenia, ktoré budú sledovať dobro tehotnej matky aj jej nenarodeného dieťaťa. Obaja stoja za to."
Verím, že táto rozprava bude dobrá, bude kvalitná a budeme sa navzájom počúvať, aby sme mohli urobiť niečo v prospech aj tých konkrétne dnes niekoľkých detí, ktoré, bohužiaľ, zahynú pri potrate, aby sa to nemuselo opakovať pri tisícoch až státisícoch ročne a za desaťročia platnosti tohto starého komunistického extrémne liberálneho zákona.
Skončil som, pán predsedajúci. Hlásim sa potom ako prvý do rozpravy. Ďakujem.