49. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa.
Do rozpravy, nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súčasnosti sa veľa píše a hovorí o morálnom úpadku spoločnosti. Od mladej generácie očakávame, že sa poučí z chýb starších ročníkov, nepreberie ich vzorce správania a svoje životné kroky bude viesť k morálnemu a slušnému spôsobu života. S nádejou či skôr s presvedčením očakávame, že si bude ctiť zákony tohto štátu a podľa nich sa aj správať. Mladej generácii dávame za príklad čestných a poctivých ľudí, vštepujeme jej hodnoty slušnosti a charakteru v očakávaní, že sa nimi bude riadiť.
Áno, to je vízia lepšej, morálnejšej spoločnosti, ktorú chceme vybudovať na troskách tejto mravne rozvrátenej krajiny, kde sa často zákon vykladá rôznymi spôsobmi, kde ho krivia ľudia s deformovaným charakterom a kde ho tzv. naši ľudia účinne využívajú vo vlastný prospech. Počiatočný optimizmus často vystrieda frustrácia alebo osobná skúsenosť mnohých z nás je odlišná od predstavy, ako by mal svet a ľudia v ňom vyzerať, a oveľa desivejšia, než nám ju sprostredkúvajú médiá.
Zvlášť v školskom prostredí je absolútne nevyhnutné, aby v ňom pôsobili charakterní ľudia, mravne čistí a bezúhonní. Ľudia, ktorí dokážu mladým ľuďom okrem odovzdávania vlastných vedomostí a skúseností aj vštepovať hodnoty mravnosti a čestnosti a sami ísť svojim žiakom príkladom. Rovnako ako to platí pre pedagógov, platí to aj pre riaditeľov škôl, ktorí sa spolupodieľajú na výchove a vzdelávaní mladej generácie. Ak títo ľudia vážne pochybili, mali by za to niesť aj zodpovednosť.
Tento návrh zákona nemá ambíciu znovu stanoviť už uzákonené. Návrh zákona je tou pomyselnou tenkou čiarou, ktorá myslí na prípady nejednoznačného výkladu v budúcnosti na základe súčasných skúseností. Bezúhonnosť bola jednoznačne stanovená pre všetkých pedagogických a odborných pracovníkov v novom zákone 138/2019 Z. z. Prihliada sa na ňu v školstve prísnejšie ako v iných odboroch, čo je aj pochopiteľné. Deti musia profesionálne vzdelávať a vychovávať skutočne bezúhonní ľudia.
Novelou zákona 209/2019 Z. z. prijatou v júni tohto roku sa podmienky na bezúhonnosť ešte sprísnili, kedy všetci pedagogickí a odborní pracovníci musia predložiť odpis z registra trestov, v ktorom sú zviditeľnené aj zahladené trestné činy. Či už je takáto plošná prísnosť namieste alebo nie, neprináleží mi teraz hodnotiť. Chcem sa pozastaviť nad tým, že riaditeľ školy je klasifikovaný ako vedúci pedagogický zamestnanec, preto je jeho povinnosťou spĺňať stanovené kritériá bezúhonnosti. Zatiaľ. Ak napríklad riaditeľ školy nebude mať z nejakého dôvodu vyučovaciu povinnosť, potom môže nastať situácia, že teda nemusí spĺňať kritériá bezúhonnosti ako pedagogický alebo odborný zamestnanec a ako podporný argument môže slúžiť to, že riaditeľ školy nie je klasickým zamestnancom školy.
Ak opomenieme súkromné školy a zariadenia, tak zriaďovateľmi väčšiny škôl na území Slovenska sú obce, mestá, prípadne VÚC. Pre ich zamestnancov platí predovšetkým zákon 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý bezúhonnosť poníma oveľa laxnejšie ako zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. A presne s takýmto prístupom sme sa v praxi stretli.
Za normálnych okolností sa všetky kritériá spôsobilosti vykonávať funkciu riaditeľa školy majú skúmať už pred výberovým konaním. No počas výkonu funkcie bezúhonnosť nikto neskúma. Hoci existuje v zákone uvedená povinnosť oznámiť zriaďovateľovi skutočnosti spojené s trestným stíhaním, ak bola podaná obžaloba alebo dnes už dokonca obvinenie, nič sa v podstate nedeje, ak tak riaditeľ neurobí. Dnes už zriaďovateľ pri obvinení môže a pri podaní obžaloby musí riaditeľa školy odvolať. No v praxi, ako to bolo doposiaľ, sa tak nedeje. Starosta obce či primátor sa tvári, že nič nevie, nemá v ruke právoplatný rozsudok, a tak to neurobí, pretože mu to z nejakého dôvodu nevyhovuje. Takýchto prípadov bolo na Slovensku viac. A na koho sa obrátiť? Kto má kompetenciu a ako konať? Dostane mesto, obec či VÚC smiešnu pokutu po dlhom správnom konaní a život ide ďalej?
Ak vo veci kompetentní nekonajú ihneď, ako daná situácia nastala, tak sa celý zákonný postup stáva fraškou a míňa sa účinkom. Súčasné zákonné vyjadrenie povinnosti zriaďovateľa v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve ukladá odvolanie riaditeľa školy, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin, čo v konečnom dôsledku nedostatočne korešponduje s novoprijatým platným a už účinným zákonom o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý obsahuje podstatne širšiu a presnejšiu špecifikáciu. Tu zriaďovateľ nemusí nič dokazovať ako pri závažnom porušení všeobecne záväzných predpisov, ale koná na základe už stanovených noriem, ktoré sú jednoznačné, jasné a zrozumiteľné, a koná ex lege, zo zákona. Pokiaľ mu danú skutočnosť o obvinení, čiže obžalobe na svoju osobu; o obvinení či obžalobe na svoju osobu neoznámil riaditeľ sám, ale dozvedel sa to z iných médií, je starosta obce, primátor či predseda VÚC povinný konať a nie operovať vyjadrením, že nemá v ruke právoplatný rozsudok.
Podľa nášho názoru bolo potrebné zosúladiť novoprijatý zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve.
Konkretizovali sme podmienky povinnosti odvolania riaditeľa školy podľa už spomenutého zákona č. 138/2019 Z. z., jeho postavenia mimo službu, ako aj udeľovania sankcií za ďalšie zamestnávanie osôb, ktoré nespĺňajú podmienky bezúhonnosti podľa odpisu z registra trestov po zákonom stanovenom prechodnom období.
Žijeme na Slovensku. Čo nie je jednoznačne jasné a zrozumiteľne uvedené v zákone, to ako keby vôbec neexistovalo. V spoločnosti, no i vo verejnej správe tolerované vyhýbanie sa povinnostiach a snahám hľadať únikové ľahšie cesty sú na dennom poriadku. V tomto sa môžeme naozaj považovať za veľmi kreatívnu spoločnosť. No tento jav nemôže byť samozrejmosťou. Rovnako ako nemôže byť samozrejmosťou, ak kompetentní v štátnej i verejnej správe nekonajú, hoci konať mohli a mali.
Dôvody na nečinnosť sú rôzne. Od osobných spojených s klientelizmom či rodinkárstvom alebo nedostatkom erudovanosti cez profesné opomenutie po bezzubosť sankcií alebo nedostatočné kompetenčné postavenie, teda povinnosť pre daný orgán verejnej moci danú skutočnosť kontrolovať, prešetriť, uviesť veci na pravú mieru a udeliť sankciu. Sankciu, ktorá má účinne pôsobiť pre budúcnosť, aby sa daná situácia nezopakovala.
Ako som už bol povedal, žijeme na Slovensku, bez udeľovania citeľných sankcií za nesplnenie zákonných povinností nie je možné dostatočne bojovať s neprofesionálnym a laxným prístupom. Smiešna peňažná pokuta 300 alebo aj 1 000 euro udelené po roku či až troch od spáchania právneho deliktu sa míňa účinkom. Rozpočet to znesie. Málokedy sa pokuta zosobní, tak sa v podstate nič nedeje. Ak sa však celý proces zrýchli, následná kontrola nepreukáže odstránenie nedostatkov alebo kontrolovaná strana nespolupracuje a robí obštrukcie, možnosť udeľovania okamžitej pokuty opakovane až do úhrnnej výšky 20-tisíc eur v jednej danej veci je šancou na výraznú zmenu.
Isteže, ozvú sa hlasy, že všetko je zneužiteľné a je potrebné predchádzať šikanovaniu zo strany štátnych orgánov a orgánov verejnej správy. Súhlasím. Vždy je všetko zneužiteľné a podľa "kto chce psa biť, palicu si nájde", aj zrealizovateľné. No bez toho, aby som sa chcel kohokoľvek osobne dotknúť, ak spoločnosť nie je dostatočne vyspelá, ak toleruje nežiaduce javy, klientelizmus, úplatkárstvo, rodinkárstvo, ba dokonca ich berie ako samozrejmosť, tak je, bohužiaľ, potrebné z dlhodobého hľadiska zaviesť a realizovať sankčné opatrenia takého charakteru, aby aspoň tie odrádzali od nečinnosti či laxného prístupu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bezúhonnosť či mravná zachovanosť, čistota by mali byť prirodzenou súčasťou každého z nás. Bohužiaľ, nie sú. Svet vôkol nás rozhodne nie je bezúhonný. A je smutné, že nielen v politike, ale aj v školstve sa stretávame s tými, ktorí prekročili hranicu morálnosti, ale aj zákonnosti. Ak teda chceme mladej generácii otvárať dvere k spravodlivejšej spoločnosti, musíme jednoznačne a nekompromisne a zákonným spôsobom eliminovať tých, ktorí zákon obchádzajú či porúšajú, pretože nám ide predovšetkým o deti ako také. Zabezpečenie ich bezpečnosti a ochrany je prioritou, ktorú netreba žiadnym spôsobom spochybňovať či zľahčovať. Deti musia byť v bezpečí. A ľudia, ktorí s nimi profesionálne pracujú, musia byť jednoznačnou zárukou, že v ňom aj reálne budú.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Sopko.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ako na, čo sa týka k tomuto vystúpeniu a celkovému návrhu zákona, podľa môjho názoru je dôležité, aby zákony boli jasné. Aby boli v nich vždy stanovené také slová, ktoré neumožňujú rôzne výklady. A tak ako som aj zaznel v tejto rozprave, pokiaľ je tam len uvedené "môže", "spravidla" alebo čokoľvek iné, že v rámci tých nejakých legislatívnych foriem uvádzané v jednotlivých paragrafoch a umožňuje to advokátom, právnikom hľadať rôzne kľučky a výhovorky, toto nie je potom dobré.
Práve v školstve by mali byť tie zákony najjasnejšie. A pokiaľ sa niečo taxatívne a jasne stanoví, tak by to malo byť jasné a nemali by byť o tom žiadne pochyby. Preto najmä kvitujem tú časť, ktorá spresňuje a dáva zriaďovateľovi tú kompetenciu, aby sa nehľadali rôzne iné formy, akým sa môže vyhnúť človek, ktorý prestúpil tú pomyselnú čiaru, pretože asi obidvaja, a nielen my dvaja, ale aj ostatní poznáme v tejto miestnosti množstvo prípadov, kedy sa až úplne na hranu niektoré veci doťahujú a ľudia, ktorí v sebe nemajú hanbu, nevedia, že na tej stoličke už mali dávno skončiť, keď prestúpili tú myslenú čiaru a spáchali činy, za ktoré už nemajú vykonávať túto funkciu.
A viac potom možno v tej rozprave, do ktorej sa hlásim, do ktorej som sa prihlásil.

Dobre. Takže je 12.00 hod., vyhlasujem obedovú prestávku.
Chcem upozorniť, že o 14.00 hod. je termínovaný bod č. 92, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Karola Galeka, Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 1631).
Ešte pani poslankyňa Remišová požiadala o presunutie jej zákona, tlač 1568, na ďalšiu schôdzu z dôvodu, ešte rokuje s príslušným ministerstvom. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Takže tento bod sa prekladá.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vidím vás, áno. Budeme pokračovať rokovaním, a to v prvom čítaní o návrhu poslancov Anny Zemanovej, Karola Galeka a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tlač 1631).
Dávam teraz slovo pani poslankyni Zemanovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Karola Galeka a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 1631.)

Vážení páni podpredsedovia, kolegovia, ale aj kolegyne, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa, mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Anna Zemanová, Karol Galek a Radoslav Pavelka.
Cieľom predloženého návrhu je presun agendy lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia a dosiahnutie spoločenskej dohody v oblasti starostlivosti o lesy ako najdôležitejšieho stabilizačného prvku v krajine.
Členské štáty Európskej únie mali do roku 2014 zmapovať a posúdiť stav ekosystémov a ich služieb na svojom území, hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporiť začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútroštátnej úrovni. Taktiež do roku 2020 má Slovensko naplniť aj záväzok voči Organizácii Spojených národov udržateľne obhospodarovať všetky typy lesov, zastaviť odlesňovanie, obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie na celosvetovej úrovni. Jasný a konkrétny strategický plán, ako mieni Slovensko tento záväzok dodržať, však vláda doteraz nepredstavila.
Naopak, štátu sa starostlivosť o les vymkla spod kontroly. Zlé a nekompetentné rozhodnutia rezortu pôdohospodárstva nás priviedli do situácie, kedy nám Európska komisia pre nedostatočnú ochranu prírody hrozí sankciami. Situácia sa v chránených územiach a v lesoch zhoršuje. Vyhovárania sa, že za stovky vyrúbaných hektárov lesa môžu živelné kalamity, viac neobstojí. Svojich práv sa oprávnene domáhajú aj súkromní vlastníci lesa, ktorí nežiadajú nič viac ako konečne jednoduché a jasné pravidlá pri správe vlastných pozemkov v chránených územiach. Zároveň by malo platiť, aby boli vlastníci, správcovia a obhospodarovatelia pozemkov v chránených územiach pri ochrane prírody rovnocennými partnermi.
Zodpovedná príprava krajiny na zmenu klímy si vyžaduje nájsť rovnováhu medzi ťažbou dreva a využívaním lesa ako prirodzenej ochrany pred povodňami či zosuvmi pôdy. Lesy nám poskytujú služby, ktoré prispievajú k stabilite životného prostredia a ľudskému blahobytu. Produkujú kyslík a človeku poskytujú aj priestor pre relax, rekreáciu a turizmus.
Potrebujeme nastaviť pravidlá, ako z hospodárskeho hľadiska využiť drevo a zároveň les zachovať tak, aby mali z neho prospech aj naše deti. Aby sme odstránili pretrvávajúce konflikty a dosiahli prijaté záväzky, tak z tohto dôvodu navrhujeme presun agendy lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia.
Dovoľujem si uviesť, že návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa aj hlásim.

Ďakujem pekne.
Najprv musím dať slovo spravodajcovi, až potom môžem otvoriť rozpravu. Takže dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Žarnayovi.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.