49. schôdza

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Simona. Ale predtým ešte sa hlási pani poslankyňa Zemanová ako navrhovateľka.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže, vážení kolegovia, dnes rokujeme o návrhu zákona, ktorého podstatou je, aby sa agenda lesného hospodárstva presunula spod rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia. Ide o novelu kompetenčného zákona. Zdanlivo jednoduchý zákon, avšak veľmi dôležitý.
Tento návrh má strana Sloboda a Solidarita už niekoľko rokov vo svojom programe, hovoríme o tom už od roku 2012, avšak doba, myslím si, že dozrela práve v týchto dňoch, kedy vidíme, že aj verejnosť sa zobúdza a poukazuje čoraz viacej na situáciu, ktorá v našej krajine je v oblasti ochrany prírody a v oblasti lesného hospodárstva. Je nevyhnutné, aby sa konečne ukončil konflikt medzi rezortami, konflikt, ktorý pretrváva desiatky rokov. Kým ministerstvo pôdohospodárstva má prioritu v tom, aby z lesa malo zisk a osobitný odvod päť miliónov eur do štátneho rozpočtu, ministerstvo životného prostredia vníma les ako živý organizmus.
Zdravý les je jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti zmene klímy, zachytáva vodu v prípade prívalových dažďov, zachytáva uhlík a je to kľúčový ekosystém pre zachovanie biodiverzity. Zmena kompetencií medzi ministerstvami je jednoduchý úkon, ktorý náš rozpočet nebude nič stáť, bude to však obrovská zmena priorít. Bude jasná deklarácia spoločenskej objednávky, čo vlastne naša krajina považuje za prioritu.
V piatok sa konal nielen v Bratislave, ale takmer po celom svete obrovské štrajky, klimatické štrajky. Jeden z nich v Bratislave som bola aj osobne navštíviť a často tam zaznieval slogan: Zmeňme systém, nie klímu! A práve takéto riešenie, ktoré dnes predstavujeme, je to systémové riešenie, nie čiastkové, nie je jediné, ale je základné pre to, aby sa mohli realizovať ďalšie opatrenia, ktoré budú účinnejšie pre ochranu klímy a ochranu prírody a našej krajiny a hlavne ochranu životného prostredia a zdravia našich ľudí.
V SaS takéto návrhy prinášame systémovo dlhodobo, možno nie sú tak jasne deklarované, medializované ako práve tento návrh, o ktorom dnes predkladám.
Na tomto štrajku sa zúčastnili najmä mladí ľudia, lebo zmena klímy sa ich bytostne dotýka. Myslím, že naozaj musíme myslieť na naše deti a urobiť všetko pre to, aby krajina bola pre ne bezpečným a zdravým miestom.
Podstatnú zmenu, ktorú v spomínanom, spomínanej novele zákona navrhujem, je teda deklarovať spoločenskú objednávku, že naše lesy nie sú na prvom mieste zdrojom hospodárskej suroviny, ale sú komplexom, ktorý má spoločnosť chrániť a starať sa oň.
Každoročne rezort pôdohospodárstva predkladá vláde a následne výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie tzv. správu o lesnom hospodárstve. Aj pred niekoľkými dňami vláda už túto správu prerokovávala a je k dispozícii verejnosti. Chcem poukázať práve na tomto dokumente, ktorý, žiaľ, neprerokováva priamo plénum Národnej rady, ale sa len v tichosti berie na vedomie vo výbore, že aj táto správa poukazuje na to, že aký je ten konflikt medzi rezortami, ktorý spôsobuje množstvo, množstvo, množstvo problémov v ochrane prírody, ale aj nejasnosti pri správe lesov. Táto zelená správa je veľmi obsiahly dokument a zaoberá sa hlavnými lesníckymi problémami, avšak podstatne menej sa venuje pozornosť starostlivosti o lesné ekosystémy, nie o lesné porasty ako jednotky priestorového rozdelenia, teda ako lesníckej typologickej jednotky.
V materiáloch sa rezort životného prostredia síce vyjadril, avšak nemohol zasiahnuť alebo nezasiahol do samotnej koncepcie tejto správy, ktorá by mala byť doplnená práve o ten pohľad, o ktorý som povedala. Z pohľadu lesníkov je zarážajúca neochota odovzdať lesný fond v chránených územiach so 4. a 5. stupňom ochrany do priamej správy organizáciám ochrany prírody, to, o čom ochranári poukazovali, že by to bolo dobré, no z môjho pohľadu by to nebolo dostatočné ani tak jednoduché urobiť.
Práve táto novela kompetenčného zákona je jednoduchý úkon, ktorý sprevádza celú agendu lesného hospodárstva, to znamená vrátane organizácií, ktoré sa zaoberajú lesníctvom, ale aj štátne podniky, ktoré spravujú náš lesný pôdny fond, tak by prešli pod riadenie rezortu životného prostredia.
Táto správa analyzuje stav a vývoj lesného hospodárstva z viacerých, z viacerých hľadísk, sociálnych, environmentálnych, ako aj ekonomických. V závere správy sa môžme dočítať aj návrhy, opatrenia, ktoré majú zvýšiť efektívnosť manažmentu a ochrany lesov.
Dovoľte, aby som poukázala na niektoré čísla, ktoré sú práve z tejto správy a deklarujú tú situáciu, ktorá, ktorá v našom lesnom hospodárstve je.
Uvádza sa, že ťažba dreva v roku 2018 bola najvyššia od roku 2010, bola na úrovni 9 mil. 865-tisíc metrov kubických dreva. Z tohto objemu ťažby sa vyťažilo 58 % pri odstraňovaní následkov pôsobenia škodlivých činiteľov. Ďalšie tisíce kubíkov poškodeného dreva sa v roku 2018 nestihlo spracovať.
Ťažba dreva sa od toho roku, ako je to v správe uvedené, 2010 zvyšuje a je to aj z toho dôvodu, že v súčasnosti je vysoký podiel rubného veku zrelých lesných porastov.
Taktiež sa správa len okrajovo venuje tzv. bielym plochám. Biele plochy, ktoré nie sú lesnými porastami, ale sú porastené lesom, na ktoré sa vzťahuje, na výrub týchto porastov sa vzťahuje zákon o ochrane prírody, hoci je to charakter lesa, sú to porasty, na ktoré sa nevzťahuje zákon o lese ani o nich, o spôsobe ich obhospodarovania. Neexistuje ani evidencia výrubov množstva dreva z týchto tzv. bielych plôch. Spôsobuje to celkovú nejasnosť, neprehľadnosť celkových tokov dreva v Slovenskej republike. Nevie sa celkom objem ťažby ani dodávok dreva vrátane jeho exportu a energetického využitia. Poukazuje to na naozaj hrozivú situáciu v našich lesoch.
Samozrejme, správa hovorí o hospodárení v lesoch na, celkovo na Slovensku, to znamená, na lesoch, ktoré spravujú dve organizácie štátnych lesov, ale aj subjekty neštátnych lesov. Tie obhospodarujú takmer 48, viac ako 48 % plôch lesných porastov.
Výmera lesov na Slovensku je v súčasnosti evidovaná na ploche viac ako 2 mil. hektárov, avšak to nie je to isté, ako je výmera lesných porastov, čo je porastová mapa. Tá je na výmere 1 mil. 948 hektárov, z toho vo vlastníctve štátu je 784-tisíc hektárov porastovej, porastovej plochy. Štátne organizácie v tomto období, v roku 2018, hospodárili na 1 mil. 5-tisíc hektárov porastovej, porastovej plochy.
Správa sa, samozrejme, zaoberá aj dopadov na kvalitu lesov a dopadov vplyvy klimatickej zmeny. Oceňujem, že možno prvýkrát táto správa hovorí aj o lesných ekosystémoch, hovorí o záväzkoch Slovenskej republiky vo vzťahu k OSN, hovorí o agende trvalo udržateľného rozvoja, ktorej sme sa zaviazali, že v roku 2020 prestane odlesňovanie, že do roku 2020, čo je budúci rok, sa začne hospodáriť v našich lesoch inak. Poukazujú naozaj, poukazujú na to, že druhové zloženie našich lesov nie je v poriadku, najviac poškodené sú práve ihličnaté stromy, lesy, ktoré zasahuje najviac, zasahujú biotické aj abiotické činitele.
Ohľadom ekonomiky, aby sme mali jasné, čo je lesné hospodárstvo, celkové náklady v lesnom hospodárstve v roku 2008 dosiahli viac ako 1 mld. eur. Z toho obhospodarovatelia lesa tvorili 559 mil. a poskytovatelia služieb 460 mil. eur. To, čo považujem za nedostatočné a chcem tiež poukázať na, práve na tie rozdielne pohľady v týchto rezortoch a za kľúčové, prečo je potrebné, aby riadenie tejto činnosti bolo pod jedným rezortom, je aj hospodárenie na súkromných pozemkoch. Hospodárenie v chránených územiach, kde by sa malo hospodáriť vo verejnom záujme a súkromným vlastníkom by mala patriť náhrada za obmedzenie ich hospodárenia na týchto pozemkoch. Aj tu chcem poukázať na nejasnosť. A dovolím si aj citovať z tejto správy, čo poukazuje na to, že naozaj ani samotný rezort nevie alebo nechce vedieť, alebo nechce to zmeniť, ako vlastne funguje, resp. nefunguje tento spôsob náhrady.
Uvádza sa, že hodnota požadovanej náhrady za obmedzenie hospodárenia na lesných pozemkoch podľa zákona o ochrane prírody dosiahla čiastku 4 mil. 490-tisíc eur na výmere lesných pozemkov viac ako 9-tisíc hektárov. Avšak schválenú výšku náhrady ministerstvo životného prostredia neuviedlo s odôvodnením, že štátna ochrana prírody nedisponuje všetkými potrebnými informáciami a správ; a naďalej teda sa ešte uvádza okrem iného, že správca štátnych lesných pozemkov nemá nárok na úhradu.
No, tu je základný, proste vidno ako ten rezort pôdohospodárstva ani nevie alebo nechce vedieť, ani tým pádom napraviť túto obludnú situáciu. Totižto práve rezort pôdohospodárstva je ten, ktorý cez program Spoločnej poľnohospodárskej politiky má vyplácať náhradu v naturovských územiach, a v štátnom záverečnom účte za minulý rok bolo uvedené, že bolo vyplatených len 900-tisíc eur žiadateľom, hoci pri prepočte oprávnených náhrad na výmeru naturovských území by to mohlo byť až 17 mil. eur. Okrem toho túto náhradu tým, že vypláca ministerstvo pôdohospodárstva, ďalšie platby sa realizujú cez okresné úrady, čiže nie cez rezort ministerstva životného prostredia, ktoré síce nepriamym spôsobom tiež vstupuje do týchto náhrad, ale prostredníctvom zmlúv, zámien, prostredníctvom rôznych programov Európskej únie, kde cez štátnu ochranu prírody sa vlastne prelievajú peniaze do manažmentu cez, pre týchto vlastníkov. Sú to nejasné toky, ktoré sú nespravodlivé pre vlastníkov, ktorý by mal mať nárok na obmedzenie, teda nárok na úhradu za obmedzenie svojich činností, avšak nielen ako ujmu na lesnom hospodárstve, ale ako ujmu aj na inom hospodárení na svojom pozemku.
Pokým nebudú tieto rezorty pod jedným pánom, akokoľvek si povieme, že týmto pánom by mala byť vláda Slovenskej republiky, ale ako vidíme, tak ani za tri vlády Fica, ani za jeho jednofarebnej vlády jednoducho ten lobing a tlaky lesných hospodárov, kedy vo vláde stále sedí človek, ktorý je napojený na najväčší biznis s drevom, tak nie je záujmom, v záujme, aby tieto náhrady boli transparentne a jasne poskytované a aby bol vyčlenený jasný balík peňazí v štátnom rozpočte. Pretože nie je to problémom, že by peniaze neboli. Tie peniaze tam sú, len práve takýmto spôsobom, rôznymi tokmi sa neposkytujú transparentne a mnohokrát aj tí vlastníci sú od tej tortúry odradení, aby si, domáhali sa niečoho, čo im patrí.
Ešte nejaké, pár čísiel, čo sa týka výmer chránených území lesných porastov. Tiež vychádzam z tejto, z tejto správy, lebo sú to čísla, o ktorých sa mnoho, mnoho diskutuje, či je to veľa, či je to málo, nechcem komentovať, sú to fakty, ale aby sme vedeli naozaj, že sú to obrovské územia, ktorých nejasnosť a chaos v riadení má výrazný dopad na kvalitu našej krajiny, kvalitu prírody, kvalitu našich lesov, kvalitu ekosystémov a, samozrejme, aj kvalitu klímy a dopadov klimatickej klímy, dopadov klimatickej zmeny na Slovensko.
V sústavách v chránených územiach, to znamená národnej aj európskej, prevažujú lesné pozemky. To znamená, tam musí byť urobené, nastavené jasné pravidlá. Je to výmera 1 mil. 220-tisíc hektárov, to je takmer 62 % z celkovej výmery lesných porastov na Slovensku. Výmera území NATURA na Slovensku je 29,7 %, pričom priemer v Európskej únii je 18,15 percent. Čiže naozaj naše Slovensko má významný podiel, na čo by sme mali byť, samozrejme, patrične hrdí, ale nemalo by to byť niečo, čo bude negatívnym spôsobom vplývať či na našu ekonomiku, nemalo by to byť niečo, proti čomu ľudia budú bojovať, ale niečo, s čím ľudia budú radi žiť.
Spomínala som, že v tejto zelenej správe ako kľúčový dokument, ktorý hodnotí lesné hospodárstvo, v záverečnej kapitole sú aj isté odporúčania. Avšak nie sú tam odporúčania tie, na kritiku ktorých samotná správa poukázala.
Aké by tam mali byť, čo by som očakávala, že sa zlepší, keď bude prijatý náš návrh zákona? Očakávam, že sa zmení spôsob hospodárenia v lesoch a že sa zadefinuje požiadavka na komplexné posudzovanie lesa a jeho služieb. Poľovníctvo sa musí podriadiť v prospech lesa. Na prvom mieste musí byť lesný, nie poľovnícky hospodár. Je potrebné zvýšiť kontrolu lovu zveri. Nielen trofejnej zveri, ale každej zveri, ktorá je ulovená. Treba zmeniť a centralizovať informácie o kompenzáciách a možnostiach na vyplácanie za obmedzenie hospodárenia na súkromných pozemkoch a zjednodušiť tento systém. Treba zjednodušiť systém zamestnávania brigádnikov a sociálne, a taktiež pomôcť pri zamestnávaní ľudí z sociálne znevýhodnených spoločenstiev. To je obrovský problém v oblastiach, kde je veľká chudoba a lesníci stále sa stretávajú s formou vykrádania lesov o drevo. Ľudia, ktorí sú odkázaní na toto drevo, tak sa stávajú väzňami a existujú spôsoby, kedy títo ľudia by vedeli pomôcť lesu, pomohli by aj sebe a pomohli by aj lesnej správe.
Ohľadom hospodárenia je treba zvýšiť dôraz na taxáciu drevín, a to s dôrazom na zmenu klímy. Nie je možné vysádzať dreviny, ktoré už dnes vieme, že o pár rokov budú vysychať alebo budú napadnuté škodcom práve z dôvodu toho, že dochádza k zmene klímy. Samozrejme, treba zvýšiť verejnú kontrolu. Treba zvýšiť verejnú kontrolu a informovanosť ohľadom toho, čo je povolené v lese realizovať a čo sa vykonáva načierno. Ak bude spoločné riadenie, tak bude jednoduchšie aj dôjsť k prehodnoteniu chránených území a taktiež aj území, ktoré sú chránené európskym zákonom, tzv. naturovské územia.
Vážení kolegovia, ako podklad, ako dôkaz toho, že naozaj návrh zákona, ktorým sa presunie agenda lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia, je dôležitý, ako argumenty som použila správu o lesnom hospodárstve, ktorá bude v najbližších dňoch pravdepodobne predmetom rokovania nášho výboru a údaje sú uvedené v tejto, v tejto správe. A viem, že je koniec volebného obdobia, ale myslím si, že bolo by vhodné aj možné, ak by sa návrh zákona schválil, aby od 1. januára budúceho roku došlo k presunu týchto kompetencií a tým aj k naštartovaniu novej formy hospodárenia a deklarácie aj verejnosti, že naša spoločnosť to naozaj s našimi lesmi a ochranou prírody myslí úprimne.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Galek.

Anka, ďakujem ti veľmi pekne za toto vystúpenie a prezentáciu zákona, ktorý spolu predkladáme. Hovorila si najmä o tom, že to ministerstvo životného prostredia hľadí na ten les ako na živý organizmus na rozdiel od toho súčasného prístupu ministerstva pôdohospodárstva, ktorý na to hľadí ako na zisk.
Ja by som si dovolil v tomto ešte doplniť alebo uviesť aj to, čo si ty sama spomínala. Jedno ministerstvo, ktoré práve do toho hospodárenia v lesoch takisto veľmi výrazne kafre a toto aj práve z dôvodu, že jeho čelný predstaviteľ je považovaný za práve toho najväčšieho obchodníka s drevom. V tomto prípade ide o to ministerstvo hospodárstva a ja si v tejto súvislosti dovolím doplniť práve to nedávne dianie v súvislosti s biomasakrom alebo s biomasakrou dva, kedy ministerstvo hospodárstva k vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dalo pripomienky práve v tom zmysle, aby sa zaviedla nejaká energetická metóda a doplnila sa definícia biomasy práve za tým účelom, aby naozaj to drevo alebo tá drevná odpadová biomasa bola využívaná ešte vo vyššej miere, ako je to dnes, v súvislosti s tou tristodevinou, tak ako sme ju minulý rok menili. Takýto macošský prístup zo strany ministerstva hospodárstva a ergo pôdohospodárstva mi pripadá naozaj veľmi paradoxný, a preto ten presun kompetencií vidím ako vhodný.
Takisto ten strom je dnes skloňovaný aj na tej klimatickej konferencii v New Yorku, a to v súvislosti s tou neutralizáciou emisií oxidu uhličitého. Slovensko sa prihlásilo práve k tej uhlíkovej neutralite, kde ale stále máme jasný cieľ, ale nepoznáme tie kroky. No a práve tento zákon by mohol byť tým prvým krokom k tej uhlíkovej neutralite a teda k tomu, aby sme ju dosiahli v tom roku 2050. Ja dúfam, že aj skôr.

Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem, pán predsedajúci. No, smiešnejší zákon som ešte nevidel. To je presne taký istý zákon, ako keby ste chceli prepodriadiť ministerstvo obrany pod ministerstvo kultúry. Však vojna je tiež kultúrna záležitosť, však, pani poslankyňa? Takže toto je jedna z najväčších, najväčších nezmyslov, ktorý bol tu v tejto sále predložený, pretože my nemáme pralesy, my máme hospodárske lesy a v tých lesoch sa hospodári. Takže patria pod pôdohospodárstvo. Ak si prečítate definíciu pôdohospodárstva, tak zistíte, že aj lesné hospodárstvo je pôdohospodárstvo. Toto je klasický byzantínsky prístup, že keď si myslím, že premením správcu, premením aj spôsob správy. Tak to je absolútny nezmysel, ale o lesníctve a drevárstve neviete nič.
Prvý lesný zákon na tomto území bol prijatý v roku 1408, komplexný. Predtým boli aj menej komplexné. Komplex 1408, kráľ Žigmund Luxemburský tento zákon prijal. Potom Mária Terézia prijala lesnícky zákon, podľa ktorého naši lesníci pokračovali až dovtedy, kým sa tu neobjavili šíritelia lykožrútu v podobe zelených, vážená pani poslankyňa! To, ako naše lesy vyzerajú, to je dôsledok toho, že kalamita v Tatrách nebola vyťažená. Vy ste tu rozmnožili lykožrúta. Choďte sa pozrieť na Oravu, ako vyzerajú naše lesy. Koľko ich tam lykožrút zožral, ktorého ste vy v západných Tatrách rozmnožili natoľko, že ho už nie je možné zastaviť. Sa spamätajte!

Pán poslanec Kotleba tu nie je. Ďalej v rozprave... (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, nie, musíte s kartou a z miesta, dve minúty, musíte s kartou.
Takže, pán poslanec Simon, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, spravodajca, kolegyne, kolegovia, celý život sa zaoberám a žijem na vidieku. Zaoberám sa prírodou, bol som ministrom pôdohospodárstva a lesného hospodárstva, pod, kde patria lesy. Preto hovorím ministerstvo lesného hospodárstva, lebo odkedy bolo zriadené a bolo to pričlenené pod ministerstvo, tak táto časť žila akýmsi samostatným životom.
Dnes riešenie, že dáme všetky lesy a ich správu alebo právo nakladať s nimi alebo riadiť celý tento úsek dáme ministerstvu životného prostredia, je veľmi zvrátený a zlý systém a zlé rozhodnutie. Chcem vás nabádať, aby ste tento návrh zobrali späť. Pokúsim sa to odôvodniť.
Takmer 200 rokov na Slovensku je plánované lesné hospodárstvo. De facto viac-menej problém lesného hospodárstva a ochrany na Slovensku do nejakých deväťdesiatych, do začiatku, do roku 2004 viac-menej ani nebol. Kde začal tento problém? Tento problém začal bojom o chránené územia. Tatranský národný park nebol vytvorený za posledných 30 rokov. Bol to výsledok cieľavedomej práce lesníkov. A osobne som bol u toho, keď v roku 2004 19. novembra víchrica povalila značnú časť územia Vysokých Tatier a na druhý týždeň sa zjavili finančné skupiny so záujmom stavať. Tu chcem stavať, tu má byť vlek, tu má byť toto, tu má byť hotel, neviem čo, lebo zrazu uvideli obrovskú, obrovskú šancu. Ochranári a ochranárske skupiny, ktoré dnes bojujú o to, že aké kompetencie má mať životné prostredie, pýtam sa, kde boli za toto obdobie. Lebo keby som si to vtedy všetko poznačil a dneska skontroloval, tak zistím, že všade, kde chceli stavať, postavili. To znamená, že ochrana prírody išla bokom.
Ale je to viacrozmerný problém. Chcem vám ukázať jednu paralelu. Hovoríte o tom, že ministerstvo pôdohospodárstva hľadí len na zisk. Ministerstvo životného prostredia hľadí na les ako živý organizmus a chce ho chrániť. Tak si kladiem otázku: V tom lese, lebo 50 % územia máme hospodárske lesy, tam sa bude naďalej hospodáriť. Vy ich chcete dať pod správu životného prostredia. Enormne, de facto vy chcete, aby štátne lesy hospodárili, teda aby ministerstvo životného prostredia obchodovalo s drevom. Je to v príkrom rozpore s ochranou prírody.
Pani kolegyňa, najväčší problém v tejto krajine z hľadiska dôvery, v polícii vidíme, kam sa to dosiahlo, lebo policajt kontroluje policajta. Vy dnes chcete, aby ochranár kontroloval ochranára. Bohužiaľ, musím povedať, že tento delený systém, že jeden hospodári a druhý kontroluje a prijíma zákony na kontrolu, je oveľa lepší, transparentnejší a z hľadiska verejnosti ľahšie kontrolovateľný, lebo sa o tejto téme diskutuje.
Viac ma rozčuľuje, že diskutujeme o tejto téme tak, že odvádzame pozornosť od skutočných problémov. Skutočným problémom je ten, že začiatkom, teda v 90. rokoch a začiatkom 2001 sa prijímali zákony alebo chránené územia, tzv. naturácke územia, na základe rozhodnutia okresných úradov, čo už v tom čase, po roku ´92, bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože všetky tie rozhodnutia okresných úradov mali dopad na vlastníctvo ako také. Pričom ústava v tom čase už platila a hovorila, že obmedziť vlastníctvo je možné len základe zákona za primeranú náhradu. Rozhodnutie okresného úradu nemá silu zákona.
Táto oblasť bola napadnutá generálnym prokurátorom a bola daná na Ústavný súd a keď Ústavný súd už o tom mal rozhodnúť a práve to nevyhovovalo politickej strane SMER, tak generálny pro, bývalý generálny prokurátor svoj návrh vzal späť. V opačnom prípade by sme už mali na stole, predpokladám, nález Ústavného súdu, že okresný úrad nemôže svojím rozhodnutím obmedziť vlastníctvo, lebo adekvátne hneď k tomu nestanoví náhradu.
Povedať, že európske zdroje sú náhradou pre vlastníkov a sú tam programy, je scestné a mylné z toho dôvodu, že do tých európskych programov sa môžete prihlásiť, keď splníte podmienky a je dostatok peňazí, tak možnože dostanete nejakú tú náhradu, ale nie je to automatické, pričom obmedzenie vlastní; za obmedzenie vlastníctva by ste mali dostať automaticky náhradu. Netreba zabúdať ani na to, že máme holoruby a máme problémy v ochrane prírody, že teda v minulom volebnom období sme mali za ministra životného prostredia jedného z majiteľov najväčších priekupníkov s drevom. Dajme všetky lesy na životné prostredie a nech sa taký Žiga vráti.
Pani kolegyňa, úprimne povedané, to je úplne jedno, či v tej vláde lesné hospodárstvo je pod jedným alebo pod druhým ministrom, pre mňa je podstatnejšie, či jeden druhého kontrolujú, preto lebo potom to má väčší efekt.
Za úvahu stojí aj pouváženie nad tým, že sme zmenili zákony o zdaňovaní lesných pozemkov. Toto je jeden z ďalších fenoménov, ktoré tlačia práve ochranárov alebo ich možnosti dopredu, preto lebo neúmerne sme umožnili obciam a mestám, aby zvyšovali dane za lesné pozemky. Tam nemáte každý rok príjem, máte príjem raz za sto rokov, ale daň musíte platiť každý rok. Výnimku máte kedy? Keď vyhlásite les osobitného určenia. Zaužívaným, zaužívaným zvykom na Slovensku sa stáva, že vyťažia les a potom idú vyhlásiť z takého alebo onakého dôvodu les osobitného určenia, aby nemuseli platiť dane. Ale to nie je ochranný les, to nie je predmet ochrany. Dnes, keď sa pozrieme, že sme roky všetko prísne zakazovali a máme kopec takých chránených území, kde predmet ochrany zanikol. Skôr, keď chceme chrániť a efektívne chrániť, tak snáď by sme mohli požiadať životné prostredie, aby vykonalo revíziu chránených území, skontrolovalo všade, či predmet ochrany ešte stále existuje a keď existuje, tak aby sme rozhodli o tom, akým spôsobom to budeme chrániť.
Existuje snaha ochranárov My sme les, lebo máme veľké holoruby, je to výsledok dvojitých, dvoch faktorov. Jedna je veterná alebo to sú kalamity, či už je to podkôrniková alebo veterná kalamita, ktorá je dosť výrazná na Slovensku a zhruba sa z toho produkuje 50 % hmoty. A druhá, druhým týmto faktorom, na ktorý, na ktorý každý z vás zabúda, prepáčte, to sú Ficove záväzky spracovateľom v miliónoch kubíkov na desiatky rokov, na desaťročné obdobia dopredu.
Keď vláda zaviazala štátny podnik, že má desať rokov dodávať jednej, druhej, tretej firme stotisíce kubíkov dreva v danej, v danom sortimente, tak treba k tomu, treba to znásobiť minimálne s dvomi, lebo keď dáte guľatinu, tak toľko máte vlákniny. Keď predáte vlákninu, vznikne vám aj guľatina, keď ten strom vyrežete. Tie záväzky nikto nechce riešiť. Je treba sa pozrieť na to, aké záväzky štát robí alebo akými záväzkami štát zaťažuje toto celé, celý tento systém, a preto si myslím, že prevod správy z jedného úradu na druhý úrad bez možnosti nezávislej kontroly je tým najhorším krokom, ktorý by sme mohli prijať.
Keď chceme zachovať vyvážený stav, tak zachovajme vyvážený stav, posilnime postavenie životného prostredia, aby malo väčšie právo kontroly a aby o týchto kontrolách informovalo. Ale keď chceme, aby oni hospodárili a predávali drevo a sami seba kontrolovali, to je najhorší systém. Na Šumave v Čechách územie, povedali, že budú to chrániť, bude to bezzásahové, podkôrnik to všetko zrušil; všetko zničil, potom celé územie dali ochranárom a dnes najväčším obchodníkom dreva na danom území je ochrana prírody. Hádam nechcete, aby ochrana prírody obchodovala s drevom? To nemôže byť asi prioritou tejto, tejto krajiny.
Vyvážený stav hospodárenia a existencie v tejto krajine je nutným. Ja by som chcel nabádať vás a celú snemovňu skôr o iný rozmer tej ochrany prírody, na ktorý zabúdame. Už na výbore som to naznačil a otvoril túto problematiku. Viac-menej na severe Slovenska po lykožrúte a po tých kalamitách nastala situácia, že musíme nosiť, teda vodárenské spoločnosti nosia v cisternách vodu do obcí, lebo nemajú pitnú vodu. Je to problém s vodozádržnosťou krajiny a prírody. Ak to všetko budeme chrániť, budeme tam mať mŕtvy les. Áno, tá príroda sa s tým vysporiada v horizonte dvadsiatich, päťdesiatich rokov. Ale 20, 50 rokov občania tejto krajiny bez pitnej vody nevydržia. A mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako k tomu pristupovať. Keď v Českej republike, v Rakúsku, v Nemecku to riešia na úrovni vlády, aby tie lesy neboli mŕtve, aby to bolo čím skôr oživené, aby tam bol živý, živý les a vodozádržná schopnosť krajiny sa zvyšovala, pretože budúci potenciál tejto krajiny z hľadiska ovzdušia, klímy je naozaj obrovský potenciál aj v tých lesoch, ale nie v mŕtvych, ale v živých lesoch. A niekedy tým lesom je treba pomôcť. A tých takmer 200 rokov plánovanej lesnej činnosti na Slovensku a vôbec v celom Rakúsko-Uhorsku mali pozitívne, mali pozitívny efekt, tak by sme sa mali asi k tomu vrátiť.
Ale ešte raz, aby ten, ktorý drevo vypíli a predá, aby ten sám seba kontroloval, to je najhorší systém. Vidíme to na polícii. Keď policajt kontroluje policajta, teda inšpekcia kontroluje poli; policajt inšpekcie kontroluje policajta vo výkone, tak výsledok je, že skutok sa nestal. Hádam nechceme rovnaký stav aj v životnom prostredí.
Ďakujem pekne.

Do rozpravy? Aha, dobre. Na vyhlásenie pána poslanca s faktickými poznámkami nikto.
Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nikto, vyhlasujem možnosť za skončenú.
Nech sa páči, pani navrhovateľka, máte slovo. (Reakcia navrhovateľky.) Áno, samozrejme, do rozpravy.

Ďakujem pekne, chcela som ešte v rozprave vystúpiť, aby ste mohli reagovať, pretože aj som chcela zareagovať na niektoré argumenty, ktoré tu odzneli.
Karol Galek spomínal aj štiepku a energetické porasty. To je jeden z problémov, s ktorým sa potýka naša spoločnosť. Hovoríme o tom, že štiepka na výrobu energie v rámci obnoviteľnej alebo zelenej energie by mala byť z energetických porastov. Avšak energetické porasty na Slovensku neexistujú. Nie je ani známy jeden hektár porastov, ktoré by boli zadefinované ako energetické porasty. Aj toto je istá výzva pre našu spoločnosť, aby boli jasne zadefinované, možno aby bola aj urobená zmena kategorizácie lesov, ktorá dnes už nespĺňa úplne tie kritériá, ktoré, ktoré boli zavedené pred desiatkami rokov.
Tie argumenty, ktoré tu spomínali kolegovia poslanci Hrnko, ale aj vy, pán Simon, a za tou nostalgiou lesníctva za čias Rakúska-Uhorska, za čias výsadby, zeleň z lesov za Márie Terézie, no tak to vždy vyvoláva úsmev na tvári, pretože tá doba bola úplne, úplne iná. Na Slovensku možno žilo milión ľudí, nech dva milióny. Dnes je nás tu 5,5 milióna ľudí. Urbanizmus a človek pred, kompletne pretvoril našu krajinu a možno ozaj neexistuje ani, neviem, 100 metrov štvorcových, ktorý by nebol poznačený rukou človeka, a týka sa to, samozrejme, aj tých porastov, o ktorých sa hovorí, že sú to pralesy. Aj tie, nie sú to úplne tie pôvodné pralesy, len sú to lesy, ktoré majú možno charakter svoj, charakter svojou, svojou eko, ekosystémom ako prales. Čiže namietam voči tomu, tieto argumenty ako, že naši rodičia, prarodičia boli lesníci a oni vedeli, čo robia. No, žiaľ, v tom čase vedeli, čo chcú, chceli obnoviť poškodenú krajinu po 2. svetovej vojne, Mária Terézia chcela rozkvet krajiny, aby sa budovalo, potrebovali drevo, potrebovali drevo na, ako materiálnu surovinu a tomu sa aj, tomu aj boli podriadené vlastne tie lesohospodárske v tom čase plány, ktorým sa vysádzali aleje topoľov, smrekov a, ja neviem, týchto rýchlorastúcich drevín.
A dnes nás to dostihlo, dnes nás postihlo to, že v tých 80. rokoch, keď tie smreky vyrástli, žiaľ, nie sú schopné odolávať tým procesom, ktoré urýchlené procesy v našej atmosfére a tá zmena klímy prináša, a sú oslabené. Potom podliehajú kalamitám, podliehajú veternej smršti, podliehajú, následne oslabené porasty podliehajú aj, aj tým biologickým kalamitám a lykožrút tam dostáva zelenú.
Takže nehovorme, že dnes, dnes je príčina v hospodárení, ale tie zárodky tých, dnes je to už iba dôsledok istej formy hospodárenia. Nehovorím, že to bolo zlé, bolo to, bola to tá istá nejaká spoločenská objednávka. Dnes tá spoločenská objednávka je zadefinovaná inak, je zadefinovaná aj v záväzkoch Slovenskej republiky voči Európe, voči svetu a hlavne voči našim ľuďom, že potrebujeme mať lesy, ktoré budú práve zdravé, práve aby sa tam zadržiavala voda.
Vy hovoríte, ako keby les, pán Simon, ktorý sa hospodári prírode blízkym spôsobom, tak je mŕtvy les a nebude sa tam zadržiavať voda? Veď práve v takýchto lesoch, toto je tá špongia, toto je ten priestor, kde vznikajú naše rieky, kde sú pramene našej, kde je prameň riek, kde sú pramene podzemných riečisk ako zásoba vody. Voda je základom života pre kolobeh v prírode, aby vlastne sme mohli žiť. A pokým tie lesy nebudeme na ne nahliadať aj ako na túto funkciu ako dominantnú pre existenciu ľudstva, tak, tak vlastne bude s nami, naozaj tie dopady aj tie zmeny klímy budú, budú obrovské.
To, pán Hrnko, že to je smiešny zákon a porovnávať, porovnávať to nejakou, že vojna je kultúrna záležitosť, tak presuňme ministerstvo obrany pod kultúru, tak to je skutočne absurdné.
Potom aj ďalšie názory, ktoré tu padli, že má, je správne, že to je oddelené, aby ministerstvo životného prostredia vlastne bolo tým kontrolným orgánom. No veď ale predsa je to aj v zdravotníctve, zdravotníctvo poskytuje služby, ale zároveň má svoje kontrolné mechanizmy. Aj ministerstvo, však nakoniec aj pôdohospodárstvo, aj dnes je to tak, že ministerstvo pôdohospodárstva hospodári na lesoch a zároveň si ich samo kontroluje cez svoju lesnícku inšpekciu a ďalšie, ďalšie orgány, cez okresné úrady a podobne. Tak isto aj v rezorte životného prostredia nikto nehovorí, že na tých lesoch sa nebude hospodáriť, v lesoch sa bude naďalej hospodáriť, len tá, aj tá definícia, tá forma hospodárenia v tých hospodárskych lesoch a hlavne forma hospodárenia v chránených územiach, musí dôjsť ku konsenzu. Veď ste tu názorne ukázali, čo sa tu v spoločnosti deje.
Ja som to ani nemusela hovoriť, to sme tu mali v priamom prenose obidvoch kolegov poslancov, ako proste tu je rivalita a súboj medzi predstaviteľmi ako keby rezortov, a pritom naozaj ten, ja zastupujúc možno ten rezort životného prostredia, som vôbec nevystupovala ani agresívne, ani, ani, že sa nemá v lesoch hospodáriť. Práve si myslím to, že niekto vôbec dal na súd ministrov životného prostredia akýchkoľvek, že to boli z dôvodu rozhodnutia, že sa nebude, že sa nebude ťažiť v piatom stupni ochrany, že vôbec došlo k takémuto nejakému procesu, je absurdné a poukazuje to na zvrátenosť toho, toho uvažovania, desaťročia uvažovania v, na Slovensku, že ako keby les bol čosi vytrhnuté.
Les je zložka životného prostredia, les je organizmus, ktorý je priamo tepnami spojený so zdravou prírodou, so životom, s ovzduším, s vodou, s tými základnými zložkami, ktoré človek a vôbec spoločnosť potrebuje k svojej existencii. Aby ministerstvo životného prostredia obchodovalo s drevom ako absurditu? No tak aj dneska obchoduje s vodou. Je, vodné hospodárstvo patrí pod rezort ministerstva životného prostredia a predáva vodnú energiu. Samozrejme, ak budú v správe ministerstva rezortu životného prostredia štátne podniky, ktoré majú v svojej kompetencii sa starať a hospodáriť na lesných pozemkoch, ktoré sú im zverené do správy a hospodárenia, musia hospodáriť v súlade so spoločenskou objednávkou, ktorá má byť zadefinovaná v tých programoch starostlivosti o les.
Len problém je v tom, že tu začína ten kameň úrazu, že ten dokument program starostlivosti o les, ktorý je tým základným, by som povedala nejakým dokumentom, ako sa má, je tam zadefinovaná tá spoločenská objednávka; pokým bude zadefinovaná, že áno, potrebujeme mať takýto hospodársky zisk, potrebujeme mať päť miliónov ešte osobitný odvod, zdanenie do štátneho rozpočtu, tak, samozrejme, aj ten štátny podnik musí nastaviť svoje systémy na to, aby túto úlohu, túto požiadavku svojho zriaďovateľa splnil. Ak bude požiadavka zriaďovateľa, že musí hospodáriť prírode blízkym spôsobom aj za cenu toho, že ten hospodársky výsledok nebude taký, ako možno je v súčasnosti, ale možno poskytne oveľa viacej pracovných príležitostí pre, pre ľudí, pretože sa bude hospodáriť inými formami a nie formami napríklad s ťažkými mechanizmami, tak, samozrejme, budú musieť napĺňať túto spoločenskú požiadavku.
Čo sa týka tej kontroly, samozrejme, je, na každú činnosť sú nastavené, je štátna, je funkčná, mala by byť funkčná správa. Sú predsa inšpekcia, sú okresné úrady, ktoré majú kontrolovať tieto činnosti. V tejto, v tomto na základe môjho návrhu, nášho návrhu zákona sa tieto kontrolné zložky nemenia, ale je dôležité, aby bola aj dostatok zvýšená možnosť kontroly verejnosti. Aby dostala verejnosť pravdivé informácie, aby nebola traumatizovaná akýmkoľvek výrubom, že akýkoľvek výrub je hneď v rozpore so zákonom, to tiež nie je dobré ani pre tých hospodáriacich, subjekty, keď sú okamžite napádaní, že akékoľvek drevo, ktoré vyťažia, je vyťažené v rozpore so zákonom. Ale ten tlak verejnej kontroly bude vlastne slúžiť na to, aby bolo jasne deklarované, aké je to drevo, odkiaľ je to drevo, akým spôsobom sa vyťažilo, či ozaj bolo to prírode blízkym spôsobom, či nedošlo k poškodeniu ďalších ekosystémových súčastí v lese. No, tak v podstate zatiaľ je to takto.
Ďakujem pekne. Všetko.