49. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy... (Reakcia z pléna.)
Aha, teda nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem. Pán kolega, učiteľ Žarnay, ja som vás počúval a mne sa až nechcelo veriť o tom, čo rozprávate o tom, že teda vedenie školy káže falšovať alebo ovplyvňovať priebeh maturitnej skúšky tým primitívnym spôsobom, že by učitelia radili študentom. Ja som bol niekoľko rokov členom maturitnej komisie, ani raz som také niečo nezažil.
A ja vás chcem vyzvať, že keď máte takéto podnety, informácie, poznatky, tak sa obráťte na zriaďovateľov. Obráťte sa na zriaďovateľov s tým, alebo na inšpekciu s tým, že ako je to možné, že ako je možné, že sa vie verejne, povedzme o tom, že na tej a na tej škole učitelia sa takto správajú počas maturity alebo na tej a na tej škole je to dokonca ešte z nejakého pokynu vedenia. Veď to neni akceptovateľné. Len mne sa zdá, že to je trošku také prehnané, až do takej rozprávkovej úrovne ste to dali. A ak to tak nie je, tak potom naozaj robte kroky na to, aby tie veci, o ktorých ste hovorili, sa jednoducho vykynožili... (reakcia z pléna), lebo ak o niečom takom viem, tak predsa musím k tomu zaujať nejaké stanovisko a nepokladám celkom za správne to robiť takýmto spôsobom.
Mňa jedna vec tam vyrušila v tom vašom návrhu alebo aj v tom, ako ste to odprezentovali, a síce, že raz za päť rokov môže nejaký učiteľ ísť na nejakú školu. Veď to sú, no ako externý administrátor, hej? (Reakcia navrhovateľa.) Na tú istú, áno, veď na tú istú školu raz za päť rokov, ja som to pochopil správne. Veď to sú podmienky prísnejšie ako pre verejných funkcionárov, veď to sú podmienky prísnejšie ako pre vedúcich vysokých štátnych úradov. Hej, čiže trošku, či nie sme až príliš iniciatívni, aj keď myšlienka nie je zlá, len išiel by som trošku viacej na zem a ak máte naozaj tie informácie a vedomosti o takomto správaní, napadnite to.
Ďakujem.

Reakcia, pán poslanec Žarnay.

Ďakujem obom kolegom za ich faktické poznámky. Miro Sopko to poňal z pohľadu tej objektivity a pán kolega Kotleba to vidí skôr ako v tej rozprávkovej rovine, s čím, čo mu musím oponovať, pretože naozaj skutočnosti aj zo školskej inšpekcie nasvedčujú tomu, že tie sťažnosti boli podané, len školská inšpekcia má v tom zviazané ruky a nevie spätne školu, škole preukázať, že naozaj bol porušený zákon.
Tento návrh zákona, keď som rozprával aj s vaším poslancom Mizíkom, tak hovoril, že ho plne podporuje a že je za, len škoda, že nemohol teraz prísť a vystúpiť, takže predpokladám, že ako strana s tým nemáte problém to podporiť. Ale ja ešte raz opakujem, že radšej, radšej zvoliť tento objektívny prístup, ako funguje aj na testovaní na základných školách, nevidím dôvod, prečo by maturitné externé skúšky mali byť iné ako testovanie, kde sú externí administrátori z iných škôl, radšej vyššiu mieru objektivity si zvoliť a prísnejšiu, ako ste mi naznačovali, než nechať žiakov kráčať do života s vedomím, že boli porušené ich práva a že ich spolužiaci vďaka pomoci učiteľov opisovali a ich výsledky boli tým pádom skreslené.

Rozprava bola uzatvorená, čiže v záverečnom slove pán poslanec Sopko. Takže, nech sa páči, pán poslanec Sopko, záverečné slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, učíme sa celý život, aj ja som sa dnes niečo naučil a mám byť trošku rýchlejší.
Nechcem nejak extra zapárať alebo nejak rozoberať do hĺbky práve túto problematiku, či externý dozor áno alebo nie. Sám mám veľmi dobré skúsenosti práve z obdobia, keď som pôsobil na základnej škole a sám som plnil aj funkcie externého dozoru pri testovaniach 9 a častokrát ma pri tom aj zarážal ten faktor, že to je častokrát o ľuďoch. Práve pokiaľ nebudeme vedieť zabezpečiť, aby títo ľudia mali zodpovedajúce vzdelanie, možno až nejaký tréning, akým spôsobom pristúpia k tej svojej kontrolnej funkcii, a bude to robiť kdekto, tak neviem, či zaručíme objektivitu kontroly aj pri zavádzaní ďalších a ďalších opatrení, ktoré by sme dávali do zákonov. Neviem, či si celkom dobre rozumieme, ale mne ide o to, aby keď chceme zasahovať do zákonov, aby to malo tú efektívnu aj nejakú podobu, aby to malo nejaký konkrétny ten výstup.
Ale čo je ešte podstatnejšie, je, ak už ideme sa tu baviť o externej forme maturitnej skúšky, poďme aj si niečo povedať o tom, čo nám do súčasnej doby priniesla. Pretože tak ako som aj začul v rozprave, konkrétne to bolo aj pri jednotlivých týchto popisoch testovania, mali by nám práve výsledky takýchto externých foriem meraní dávať aj určité dáta. Aby sme vedeli, čo ďalej s naším vzdelávacím systémom. Neviem, ako pán navrhovateľ, neviem, ako aj vy všetci v tejto sále, ja akosi nevidím, že by prichádzali nejaké praktické aplikácie týchto dát a odrážalo sa to potom v realite. A to tieto tu externé formy nie sú rok, dva, sú tu podstatne dlhšiu dobu. Takže mali by sme, ak idú do toho verejné zdroje a míňa sa tým pádom aj energia ľudí, ktorí sa tomu venujú, a naozaj ja cítim aj z pozície NÚCEM-u a iných zapojených organizácií aj celkovo všetkých ľudí, ktorí sa k tomuto vyjadrujú, ten úprimný záujem robiť užitočné výstupy a užitočné veci, aby to malo aj ten efekt, ktorý by sme mohli nazvať ako tá pridaná hodnota, tá hodnota za peniaze, ktorá by sa odrážala potom aj v praxi pri formovaní vzdelávacieho systému.
A pokiaľ externá forma každý rok, neviem ako vy, ale ja sledujem, každý jeden rok prichádzajú rôzne konflikty, čo sa týka neroz; tých úloh, ktoré nie sú častokrát jednoznačne pochopené, nie sú správne naformulované, tak by sme si mali zároveň zodpovedať aj otázku, čo ďalej s externou formou nielen maturity, ale aj všetkých týchto meraní.
A do pozornosti vám dávam, tí, ktorí ste nezastihli, že bol tu aj odborník, ktorý sa venuje tejto problematike, z Českej republiky pán Oldřich Bodlík, ktorý, ho pozvalo Nové školstvo ako občianske združenie, a ja som bol na jeho prednáške, ktorá hovorila práve o zmysluplnom testovaní. A použil štyri dôležité otázky, ktoré by sme si mali všetci zodpovedať predtým, než budeme čokoľvek meniť práve v tomto systéme. Pretože sú veci, ktoré sa testovať dajú, ktoré môžeme nejak objektívne zmerať, a sú veci, ktoré sa takto nedajú.
A preto prvá otázka by mala byť postavená, a to súvisí aj priamo aj s týmto návrhom zákona, pretože tým by mali prejsť aj tí ľudia, ktorí sa budú venovať aj tomu dozoru. Čo vlastne zmysluplne meriame a čo zmysluplne zisťujeme, čiže aká je skladba tých úloh.
Ďalšia vec, akým spôsobom je zabezpečené, zabezpečenie práve tohto typu testovania. Tu zisťujeme, že práve to, čo školy nám častokrát hlásia, je práve ten problém, akým spôsobom organizačne zabezpečujeme tieto formy meraní. Ak ich nevieme zabezpečiť v plnej miere, vychádza to práve z toho, že potom máme problém s tou objektivitou, o ktorú nám ide.
Tu sa musím vrátiť trošku do minulosti, pretože ak si ešte niektorí z nás pamätajú, svojho času bola nie pri externej časti maturitnej skúšky, ale pri testovaní 9 dosť živá diskusia o tom, kde by vlastne to samotné testovanie malo prebiehať. Bol návrh a určitú dobu mal aj podporu časti verejnej a časti odbornej verejnosti, aby sa práve nevykonávala táto forma testovania na tej škole, kde sú títo žiaci kmeňovými žiakmi, ale napr. na stredných školách alebo na iných miestach, čím by zabezpečili sme vyššiu tú objektivitu.
A možnože sme práve pri tom koreni toho celého problému. I zavedením externého dozoru sa neodstráni úplne tá pochybnosť o tom, či vieme tú objektivitu úplne zabezpečiť na tých 100 percent. To by sme dokázali fakt, keby sme mali zabezpečené testovacie, ten testovací priestor, ktorý by spĺňal kritériá, že by tam neboli ľudia, ktorí môžu akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať nejakým spôsobom zisťované veci.
Niekto by mohol namietať, že no to by bolo riadne drahé, ešte drahšie ako toto konkrétne opatrenie, ale tým by sme tu objektivitu dostali na maximálnu možnú mieru.
Ale na konci dňa stojí pred nami tá posledná otázka, ktorá zaznela práve aj na tej prednáške, či má vôbec externé testovanie či v rámci aj tejto externej maturity zmysel. Čo vlastne ním zistíme? Akékoľvek centrálou riadené spôsoby testov mne osobne pripadajú, že sme sa stali posadnutí týmito rôznymi objektívnymi parametrami a v súčasnosti ako keby práve tie dáta nám úplne prikrývali tých živých študentov, ktorí sú na tých školách. A toto by sme mali zastaviť, takýto pohľad.
Živí ľudia a kontakt s nimi je práve najlepšie práve počas tej ústnej formy. Nemôžete sa na mňa v tomto hnevať, ale stále si spomínam na to, akým spôsobom v mojom prípade prebehla maturita. A keď to porovnávam teraz s poznatkami tých študentov, teda tých žiakov stredných škôl, ktorý mi nimi prechádzajú, chýba mi tam práve ten rozmer toho, čo sme my vtedy počas tých maturít pociťovali, že to bol záver akéhosi cyklu štúdia, kde sa prihliadalo aj na to, čo sme tie štyri roky tam robili a vytvorili. Zatiaľ čo tu je test, do ktorého prídete, aj môžete mať určitú mieru indispozície, skrátka odrazia sa na vás v určitej miere aj rodinné udalosti a všetky možné objektívne skutočnosti a buď to prejdete, alebo neprejdete.
Ja viem, že poviete, je tam možnosť opravy a všetko ostatné. Ale takáto skúška života tých mladých ľudí posúva len v tom, že celé je to všetko o tej technike a o tom, ako sa máš pripraviť na ten jeden test. A to by nemalo byť tým zmyslom toho, o čo nám má ísť, keď chceme čokoľvek merať. Malo by to byť o tom, že vždy budeme za tým všetkým vidieť živých ľudí. Čiže, áno, toto opatrenie môže prispieť k vyššej objektivite, ale nevyrieši nám problém, čo vlastne chceme externou formou maturity získať a čo vlastne tie deti chceme naučiť.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslanca Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1621, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1724.
Dávam slovo poslancovi Otovi Žarnayovi, aby návrh zákona uviedol.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Cieľom predkladanej novely zákona je presne a jednoznačne vyjadriť všetky predpoklady pre výkon činnosti vedúceho zamestnanca, explicitne vyjadriť povinnosti odvolať riaditeľa školy alebo školského zariadenia, ak nespĺňa požiadavku bezúhonnosti, alebo pozastaviť výkon činnosti riaditeľa školy do právoplatného rozhodnutia súdu, ak voči jeho osobe bola podaná obžaloba, upresniť a doplniť sankčné opatrenia pri neplnení si povinností v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti zamestnancov a vedúcich zamestnancov.
Základnými predpokladmi výkonu práce pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sú splnená kvalifikácia, bezúhonnosť, zdravotná spôsobilosť a ovládanie štátneho jazyka. V prípade vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov sú kvalifikačné predpoklady rozšírené o atestačnú skúšku a pri výkone činnosti riaditeľa školy či školského zariadenia aj o minimálne päťročnú pedagogickú alebo odbornú prax.
Otázka definovania bezúhonnosti bola už dlhodobo nedostatočne zodpovedaná, čo sa v poslednom období zmenilo prijatím prísnejších pravidiel pre preukazovanie bezúhonnosti pedagogických a odborných pracovníkov. Problémom však zostávajú stále zriaďovatelia, ktorí si neplnia povinnosti voči žiakom, rodičom a ostatným občanom a prostredníctvom opomínania alebo obchádzania zákona naďalej držia na pozícii riaditeľa školy, ktorý sa dopustil trestného činu a do právoplatného odsúdenia mu nie je pozastavená činnosť alebo ho z funkcie jednoducho neodvolajú, aj keď im to zákon ukladá. Rovnako to platí i v prípade pedagogických a odborných zamestnancov.
Vo všetkých prípadoch sa jedná o zjavné prejavy klientelizmu či rodinkárstva a nečinnosťou alebo nízkou efektivitou konania štátnych orgánov tak tento stav nadobúda nežiaduce rozmery. Preto navrhované znenie zákona jednoznačne špecifikuje podmienky pre výkon pracovnej činnosti na pozícii vedúceho pedagogického a odborného pracovníka, ktorým je aj riaditeľ školy, podľa novoprijatej legislatívy.
Rovnako spresňuje a zosúlaďuje podmienky pre odvolanie riaditeľa školy na základe právoplatného odsúdenia za obzvlášť závažný zločin, taxatívne vymedzené trestné činy a nedbanlivostné trestné činy spáchané priamo pri výkone pracovnej činnosti, podmienky na odvolanie riaditeľa školy, ak nespĺňa kritérium bezúhonnosti na základe odpisu z registra trestov, a na pozastavenie činnosti riaditeľa školy po vznesení obžaloby voči jeho osobe.
Návrh obsahuje aj rozšírenie sankčných opatrení ukladaných školám a školským zariadeniam, ktoré po uplynutí zákonnej lehoty budú i naďalej zamestnávať zamestnancov, ktorí nespĺňajú kritérium bezúhonnosti, tiež rozširuje spôsob a výšku ukladania finančných sankcií vôbec.
Ďakujem za pozornosť, potom sa hlásim do rozpravy.

Dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Sopkovi. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.