49. schôdza

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Predpokladám, pán navrhovateľ, nechcete sa vyjadriť v rozprave, spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom bude prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Stanislava Drobného a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (tlač 1587).
Návrh zákona uvedie pán poslanec Kecskés. Nech sa páči, za navrhovateľov máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Stanislava Drobného a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, tlač 1587.)

Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Milan Mazurek, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Toľko na začiatok, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Morovi, aby uvádzal za gestorský výbor pôdohospodárstvo a životné prostredie spravodajskú informáciu, správu, nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od poslanca Stanislava Drobného.
O slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok je v intenciách moderných dejín proklamované ako základné ľudské právo. Toto základné a nescudziteľné ľudské právo je obsiahnuté v mnohých medzinárodných dokumentoch, rovnako je zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky, a to v druhej hlave v čl. 20, ktorý stanovuje nasledovné: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.“
Odvolávajúc sa na judikatúru EĽSP, Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že každý zásah do práva na pokojné užívanie majetku musí byť sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcimi jednotlivcom rozumnú možnosť predložiť ich vec pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania zásahu. Napriek tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právo svoj majetok držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky, právo vecou disponovať a rovnako tak právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva, v mnohých prípadoch tieto ústavné práva nie sú rešpektované.
Aj napriek existencii vlastníckych práv občanov Slovenskej republiky k pozemkom pod nelegálne postavenými čiernymi stavbami nemajú ich majitelia dodnes možnosť svoj majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a týmto vlastníkom je takisto mnohokrát odopreté právo na ochranu proti neoprávnenému zásahu do ich vlastníckych práv.
Netreba zabúdať na to, že majiteľom pozemkov vyplýva z právneho poriadku Slovenskej republiky ďalší rad povinností. Zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyplýva vlastníkovi povinnosť platiť pravidelne miestnu daň z nehnuteľnosti. Ďalej zo zákona vyplýva, že ten, kto má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo užíva nehnuteľnosť, je povinný platiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Vlastník pozemku je navyše za svoju nehnuteľnosť zodpovedný, to znamená, že v prípade ohrozenia ľudského života, zdravia či majetku iných by si poškodená osoba mohla voči vlastníkovi uplatniť nárok na náhradu spôsobenej škody. Do úvahy prichádza aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči vlastníkovi nehnuteľnosti.
Prípadov, kedy je občanom Slovenskej republiky odopretý výkon svojho práva vlastniť majetok, je mnoho. Jedná sa najmä o regióny, v ktorých je zastúpenie asociálnej časti obyvateľov najväčšia. Disproporčne vysoká pôrodnosť asociálov v porovnaní so slušným obyvateľstvom indikuje predpoklad neustáleho sa rozširovania osád na ďalšie pozemky, a teda vznik podobných problémov s vymožiteľnosťou vlastníckeho práva majiteľov ďalších, teda okupovaných parciel. Postup štátnych orgánov jasne v prípade ochrany vlastníkov pozemkov pod nelegálnymi stavbami poukazuje na nedostatočnú legislatívnu oporu, ktorú majitelia pozemkov okupovaných asociálmi v snahe o pokojný a bezpečný výkon svojich vlastníckych práv potrebujú. Súčasná legislatíva totiž v praxi neumožňuje majiteľom pozemkov odstrániť zo svojich parciel čierne stavby, ktoré stoja najčastejšie na poľnohospodárskej pôde, a zosúladiť tak tieto pozemky s ich evidenciou na katastri nehnuteľností. Aj napriek tomu, že majitelia za tieto pozemky musia platiť dane, nemôžu využívať svoje ústavné práva iba preto, že si asociáli postavili svoje čierne stavby na ich pozemkoch.
V mnohých obciach východného a stredného Slovenska už dnes asociáli tvoria väčšinu obyvateľstva, čo z nich v komunálnych voľbách robí najdôležitejšiu voličskú skupinu. Starostovia vedení obavami zo straty potenciálnych voličských hlasov tak častokrát nepovoľujú takéto likvidácie čiernych stavieb a majitelia pozemkov nemajú reálne možnosti, ako sa domôcť svojich vlastníckych práv. V horšom prípade dokonca starosta pochádza práve z radov asociálnych obyvateľov obce a koná úmyselne proti majiteľom takýchto pozemkov v prospech ostatných asociálov.
Aj napriek tomu, že vláda v minulom volebnom období prijala novelu stavebného zákona, ktorá mala vyriešiť problém s čiernymi stavbami, v skutočnosti sa situácia opäť len zhoršila. Od uvedenia novely do platnosti sa počet nelegálnych osád asociálov a protiprávne okupovaných parciel iba zvýšil.
V predkladanom zákone proti čiernym stavbám preto zavádzame povinnosť Policajného zboru Slovenskej republiky poskytnúť efektívnu súčinnosť vlastníkovi pozemku pri odstraňovaní nelegálnej stavby v rámci plnenia jeho zákonnej povinnosti, čiže usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri, ak o to Policajný zbor vopred písomne požiada. Odstraňovanie nelegálnych stavieb na pozemkoch nachádzajúcich sa pod osadami asociálnym obyvateľom totiž častokrát súvisí s ohrozením zdravia alebo života majiteľov takýchto parciel. Mnohé prípady ukázali, že snaha o zosúladenie vecného stavu pozemkov s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností vyvoláva u asociálov agresívne správanie, vyhrážanie sa a fyzické útoky. Policajný zbor teda v rámci svojej asistencie zabezpečí pokojný priebeh takejto likvidácie a zamedzí možným trestným činom asociálov v snahe o zabránenie odstránenia nelegálnej stavby alebo stavieb.
Sme presvedčení, že aplikácia nami predkladaného zákona proti čiernym stavbám pomôže zlepšiť lepšiu ochranu ústavných práv občanov Slovenskej republiky, ako aj zároveň vymožiteľnosti práva a navrátenie princípov právneho štátu v otázkach nelegálnych stavieb budovaných aj asociálnymi obyvateľmi. Zákon rovnako pomôže zmierňovať sociálne napätie medzi majoritným slušným obyvateľstvom a asociálmi, vychádzajúce z nerovnakého prístupu štátnych orgánov k zákonným povinnostiam asociálnej časti obyvateľstva.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Drobnému. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedného dňa príde čas, keď občania Slovenska budú ľutovať každý hektár znehodnotenej a zastavenej poľnohospodárskej pôdy. Na rozpútanie potravinovej krízy a hladomoru napríklad v arabskom svete stačí jedno úporné sucho a následná neúroda v Spojených štátoch, Číne či v Európe. Veda, klimatológia ani metrológia nedokážu predvídať, kedy k takémuto suchu dôjde. Môže to byť o rok, ale možno k nemu nedôjde ďalších desať rokov. Raz to s istotou príde. Naposledy katastrofálna neúroda hrozila hladom Slovensku v roku 1947.
Toto je len jeden z dôvodov, prečo je potrebný takýto návrh zákona. V princípe preto zákon predovšetkým rieši ochranu súkromného vlastníctva, ktorá by mala byť jedným z výdobytkov zmeny v novembri 1989. A ako vidíme v roku 2019, z novembra 1989 toho zostáva stále menej a menej. Postupne mizne tak sloboda slova, ako aj právo vlastniť a obhospodarovať vlastný majetok.
Je tu ešte iný aspekt, nemenej významný. Štát v zákone č. 220/2004 Z. z. v § 3 ods. 1 výslovne ukladá každému vlastníkovi poľnohospodárskej pôdy starostlivosť riadneho hospodára. Zákon doslovne vyžaduje, citujem:
"a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,
c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia, aby bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí,
d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri."
V súčasnosti v platnom zákone sú § 25 a 26, ktoré sankcionujú porušenie § 3 pokutami, ktorých výška nie je malá a v prípade právnických osôb je horná hranica až likvidačná. Ale ako si má bez súčinnosti polície pomôcť vlastník poľnohospodárskej pôdy v prípade, že mu nehnuteľnosť alebo pôdu obsadia asociálni spoluobčania, ktorí spomínaný § 3 zákona 220/2004 plne ignorujú, takisto ako aj ignorujú vlastnícke práva.
Dnes je s činnosťou Policajného zboru v problémových lokalitách veľký problém. Na Slovensku je Policajný zbor pod obrovským tlakom mimovládnych organizácií a progresívnych politikov, v dôsledku čoho v mnohých prípadoch rezignoval na vynucovanie práva a zákonnosti z dôvodu, aby neboli príslušníci Policajného zboru označovaní za rasistov alebo iných -istov. Je to práve Policajný zbor, ktorý v prípade § 7, pardon, § 3 zákona č. 220/2004 potrebuje podporu, potrebuje jednoznačnú zákonnú povinnosť, na základe ktorej musí konať tak, aby si vlastník poľnohospodárskej pôdy mohol plniť povinnosti, ktoré mu ukladá zákon. Je veľmi nespravodlivé, ak zákon občanovi hrozí sankciou za neplnenie uložených povinností, pričom občan si tie povinnosti nemôže splniť práve pre nečinnosť orgánov štátu, čím štát dostáva občana do zúfalej, bezvýchodiskovej situácie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Beblavého a Viery Dubačovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1561. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1664.
Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Beblavému, ktorý tu nie je. (Reakcia z pléna.) Dobre. Takže prepadá na koniec schôdze.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslankyne Simony Petrík na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je pod tlačou 1646. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1749.
Dávam slovo poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja už piatykrát predkladám tomuto plénu návrh na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V skratke teda ide o garanciu miesta v škôlke pre každé dieťa už od troch rokov veku.
Cieľom návrhu zákona je umožniť rodičom, aby ich dieťa od troch rokov veku malo nárok na miesto v škôlke, pokiaľ chcú, aby ich dieťa nastúpilo do škôlky už v troch rokoch. Za naplnenie tohto práva bude zodpovedať obec, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt. Súčasná situácia v obciach a mestách Slovenska totiž rodičom nedáva záruku, že o ich dieťa bude v čase, keď má tri až päť rokov, adekvátne postarané.
Zákonom preto navrhujeme dať rodičom istotu, že obec pre deti miesto v materskej škole alebo detskej skupine zabezpečí, a ak nie, tak im ako náhradu poskytne finančnú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku. O deti bude môcť byť postarané od ich troch rokov až do začiatku plnenia povinnej predškolskej dochádzky.
Toľko na úvod. Viac by som povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.