49. schôdza

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Sopkovi. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky po prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani navrhovateľka.

Tak ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, kolegovia, ako som už spomínala na úvod, už piatykrát som sa rozhodla podať tento návrh zákona, ktorý by každému dieťaťu garantoval predškolskú výchovu od troch rokov veku v prípade záujmu rodičov o takéto miesto.
My v koalícii Progresívne Slovensko a SPOLU totiž stále považujeme vytvorenie takejto garancie za zásadný systémový krok v oblasti rodinnej politiky, ktorá je dlhodobo na periférii záujmu posledných vlád SMER-u. Podľa štatistiky CVTI boli posledné tri školské roky vrátane aktuálneho na Slovensku zamietnuté zhruba, bolo zamietnutých zhruba 11 500 žiadostí o miesto v škôlke. Ja toto číslo stále opakujem. Ja viem, veľakrát ma potom naspäť nejak atakujú kolegovia z koalície, že to sú len žiadosti, že to nie je reálny počet tých miest, pretože mnoho rodičov si zo zúfalstva dáva aj viac ako jednu prihlášku do škôlky. Veľakrát, aj keď si podajú tri prihlášky, aj tak sa im to dieťa skrátka neumiestni. Ale všeobecne, dávali sme si to prepočítavať, nie je to úplne jednoduché prepočítať, ale reálne sa tu bavíme o okolo 8-tisíc deťoch, ktoré nemajú každoročne miesto v škôlke a musia platiť buď drahé súkromné škôlky, alebo zostávať doma s rodičmi. Situácia sa teda nijakým spôsobom každoročne nezlepšuje.
Mne to príde už trapné, ja som poslankyňou skoro štyri roky, podávam tento návrh piatykrát. Skrátka bavíme sa o tom stále dookola. Vládna koalícia na čele so SMER-om opakuje, ako veľa robí pre rodiny, najmä teraz pol roka pred voľbami, ale keď sa pozrieme na túto situáciu, že skrátka tí rodičia stále nemajú to miesto v škôlkach pre svoje deti, tak ja neviem potom, čo robíte tie štyri roky už? Mne to už príde samej trapné predkladať tento návrh zákona dookola.
Sú to naozaj tisícky mladých rodín, ktoré musia siahať hlbšie do vrecka, zaplatiť si drahú súkromnú škôlku, na ktorú častokrát ani nemajú peniaze, ale tak čo už, uskromnia sa, lebo však nemajú na výber. Títo rodičia sú diskriminovaní a trestaní štátom, lebo mali deti. Tak povedzte mi, čo je to za podpora rodiny, keď musíte každý mesiac z vrecka vytiahnuť, ja neviem, 350 až 500 eur, aby vaše dieťa mohlo ísť do kolektívu a vy do práce? To nie je skutočný sociálny štát a nie je to ani poctivé vládnutie. A to nehovorím o finančnej tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku priamo existenčne odkázaní. A to len preto, že tento štát ich dlhé roky ignoruje, nie je schopný im miesto v škôlke pre ich deti skrátka zagarantovať. Rok čo rok sa tu opakujú tie isté alarmujúce čísla a ministerstvo školstva zostáva nečinné.
Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jedným zo zásadných opatrení, ktoré skutočne môžu mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, už sme to aj niekoľkokrát spomínali na tejto schôdzi, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí. V roku 2050 na jedného dôchodcu budú pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame jasný nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že skrátka rodičovstvo neprebehne hladko.
Trend, ktorý je potrebné sledovať a ktorý je rozumný a sledujeme ho v niektorých krajinách Európskej únie, ako je napríklad aj Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa skrátka mať bude. V Nemecku zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a už ju rozšírili až vlastne na minimum od jedného roku veku dieťaťa. U susedov v Českej republike majú tiež uzákonenú garanciu miesta v škôlke pre deti od štyroch rokov a chystá sa tam novela posunúť to na tie tri roky. Môžu si to dovoliť, pretože v praxi sa im to darí napĺňať, pretože české ministerstvo práce povolilo a podporilo tvorbu detských skupín. Tvoria sa tým pádom kapacity tam, kde sú potrebné. Tvoria sa za pomerne nízke peniaze a efektívne.
My navrhujeme začať garanciou pre všetky deti od troch rokov. Rovnako ako v Nemecku zároveň navrhujeme, aby takúto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý je jednak zo zákona zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení a cez ktorý z rozpočtu aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov spojených so škôlkami.
Okrem tohto návrhu zavádzame aj kompenzačný prvok v sume, v mesačnej sume rodičovského príspevku, ktorý bude obec nútená mesačne vyplatiť rodičovi, ak nebude schopná zabezpečiť jeho dieťaťu miesto v škôlke. Prečo to robíme? Nie preto, aby obce išli platiť pokuty. Stále to opakujem, robíme to preto, aby sa obce začali aktívne zaujímať o túto situáciu a aby boli motivované hľadať spôsoby, ako deti umiestniť. Sú to ich deti na ich území. Tam ich rodičia platia dane.
Tu je, samozrejme, dôležité povedať aj to b, teda nielen dať obciam povinnosť garantovať miesta v škôlke, ale dať im aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie tohto návrhu. A tým riešením sú už spomínané, tiež to tu do nemoty opakujem, detské skupiny. Ja mám pocit, že detské skupiny, že to je akože nejaká, nejaké abstraktné vyjadrenie, ktoré my tu, my tomu nerozumieme, hlavne že detské skupiny v iných krajinách fungujú úplne bezproblémovo. To je len preto, lebo ich skrátka nemáme. A preto navrhujem, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ako je to teraz, ale aby tak mohla urobiť napríklad cez uhradenie starostlivosti aj zapojením cirkevných alebo súkromných škôlok, ktoré sú ale zapísané v sieti škôl a predškolských zariadení, alebo aby tak mohla urobiť cez detské skupiny. Pretože je situácia, reálna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, napríklad že teda starosta alebo starostka by radi vyhoveli rodičom, najmä v menších obciach, ale oni nielenže nemajú žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnili klasickú škôlku alebo či len triedu do škôlky, a tak na ňu tým pádom nemôžu získať prostriedky. Alebo vedia, že by ju aj mohli zriadiť, ale neudržia ju prevádzkovať. A preto detská skupina môže umožniť vytvoriť menšie skupiny detí, vyslovene tri, štyri, päť detí, a tak každá malá obec bude môcť poskytovať takúto službu bez toho, aby musela stavať budovu a musela dávať pozor, či umývadielka v tej budove sú v predpísanej výške alebo nie.
Nami navrhovanú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku, ako som spomínala, už zástupcovia ZMOS-u častokrát v médiách označili za neprijateľnú, že teda čo som si to tu vymyslela, hej? Podľa mňa je neprijateľné, že dnes sú všetci rodičia platcami daní a len niektorí získajú miesto v škôlke pre svoje dieťa. To je z môjho pohľadu neprijateľné. Obec dostáva normatív na každé prijaté dieťa do obecnej škôlky. Je neprijateľné, aby sme diskriminovali tých rodičov a ich deti, ktorým sa nedostane miesto v škôlke, a teda podporovali situáciu, že niektorí rodičia platia za škôlku 60 euro mesačne a niektorí 300 až 500. Každý rodič platí dane a z nich formou podielových daní by sa mala obec postarať o to, aby všetky deti na ich území mali dostupné miesto v škôlke.
Ono to ide. Už v mnohých samosprávach to ide. Skrátka ako je možné, že v niektorých samosprávach to funguje a v niektorých nie? Povedzte mi. Ja si myslím, že stačí prejaviť dobrú vôľu a samosprávy by sa nemuseli ničoho obávať. Napríklad moja kolegyňa Katka Macháčková, ktorá je primátorkou mesta Prievidza, tam bolo umiestnených alebo každý rok sú tam umiestňované všetky deti od troch rokov, dokonca sa podarí umiestňovať aj deti od zhruba 2,5 roka.
Na záver chcem ešte dodať, že garancia miesta v škôlke nie je populizmus. Je to reálne vyskúšaná politika, ktorá, propopulačná politika, ktorá funguje. Áno, bude to náročné, áno, bude to aj drahšie, lebo súhlasím, nie je to len o tom, že budeme budovať detské skupiny a že, a že samosprávy budú sa dohadovať napríklad s cirkevnými škôlkami, je potrebné vyčleniť nejaké finančné prostriedky aj konkrétne mestám a obciam presne na túto garanciu, ale skrátka treba to začať robiť. Ja som presvedčená, že skutočný sociálny štát musí garantovať každému dieťaťu miesto v škôlke. My musíme uistiť rodiča, že keď sa mu narodí dieťa, že preňho existuje záruka, že o tri roky nebude ponechaný bez príjmu alebo bez škôlky. To je jediná propopulačná politika, ktorá dnes funguje. Po jej zavedení sa už napríklad v spomínanom Nemecku pôrodnosť výrazne zvýšila a verím tomu, že by to pomohlo aj nám.
Zároveň by som rada pani ministerku Lubyovú upozornila, že tento dlhodobo neriešený problém, to je desať rokov neriešený problém, ak nie viac, s nedostatkom miest v škôlkach, sa už pomaly premieta do akútneho nedostatku miest v základných školách. Tam, po prvé, nie je kde učiť a nie je, nemá kto učiť. To je ďalšia vec, o ktorej teda tento návrh zákona nie je, a toto budeme musieť riešiť. Nehovoriac o tom, že tu máme aj diletantsky pripravený zákon o povinnom predškolskom vzdelávaní, ktorý nedostatok miest v škôlkach ešte navýši a vytlačí zo škôlok práve tie najmladšie trojročné deti. Pokiaľ budeme k takto závažným opatreniam, ktoré sa týkajú mladých rodín a detí, pristupovať takto čiastkovo a diletantsky a neuvažovať nad dôsledkami týchto zákonov, ktoré spolu súvisia, nikdy nedospejeme k riešeniu a rodičia nebudú mať služby, ktoré si za svoje dane zaslúžia a nutne ich k životu potrebujú. Preto prosím vážené plénum, aby zvážilo tento návrh a vopred ďakujem každému, kto ho podporí.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

Ďakujem, pán predsedajúci. Musím z tohto miesta vyhlásiť, že, samozrejme, aj my za naše hnutie OĽANO podporujeme tento návrh zákona a dlhodobo hovoríme, že je dôležité ísť cestou garantovania miest v materských školách, pretože keď si to tak zoberieme úprimne, máme tu vlastne určitý ten dlh voči tomu, akým spôsobom v priebehu minulosti sme pristupovali ku kapacitám v materských školách, že jednoducho množstvo materských škôl skončilo a keď došlo k nárastu, tak jednoducho sme boli všetci prekvapení, akým spôsobom práve ten nárast detí nás zaskočil. A toto je jedna dôležitá vec, ktorú musíme vždy zdôrazňovať. Jednoducho máme tento dlh. Navyše títo ľudia si platia dane a očakávajú v múdro spravovanom štáte, že za platbu daní dostanú zodpovedajúce služby. Čo je to za štát, ktorý nedokáže zabezpečiť priestor, aby mali títo ľudia zodpovedajúce služby?
Navyše si zoberme aj to, že čo vlastne sa tu požaduje. Nič neobvyklé. V rámci aj analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorú urobil pred prijímaním povinného predškolského vzdelávania, vyplýva, že 11 krajín v Európskej únii má iba právny nárok na miesto v materskej škole. Je to Belgicko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko i Spojené kráľovstvo. To znamená, nie je to nič neobvyklé. Je to osvedčená skúsenosť. Je to príklad dobrej praxe.
Preto podľa mňa toto je priestor práve týmto spôsobom, garanciou miesta a vytvorením právneho nároku zabezpečiť, že ak chceme robiť aj nejaké povinné predškolské vzdelávanie, nevytlačíme tie deti z tých škôlok.

Pán poslanec Kotleba.

Pani kolegynka, s myšlienkou sa v princípe dá súhlasiť. Technické detaily vášho návrhu si naštudujeme a keď tam nebude nič také, s čím by sme mali problém, tak to podporíme, lebo myšlienka je dobrá.
Len mám na vás jednu otázku ako na predkladateľa a asi aj nejakého spoluautora toho návrhu, že a čo s tými deťmi neočkovanými? Že či teda to, čo rozprávate, sa týka aj tých detí, ktorých rodičia ich nedajú očkovať, lebo nás zaujíma váš postoj k tejto veci, keďže vy ste hlasovali za to, aby neočkované deti nemohli ísť do materských škôlok, a ak by prešla táto vec, tak potom aj ony by mali mať garantované to právo na umiestnenie do materskej školy, čo je naozaj dobrá myšlienka, len keby ste mi to mohli naozaj konštruktívne vysvetliť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Pčolinský. Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem. Áno, rodičia by mali mať právo, aby ich dieťa "dostalo škôlku". Ja s tým plne súhlasím, len od tejto reformnej koalície, ako sa nazývate, by som aj očakával finančné riešenie tohto problému, lebo keď som si prečítal napríklad stanovisko ministerstva financií, tak vyslovene vás tam v zmysle § 33, myslím, žiadajú, aby ste, aby ste špecifikovali výdavky nielen na rok, ale na najbližšie tri roky vzhľadom na to, že ide o pomerne veľké finančné prostriedky, ktoré budú musieť byť vynaložené.
Čiže ja súhlasím, rodičia by mali mať právo, resp. deti by mali mať miesto v škôlke, lebo vieme veľmi dobre, že je to najmä na západnom Slovensku veľmi veľký problém, nehovoriac o Bratislave, len mňa by naozaj zaujímalo, že ako, ako sa to bude financovať, z čoho sa to bude financovať. Pretože keď si zoberiem materskú škôlku v našej obci, tak ona nedávno prebehla rekonštrukciou, keďže ide o, ja neviem, štyridsať – päťdesiatročnú budovu a v prípade, ak by došlo k zvýšeniu žiadostí, ja si neviem predstaviť, že kde by obec tieto deti umiestnila v rámci materskej škôlky, pretože kapacitne už na to priestory nemajú. To znamená, museli by urobiť nejakú prístavbu, len zase na to obec nemá peniaze ani tieto peniaze nevie odkiaľ čerpať.
Čiže na jednej strane okej, na druhej strane očakával by som od tejto v úvodzovkách reformnej koalície, že predstavia aj riešenie tohto, lebo predpokladám, že, aspoň sa tak tvárite, že máte všade odborníkov na všetko, to je super, len keď niečo robíte, tak urobte to celé.