49. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, veľmi krátko mi dovoľte vystúpiť radšej týmto spôsobom, prihlásením priamo v rozprave, aby zároveň bola aj možnosť na mňa reagovať, pretože vieme, že pri tom záverečnom slove takáto možnosť nie je.
K samotnej povahe tohto návrhu zákona. Sme v prvom čítaní a berme to stále takto z tohto pohľadu, že hovoríme si vždy skôr o tom filozofickom nastavení, o čo ide pri konkrétnej zmene. Musím povedať, že aj na základe skúseností z praxe, tej aplikačnej praxe, ktorú tu často počúvame, kvôli ktorej sa menia rôzne iné návrhy, teda prichádzajú rôzne iné návrhy zákonov a menia sa zákony ako také, sú práve ohlasy, že býva práve niekedy naozaj ten problém práve s nejednoznačnosťou určitých tých kompetencií, a preto vítam, že práve tento návrh zákona prináša jasne definované predpoklady pre výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca, čo všetko má spĺňať.
Najmä práve s tým zreteľom na tú bezúhonnosť, zdravotnú spôsobilosť, znalosť štátneho jazyka, ale najmä na tú bezúhonnosť, považujem za mimoriadne dôležité, aby práve na stoličkách slovenských škôl boli ľudia bezúhonní, ale zároveň aj morálne kompatibilní. To znamená ľudia, pre ktorých morálka aj čosi znamená, viac, než čo je popísané v knihách, lebo práve prax nám ukazuje iné, menej lákavé prípady. Zhruba, a asi aj s pánom navrhovateľom poznáme množstvo takýchto prípadov z praxe, kedy sa ukázalo, že napriek všemožnému úsiliu, či už sa jednalo o mobing a bosing na pracovisku alebo či už išlo o priamo práve ten spôsob prestúpenia zákona, to, akým spôsobom človek zišiel z tej cesty, bolo práve často problém aj na strane zriaďovateľov, keď im bola nechaná možnosť, že vyhovárali sa, že môžu konať iba v medziach zákona.
A pokiaľ nechávame príliš voľnú ruku aj priestor na to, aby sa dalo lavírovať v prípade, kedy treba konať a rázne konať, tak dávam všetkým, ktorí ste tu v pléne a aj tí, ktorí to sledujú, do pozornosti jeden fakt. Myslíme na klímu, na atmosféru práve na týchto pracoviskách, na týchto školách, čo dokáže práve takýto konflikt spôsobiť s ľudskými osudmi, s konkrétnymi ľuďmi. Nezametajme tie veci pod koberec a netvárme sa, že všetko sa len utrasie alebo, ako som raz počul, údajne istý zriaďovateľ svojho času aj vyhlásil, že ono raz predsa len vyjde slnko.
Nie. Ono sa tieto veci nedajú vyriešiť. A častokrát už je, cesta späť neexistuje. Tie vzťahy sú trvalo narušené a jednoducho treba pristúpiť aj ku konkrétnemu kroku. Možno sa niekomu vidí, že samotný krok obmedzenia, teda pozastavenie výkonu činnosti je tvrdý, a verím, že keby sa našla dostatočná vôľa, v druhom čítaní by sme vedeli lepšie precizovať, akým spôsobom by sa to riešilo, ale platí základná zásada: Pokiaľ tieto procesy, kedy sa niekto zúrivo drží svojej stoličky a nepochopil, že na to morálne a už aj zároveň aj inak nemá, rozvracia celú klímu a celé to pracovisko a následky sú často nezvratné a ono sa to nedá tak ľahko do poriadku.
Takže bol by som veľmi rád, keby tento návrh zákona získal podporu, a potom vyzývam aj predstaviteľov koalície alebo tých, ktorí sa chcú alebo môžu tejto téme venovať, aby spolu s pánom predkladateľom ho vylepšili a pomohli tým reálne atmosféram na slovenských školách. Oni to veľmi, títo ľudia, potrebujú. A budem veľmi rád, keď teda tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku (tlač 1618).
Pán poslanec Simon, nech sa páči, môžte uviesť návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1618.)

Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som obhájil alebo predniesol návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu je, aby občania patriaci k národnostnej menšine mali právo prijímať a rozširovať informácie v ich materinskom jazyku a tiež používať materinský jazyk v úradnom styku.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky 270 o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov ani zákon 181/2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona 85 o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov neupravujú používanie jazykov národnostných menšín pri politickej kampani. Predkladaný návrh zákona môže priniesť, prispieť k zvýšeniu atraktívnosti volieb a vyššej volebnej účasti, ak politické strany a politické hnutia budú môcť komunikovať s voličom v jeho materinskom jazyku, a teda aj výlučne v jeho materinskom jazyku.
Vidíme, že je to ťažko pochopiteľné, prečo s človekom jazyku národnostnej menšiny, jazykov v zmiešanom území by politické strany nemohli komunikovať výlučne v jeho materinskom jazyku, nemusia, ale doteraz, teda pred účinnosťou tohto zákona volebná účasť bola vyššia, teraz volebná účasť klesá, takže predkladáme takýto návrh.
Pán predsedajúci, skončil som a oznamujem, že do rozpravy sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pani poslankyni Milanovej. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.