49. schôdza

Pán kolega Simon, ja chápem vaše výhrady. Poviem vám, že my máme naozaj veľa maďarských voličov, respektíve voličov maďarskej národnosti, ktorí začínajú chápať, že sa tu musí spraviť poriadok v tomto štáte, a nevnímajú to nejak národnostne. Ale to, čo vy ste hovorili o tej výlučnej komunikácii, to mi pripomína, viete čo, to mi pripomína tie bilbordy na južnom Slovensku, ktoré boli v rámci volebnej kampane len čisto v maďarčine a tí, ktorí po maďarsky nevedia, tak ani pri najlepšej vôli jednoducho nemali šancu zistiť, čo na tých bilbordoch je napísané. A ja neviem, či vy si myslíte, že takéto správanie je správne a je to v poriadku a by to tak malo byť.
Čiže tieto výhrady, ktoré ste vy tu formulovali, podľa mňa vyplývali z nesprávneho pochopenia toho listu v tom bode, že asi sa hovorilo len o takýchto jednoznačných veciach alebo ak nie, skúste to vysvetliť, ale ja to tak vnímam, pretože, samozrejme, keď je strana maďarská, rusínska, tak so svojimi voličmi a členmi rozprávajte sa po maďarsky, po rusínsky, s tým neni absolútne žiadny problém, ale tie, ale tie bilbordy a tie vonkajšie predsa reklamné nejaké výstupy by mali byť zrozumiteľné aj pre ostatných obyvateľov štátu. Aspoň, to neberte ako výhradu, to berte ako môj taký poznatok k tomu, čo som tu vás teraz pozorne počúval.
Ďakujem.

Snáď by som dodal len jednu jedinú vec k svojmu vystúpeniu, že, samozrejme, toto sa týka výlučne územia, kde tá národnostná menšina žije a má právo používať svoj jazyk aj v úradnom styku.

Ďakujem vám veľmi pekne. Ja som aj chvíľu rozmýšľala, či sa zapojím do tejto diskusie, lebo my sme o nej diskutovali a doma, doma, ja teda s pánom manželom, a boli sme na dvoch stranách brehu rieky, lebo on hovorí, že kľudne, dovoľme toto, nevidím v tom žiadny problém, pokiaľ teda komunikujú v jazyku národnostnej menšiny, veď my tomu ostatní nemusíme rozumieť, veď dáme si to do Googlu a vybavená vec. Naproti tomu ja som toho názoru, považujem sa za zvedavého človeka, zvedavého Slováka a mne tam, priznám sa, ten slovenský nápis, hoci aj menším písmom, chýba. Viem, že vo volebnej kampani počas prezidentských volieb pán kandidát vtedy Procházka mal také bilbordy, že boli iba v maďarčine, vtedy sa o tom chvíľočku hovorilo, potom to ustalo.
V každom prípade pri tomto vašom návrhu zákona ja osobne sa zdržím práve preto, že vy ste argumentovali tým, že volebná účasť sa znižuje, lebo tá komunita si naozaj komunikuje v tom svojom jazyku, ale napríklad možno sú ľudia, ktorí by nemali problém voliť aj... (reakcia navrhovateľa) Ja viem, viem, samozrejme, ale napríklad mne by pomohlo, keby som išla už okolo a predsa aj po slovensky by tam ten nápis bol, hoci aj menšími písmenami, skutočne.
Ďakujem, len toľko som chcela.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dočkali sme sa aj na tejto 49. schôdzi prerokovania zákonov o ochrane života. Ja som si pozeral záznamy, tak naposledy sme o týchto zákonoch rokovali na 40. schôdzi vo februári tohto roka. Dnes máme znova príležitosť a treba povedať, že v tomto volebnom období poslednú, aby to mohlo prejsť normálnym legislatívnym procesom.
Máme tu už 60 rokov na tomto území – najprv v Československej republike, potom v Slovenskej republike – starý komunistický zákon, ktorý je zároveň aj, paradoxne, extrémne liberálny a ešte viac sa zliberalizoval v roku 1987. Tento starý komunistický extrémne liberálny zákon absolútne neberie ohľad na život dieťaťa, ale neberie, pretože už je aj zastaralý, neberie ohľad na moderné medicínske poznatky ani na aktuálnu spoločenskú situáciu.
V tejto chvíli bude zlúčená rozprava, na ktorej postupne predstavíme štyri návrhy zákonov. Ja by som si teda dovolil hovoriť o tom svojom.
Návrh, môj návrh zákona predovšetkým – ale nielen – ruší potraty na žiadosť, tzv. bezdôvodné potraty, teda bez uvedenia vážneho dôvodu. Tieto potraty na žiadosť tvoria určite viac ako 80 % všetkých umelých potratov, a teda ide o viac ako 5-, možno 6-tisíc zabitých detí a nenarodených detí ročne. Keby sme to tak chceli zaktualizovať, tak dnes 24. septembra je to 16 detí, ktoré by boli zachránené týmto zákonom. A keď berieme osem pracovných hodín, tak za každú pracovnú hodinu – napríklad počas tejto mojej rozpravy – by to boli dve zachránené deti. Čiže nehovoríme len o nejakých číslach alebo o nejakej ideológii, alebo o nejakých legislatívnych úpravách, ale hovoríme o životoch. Hovoríme o životoch detí, nenarodených detí, ktoré môžu a chcú žiť.
Samozrejme, že tieto názory na to sú rôzne. Parlament je od slova hovoriť, takže budeme teraz rokovať. A naozaj parlament tieto veci môže aj zmeniť. Máme veľkú moc. Môžme sa nielen vyjadriť, ale budeme aj hlasovať, pravdepodobne zajtra.
Nie všetci majú taký názor ako ja. Napríklad predseda vlády Pellegrini, pán Pellegrini hovorí, že podľa neho je tento starý komunistický extrémne liberálny zákon v poriadku a netreba ho meniť. Aj pani prezidentka Čaputová tvrdí, že to má tak zostať. Dokonca robí takú bezprecedentnú vec, ktorú sa zaviazala, že nebude robiť, ale v tomto prípade avizuje, že urobí, boli sme spolu v televíznej relácii, že ak by tento zákon prešiel, tak ho bude vetovať, už dopredu. Tak je to možno dobré z toho pohľadu, že vieme jasne, aký je jej postoj, a môžme na základe toho konať.
Ale bez ohľadu na to, čo si myslí premiér alebo čo si myslí prezidentka, rozhodujeme my poslanci v parlamente. Takže ja by som to chcel adresovať vám všetkým, ktorí ste tu, a teda nie je nás mnoho, ale aj tým, ktorým viem, že to sledujú vo svojich kanceláriách, prípadne si to pozrú neskôr, aby sme naozaj veľmi vážne zvážili to, čo je podstatou tohto zákona. Ide o záchranu životov nenarodených nevinných detí. Od platnosti toho starého komunistického zákona, už to tu bolo viackrát povedané, je to celkovo približne 1,4 milióna, milión 400-tisíc nenarodených detí, ktoré mohli žiť, ktoré mohli mať svoje rodiny, ktoré mohli mať ďalšie deti. A je to zhruba 7 500 detí ročne, a teda 20 denne. Aj dnes 24. septembra, čiže nehovoríme o nejakých teóriách.
Čo sa týka toho, že sa stretli zrazu štyri poslanecké návrhy na túto tému, o ktorých je aj táto zlúčená rozprava, ja som s viacerými tými predkladateľmi komunikoval. My sme čakali, či vládna koalícia, ktorá má aj dostatok hlasov na to, aby tieto veci zmenila a má teda aj veľkú zodpovednosť, že príde s nejakým riešením, ktoré by sme boli, aspoň za seba môžem povedať, všetkými desiatimi podporili. Ale keď sa to odďaľovalo, blížil sa termín podávania zákonov a dostali sme avízo, že teda sa podávať takýto zákon nebude zo strany koalície, a teda ani sa nepodal, tak po vzájomnej komunikácii sme si povedali, ponúkneme tie svoje, aby poslanci mohli tieto veci posunúť. Ako hovorím, je to posledná šanca v tomto zložení parlamentu v tomto volebnom období.
Tie zákony sa navzájom nevylučujú. Pokiaľ viem, tak si navzájom tieto zákony podporujeme. Ja avizujem, že budem hlasovať za tie ostatné zákony, ktoré sú tuto v tejto zlúčenej rozprave, pretože je to prvé čítanie, môžu vlastne prejsť všetky. Čiže nie je to nejaká konkurencia, že by sa tie hlasy museli nutne rozdeliť. Pre mňa je to dobrá príležitosť.
Zároveň treba povedať, že súvisí to naozaj s takou spoločenskou objednávkou. Spomínam to preto, lebo niektorí politici tvrdia, že nie je na to spoločenská objednávka. Myslím si, že sa nad tým dá až tak pousmiať. V súčasnosti okrem Národného pochodu za život, nechcem teraz primárne argumentovať Národným pochodom za život, lebo keď sme prvýkrát predkladali ten zákon, tak sme ešte ani nevedeli, že kedy bude alebo či bude Národný pochod za život. Ale okrem neho je tu napríklad aktuálne aj petícia, ktorú ja ako poslanec a myslím, že aj vy ostatní ste dnes dostali do mailových schránok, je to výzva na podporu zákonov na zlepšenie ochrany života. Nie je to dlhé. Ja by som to prečítal na úvod ako na predznačenie tejto debaty.
Výzva na podporu zákonov na zlepšenie ochrany života: "Vážený pán poslanec, vážená pani poslankyňa, na najbližšej schôdzi Národnej rady budete hlasovať aj o návrhoch zmien zákonov, ktoré zlepšujú ochranu života nenarodených detí. Dovoľujeme si vás požiadať, aby ste tieto návrhy podporili a hlasovali za ne. Prosíme vás, aby ste zohľadnili závažnosť a nadstraníckosť témy a urobili maximum pre prijatie zmeny.
Sme presvedčení, že všetci ľudia majú rovnakú dôstojnosť a ľudské práva. No, žiaľ, naše zákony tento princíp porušujú. Tým, že je na Slovensku legálne pripraviť dieťa o život do 12. týždňa tehotenstva a v prípade jeho postihnutia ešte dlhšie, základné právo na život nenarodených detí nie je chránené. Túto diskrimináciu najmenších z nás je potrebné odstrániť.
Všetci vieme, že umelý potrat je zlý aj pre matku. Je preto potrebné budovať sieť pomoci pre tehotné matky v ťažkej situácii, ako aj informačný systém, vďaka ktorému sa dozvedia o možnostiach pomoci. Národným pochodom za život žiadame, aby právo na život nenarodených detí bolo chránené rovnako ako ostatných ľudí. K tomu nás môžu priblížiť aj zákony, o ktorých budete hlasovať. Veľmi prosíme, aby ste hľadali takéto riešenia, ktoré budú sledovať dobro tehotnej matky aj jej nenarodeného dieťaťa. Obaja stoja za to."
Verím, že táto rozprava bude dobrá, bude kvalitná a budeme sa navzájom počúvať, aby sme mohli urobiť niečo v prospech aj tých konkrétne dnes niekoľkých detí, ktoré, bohužiaľ, zahynú pri potrate, aby sa to nemuselo opakovať pri tisícoch až státisícoch ročne a za desaťročia platnosti tohto starého komunistického extrémne liberálneho zákona.
Skončil som, pán predsedajúci. Hlásim sa potom ako prvý do rozpravy. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku by som chcel v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku oznámiť, že som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1580). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Jana Nehézová, Stanislav Drobný a Peter Krupa.
Cieľom nášho legislatívneho návrhu je upraviť potratovú politiku na Slovensku v oblasti svojvoľných a neodôvodnených umelých tzv. prerušení tehotenstva. Návrh zákona súčasne rieši vágnu, súčasnú vágnu situáciu v oblasti potratovej turistiky na Slovensku.
Legislatívny návrh vychádza z prirodzenej nutnosti chrániť aj životy nenarodených detí. Okrem morálnych argumentov sa opiera aj o samotnú Ústavu Slovenskej republiky, kde sa v čl. 15 priamo uvádza, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
Toľko na úvod. Viac sa vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 1625. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Zároveň by som sa chcela ešte ja prihlásiť tiež do rozpravy ako ďalšia, teda prihlásiť do rozpravy ako spravodajkyňa. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, o čom je tento náš návrh zákona o ochrane života, ktorý sme predložili spolu s kolegom Lukáčom do parlamentu? Dovoľte, aby som vám to priblížil a demonštroval explicitne, využijem na to § 32 rokovacieho poriadku parlamentu ods. 3. (Rečník zapol zvukový záznam. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, viete, že podľa rokovacieho poriadku by ste to nemali používať.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Pán podpredseda, ďakujem, že ste mi to chvíľku umožnili, ale podľa § 3 tohto, § 32 ods. 3 rokovacieho poriadku je zakázané vyhotovovať zvukový záznam, je zakázané vysielať prenos. Ja som odvysielal zvukový záznam tlkotu srdca malého bábätka v brušku mamy. To, čo sme práve počuli, bol tlkot srdca bábätka v brušku mamy.
To, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od narodenia, to všetci veľmi dobre vieme. Vieme, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od počatia. Ide o to, akej ochrany a aké práva dotknutých osôb máme pri tejto ochrane zvážiť.
Ako človek veriaci v Boha verím, že dotknutých osôb je celkovo šesť – otec, mama, dieťa, Otec, Syn a Duch svätý. To je moje presvedčenie, ktoré môžete, ale nemusíte rešpektovať.
Z právneho hľadiska je však nesporné, že tu zvažujeme práva otca, mamy a nenarodeného dieťaťa, čiže bábätka v brušku mamičky. Ktoré má mať prednosť? Ako by mali byť tieto práva spravodlivo vyvážené? Tehotná mamička sa k tejto otázke vie vyjadriť. Aj otec sa väčšinou vie vyjadriť, pokiaľ sa nestane to, že o tom ani nevie. Ale to bábätko v brušku sa vyjadriť nevie. Od narodenia až po smrť každý z nás môžeme hovoriť, môžeme plakať, môžeme sa smiať, môžeme kričať, ale toto všetko to bábätko v brušku nemôže. Jediným hlasom bábätka v brušku je jeho tlkot srdca, ktorý sme tu mali možnosť počuť.
Som presvedčený, že práve preto máme byť tým počuteľným hlasom bábätka v brušku my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Som presvedčený, že bábätko v brušku si zaslúži ochranu minimálne od momentu, kedy na ultrazvuku vieme zmonitorovať tlkot srdca bábätka. A presne o tom tento náš návrh zákona je.
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je vec. Berme na to ohľad. Ak zviera nie je vec, ako sme tu v parlamente schválili, tak chceme iba férovosť v tom, že ani bábätko v brušku nie je vec, s ktorou sa dá zachádzať podľa ľubovôle kohokoľvek, ako si to zmyslí.
Je podľa vás v poriadku, ak ochrana nenarodeného dieťaťa bábätka v brušku do 12. týždňa na Slovensku je menšia alebo maximálne porovnateľná ako právna ochrana zvieraťa? Čím je pre nás bábätko v brušku? Vecou, ktorou môže ktokoľvek disponovať čisto podľa vlastného uváženia?
Podľa našej platnej legislatívy stačí na ukončenie tehotenstva do 12. týždňa iba žiadosť matky. Netreba uvádzať žiadne dôvody. Porovnajme si to. Viete, za akých okolností možno ukončiť život zvieraťa? Iba z presne vymedzených dôvodov, vymenujem:
1. Prípad krajnej núdze. Ak zviera niekoho ohrozuje. Ale bábätko v brušku neohrozuje nikoho.
2. Usmrtenie jatočného zvieraťa chovaného na chov. Tak k tomu asi netreba ďalej nič dodať.
3. Usmrtenie pokusného zvieraťa. Ani k tomu netreba nič dodávať.
4. Deratizácie. Ani k tomu netreba nič dodávať. Ani to sa bábätka v brušku netýka.
5. Ulovenie zvieraťa. Ale ani to sa bábätka v brušku netýka.
6. Usmrtenie nechceného zvieraťa, ak preň nevieme zabezpečiť starostlivosť. Ani to sa bábätka netýka, lebo my aj nechcenému bábätku vieme zabezpečiť starostlivosť a štát ju už dnes zabezpečuje a mnohé mimovládne organizácie ju zabezpečujú. Ako príklad uvádzam poradňu Alexis, ktorá sa venuje presne takýmto tehotným mamičkám v núdzi. A aj pán poslanec Krajčí bude predkladať pri tomto rokovaní návrh zákona, kde sa dá pomôcť týmto mamičkám, ktoré sa neočakávane ocitnú v stave, s ktorým si nevedia samé poradiť.
A ak všetky tieto dôvody, ktoré sa týkajú zvieraťa, by sme pominuli, tak potom je tam ešte siedmy dôvod – bezbolestné usmrtenie zvieraťa kvôli jeho zdravotnému stavu. Bezbolestné. Ale ani to sa netýka bábätka v brušku, dieťaťa.
Ako je to dnes na Slovensku s umelým ukončením tehotenstva do 12. týždňa? Je povolené, ak ide o nechcené tehotenstvo, aj keď preň vieme nájsť, pre to bábätko, náhradnú starostlivosť, hoci vieme, že tu máme hniezda záchrany, hoci vieme, že tu máme stovky manželských párov, ktoré čakajú na adopciu.
Pokiaľ ide o zásah do súkromia, na ktorý sa tiež mnohí odvolávajú v tomto prípade, že tu je právo na súkromie ženy, aj starostlivosť o zviera je nepochybne zásahom do súkromia. Ale ak máte doma šesťtýždňové šteniatko a súčasne ste v šiestom týždni tehotenstva, právne ťažšie je zbaviť sa toho šesťtýždňového šteniatka ako šesťtýždňového bábätka v brušku, ktoré presne od šiesteho týždňa je uňho zmonitorovateľný tep srdca a tlkot srdca vizuálne aj zvukovo. Inými slovami, malo by byť menej povinností spojených s uchovaním života šesťtýždňového bábätka v brušku alebo s ukončením života šesťtýždňového šteniatka? Podľa mňa by sme sa mohli nad tým zamyslieť a skúsiť s tým niečo urobiť.
Bábätko v brušku nie je vec. Ak uznáme to, že vecou nie je žiadne zviera, uznajme ako základ našej diskusie aspoň to, že ani bábätko v brušku nie je vec, s ktorou sa dá nakladať iba čisto podľa vlastného uváženia toho alebo ktorého človeka, ktorého sa toto rozhodnutie týka.
Uvediem ešte druhý príklad na porovnanie, ako k týmto veciam pristupujeme. V roku 1846 požiadal otrok afrického pôvodu Dred Scott žijúci v USA o svoju právnu ochranu s odôvodnením, ušiel svojmu majiteľovi a žiadal na Najvyššom súde Spojených štátov amerických o ochranu s odôvodnením, že je človek. A využil klauzulu, že všetci ľudia boli stvorení ako rovní a každý si zasluhuje rovnakú ochranu. Viete, ako rozhodol Najvyšší súd Spojených štátov? Po desiatich rokoch rozhodol, že tá klauzula, že Dred Scott je človek, sa na tento prípad nevzťahuje, pretože silnejšie je majetkové právo jeho majiteľa, to znamená jeho, ten, toho, ktorý ho vlastnil.
Neurobili sme trošku možno chybu aj v tomto prípade, že nezvažujeme úplne na tých spravodlivých vážkach ten pomer práv jednotlivých aktérov, jednotlivých osôb, ktoré do tohto rozhodovania zasahujú?
Jeden náš kolega, keď sme v kuloároch diskutovali o tomto našom návrhu, mi povedal: Prečo chcete vy ženám do toho rozhodnutia zasahovať, veď tá žena sa o to bude musieť potom postarať. No ja si myslím, že o tom to práve je, že my muži tiež musíme priniesť svoj diel zodpovednosti. Pokiaľ viem, žiadne tehotenstvo, minimálne za posledných dvetisíc rokov, nevzniklo bez prispenia muža. A my muži máme niesť zodpovednosť za svoje činy a nevystaviť tú mamičku do úzkostného stavu, keď možno nevie, ako si s touto situáciou poradiť. Mali by sme byť pripravení jej pomáhať.
V čom je náš prístup zásadne iný, keď som použil ten príklad toho amerického ujdeného otroka, ako pred 150 rokmi v Amerike? Aký je rozdiel medzi argumentom, že otrokár má právo nakladať so svojím otrokom, čiže majetkom, podľa vlastného uváženia, a argumentom, že matka má právo nakladať s bábätkom v brušku podľa svojho vlastného uváženia až do 12. týždňa? Mimochodom, a prečo do dvanásteho? Prečo do 84. dňa? Prečo nie do 87. alebo do 79.? V prípade tlkotu srdca máme jednoznačný argument viditeľný o tom, že táto bytosť je nepochybne ľudským tvorom, človekom, ktorého srdce tak, ako začalo biť, alebo preukázateľne, viditeľne vieme zmonitorovať, ako bije v šiestom týždni, bude biť až do jeho smrti a je jedno, či to bude rok alebo päťdesiat, alebo sto rokov po jeho počatí a po jeho narodení.
Spomeňme si, že aj čo sa týka otroctva, mnohí významní filozofi, vážení ľudia, vzdelaní ľudia, vysoko vzdelaní ľudia tvrdili, že v prípade otrokov sa na ľudské práva nemá celkom prihliadať, lebo to právo na vlastníctvo akosi prevažuje. Dneska už vieme, že sme sa mýlili. Čo ak sa mýlime aj my dnes?
Dámy a páni, bábätko v brušku nie je ani vec, ani majetok. Jediným hlasom bábätka v brušku je tlkot srdca, a preto by sme mali byť tu na tomto svete hlasom bábätiek v brušku my. Mali by sme sa ich zastať. Možno nie je v tomto parlamente zhoda na silnejšej ochrane počatého života priamo od počatia. Ale som presvedčený, že ak vezmeme súčasných 12 týždňov a vezmeme počatie, tak ten tlkot srdca bábätka je možno akceptovateľný kompromis, na čom by sa mohla zhodnúť väčšina tohto parlamentu. Môže to byť tým časovým momentom, kedy sa dohodneme, že od tohto momentu, od momentu tlkotu srdca bábätka, ktoré je zmonitorovateľné na ultrazvuku, si toto dieťa zaslúži vyššiu ochranu, než má dnes. Preto vás prosím o podporu tohto zákona o tlkote srdca.
Ďakujem vám.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1633). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pokiaľ sa na túto tému rozprávame s akoukoľvek ženou a zájdeme hlbšie do diskusií, myslím, že každý z nás by asi potvrdil, že ťažko by sme spoznali ženu, matku, ktorá by bola ľahkovážne za interrupciu, pretože takýto zákrok je častokrát poslednou, veľmi ťažkou voľbou tých mamičiek, ktoré majú pocit, že už nemajú inú možnosť.
My ako hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti by sme sa radi do tejto témy pokúsili priniesť diskusiu na tému tzv. nezákazovej legislatívy, a teda takouto legislatívou sa pokúsiť prispieť k ochrane života už od počatia. A myslíme si, že na takúto diskusiu a takisto aj na takúto legislatívu by mala byť vo vyspelej demokratickej krajine zhoda naprieč celým politickým spektrom, dokonca máme pocit, že aj u striktných zástancov platnosti súčasnej potratovej legislatívy. A potvrdzuje to aj fakt, že pod tento návrh zákona sa podpísali kolegovia z nášho poslaneckého klubu ako liberálne zmýšľajúci a orientovaní, zástanci platnosti súčasnej potratovej legislatívy, tak aj tzv. pro-life politici, ktorí sú za jej sprísnenie.
Rozhodli sme sa poskytnúť pomoc tehotným ženám, mamičkám, ktoré sa ocitli v zložitej životnej situácii, tak isto sme sa rozhodli zefektívniť sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti detičiek, ktoré sa takýmto mamičkám narodia. Čo sú zákony, myslíme si, že minimálne komplementárne ku tým z vás, ktorí navrhujete sprísnenie potratovej legislatívy, ale zároveň máme pocit, že sú to zákony, ktoré dokážu práve podporiť aj naši liberálni alebo vaši liberálni oponenti, nakoľko; ešte raz by som rád prízvukoval, že hovoríme o tzv. nezákazovej legislatíve, ktorá v princípe zachováva status quo, avšak vylepšuje výrazne podmienky mamičkám, ktoré chcú bábätko donosiť a zachrániť mu život, pretože si uvedomujú riziká a všetky možné následky, ktoré podstúpenie umelého potratu spôsobujú, a zároveň si uvedomujú, že v súčasnosti sa čaká až päť rokov na bábätko u neplodných párov alebo u párov, ktoré si chcú bábätko osvojiť. A je to teda naozaj dlhá doba, kedy títo ľudia sú aj kvalitne overení a určite sú to milujúci rodičia, ktorí túžia sa starať a vychovávať dieťa, práve možno dieťatko mamičky, ktorá si uvedomuje, že ona by sa o neho postarať dobre nedokázala.
V našom návrhu zákona by sme radi adresovali nasledovné opatrenie: Navrhujeme, aby žene, ktorá požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, sa priznal nárok na nemocenské už od 21. týždňa tehotenstva a potom, ako táto žena porodí na mieste, ktoré si ona vyberie, a po dvoch týždňoch tento nárok teda skončil a ona tým pádom nemusela stratiť svoje zamestnanie, mohla takýmto elegantným spôsobom prijať pomoc od štátu, aby bábätko mohla donosiť. Zároveň by sme v prípade utajeného pôrodu navrhovali, aby novorodenec mal možnosť nadviazať osobný kontakt s budúcimi osvojiteľmi, adoptívnymi rodičmi ihneď po pôrode, čo opäť mamičke uľahčí alebo dá ďalší veľmi dobrý dôvod sa rozhodnúť pre záchranu svojho bábätka, pretože bude vedieť, že to bábätko sa okamžite ocitne v podstate v náručí svojich milovaných a milujúcich rodičov. A myslíme si, že to je veľmi dobré aj pre ďalší psychický vývin a vývoj dieťatka.
V prípade, ak súd vydá predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa nášho návrhu zákona by musel prednostne ponúknuť dočasnú starostlivosť tohoto dieťaťa práve žiadateľom na adopciu podľa poradia v zozname žiadateľov a dočasne neumiestňovať dieťa do starostlivosti detského domova.
Ďalší z návrhov nášho zákona, navrhujeme prepojiť zoznamy detí vhodných na osvojenie, ktoré si samostatne vedú jednotlivé orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, tým, že by sa zelektronizovala ich agenda.
V našom návrhu zákona je aj aktualizácia textu poučenia, písomných informácií, ktoré sú v súčasnosti súčasťou vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktoré je lekár povinný poskytnúť žene plánujúcej podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva, a jeho uzákonenie a tým pádom si od toho sľubujeme lepšiu informovanosť mamičiek, ktoré plánujú podstúpiť umelý potrat.
No a na záver ešte navrhujeme zaviesť úhradu za umelé prerušenie tehotenstva v prípade, ak jediným dôvodom na jej ukončenie je vek ženy nad 40 rokov. Súčasná legislatíva totiž u týchto žien umožňuje, aby tento zákrok bol hradený z verejného zdravotného poistenia, hoci ženy mladšie takúto možnosť nemajú a za tento zákrok si musia platiť. Je naším názorom, že v tomto prípade nejde o zdravotnú starostlivosť, ktorú je potrebné poskytnúť osobe na základe zlepšenia jej zdravotného stavu alebo záchrany jej života, a preto si myslíme, že takáto zdravotná starostlivosť by nemala byť hradená z verejného zdravotného poistenia. Na druhej strane informácie vo vyhláške, na základe ktorých sú preplácané tieto umelé potraty u žien nad 40 rokov, sú momentálne už medicínsky nerelevantné, neaktuálne, nakoľko medicínsky dôvod na ukončenie tehotenstva po 40. roku života u mamičky nie je a tým pádom táto žena by nemala mať nárok úhrady tohto zákroku z verejného zdravotného poistenia. Lebo takýto zákrok by mal byť uhradený len v prípade, že sú na to medicínske dôvody, tak ako to je v súčasnej vyhláške aj uvedené, aj keď je pravda, že mnohé z tých dôvodov, ktoré tam sú, nakoľko tá vyhláška je veľmi stará, z roku 1983, ak si dobre pamätám, tak už tiež nie sú relevantné.
Toľko zatiaľ len čo sa týka mojej úvodnej predkladacej správy a ja sa potom tiež hlásim do rozpravy. Ďakujem pekne.