49. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1652). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, hlásim sa do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, téma tejto zlúčenej rozpravy je vec, ku ktorej treba pristupovať citlivo, ale zároveň pravdivo a otvorene, lebo naozaj ide o život. Teraz neriešime v prvom rade nejaké finančné záležitosti alebo nejakú byrokraciu, čo sú tiež dôležité témy preberané aj na tejto schôdzi. Máme nejakých 150 bodov a štyri z nich sa týkajú ochrany života.
Hovorím to aj preto, že niekedy sú také argumenty, že inými vecami sa treba zaoberať, vy stále len toto riešite. No nie je to pravda, riešime kopu iných vecí, ale túto záležitosť si mnohí všimnú. Je viditeľná a je viditeľná preto, lebo je citlivá. Rodičovstvo, otcovstvo, materstvo, narodenie detí je niečo, čo nám nie je ľahostajné. A zároveň tým, že je táto vec citlivá a, samozrejme, sú na ňu aj rozdielne názory, tak potom to silne hýbe spoločnosťou, ale napríklad tak, ako sme videli na nedeľnom pochode za život, kde bolo podľa organizátorov okolo 50-tisíc ľudí. Ja som bol tiež jeden z nich, ale to nehovorím ako nejakú zvláštnu chválu, pokladám to za samozrejmosť takisto, ako som bol na predchádzajúcich pochodoch za život v Košiciach, v Bratislave, teraz bol opäť v Bratislave a viem, že aj viacerí z vás tam boli, pretože je to pre nás dôležité.
Ani tento zákon, ani Národný pochod za život, ani ďalšie aktivity nie sú bojom proti niekomu, ale sú zápasom za niečo, za život, za deti. Každá civilizácia a možno čím je prirodzenejšia, tak tým viac cítia ako jednu z hlavných vecí chrániť tých najslabších, chrániť tých najmenších, chrániť deti. Viete, aj v krajinách, kde existujú rôzne veci, ktoré nie sú úplne v súlade s tou našou kresťansko-židovskou tradíciou alebo židovsko-kresťanskou tradíciou a kultúrou, v každom prípade sa na deti pozerajú veľmi zhovievavo, veľmi citlivo a každý pokladá až tak pudovo za dôležité deti chrániť. Preto tu aj dnes stojíme.
Podľa a na základe starého komunistického zákona, ktorý je extrémne liberálny, tak už prišlo o život 1,4 milióna detí za tie desiatky rokov, čo je veľmi vážna vec. Hovoríme v súčasnosti o zhruba 7 500 umelých potratoch, teda ukončení tehotenstva, zabití nenarodených detí ročne, čo je viac ako 20 denne. V roku 1987 sa zmenil tento zákon na tú podobu, v ktorej je z veľkej časti dnes, a to znamená, že vlastne potrat sa vykonáva na základe žiadosti. Chcem, môžem do 12. týždňa.
Cieľom môjho návrhu, teraz budem hovoriť za seba, nie je niekoho obviňovať, niekoho súdiť, ale zachraňovať. Lebo nejde o to, že či sme dobrí alebo zlí, ale čo dobrého môžme urobiť. A pri všetkej empatii, ktorú cítim voči tehotným matkám, rodinám, ktoré sa dozvedia, že čakajú bábätko a sú možno v náročnej situácii, tak pri všetkej tejto empatii a citlivosti treba ale pravdivo povedať veci a nezakrývať si oči pred takými ťažkými skutočnosťami.
Dnes som narazil na jednom internetovom portáli na článok, ktorý mal nadpis Hororové zábery a teraz tam boli fotografie z lesa, kde nejakí pytliaci zastrelili medveďa, našli tam mŕtveho medveďa, bol tam tak vyvalený a bol tam nadpis, že hororové zábery. Ja mám prírodu veľmi rád. Aj medvede sa mi páčia a myslím, že pytliactvo je veľmi zlé. Ale na druhej strane, ak hovoríme o ľudskom živote, tak toto sú tiež, keby som použil výraz toho portálu, hororové skutočnosti a keby sme videli fotografie, tak by to boli hororové zábery. A vieme, že dnes sú dostupné, dajú sa vidieť. A znova nejde o to, aby sme niekomu spôsobovali nevoľnosť alebo aby sme niekoho strašili, alebo niekoho obviňovali, ale aby sme si uvedomili, že sa nerozprávame o nejakých okrajových záležitostiach, ktoré vlastne sa týkajú len nejakých kozmetických vecí. Je to veľmi vážna vec.
Preto o tom v parlamente diskutujeme, a preto sa rozprávame o možnosti zmeny tohto starého komunistického zákona, pretože aj v spoločnosti sú názory na to rozdielne a dalo by sa povedať, že táto téma polarizuje spoločnosť. Na tom nie je nič zlého. Zlé by bolo, keby sme sa kvôli tomu nenávideli, hádali, obviňovali, nebodaj bili, hej, ale tak ako sme videli napríklad na pochode za život, nikto sa nikomu nevyhrážal, videl som tam aj ľudí, teda ja som zazrel jedného, ktorý mal transparent s iným názorom. Väčšina ľudí sa naň usmiala, možno mu zakývala, niektorí s ním prehodili, prehodili s ním zopár slov, neboli tam nejaké takéto problémy.
Podľa prieskumov, ktoré sa objavujú aj v posledných rokoch, je tá nálada v spoločnosti rozdelená približne pol na pol. 50 na 50. Keď som bol, myslím, že to bolo 8. septembra, v televízii Markíza v diskusii s pani prezidentkou aj s ďalšími poslancami, tak televízia Markíza prezentovala prieskum, ktorý si dala urobiť u jednej agentúry a výsledky toho prieskumu boli prezentované, že otázka teda znela, že či sú ľudia za sprísnenie potratovej legislatívy, a bolo tam uvedené, že 50, myslím, jedna percent bolo proti sprísneniu, 40 bolo za sprísnenie a 8 % sa vyjadrilo, že neviem. K tomu by som uviedol niekoľko poznámok.
Samozrejme, v prípade aj štatistických chýb to stále ukazuje aj v súlade s tými predchádzajúcimi prieskumami, že je to zhruba tak pol na pol. Ale veľmi dôležité je to, že ak sa ľudí pýtate, že či ste za sprísnenie, tak ľudia zvyčajne k sprísneniu nemajú nejaký sklon a hlavne, ak by ste sa pýtali ľudí, tak ľudia netušia, že naša potratová legislatíva je tak liberálna a že vlastne tam v podstate netreba uviesť žiadne podmienky. Už tu bolo a padne to, myslím, aj v tejto debate, že pri rôznych iných veciach, iných záležitostiach, iných živých tvoroch, máte oveľa striktnejšie stanovené podmienky, pri ktorých môžete konať, než práve pri možnosti umelého, umelého potratu.
Čiže namietal by som v tom, že ak by ľudia vedeli, tí, ktorých sa pýtali, ako je to skutočne, tak si myslím, že to percento by bolo niekde inde. Ďalšia vec je, iné prieskumy tej istej agentúry v predchádzajúcich rokoch hovorili o tom, že väčšina spoločnosti je naklonená tomu, že teda dobre, tak kompromisne, ale len ak sú na to vážne dôvody, pričom napríklad sa nepovažovalo za vážny dôvod pohlavie dieťaťa. Vieme, že niekde vo svete – zvlášť v Ázii – sa vykonávajú potraty na základe pohlavia dieťaťa, to znamená, že v nejakej Číne alebo možno v iných krajinách sa uprednostní kultúrne chlapec pred dievčaťom a robí to obrovské problémy. Je to vlastne potom také sociálne inžinierstvo. Myslím, že dnes pripadá v Číne 115 mužov na 100 žien a to je problém. Je pochopiteľné z akých dôvodov.
Ale podľa mňa tieto prieskumy majú jednu najzásadnejšiu chybu a to, že vlastne nie sú reprezentatívne. A to preto, lebo sa vlastne nepýtajú tých, ktorých by sa mali pýtať v prvom rade, a to je tých nenarodených detí. Čo myslíte, keby bola nejaká možnosť komunikovať s tými nenarodenými deťmi, tak aké percento z nich by bolo za potraty a aké percento za možnosť sa narodiť?
Niekto múdry povedal takú vetu: Všimol som si, že všetci, čo sú za potraty, sa už narodili. To znamená, to naše 50 na 50 je medzi tými, ktorí sa už narodili, lebo nám to bolo dopriate. Lebo naše matky a otcovia, naše rodiny nás prijali a veľakrát aj v ťažkých situáciách, za čo ja osobne sa chcem poďakovať svojej mame, svojim rodičom aj starým rodičom a ďalším príbuzným, a preto sa môžme vôbec vyjadrovať, či sme alebo nie sme za to.
Ono je to podobné, tiež to tu už zaznelo a zaznie v tejto rozprave, akoby sa pýtali ľudí, že či sú za zrušenie otroctva. Ale nepýtali by sa ľudí otrokov, ale pýtali by sa ľudí otrokárov. Myslím si, že ťažko by niekto mohol mávať prieskumom nejakej agentúry, že väčšina ľudí, ktorých sme sa pýtali, je proti zrušeniu alebo obmedzeniu otroctva. No, tak otrokári, pochopiteľne, nebudú za zrušenie otroctva, ale ak by sa pýtali otrokov, čo myslíte, koľko otrokov by sa prihlásilo alebo hlasovalo za to, že je proti zrušeniu otroctva? Myslím si, že okrem nejakých naozaj ľudí, ktorí by neboli pri zmysloch, tak by 100 % otrokov hlasovalo za zrušenie otroctva.
Niekedy sa ma ľudia pýtajú, že prečo nedám pokoj s tými potratmi a prečo to pripomínam, aj keď mám stále pocit, že som ešte veľmi umiernený a niekedy si až tak spytujem svedomie, že mohol by som aj viac. Viete, ono je to otázka vnútorného presvedčenia, viery. Jednoducho ja som presvedčený a mám na to dosť dobré dôvody, že počaté dieťa je človek. Tak ako verím, že otrok je alebo bol človek, lebo dnes, našťastie, oficiálne nemáme otroctvo. Takisto, keď niekto inej rasy, iného náboženstva je človek, tak aj tu verím, že počaté dieťa je človek.
Asi vieme, ako to chodí, vieme, že deti nenosí bocian a že dieťa sa počne, keď sa spojí pohlavná bunka otca a matky. Spermia, pohlavná bunka otca, je bunka muža, bunka otca. Vajíčko, pohlavná bunka ženy, je bunka ženy, matky. Ale ak sa tieto jadrá, tie bunky, ich jadrá spoja, vznikne zygota, tak to nie je ani bunka otca, ani bunka matky, ale je to bunka niekoho iného. A kto je ten niekto iný? Môže byť nejaká bunka človeka, ktorá nepatrí žiadnemu človeku? Asi ťažko. Táto ľudská bunka patrí človeku, ktorý v tej chvíli počatia, vtedy o tom ešte väčšinou nevieme, je ten samotný človek, lebo to nie je len taká obyčajná bunka, tak ako bunka kože, ktorá nič iné nevie, len robiť, čo ja viem, povrchovú vrstvu kože. Toto je bunka, v ktorej je potenciál celého človeka, lebo to je celý človek, ktorý len potrebuje dostať priestor, potrebuje nebyť zabitý, aby sa rozvinul naplno v človeka. A toto je moje vnútorné presvedčenie.
A ja osobne ťažko by som aj spával, aj ťažko by som mohol žiť s takým vnútorným presvedčením, keby som sa pri tomto presvedčení, že nenarodené dieťa, počaté dieťa je človek, neozval a nepovedal: Prosím vás, zvážme to. Nepripravil nejaký návrh spolu s ďalšími kolegami a povedal: Hlasujme za to, riešme to! Znova pripomeniem a zopakujem to viackrát, nehovoríme len o tom, že máme niečo zakázať. Aj v tomto volebnom období som participoval určite viac ako na nejakých desiatich, pätnástich, možno dvadsiatich zákonoch, ktoré hovorili o podpore rodiny, o podpore špeciálne tehotných matiek. Teším sa takým návrhom zákonov a určite ho podporím, aký predložil pán poslanec Krajčí, keď treba tehotným matkám veľmi konkrétne pomôcť aj nejakou konkrétnou sumou peňazí, aj nejakým konkrétnym úkonom, a takisto aj ďalšie kolegyne, ktoré tu sedia, ktoré predkladali viaceré z týchto zákonov a boli iniciátorkami a pracujú v tejto oblasti.
Otázkou je, ak teda máme vnútorné presvedčenie, že počaté dieťa je človek, či chceme a veríme, že ľudské práva majú platiť pre všetkých rovnako. Myslím, že naša spoločnosť to deklaruje. Áno, všeobecné ľudské práva, ale viete, najzákladnejšie ľudské právo je právo na život. Ak vám nie je dovolené narodiť sa, tak potom už, ako sa hovorí, môžu vám skočiť na hrb alebo čokoľvek s tým ostatným, lebo to už neviete použiť, keď nežijete, neviete už žiadne iné právo uplatniť. Prvé a základné právo je právo na život a verím, že každého človeka, a teda aj nenarodeného dieťaťa. Majú právo a musia požívať všetky ľudské práva. O to viac, a tiež to už bolo povedané, pri počatom dieťati hovoríme o stopercentnom nevinnom človeku.
Môže sa stať, že tehotenstvo je zdravotnou komplikáciou pre matku. Môže sa stať, že naozaj aj keď sú to výnimočné prípady, ale stávajú sa, že tehotenstvo je následkom trestného činu, napr. znásilnenia. Ale kedykoľvek to tak je, aj pri týchto extrémnych prípadoch, dieťa je nevinné a bezbranné. A viete, existujú rôzne morálne úvahy o tom, či je niekedy oprávnené usmrtiť človeka, o treste smrti alebo zásahu nejakej policajnej jednotky na ochranu rukojemníkov, ale vždy sa hovorí v takých situáciách o nejakom útočníkovi, ktorý ubližuje ostatným, ktorý má zlý úmysel, ktorý ohrozuje, ktorý je vinník, ale pri tomto dieťati hovoríme o stopercentne nevinnom a bezbrannom človeku, ľudskej bytosti a myslím, že v tomto sú všetky civilizácie a všetky kultúry na celom svete aj všetky náboženstvá zajedno, že nevinnú ľudskú bytosť nemožno usmrtiť.
Som rád, že aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá sa odvoláva aj na cyrilometodské dedičstvo, má priamo vo svojom znení uvedené nastavenia, ktoré by sme mohli povedať, že sú základne nastavené tak pro-life a pro-family, po slovensky za život a za rodinu, a máme aj ďalšie zákony ako zákon o rodine, ktoré hovoria o tom, že manželstvo muža a ženy je hodné ochrany a podpory, že vytvára rodinu a že samotný nenarodený život má svoju hodnotu. Myslím, že je na nás poslancoch Národnej rady, zákonodarcoch, aby sme naše zákony a, bohužiaľ, aj tento starý, komunistický zákon, ktorý ale stále platí, aj viac ako 30 rokov po svojej platnosti, aby bol uvedený do súladu s ústavou. Keď sme hlasovali v predchádzajúcom volebnom období o tom, aby sa zmenila Ústava Slovenskej republiky a bol doplnený článok o ochrane manželstva muža a ženy a o podpore takejto rodiny, nimi založenými, tak z toho vyplýva, že musíme konať aj konkrétne, nestačí len tak deklaratívne o tom hovoriť. Myslím si, že je potrebné a dobré dať tieto zákony do súladu s duchom ústavy.
Ďalšou záležitosťou, ktorá sa spomína, je právo na súkromie, že vlastne obmedzovanie potratov narúša právo, špeciálne právo ženy na súkromie. Viete, ja súhlasím s tým, že by sa mal štát minimálne miešať do života občanov a človek má naozaj právo na súkromie a platí to v mnohých ďalších oblastiach. Niekedy sa štát montuje oveľa viac, než by sa to komu páčilo, než by to bolo zdravé, a v niektorých oblastiach, ktoré úzko súvisia s oblasťou ochrany života, štát postupne stále viac a viac zasahuje do súkromia a do života rodín, mužov a žien. Viete a vidíme to napr. aj na západe, že sociálna, sociálka, vlastne sociálka veľmi kontroluje a zasahuje v prípade, keď majú podozrenie, že nejak je deťom ubližované. A ja to pokladám, čo sa týka toho základného princípu, za správne, keď rodina zlyhá, keď výchova zlyhá, hoci u rodičov môžme prirodzene očakávať najväčšiu, najväčšiu pozitívnu nejakú afinitu k tomu dieťaťu, tak vtedy je miesto, aby štát zasiahol. A veľakrát to ale prekračuje už niektoré hranice, kde, kde štát je až taký protekcionistický, ako keby chráni už pomaly všetky deti pred všetkými rodičmi, nemožno pomaly na dieťa zdvihnúť hlas, capnúť mu po zadku, dobre, to nie je teraz témou, ale je zvláštne, že toto nepovažujeme za miešanie sa do života, do súkromia, lebo chránime predsa deti, to je nad tým. Ale ak by sme chceli obmedziť potraty, tak povieme: Čo sa miešate, to je súkromie, nestarajte sa do toho, to je vec matky alebo vec tej rodiny!
No, musíme si ujasniť pojmy. Ak nenarodené dieťa je človek, je dieťa, tak potom má požívať ochranu a v prípade, že tú ochranu nedostáva, tak treba, aby štát nejakým spôsobom zasiahol. Som za minimálnu potrebnú mieru zásahov do súkromia, ale zároveň keď prichádza k takým veľkým ohrozeniam, ako je to aj v prípade umelého potratu, tak som za to, aby štát zasiahol rozumne a po dohode.
Hlavným motívom môjho návrhu zákona je obmedzenie potratov na žiadosť alebo tzv. bezdôvodných potratov. Samozrejme, ja to chcem vysvetliť. Nemyslím si a bolo to povedané aj tu v rozprave, že by bolo nejaké, nejaké relevantné číslo tých ľudí, tých žien, ktoré by podstupovali úplne ľahkovážne potrat. Ale sú tu, bohužiaľ, dôvody, väčšinou sociálnoekonomické, z ktorých sú potraty podstupované a vo veľkej miere, a to ma mrzí, pretože sme moderný štát v 21. storočí, člen Európskej únie, máme vysoké sociálne, zdravotné, hygienické štandardy v porovnaní s ostatným svetom, tak si nemyslím, že sa musíme utiekať k takémuto riešeniu.
Čo sa týka predkladania tohto zákona, tak musím povedať teraz za seba, tak osobne, že je to pre mňa ťažký kompromis a moje presvedčenie o tom, že potrat, že žiaden umelý potrat nie je dobrý a nemali by sme s ním súhlasiť. Samozrejme, tu prichádza ešte princíp ochrany života matky, takže v prípade, keď prichádza akoby ku konfliktu alebo kríženiu ochrany života matky a života dieťaťa, to je špecifická situácia, ale v ostatných prípadoch si nemyslím, že je riešením potrat. Ja s ním nesúhlasím, so žiadnym potratom, ak však meníme zákon a meníme ho tak, aby sme urobili nejaký krok dopredu a výrazný krok dopredu, môžme pristúpiť na nejaký kompromis, ktorý je bližšie alebo najbližšie stavu, v akom je spoločnosť. Ďalšia vec je, ak zákon niečo dovoľuje, neznamená, že to automaticky ja ako navrhovateľ odporúčam alebo s tým súhlasím.
Cieľ tohto zákona je v prvom rade zamedziť tým najškandalóznejším potratom, a to sú potraty na žiadosť alebo potraty bez vážneho dôvodu. Ako alternatívu alebo ako možnosť tých vážnych dôvodov ponúkame vlastne také tri základné výnimky, a to je ohrozenie života a zdravia matky, ťažké poškodenie dieťaťa a tehotenstvo následkom trestného činu. Tá priepasť, ktorá sa vytvorila za tie roky platnosti toho starého komunistického zákona, je príliš veľká na to, aby sme ju preskočili jedným skokom, aby sme to vyriešili naraz, ale tak skúsme urobiť ten prvý krok, ktorý môžme urobiť. Ak vieme v tejto chvíli poriešiť 80 %, poriešme 80 percent. V tých ostatných ťažkých situáciách, ak by zostali v platnosti zákona tieto výnimky, môžme riešiť tak ako aj pri všetkých ostatných, a tak ako to robíme doteraz, pomáhať a motivovať.
Treba povedať, že nie je to nejaká moja partizánska činnosť, tento návrh zákona, ale bol som požiadaný viacerými zástupcami Hnutia za život, aby som tento zákon predložil v prospech ochrany nenarodených detí. Obsah toho zákona korešponduje aj s požiadavkami spomínaného Národného pochodu za život. Preto, včera sa ma pýtal v relácii, v televízii TA3 redaktor, že či cítim takú satisfakciu, že Národný pochod za život podporuje môj zákon. A ja hovorím, viete, je to naopak, ja cítim to, že ja mám podporovať tých ľudí, ktorí neriešia zďaleka len legislatívu, ale riešia celý komplex týchto záležitostí a pomáhajú a robia to dlhodobo, a ja sa cítim ako ten, ktorý chcem ich podporiť a keďže ale som v parlamente, ja tu môžem vystupovať, oni tu nemôžu vystupovať pri tomto mikrofóne, ja môžem hlasovať na tomto hlasovacom zariadení, oni nie, tak to chcem urobiť v ich prospech.
Ešte by som chcel jednu, jednu vec povedať. Objavuje sa názor, že prohibícia nič nevyrieši. Veď ste videli, keď v Amerike zakázali alkohol, tak tak či tak sa na čiernom trhu predával alkohol a nič sa neznížil, neznížil predaj. No ja chcem povedať jednu vec a to by mali mnohí so mnou súhlasiť, že rozdiel medzi potratom a alkoholom je v tom, že alkohol nie je zlý. V malých množstvách je dokonca aj zdraviu prospešný a môže to byť dobrý nápoj. Opilstvo je zlé, alkoholizmus je zlý, ale samotný alkohol nie. Ale potrat nie je dobrý nikdy. A viete, vo veciach týkajúcich sa ochrany života už narodených ľudí máme prohibíciu. Ja neviem o tom, že by sme boli len motivovaní: Nevraždite, neznásilňujte, nelúpte, nezneužívajte, pomôžeme vám. Keď to tak cítite, tú agresivitu, príďte sa porozprávať so psychológom a keď to nezvládnete, nebudeme vás súdiť. No, je tam prohibícia, je tam jasný zákaz, zákaz vraždy, zákaz znásilnenia, zákaz zneužívania. Samozrejme, ak veríme, že nenarodené dieťa je človek, aj tu musí byť prohibícia. A všetky tie ostatné veci, tá motivácia, pomoc, poradenstvo, to môže ísť ruka v ruke s tým.
Chcel by som ešte z dôvodovej správy prečítať taký malý úryvok, ktorý hovorí o bábätku: "Od momentu svojho vzniku obsahuje jedinečný a kompletný genetický kód novej ľudskej bytosti. Už pri počatí je dané pohlavie dieťaťa, jeho farba očí a mnohé iné črty. Mnohé z činností, ktoré vidíme u detí a dospelých, začíname robiť už v maternici, viac ako 30 týždňov pred narodením. Medzi tieto činnosti patrí štikútanie, dotýkanie sa tváre, močenie, preferovanie pravej či ľavej ruky, cmúľanie palca, prehĺtanie, zívanie, pohyby čeľusťou, rôzne reflexy, mykanie očami pri spánku, počúvanie, vnímanie chutí a iných vnemov.
V treťom týždni od počatia sa intenzívne vyvíja mozog, miecha a srdce. Srdce začína biť 22 dní po počatí a takmer okamžite ho možno vidieť na ultrazvuku. V štvrtom týždni od počatia už srdce prečerpáva do mozgu a tela dieťaťa jeho vlastnú krv. Srdce má všetky štyri komory a v tomto čase má za sebou už viac ako 1 milión srdcových úderov." To dieťa, o ktorom hovoríme a náš zákon to dovoľuje zabiť také dieťa, má za sebou už milión úderov srdca. To nie je žiaden zhluk buniek. To je dieťa, je to ľudská bytosť.
Ďalej citujem: "Je vytvorená hlava, hrudná a brušná dutina, ľahko sa dajú rozoznať základy rúk a nôh. V polovici šiesteho týždňa od počatia sa dieťa pri ľahkom dotyku na jeho tvári reflexívne odvráti. Koncom siedmeho týždňa dieťa hýbe rukami, otáča krkom a začína štikútať. V ôsmom týždni už dieťa veľa hýbe rukami a nohami a väčšina detí ukazuje prvé náznaky, či sú praváci alebo ľaváci. Deväť týždňov od počatia dieťaťa dieťa hýbe hlavou dopredu a dozadu, ústa sa otvárajú a zatvárajú, dieťa si pravidelne povzdychne a preťahuje sa. Tvár, dlane rúk a chodidlá sú citlivé na ľahký dotyk. Dieťa si začína cmúľať prst aj prehĺtať plodovú vodu. Zívanie začína v polovici desiateho týždňa. Desať týždňov od počatia sa formujú odtlačky prstov. Desaťtýždňové dieťa váži okolo 15 gramov a od hlavy po päty meria takmer osem centimetrov. Do tohto momentu je dnes na Slovensku možné dieťa zabiť z akéhokoľvek dôvodu."
Čiže ak hovoríme o obeti, tak v prvom rade je to nenarodené dieťa a my zákonodarci sme tí, ktorí to dovoľujeme, alebo, ak sa rozhodneme, nedovoľujeme.
Treba povedať, že je tu aj matka, ktorá je tiež obeťou potratu a to nielen fyzicky, ale predovšetkým aj psychicky a duševne. Dovolil by som si zacitovať Matku Terezu z Kalkaty, držiteľku Nobelovej ceny za mier, ona hovorí: "Umelý potrat zabíja dvakrát. Zabíja telo dieťaťa a zabíja svedomie matky. Umelý potrat je hlboko protiženský. Tri štvrtiny jeho obetí sú ženy: polovica detí a všetky matky.“
Naše zákony dovoľujú zabiť nenarodené dieťa z akéhokoľvek dôvodu. Myslím, že je čas, aby sme to zmenili.
V našom zákone je aj viacero vecí, ktoré som hovoril už aj v rozprave pred pol rokom. Je to, okrem potratov na žiadosť je to vlastne potratová turistika, potraty z donútenia a tak isto aj úprava komunikácie o samotnom potrate a o rodičovstve. Treba používať, lebo my navrhujeme, aby sa používal výraz tehotná matka namiesto iba žena, aby sa používal výraz nenarodené dieťa namiesto iba plod. Samozrejme, ja osobne nepoužívam výraz prerušenie tehotenstva, ale ukončenie tehotenstva, čo znamená smrť a zabitie.
Ak bude ešte, potom budú nejaké otázky, tak som pripravený na ne odpovedať a teraz by som vás len požiadal o podporu tohto zákona, aby mohol prejsť v tejto chvíli do druhého čítania, aby sme sa mohli baviť o nejakých konkrétnych veciach, a vyjadrujem podporu aj ďalším návrhom kolegov. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Vašečka, pre mňa je to úplne jasné a pre mňa naozaj život začína počatím, a preto aj, ak ktokoľvek na tento život siahne, tak zasahuje vlastne do cudzieho života. Ja si vážim to právo matky, aby rozhodovala o svojom tele. Ale pre mňa život v jej lone nie je jej telo a je to telo dieťaťa. Takže tým pádom aj zásah do života tohto tela je zásahom do cudzieho tela, čiže nie do tela matky.
Na druhej strane si myslím, že nesmie však ostať iba pri zákaze, a preto som aj veľmi rád, že práve pri tomto rokovaní sme priniesli aj ďalší zákon, ktorý predstavil kolega Krajčí. A ide o to, aby štát, naozaj musí žene, ktorá sa o takejto veľmi závažnej a citlivej veci rozhoduje, aby jej vyšiel v ústrety a urobil všetko pre to, aby sa eliminovali akékoľvek prekážky, ktoré bránia žene zachovať život svojho dieťaťa. Čiže naozaj ide o celé prostredie, pretože tie ženy sú, ako si aj sám povedal, naozaj mnohokrát v situáciách, kde zvažujú a je to veľmi ťažké rozhodovanie. Ja ako muž si to neviem predstaviť. Ale viem si predstaviť akokoľvek ťažkú situáciu a keď je človek v ťažkej situácii, tak to rozhodovanie je naozaj extrémne ťažké. A preto je dôležité, aby sme urobili ako politici, ale aj ako štát také podmienky, aby tie ženy nemuseli siahať na život svojich detí, ktorý podľa mňa, teda ako som povedal, nie je teda ich vlastný život, nie je to ani ich telo, je to telo nového človeka, ako si aj ty vo svojom slove povedal.
Ďakujem.

Pán kolega Vašečka, my sme v tejto otázke na, povedal by som, v jednej frekvencii, v jednej vlnovej dĺžke. To znamená, my aj váš návrh, samozrejme, podporíme, tak ako podporíme aj všetky ostatné aj tento komplementárny návrh z dielne kolegu Krajčího.
Mňa ale mrzí jedna vec, vy ste tu veľa pekných vecí povedali a viackrát to tu dnes zaznie. A myslím, že aj ostatní kolegovia, ktorí sa zapojili svojimi návrhmi do tejto tak závažnej témy, mnohé veci zopakujú. Ale to, čo ma mrzí, je, že pozrite sa, koľko je tu koaličných poslancov. Pretože koaličná väčšina bude rozhodovať o tom, či to bude schválené, či to bude posunuté, niektorý z týchto návrhov, ktorýkoľvek, do druhého čítania alebo nie. Pretože keby aj všetci opoziční poslanci zahlasovali, vieme veľmi dobre, aká je parlamentná matematika, že to jednoducho nestačí. A pozrite sa na to, aké prázdne sú tie koaličné lavice.
Ešte nedávno boli také snahy rozprávať o tom, že koalícia pripraví na túto schôdzu nejaký vlastný návrh, a vidíme, že proste zase zostalo len pri slovách. Uvidíme, ako to bude pri hlasovaní, lebo ak to bude hlasovanie také, ako je dnes účasť tu v Národnej rade, čo sa týka koaličných poslancov, tak to vidím veľmi, veľmi smutne a veľmi ťažko. Ale to nás nemôže odradiť v tom, aby sme všetci nepovedali tie svoje argumenty, prečo je naozaj podstatné, dôležité a nevyhnutné tú legislatívu upraviť tým smerom, aby tie deti boli chránené viac.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Vašečka, tak, naopak, my sme v tomto zákone na úplne iných stranách barikády, ale, ako ste povedali, to je v poriadku, rôznosť názorov je okej.
Ja by som reagovala konkrétne na časti vašich vstupov, v prvom rade na ten prieskum, o ktorom ste hovorili, ten prieskum Markízy. Tak ste si ho tak jemne, trošku upravili. Pretože tam Focus sa pýtal ešte aj ďalšie otázky, napríklad že koľko percent obyvateľov súhlasí so skrátením tejto lehoty na osem týždňov. A s týmto, s týmto skrátením súhlasilo iba 35,2 % opýtaných a 56,2 % s tým nesúhlasilo. Čiže to je k tomu prieskumu.
Potom k tomu komunistickému, ste to tak opakovali, že komunistický zákon stále, že je extrémne liberálny. Ja tvrdím, že je to štandardná európska legislatíva, ktorá poskytuje adekvátnu rovnováhu medzi právom nenarodeného dieťaťa na život a právom ženy slobodne sa rozhodnúť. Nie je to žiadny extrémne liberálny, liberálny, liberálna legislatíva.
A čo sa týka ešte toho, ako ste stále hovorili, že vlastne vy chcete znížiť ten počet potratov. Ten počet potratov kontinuálne od roku 1990, pán Vašečka, klesá prirodzene, hej. A ja sa teda pýtam, prečo predkladáte zákon aj vy, aj vaši kolegovia, ktorí to tu predkladajú, ktorý vyslovene nie je treba, hej? Nie je ho treba, pretože ten počet potratov klesá, stále klesá aj vďaka tej legislatíve. Takže ja mám na vás otázku, naozaj si myslíte, že týmto zákazom, pretože vy reálne prichádzate s reštriktívnym návrhom, dosiahnete väčšie zníženie potratov, ako je tomu prirodzene teraz? Ja by som bola veľmi vďačná za odpoveď na túto otázku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za reakcie. Skúsim vecne. Čo sa týka prieskumu Markízy, ja neskracujem lehotu. Takže ja som preto nehovoril o tejto časti. Čo sa týka rovnováhy medzi právom ženy a právom dieťaťa, no, to je otázka pohľadu. Keď jeden má právo urobiť si, čo chce, a druhý zomrie pri tom, podľa mňa to nie je rovnováha. Ale to je to vnútorné presvedčenie, preto máme rozdielny názor.
Čo sa týka klesania počtu potratov. Prečo sa stále, do kelu, ministerstvo vnútra zaoberá zlepšovaním bezpečnosti premávky? Veď sa zabije stále menej a menej ľudí. Veď však už sa ich zabije len každý deň dvaja, tak čo sa s tým trápime? No veď to takto nemôžme brať. Musíme dosiahnuť, aby sa nula ľudí zabilo pri dopravných nehodách a urobiť čokoľvek, či už reštriktívne zvýšiť pokuty, ak to bude fungovať, alebo zlepšiť cesty, alebo bezpečnosť áut, väčšie nejaké požiadavky na výrobcov áut a tým dosiahneme zníženie a ochranu ľudských životov. Čiže pre mňa to znamená, to, že dnes zomrelo 20 detí pri potrate, žiadne také, veď to klesá. Keby mi dnes zomrelo moje dieťa, tak mi je úplne jedno, aké sú štatistiky. Zomrelo dieťa a to je ten môj pohľad, a preto som tu a preto sú tu ďalší kolegovia.
A je to absolútne vedecky, sociologicky dokázané, že obmedzenie potratov ich, samozrejme, nezruší na nulu, ale výrazne ich obmedzí. A naopak, ich povolenie ich výrazne zvýši. Sú aj nejaké nelegálne, je nejaká potratová turistika. Ale napríklad teraz práve pri veľmi bohatom sprievodnom programe pri Národnom pochode za život ukázali, ako v Poľsku to, čo vy ste nazvali reštrikciou, vážne obmedzilo situáciu alebo zmenilo situáciu v spoločnosti.
A čo sa týka koaličných poslancov, ich neúčasti, verím, že to počúvajú. Ja som s viacerými z nich hovoril a verím, že sú to ľudia, ktorí majú svedomie a budú uvážlivo hlasovať a rozhodnú sa to, čo budú pokladať za dobré, podporia, a verím, že budú pokladať za dobré... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja som pôvodne chcel prečítať našu dôvodovú správu, ale bude tu ešte priestor na to a myslím si, že sú aj možno dôležitejšie veci, ktoré by som mal, a teda aj musím povedať v tejto chvíli k tomu nášmu návrhu zákona na sprísnenie toho zákona o potratoch.
Stojím tu už ako predkladateľ návrhu na sprísnenie liberálneho potratového zákona tretíkrát. Viete veľmi dobre, akú to malo históriu. Ako prví sme to podali v tomto volebnom období, kde sme veľmi jasne obmedzili tie potraty na želanie a nechali sme tam len tie tri výnimky, znásilnenie, veľmi vážne genetické poškodenie alebo teda ohrozenie života matky. Žiaľ, prvýkrát bol náš návrh stiahnutý na návrh, na podnet poslanca Blanára zo SMER-u. Neviem, načo cítil potrebu sa do toho montovať a silou-mocou to jednoducho zastaviť, aj tú debatu, aj celú tú tému. Ak mal vtedy cieľ to nejako celé zastaviť, tak vidíme teraz, že mu to nevyšlo. Skôr naopak, ešte väčší, ešte väčší nejaký politický život to nabralo.
Druhýkrát, keď sme predložili tento istý návrh zákona s tými istými parametrami, veľmi výraznými, tak sme ho stiahli sami, pretože nám bolo sľúbené, že ak ho stiahneme, tak aj poslanci vládnej koalície podporia návrh pána kolegu Vašečku, ktorý nebol taký, povedal by som, úplne detailný ako ten náš v tom čase, ale ak by bol schválený, bol by obrovským pokrokom proti tomu, čo dnes máme. Žiaľ, boli sme úplne nechutne a, dá sa povedať, tak primitívne oklamaní, ale naozaj sme to spravili vtedy v dobrej veci, len sme sa poučili, že netreba veriť, netreba veriť sľubom, netreba veriť ani v takejto vážnej otázke jednoducho nejakým koaličným výmyslom.
To vidíme aj dnes, keď tu sme v podstate sami opoziční poslanci a máme tu štyri návrhy na riešenie, riešenie interrupcií na Slovensku, pričom sme naozaj do začiatku letných prázdnin počúvali o tom, ako vládna koalícia prichystá nejaký komplexný návrh, ktorý to bude komplexne upravovať, túto problematiku, spolu s ďalšími nejakými súvisiacimi témami. A raz sa o tom vyjadroval SMER, potom sa o tom vyjadrovala SNS a naozaj sme oprávnene čakali, že také niečo príde a že to budeme môcť podporiť svojimi hlasmi a nech to je koaličné, nech to je vládne, nech si na tom robia body, ale dôjde k obmedzeniu potratov, k zníženiu počtu zabitých detí a bude to určite pokrok k lepšiemu. Vidíme sami, nestalo sa tak.
Preto tu dnes stojíme aj my s naším tretím návrhom, ktorý ale je odlišný od tých predošlých dvoch a zďaleka tak hlboko neupravuje tú problematiku. A vysvetlím, prečo to tak je. Je to tak preto, lebo jednoducho sme si povedali, že ak chceme tú úroveň ochrany nenarodených detí posunúť aspoň o trošku na vyššiu úroveň, povedzme aj pri tomto rokovaní alebo ešte v tomto volebnom období, tak nebudeme dávať ten istý návrh, ktorý už dvakrát nenašiel podporu v Národnej rade a ktorý sa možno na 20 % líšil od v súčasnosti predloženého návrhu kolegu Vašečku, ale spravíme to inak. Ak neprejde návrh kolegu Vašečku, lebo sa mnohým bude zdať, že je príliš radikálny, že je príliš sprísňujúci povedzme – aj keď nám sa tak určite nezdá, nám sa zdá, že je dosť taký slobodný –, tak je tu k dispozícii náš návrh, ktorý naozaj je prijateľný aj pre úplných liberálov. Je aj prijateľný pre úplných liberálov, ktorí ale majú aspoň trošku v sebe tú úctu k tomu ľudskému životu a ktorí pochopia aj to, že nedá sa na jednej strane rozprávať o ľudských právach a ja neviem multi-kulti spoločnosti a na druhej strane zabíjať nenarodené deti, ako keby to boli nejaké veci.
A preto v tomto našom návrhu upravujeme len dve, dva parametre tohto zákona. Jeden je ten, že teda znižujeme tú možnosť, ten časový interval na vykonanie toho potratu na žiadosť matky, toho svojvoľného potratu, z 12 na 8 týždňov, čiže o tretinu. A druhá vec je, že rušíme úplne túto, túto voľnú časť potratu, teda ničím nevynútený na vlastnú žiadosť vykonaný potrat pre cudzinky. Nevidíme totiž žiadny dôvod. A to nemôže ani najväčšie feministky na Slovensku vzrušovať, že zrušíme možnosť vykonávať potraty u cudziniek. Nevidím dôvod na to, aby Slovensko si ničilo svoj duchovný obraz ešte tým, že tu budeme zabíjať ešte aj deti cudziniek, ktoré sem chodia preto, lebo nemôžu si dať legálne zabiť svoje dieťa vo svojej vlastnej krajine. A toto ak naozaj trápi feministky, tak to musia byť len nejaké už psychicky, psychicky narušené osoby, lebo toto sa nijakým spôsobom netýka slovenskej populácie.
Takže tento doslova voľný, voľný zákon, ktorý tu dnes ponúkame, dávame preto, aby sme ako keby vyplnili miesto na tej šachovnici tých návrhov, a dávame ho s tým vedomím a svedomím, že my síce odmietame potraty úplne a to by bol, samozrejme, aj ideálny stav, keby sa potraty na Slovensku nevykonávali vôbec, ale ak sú poslanci, sú poslankyne, ktoré cítia, že by sa to malo trošku upraviť, ale zdá sa im ten, zdá sa im ten povedzme aj Vašečkov alebo tie iné návrhy buď prísne, alebo nedostatočné, alebo z nejakého dôvodu majú výhrady voči nim, tak sa môžu pozrieť na ďalší návrh a rozhodnúť sa tak, aby uľavili svojmu svedomiu a zároveň nijako výrazne neovplyvnili tie moderné trendy a všetky tie ľudské práva a všetky tie hodnoty, o ktorých tí odporcovia sprísňovania tejto legislatívy tak radi a často rozprávajú.
Naozaj nebude dôvod na paniku, pretože v tom našom návrhu zostáva aj tá možnosť na ten nešťastný svojvoľný potrat, taký ten na požiadanie, len sa jednoducho skráti tá lehota a tá žena sa bude musieť vedieť rozhodnúť, či chce alebo nechce ísť na ten potrat, do toho ôsmeho týždňa.
Prečo sme dali ôsmy týždeň? Ôsmy týždeň bol stanovený na návrh našich odborných spolupracovníkov, gynekológov, pôrodníkov, ktorí povedali, že ak zhruba od šiesteho týždňa vieme jednoznačne stanoviť to tehotenstvo aj u tých žien, ktoré majú tie hormonálne hladiny nižšie a tak ďalej, ja tomu nie celkom rozumiem, samozrejme, nie som lekár, tak od šiesteho do ôsmeho týždňa je tam dva týždne priestor na to, aby každá tá mamička si upratala v hlave a rozhodla sa, čo so sebou vlastne chce. Akú budúcnosť chce pre seba, akú budúcnosť chce pre to svoje dieťatko, či teda naozaj je pre ňu najlepšie riešenie ísť na ten potrat.
Takže neuberáme tu, neuberáme tu nikomu možnosť tej voľby a zároveň, a to znova zopakujem, odmietame krvaviť Slovensko tým, že sa tu budú zabíjať ešte aj deti cudziniek. A túto možnosť teda v tom zákone úplne vypúšťame a keď také dievčatá, ženy chcú svoje deti zabíjať, nech chodia niekde inde, ale nie na Slovensko.
Takže aby som veľmi nenaťahoval čas, sú tu mnohí ďalší rečníci. Je to mozaika naozaj, ja ďakujem všetkým ostatným kolegom zo všetkých strán a skupín, ktoré ste to podali dnes na túto schôdzu alebo na túto schôdzu všeobecne, pretože sme vytvorili takú mozaiku tých návrhov, že len skutočne veľký fanatik do zabíjania detí si povie, že ani jeden z tých návrhov mu nevyhovuje. My podporíme všetky štyri. A veríme a dúfame, že aspoň jeden z nich získa aj pár koaličných hlasov na to, aby mohol byť posunutý do druhého čítania. A bolo by to veľké víťazstvo pre Slovensko bez ohľadu na to, ktorý z tých návrhov by prešiel.
Čiže ja vás chcem poprosiť, priatelia, hlasujme všetci za všetky návrhy. Hlasujme všetci za všetky návrhy, nech sa koaliční ukážu, že ako to mysleli s tými veľkými vyhláseniami, ako to mysleli aj s pochodom, s účasťou na pochode za život a nech pretavia svoje, nech pretavia svoje činy, svoje vyhlásenia do reálnych skutkov. Veď je to také jednoduché, stlačiť za ten zákon. Však za tie návrhy je za ochranu nenarodených detí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Začnem citátom, ktorý všetci asi dobre poznáte, že všimol som si, že všetci, ktorí sú za potraty, tak sa už narodili.
Pán kolega, máte úplnú pravdu vo všetkom. Súhlasím s vami a je naozaj zarážajúce, že prečo tu nie sú tí, ktorí najviac mediálne vykrikovali, že oni to vyriešia, oni pripravia nejaký návrh zákona. Konkrétne mám na mysli najmä stranu SNS, ktorá sa hrdí tým, že chodí na pochody za život, pochod Hrdí na rodinu a rôzne ďalšie takéto akcie, ale do dnešného dňa nepredložili ten vlastný návrh zákona. Nie sú tu ani teraz, keď sa o tomto diskutuje, lebo ja by som očakával, že príde tu pán Danko, najväčší bojovník, a povie, že prečo sme nepredložili, a povie, že prečo sa nám nepáčia štyri rôzne návrhy zákonov k tejto téme a kedy predložíme alebo to vyriešime.
Lenže, samozrejme, pán Danko sa neriadi nejakým vnútorným presvedčením, ale riadi sa prieskumami, riadi sa marketingom a tieto jeho vyhlásenia k tejto téme sú pre mňa osobne len marketingovým tliachaním, lebo asi na to naši voliči berú. Bolo to dobre vidieť aj na pochode za život, keď pochod sa pohol a pán Danko rýchlo vybehol z Úradu vlády, kde čakal. Urobilo sa pár záberov, ako je na čele pochodu, a potom išiel naspäť niekde. Čiže úprimná snaha riešiť túto problematiku je v tejto sále teraz, nie pred kamerami, kde to sú len prázdne reči.
Ďakujem.

Pán kolega, ďakujem za tú podporu, ani nie tak mne ako celej tejto iniciatíve a všetkým tým štyrom návrhom, predpokladám, že teda aj vy budete hlasovať za všetky štyri návrhy. A hlavne vám ďakujem za to ozrejmenie účasti kapitána Danka na pochode za život, pretože ja som ho tam nevidel, ale počul som, že tam bol, a nevedel som, ako to bolo a nejako mi to nešlo dokopy. A teraz, keď ste to povedali, tak už, už v tom mám jasno a už mi to je úplne jasné a už to chápem, že to bol proste marketing a že asi ťažko budeme čakať od SNS pod jeho vedením, od SNS pod jeho vedením nejakú skutočnú iniciatívu v tejto oblasti, tak vážnej a závažnej.
Aj keď musím povedať, že ja si myslím, že v tej SNS by sa našli ľudia, ktorí by to podporili. Našli by sa tam normálni poslanci, našli by sa tam aj normálni funkcionári, však poznám aj veľa členov odtiaľ, ale kým bude na čele taký človek ako Andrej Danko, tak neviem, nakoľko je reálne vôbec o takom niečom uvažovať.
Ešte raz ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážení prítomní, chcela by som najskôr vyjadriť svoju radosť, že sú tu až štyri návrhy od štyroch rôznych autorov, od štyroch rôznych poslaneckých klubov, čo sa týka zabíjania nenarodených, zabrániť zabíjaniu nenarodených detí. A dúfam, že sa tu nájde dostatok poslancov, ktorí za, aspoň za jeden z nich zahlasujú. Bol by to veľký úspech.
Samozrejme, je už dávno, nebudem sa rozširovať o tom, že moderná embryológia, moderná medicína, moderná biológia a množstvo ďalších vedných odborov už dávno dokázali, že ľudský život začína od počatia. Čiže každý jeden človek, ktorý má rozum, ktorý dokáže čítať, si môže toto zistiť a prečítať a dozvedieť sa to. Takže o tomto tiež nebudem hovoriť, týmto nebudem argumentovať.
Ale chcem sa, chcela by som sa teraz prihovoriť tým, ktorí sú už rozhodnutí, že nepodporia ani náš návrh zákona a že nepodporia ani jeden z týchto návrhov zákonov. Takže umelý potrat, čiže úkladná vražda nenarodeného dieťaťa, má niekoľko rovín dopadu. Je to rovina medicínsko-vedecká, sociálna, ekonomická, psychologická a predovšetkým rovina morálno-etická. Pohľad na začínajúci život v tele ženy matky ako na nejaký novotvar, ktorý je iba vedľajším produktom neustále propagovaného nezriadeného sexu vo všetkých podobách a formách, ako niečo čo "bohužiaľ vzniklo", keď si muž alebo žena, alebo obaja chcú iba užiť, tento pohľad prináša hlboký rozvrat do života ľudí, pretože nadobúdajú pocit, že všetko sa krúti iba okolo ich pôžitkov. Veď majú "bezbrehú" slobodu a zvrátené ponímanie tzv. ľudských práv. Prináša to aj hlboký rozvrat nielen jednotlivcov, ale celej ľudskej spoločnosti.
Pozoruhodné je, že nikdy nezaznie, že človek má predovšetkým zodpovednosť a tiež aj povinnosť. Toto sa pretláčateľom rozkladu morálky nehodí do ich agendy. Ľudia, kedy konečne pochopíte, že počaté dieťa nie je boľavý zub, ktorý treba vytrhnúť a odhodiť? Slzíte, keď sa zle zaobchádza so psom, ale ani okom nemihnete, keď pri umelom potrate lekár chirurgickými nástrojmi roztrhá ľudský plod. Naozaj som si nevedela predstaviť, že možno tak hlboko klesnúť a obhajovať úkladnú vraždu nevinného, bezbranného dieťaťa nejakou pofidérnou vraj slobodou matky.
Keby ste sa, ľudia, počúvali, nemohli by ste také niečo ani z úst vypustiť, že život dieťaťa nemôže byť nadradený nad slobodu matky. Vy sa de facto stávate spoluvinníkmi vrážd bezbranných, nevinných ľudí, nenarodených detí. Ich krv bude navždy lipnúť na vašich rukách. Zaštiťovať sa ústavou je vo vašom prípade neuveriteľné pokrytectvo, nakoľko všetci dobre vieme, ako si ústavu ohýbate podľa vašej potreby. Vy nenarodenému dieťaťu nielen že odopierate právo na život, ale doslova mu o ten život strojíte úklady. Jedným dychom vlastne tvrdíte, že v našej ústave je zakotvené právo vraždiť.
A vraj, že nie je spoločenská objednávka? Čo takto keby takú objednávku malo vaše svedomie. Všetci zbabelci si trúfajú iba na slabých, ktorí sa nedokážu sami brániť. Vy ste vyhlásili vojnu maličkým, bezbranným deťom, nevinným deťom. Aké hrdinské! Už sa určite vidíte ako víťazi. Aké úbohé poraziť milióny bezbranných ľudských bytostí, ktoré ste svojou bezcitnosťou odsúdili na smrť, len aby ste sa zapáčili tej svorke vašich politických komplicov. Treba onálepkovať predkladateľov návrhu zákona nálepkami, ktoré patria vám a v plnej miere vystihujú vaše skutky. Tento váš postoj je obyčajné politikárčenie, pretože nič vám nebráni zastať sa práv nenarodených detí, ktoré sú v miliónoch vraždené aj preto, že žijú takí ľudia, ako ste vy.
Chcem ešte dodať, že základné motto vyznamenania Jad Vašem, Spravodliví medzi národmi, znie takto: "Kto zachráni čo len jeden život, ako keby zachránil celý svet." Skúste sa teda nad sebou zamyslieť. Možno prídete na to, akú strašnú neprávosť páchate.
Ďakujem.