49. schôdza

Ďakujem obom kolegom za ich faktické poznámky. Miro Sopko to poňal z pohľadu tej objektivity a pán kolega Kotleba to vidí skôr ako v tej rozprávkovej rovine, s čím, čo mu musím oponovať, pretože naozaj skutočnosti aj zo školskej inšpekcie nasvedčujú tomu, že tie sťažnosti boli podané, len školská inšpekcia má v tom zviazané ruky a nevie spätne školu, škole preukázať, že naozaj bol porušený zákon.
Tento návrh zákona, keď som rozprával aj s vaším poslancom Mizíkom, tak hovoril, že ho plne podporuje a že je za, len škoda, že nemohol teraz prísť a vystúpiť, takže predpokladám, že ako strana s tým nemáte problém to podporiť. Ale ja ešte raz opakujem, že radšej, radšej zvoliť tento objektívny prístup, ako funguje aj na testovaní na základných školách, nevidím dôvod, prečo by maturitné externé skúšky mali byť iné ako testovanie, kde sú externí administrátori z iných škôl, radšej vyššiu mieru objektivity si zvoliť a prísnejšiu, ako ste mi naznačovali, než nechať žiakov kráčať do života s vedomím, že boli porušené ich práva a že ich spolužiaci vďaka pomoci učiteľov opisovali a ich výsledky boli tým pádom skreslené.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, učíme sa celý život, aj ja som sa dnes niečo naučil a mám byť trošku rýchlejší.
Nechcem nejak extra zapárať alebo nejak rozoberať do hĺbky práve túto problematiku, či externý dozor áno alebo nie. Sám mám veľmi dobré skúsenosti práve z obdobia, keď som pôsobil na základnej škole a sám som plnil aj funkcie externého dozoru pri testovaniach 9 a častokrát ma pri tom aj zarážal ten faktor, že to je častokrát o ľuďoch. Práve pokiaľ nebudeme vedieť zabezpečiť, aby títo ľudia mali zodpovedajúce vzdelanie, možno až nejaký tréning, akým spôsobom pristúpia k tej svojej kontrolnej funkcii, a bude to robiť kdekto, tak neviem, či zaručíme objektivitu kontroly aj pri zavádzaní ďalších a ďalších opatrení, ktoré by sme dávali do zákonov. Neviem, či si celkom dobre rozumieme, ale mne ide o to, aby keď chceme zasahovať do zákonov, aby to malo tú efektívnu aj nejakú podobu, aby to malo nejaký konkrétny ten výstup.
Ale čo je ešte podstatnejšie, je, ak už ideme sa tu baviť o externej forme maturitnej skúšky, poďme aj si niečo povedať o tom, čo nám do súčasnej doby priniesla. Pretože tak ako som aj začul v rozprave, konkrétne to bolo aj pri jednotlivých týchto popisoch testovania, mali by nám práve výsledky takýchto externých foriem meraní dávať aj určité dáta. Aby sme vedeli, čo ďalej s naším vzdelávacím systémom. Neviem, ako pán navrhovateľ, neviem, ako aj vy všetci v tejto sále, ja akosi nevidím, že by prichádzali nejaké praktické aplikácie týchto dát a odrážalo sa to potom v realite. A to tieto tu externé formy nie sú rok, dva, sú tu podstatne dlhšiu dobu. Takže mali by sme, ak idú do toho verejné zdroje a míňa sa tým pádom aj energia ľudí, ktorí sa tomu venujú, a naozaj ja cítim aj z pozície NÚCEM-u a iných zapojených organizácií aj celkovo všetkých ľudí, ktorí sa k tomuto vyjadrujú, ten úprimný záujem robiť užitočné výstupy a užitočné veci, aby to malo aj ten efekt, ktorý by sme mohli nazvať ako tá pridaná hodnota, tá hodnota za peniaze, ktorá by sa odrážala potom aj v praxi pri formovaní vzdelávacieho systému.
A pokiaľ externá forma každý rok, neviem ako vy, ale ja sledujem, každý jeden rok prichádzajú rôzne konflikty, čo sa týka neroz; tých úloh, ktoré nie sú častokrát jednoznačne pochopené, nie sú správne naformulované, tak by sme si mali zároveň zodpovedať aj otázku, čo ďalej s externou formou nielen maturity, ale aj všetkých týchto meraní.
A do pozornosti vám dávam, tí, ktorí ste nezastihli, že bol tu aj odborník, ktorý sa venuje tejto problematike, z Českej republiky pán Oldřich Bodlík, ktorý, ho pozvalo Nové školstvo ako občianske združenie, a ja som bol na jeho prednáške, ktorá hovorila práve o zmysluplnom testovaní. A použil štyri dôležité otázky, ktoré by sme si mali všetci zodpovedať predtým, než budeme čokoľvek meniť práve v tomto systéme. Pretože sú veci, ktoré sa testovať dajú, ktoré môžeme nejak objektívne zmerať, a sú veci, ktoré sa takto nedajú.
A preto prvá otázka by mala byť postavená, a to súvisí aj priamo aj s týmto návrhom zákona, pretože tým by mali prejsť aj tí ľudia, ktorí sa budú venovať aj tomu dozoru. Čo vlastne zmysluplne meriame a čo zmysluplne zisťujeme, čiže aká je skladba tých úloh.
Ďalšia vec, akým spôsobom je zabezpečené, zabezpečenie práve tohto typu testovania. Tu zisťujeme, že práve to, čo školy nám častokrát hlásia, je práve ten problém, akým spôsobom organizačne zabezpečujeme tieto formy meraní. Ak ich nevieme zabezpečiť v plnej miere, vychádza to práve z toho, že potom máme problém s tou objektivitou, o ktorú nám ide.
Tu sa musím vrátiť trošku do minulosti, pretože ak si ešte niektorí z nás pamätajú, svojho času bola nie pri externej časti maturitnej skúšky, ale pri testovaní 9 dosť živá diskusia o tom, kde by vlastne to samotné testovanie malo prebiehať. Bol návrh a určitú dobu mal aj podporu časti verejnej a časti odbornej verejnosti, aby sa práve nevykonávala táto forma testovania na tej škole, kde sú títo žiaci kmeňovými žiakmi, ale napr. na stredných školách alebo na iných miestach, čím by zabezpečili sme vyššiu tú objektivitu.
A možnože sme práve pri tom koreni toho celého problému. I zavedením externého dozoru sa neodstráni úplne tá pochybnosť o tom, či vieme tú objektivitu úplne zabezpečiť na tých 100 percent. To by sme dokázali fakt, keby sme mali zabezpečené testovacie, ten testovací priestor, ktorý by spĺňal kritériá, že by tam neboli ľudia, ktorí môžu akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať nejakým spôsobom zisťované veci.
Niekto by mohol namietať, že no to by bolo riadne drahé, ešte drahšie ako toto konkrétne opatrenie, ale tým by sme tu objektivitu dostali na maximálnu možnú mieru.
Ale na konci dňa stojí pred nami tá posledná otázka, ktorá zaznela práve aj na tej prednáške, či má vôbec externé testovanie či v rámci aj tejto externej maturity zmysel. Čo vlastne ním zistíme? Akékoľvek centrálou riadené spôsoby testov mne osobne pripadajú, že sme sa stali posadnutí týmito rôznymi objektívnymi parametrami a v súčasnosti ako keby práve tie dáta nám úplne prikrývali tých živých študentov, ktorí sú na tých školách. A toto by sme mali zastaviť, takýto pohľad.
Živí ľudia a kontakt s nimi je práve najlepšie práve počas tej ústnej formy. Nemôžete sa na mňa v tomto hnevať, ale stále si spomínam na to, akým spôsobom v mojom prípade prebehla maturita. A keď to porovnávam teraz s poznatkami tých študentov, teda tých žiakov stredných škôl, ktorý mi nimi prechádzajú, chýba mi tam práve ten rozmer toho, čo sme my vtedy počas tých maturít pociťovali, že to bol záver akéhosi cyklu štúdia, kde sa prihliadalo aj na to, čo sme tie štyri roky tam robili a vytvorili. Zatiaľ čo tu je test, do ktorého prídete, aj môžete mať určitú mieru indispozície, skrátka odrazia sa na vás v určitej miere aj rodinné udalosti a všetky možné objektívne skutočnosti a buď to prejdete, alebo neprejdete.
Ja viem, že poviete, je tam možnosť opravy a všetko ostatné. Ale takáto skúška života tých mladých ľudí posúva len v tom, že celé je to všetko o tej technike a o tom, ako sa máš pripraviť na ten jeden test. A to by nemalo byť tým zmyslom toho, o čo nám má ísť, keď chceme čokoľvek merať. Malo by to byť o tom, že vždy budeme za tým všetkým vidieť živých ľudí. Čiže, áno, toto opatrenie môže prispieť k vyššej objektivite, ale nevyrieši nám problém, čo vlastne chceme externou formou maturity získať a čo vlastne tie deti chceme naučiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Cieľom predkladanej novely zákona je presne a jednoznačne vyjadriť všetky predpoklady pre výkon činnosti vedúceho zamestnanca, explicitne vyjadriť povinnosti odvolať riaditeľa školy alebo školského zariadenia, ak nespĺňa požiadavku bezúhonnosti, alebo pozastaviť výkon činnosti riaditeľa školy do právoplatného rozhodnutia súdu, ak voči jeho osobe bola podaná obžaloba, upresniť a doplniť sankčné opatrenia pri neplnení si povinností v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti zamestnancov a vedúcich zamestnancov.
Základnými predpokladmi výkonu práce pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sú splnená kvalifikácia, bezúhonnosť, zdravotná spôsobilosť a ovládanie štátneho jazyka. V prípade vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov sú kvalifikačné predpoklady rozšírené o atestačnú skúšku a pri výkone činnosti riaditeľa školy či školského zariadenia aj o minimálne päťročnú pedagogickú alebo odbornú prax.
Otázka definovania bezúhonnosti bola už dlhodobo nedostatočne zodpovedaná, čo sa v poslednom období zmenilo prijatím prísnejších pravidiel pre preukazovanie bezúhonnosti pedagogických a odborných pracovníkov. Problémom však zostávajú stále zriaďovatelia, ktorí si neplnia povinnosti voči žiakom, rodičom a ostatným občanom a prostredníctvom opomínania alebo obchádzania zákona naďalej držia na pozícii riaditeľa školy, ktorý sa dopustil trestného činu a do právoplatného odsúdenia mu nie je pozastavená činnosť alebo ho z funkcie jednoducho neodvolajú, aj keď im to zákon ukladá. Rovnako to platí i v prípade pedagogických a odborných zamestnancov.
Vo všetkých prípadoch sa jedná o zjavné prejavy klientelizmu či rodinkárstva a nečinnosťou alebo nízkou efektivitou konania štátnych orgánov tak tento stav nadobúda nežiaduce rozmery. Preto navrhované znenie zákona jednoznačne špecifikuje podmienky pre výkon pracovnej činnosti na pozícii vedúceho pedagogického a odborného pracovníka, ktorým je aj riaditeľ školy, podľa novoprijatej legislatívy.
Rovnako spresňuje a zosúlaďuje podmienky pre odvolanie riaditeľa školy na základe právoplatného odsúdenia za obzvlášť závažný zločin, taxatívne vymedzené trestné činy a nedbanlivostné trestné činy spáchané priamo pri výkone pracovnej činnosti, podmienky na odvolanie riaditeľa školy, ak nespĺňa kritérium bezúhonnosti na základe odpisu z registra trestov, a na pozastavenie činnosti riaditeľa školy po vznesení obžaloby voči jeho osobe.
Návrh obsahuje aj rozšírenie sankčných opatrení ukladaných školám a školským zariadeniam, ktoré po uplynutí zákonnej lehoty budú i naďalej zamestnávať zamestnancov, ktorí nespĺňajú kritérium bezúhonnosti, tiež rozširuje spôsob a výšku ukladania finančných sankcií vôbec.
Ďakujem za pozornosť, potom sa hlásim do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súčasnosti sa veľa píše a hovorí o morálnom úpadku spoločnosti. Od mladej generácie očakávame, že sa poučí z chýb starších ročníkov, nepreberie ich vzorce správania a svoje životné kroky bude viesť k morálnemu a slušnému spôsobu života. S nádejou či skôr s presvedčením očakávame, že si bude ctiť zákony tohto štátu a podľa nich sa aj správať. Mladej generácii dávame za príklad čestných a poctivých ľudí, vštepujeme jej hodnoty slušnosti a charakteru v očakávaní, že sa nimi bude riadiť.
Áno, to je vízia lepšej, morálnejšej spoločnosti, ktorú chceme vybudovať na troskách tejto mravne rozvrátenej krajiny, kde sa často zákon vykladá rôznymi spôsobmi, kde ho krivia ľudia s deformovaným charakterom a kde ho tzv. naši ľudia účinne využívajú vo vlastný prospech. Počiatočný optimizmus často vystrieda frustrácia alebo osobná skúsenosť mnohých z nás je odlišná od predstavy, ako by mal svet a ľudia v ňom vyzerať, a oveľa desivejšia, než nám ju sprostredkúvajú médiá.
Zvlášť v školskom prostredí je absolútne nevyhnutné, aby v ňom pôsobili charakterní ľudia, mravne čistí a bezúhonní. Ľudia, ktorí dokážu mladým ľuďom okrem odovzdávania vlastných vedomostí a skúseností aj vštepovať hodnoty mravnosti a čestnosti a sami ísť svojim žiakom príkladom. Rovnako ako to platí pre pedagógov, platí to aj pre riaditeľov škôl, ktorí sa spolupodieľajú na výchove a vzdelávaní mladej generácie. Ak títo ľudia vážne pochybili, mali by za to niesť aj zodpovednosť.
Tento návrh zákona nemá ambíciu znovu stanoviť už uzákonené. Návrh zákona je tou pomyselnou tenkou čiarou, ktorá myslí na prípady nejednoznačného výkladu v budúcnosti na základe súčasných skúseností. Bezúhonnosť bola jednoznačne stanovená pre všetkých pedagogických a odborných pracovníkov v novom zákone 138/2019 Z. z. Prihliada sa na ňu v školstve prísnejšie ako v iných odboroch, čo je aj pochopiteľné. Deti musia profesionálne vzdelávať a vychovávať skutočne bezúhonní ľudia.
Novelou zákona 209/2019 Z. z. prijatou v júni tohto roku sa podmienky na bezúhonnosť ešte sprísnili, kedy všetci pedagogickí a odborní pracovníci musia predložiť odpis z registra trestov, v ktorom sú zviditeľnené aj zahladené trestné činy. Či už je takáto plošná prísnosť namieste alebo nie, neprináleží mi teraz hodnotiť. Chcem sa pozastaviť nad tým, že riaditeľ školy je klasifikovaný ako vedúci pedagogický zamestnanec, preto je jeho povinnosťou spĺňať stanovené kritériá bezúhonnosti. Zatiaľ. Ak napríklad riaditeľ školy nebude mať z nejakého dôvodu vyučovaciu povinnosť, potom môže nastať situácia, že teda nemusí spĺňať kritériá bezúhonnosti ako pedagogický alebo odborný zamestnanec a ako podporný argument môže slúžiť to, že riaditeľ školy nie je klasickým zamestnancom školy.
Ak opomenieme súkromné školy a zariadenia, tak zriaďovateľmi väčšiny škôl na území Slovenska sú obce, mestá, prípadne VÚC. Pre ich zamestnancov platí predovšetkým zákon 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý bezúhonnosť poníma oveľa laxnejšie ako zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. A presne s takýmto prístupom sme sa v praxi stretli.
Za normálnych okolností sa všetky kritériá spôsobilosti vykonávať funkciu riaditeľa školy majú skúmať už pred výberovým konaním. No počas výkonu funkcie bezúhonnosť nikto neskúma. Hoci existuje v zákone uvedená povinnosť oznámiť zriaďovateľovi skutočnosti spojené s trestným stíhaním, ak bola podaná obžaloba alebo dnes už dokonca obvinenie, nič sa v podstate nedeje, ak tak riaditeľ neurobí. Dnes už zriaďovateľ pri obvinení môže a pri podaní obžaloby musí riaditeľa školy odvolať. No v praxi, ako to bolo doposiaľ, sa tak nedeje. Starosta obce či primátor sa tvári, že nič nevie, nemá v ruke právoplatný rozsudok, a tak to neurobí, pretože mu to z nejakého dôvodu nevyhovuje. Takýchto prípadov bolo na Slovensku viac. A na koho sa obrátiť? Kto má kompetenciu a ako konať? Dostane mesto, obec či VÚC smiešnu pokutu po dlhom správnom konaní a život ide ďalej?
Ak vo veci kompetentní nekonajú ihneď, ako daná situácia nastala, tak sa celý zákonný postup stáva fraškou a míňa sa účinkom. Súčasné zákonné vyjadrenie povinnosti zriaďovateľa v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve ukladá odvolanie riaditeľa školy, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin, čo v konečnom dôsledku nedostatočne korešponduje s novoprijatým platným a už účinným zákonom o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý obsahuje podstatne širšiu a presnejšiu špecifikáciu. Tu zriaďovateľ nemusí nič dokazovať ako pri závažnom porušení všeobecne záväzných predpisov, ale koná na základe už stanovených noriem, ktoré sú jednoznačné, jasné a zrozumiteľné, a koná ex lege, zo zákona. Pokiaľ mu danú skutočnosť o obvinení, čiže obžalobe na svoju osobu; o obvinení či obžalobe na svoju osobu neoznámil riaditeľ sám, ale dozvedel sa to z iných médií, je starosta obce, primátor či predseda VÚC povinný konať a nie operovať vyjadrením, že nemá v ruke právoplatný rozsudok.
Podľa nášho názoru bolo potrebné zosúladiť novoprijatý zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve.
Konkretizovali sme podmienky povinnosti odvolania riaditeľa školy podľa už spomenutého zákona č. 138/2019 Z. z., jeho postavenia mimo službu, ako aj udeľovania sankcií za ďalšie zamestnávanie osôb, ktoré nespĺňajú podmienky bezúhonnosti podľa odpisu z registra trestov po zákonom stanovenom prechodnom období.
Žijeme na Slovensku. Čo nie je jednoznačne jasné a zrozumiteľne uvedené v zákone, to ako keby vôbec neexistovalo. V spoločnosti, no i vo verejnej správe tolerované vyhýbanie sa povinnostiach a snahám hľadať únikové ľahšie cesty sú na dennom poriadku. V tomto sa môžeme naozaj považovať za veľmi kreatívnu spoločnosť. No tento jav nemôže byť samozrejmosťou. Rovnako ako nemôže byť samozrejmosťou, ak kompetentní v štátnej i verejnej správe nekonajú, hoci konať mohli a mali.
Dôvody na nečinnosť sú rôzne. Od osobných spojených s klientelizmom či rodinkárstvom alebo nedostatkom erudovanosti cez profesné opomenutie po bezzubosť sankcií alebo nedostatočné kompetenčné postavenie, teda povinnosť pre daný orgán verejnej moci danú skutočnosť kontrolovať, prešetriť, uviesť veci na pravú mieru a udeliť sankciu. Sankciu, ktorá má účinne pôsobiť pre budúcnosť, aby sa daná situácia nezopakovala.
Ako som už bol povedal, žijeme na Slovensku, bez udeľovania citeľných sankcií za nesplnenie zákonných povinností nie je možné dostatočne bojovať s neprofesionálnym a laxným prístupom. Smiešna peňažná pokuta 300 alebo aj 1 000 euro udelené po roku či až troch od spáchania právneho deliktu sa míňa účinkom. Rozpočet to znesie. Málokedy sa pokuta zosobní, tak sa v podstate nič nedeje. Ak sa však celý proces zrýchli, následná kontrola nepreukáže odstránenie nedostatkov alebo kontrolovaná strana nespolupracuje a robí obštrukcie, možnosť udeľovania okamžitej pokuty opakovane až do úhrnnej výšky 20-tisíc eur v jednej danej veci je šancou na výraznú zmenu.
Isteže, ozvú sa hlasy, že všetko je zneužiteľné a je potrebné predchádzať šikanovaniu zo strany štátnych orgánov a orgánov verejnej správy. Súhlasím. Vždy je všetko zneužiteľné a podľa "kto chce psa biť, palicu si nájde", aj zrealizovateľné. No bez toho, aby som sa chcel kohokoľvek osobne dotknúť, ak spoločnosť nie je dostatočne vyspelá, ak toleruje nežiaduce javy, klientelizmus, úplatkárstvo, rodinkárstvo, ba dokonca ich berie ako samozrejmosť, tak je, bohužiaľ, potrebné z dlhodobého hľadiska zaviesť a realizovať sankčné opatrenia takého charakteru, aby aspoň tie odrádzali od nečinnosti či laxného prístupu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bezúhonnosť či mravná zachovanosť, čistota by mali byť prirodzenou súčasťou každého z nás. Bohužiaľ, nie sú. Svet vôkol nás rozhodne nie je bezúhonný. A je smutné, že nielen v politike, ale aj v školstve sa stretávame s tými, ktorí prekročili hranicu morálnosti, ale aj zákonnosti. Ak teda chceme mladej generácii otvárať dvere k spravodlivejšej spoločnosti, musíme jednoznačne a nekompromisne a zákonným spôsobom eliminovať tých, ktorí zákon obchádzajú či porúšajú, pretože nám ide predovšetkým o deti ako také. Zabezpečenie ich bezpečnosti a ochrany je prioritou, ktorú netreba žiadnym spôsobom spochybňovať či zľahčovať. Deti musia byť v bezpečí. A ľudia, ktorí s nimi profesionálne pracujú, musia byť jednoznačnou zárukou, že v ňom aj reálne budú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ako na, čo sa týka k tomuto vystúpeniu a celkovému návrhu zákona, podľa môjho názoru je dôležité, aby zákony boli jasné. Aby boli v nich vždy stanovené také slová, ktoré neumožňujú rôzne výklady. A tak ako som aj zaznel v tejto rozprave, pokiaľ je tam len uvedené "môže", "spravidla" alebo čokoľvek iné, že v rámci tých nejakých legislatívnych foriem uvádzané v jednotlivých paragrafoch a umožňuje to advokátom, právnikom hľadať rôzne kľučky a výhovorky, toto nie je potom dobré.
Práve v školstve by mali byť tie zákony najjasnejšie. A pokiaľ sa niečo taxatívne a jasne stanoví, tak by to malo byť jasné a nemali by byť o tom žiadne pochyby. Preto najmä kvitujem tú časť, ktorá spresňuje a dáva zriaďovateľovi tú kompetenciu, aby sa nehľadali rôzne iné formy, akým sa môže vyhnúť človek, ktorý prestúpil tú pomyselnú čiaru, pretože asi obidvaja, a nielen my dvaja, ale aj ostatní poznáme v tejto miestnosti množstvo prípadov, kedy sa až úplne na hranu niektoré veci doťahujú a ľudia, ktorí v sebe nemajú hanbu, nevedia, že na tej stoličke už mali dávno skončiť, keď prestúpili tú myslenú čiaru a spáchali činy, za ktoré už nemajú vykonávať túto funkciu.
A viac potom možno v tej rozprave, do ktorej sa hlásim, do ktorej som sa prihlásil.

Vážení páni podpredsedovia, kolegovia, ale aj kolegyne, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa, mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Anna Zemanová, Karol Galek a Radoslav Pavelka.
Cieľom predloženého návrhu je presun agendy lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia a dosiahnutie spoločenskej dohody v oblasti starostlivosti o lesy ako najdôležitejšieho stabilizačného prvku v krajine.
Členské štáty Európskej únie mali do roku 2014 zmapovať a posúdiť stav ekosystémov a ich služieb na svojom území, hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporiť začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútroštátnej úrovni. Taktiež do roku 2020 má Slovensko naplniť aj záväzok voči Organizácii Spojených národov udržateľne obhospodarovať všetky typy lesov, zastaviť odlesňovanie, obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie na celosvetovej úrovni. Jasný a konkrétny strategický plán, ako mieni Slovensko tento záväzok dodržať, však vláda doteraz nepredstavila.
Naopak, štátu sa starostlivosť o les vymkla spod kontroly. Zlé a nekompetentné rozhodnutia rezortu pôdohospodárstva nás priviedli do situácie, kedy nám Európska komisia pre nedostatočnú ochranu prírody hrozí sankciami. Situácia sa v chránených územiach a v lesoch zhoršuje. Vyhovárania sa, že za stovky vyrúbaných hektárov lesa môžu živelné kalamity, viac neobstojí. Svojich práv sa oprávnene domáhajú aj súkromní vlastníci lesa, ktorí nežiadajú nič viac ako konečne jednoduché a jasné pravidlá pri správe vlastných pozemkov v chránených územiach. Zároveň by malo platiť, aby boli vlastníci, správcovia a obhospodarovatelia pozemkov v chránených územiach pri ochrane prírody rovnocennými partnermi.
Zodpovedná príprava krajiny na zmenu klímy si vyžaduje nájsť rovnováhu medzi ťažbou dreva a využívaním lesa ako prirodzenej ochrany pred povodňami či zosuvmi pôdy. Lesy nám poskytujú služby, ktoré prispievajú k stabilite životného prostredia a ľudskému blahobytu. Produkujú kyslík a človeku poskytujú aj priestor pre relax, rekreáciu a turizmus.
Potrebujeme nastaviť pravidlá, ako z hospodárskeho hľadiska využiť drevo a zároveň les zachovať tak, aby mali z neho prospech aj naše deti. Aby sme odstránili pretrvávajúce konflikty a dosiahli prijaté záväzky, tak z tohto dôvodu navrhujeme presun agendy lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia.
Dovoľujem si uviesť, že návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa aj hlásim.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže, vážení kolegovia, dnes rokujeme o návrhu zákona, ktorého podstatou je, aby sa agenda lesného hospodárstva presunula spod rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia. Ide o novelu kompetenčného zákona. Zdanlivo jednoduchý zákon, avšak veľmi dôležitý.
Tento návrh má strana Sloboda a Solidarita už niekoľko rokov vo svojom programe, hovoríme o tom už od roku 2012, avšak doba, myslím si, že dozrela práve v týchto dňoch, kedy vidíme, že aj verejnosť sa zobúdza a poukazuje čoraz viacej na situáciu, ktorá v našej krajine je v oblasti ochrany prírody a v oblasti lesného hospodárstva. Je nevyhnutné, aby sa konečne ukončil konflikt medzi rezortami, konflikt, ktorý pretrváva desiatky rokov. Kým ministerstvo pôdohospodárstva má prioritu v tom, aby z lesa malo zisk a osobitný odvod päť miliónov eur do štátneho rozpočtu, ministerstvo životného prostredia vníma les ako živý organizmus.
Zdravý les je jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti zmene klímy, zachytáva vodu v prípade prívalových dažďov, zachytáva uhlík a je to kľúčový ekosystém pre zachovanie biodiverzity. Zmena kompetencií medzi ministerstvami je jednoduchý úkon, ktorý náš rozpočet nebude nič stáť, bude to však obrovská zmena priorít. Bude jasná deklarácia spoločenskej objednávky, čo vlastne naša krajina považuje za prioritu.
V piatok sa konal nielen v Bratislave, ale takmer po celom svete obrovské štrajky, klimatické štrajky. Jeden z nich v Bratislave som bola aj osobne navštíviť a často tam zaznieval slogan: Zmeňme systém, nie klímu! A práve takéto riešenie, ktoré dnes predstavujeme, je to systémové riešenie, nie čiastkové, nie je jediné, ale je základné pre to, aby sa mohli realizovať ďalšie opatrenia, ktoré budú účinnejšie pre ochranu klímy a ochranu prírody a našej krajiny a hlavne ochranu životného prostredia a zdravia našich ľudí.
V SaS takéto návrhy prinášame systémovo dlhodobo, možno nie sú tak jasne deklarované, medializované ako práve tento návrh, o ktorom dnes predkladám.
Na tomto štrajku sa zúčastnili najmä mladí ľudia, lebo zmena klímy sa ich bytostne dotýka. Myslím, že naozaj musíme myslieť na naše deti a urobiť všetko pre to, aby krajina bola pre ne bezpečným a zdravým miestom.
Podstatnú zmenu, ktorú v spomínanom, spomínanej novele zákona navrhujem, je teda deklarovať spoločenskú objednávku, že naše lesy nie sú na prvom mieste zdrojom hospodárskej suroviny, ale sú komplexom, ktorý má spoločnosť chrániť a starať sa oň.
Každoročne rezort pôdohospodárstva predkladá vláde a následne výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie tzv. správu o lesnom hospodárstve. Aj pred niekoľkými dňami vláda už túto správu prerokovávala a je k dispozícii verejnosti. Chcem poukázať práve na tomto dokumente, ktorý, žiaľ, neprerokováva priamo plénum Národnej rady, ale sa len v tichosti berie na vedomie vo výbore, že aj táto správa poukazuje na to, že aký je ten konflikt medzi rezortami, ktorý spôsobuje množstvo, množstvo, množstvo problémov v ochrane prírody, ale aj nejasnosti pri správe lesov. Táto zelená správa je veľmi obsiahly dokument a zaoberá sa hlavnými lesníckymi problémami, avšak podstatne menej sa venuje pozornosť starostlivosti o lesné ekosystémy, nie o lesné porasty ako jednotky priestorového rozdelenia, teda ako lesníckej typologickej jednotky.
V materiáloch sa rezort životného prostredia síce vyjadril, avšak nemohol zasiahnuť alebo nezasiahol do samotnej koncepcie tejto správy, ktorá by mala byť doplnená práve o ten pohľad, o ktorý som povedala. Z pohľadu lesníkov je zarážajúca neochota odovzdať lesný fond v chránených územiach so 4. a 5. stupňom ochrany do priamej správy organizáciám ochrany prírody, to, o čom ochranári poukazovali, že by to bolo dobré, no z môjho pohľadu by to nebolo dostatočné ani tak jednoduché urobiť.
Práve táto novela kompetenčného zákona je jednoduchý úkon, ktorý sprevádza celú agendu lesného hospodárstva, to znamená vrátane organizácií, ktoré sa zaoberajú lesníctvom, ale aj štátne podniky, ktoré spravujú náš lesný pôdny fond, tak by prešli pod riadenie rezortu životného prostredia.
Táto správa analyzuje stav a vývoj lesného hospodárstva z viacerých, z viacerých hľadísk, sociálnych, environmentálnych, ako aj ekonomických. V závere správy sa môžme dočítať aj návrhy, opatrenia, ktoré majú zvýšiť efektívnosť manažmentu a ochrany lesov.
Dovoľte, aby som poukázala na niektoré čísla, ktoré sú práve z tejto správy a deklarujú tú situáciu, ktorá, ktorá v našom lesnom hospodárstve je.
Uvádza sa, že ťažba dreva v roku 2018 bola najvyššia od roku 2010, bola na úrovni 9 mil. 865-tisíc metrov kubických dreva. Z tohto objemu ťažby sa vyťažilo 58 % pri odstraňovaní následkov pôsobenia škodlivých činiteľov. Ďalšie tisíce kubíkov poškodeného dreva sa v roku 2018 nestihlo spracovať.
Ťažba dreva sa od toho roku, ako je to v správe uvedené, 2010 zvyšuje a je to aj z toho dôvodu, že v súčasnosti je vysoký podiel rubného veku zrelých lesných porastov.
Taktiež sa správa len okrajovo venuje tzv. bielym plochám. Biele plochy, ktoré nie sú lesnými porastami, ale sú porastené lesom, na ktoré sa vzťahuje, na výrub týchto porastov sa vzťahuje zákon o ochrane prírody, hoci je to charakter lesa, sú to porasty, na ktoré sa nevzťahuje zákon o lese ani o nich, o spôsobe ich obhospodarovania. Neexistuje ani evidencia výrubov množstva dreva z týchto tzv. bielych plôch. Spôsobuje to celkovú nejasnosť, neprehľadnosť celkových tokov dreva v Slovenskej republike. Nevie sa celkom objem ťažby ani dodávok dreva vrátane jeho exportu a energetického využitia. Poukazuje to na naozaj hrozivú situáciu v našich lesoch.
Samozrejme, správa hovorí o hospodárení v lesoch na, celkovo na Slovensku, to znamená, na lesoch, ktoré spravujú dve organizácie štátnych lesov, ale aj subjekty neštátnych lesov. Tie obhospodarujú takmer 48, viac ako 48 % plôch lesných porastov.
Výmera lesov na Slovensku je v súčasnosti evidovaná na ploche viac ako 2 mil. hektárov, avšak to nie je to isté, ako je výmera lesných porastov, čo je porastová mapa. Tá je na výmere 1 mil. 948 hektárov, z toho vo vlastníctve štátu je 784-tisíc hektárov porastovej, porastovej plochy. Štátne organizácie v tomto období, v roku 2018, hospodárili na 1 mil. 5-tisíc hektárov porastovej, porastovej plochy.
Správa sa, samozrejme, zaoberá aj dopadov na kvalitu lesov a dopadov vplyvy klimatickej zmeny. Oceňujem, že možno prvýkrát táto správa hovorí aj o lesných ekosystémoch, hovorí o záväzkoch Slovenskej republiky vo vzťahu k OSN, hovorí o agende trvalo udržateľného rozvoja, ktorej sme sa zaviazali, že v roku 2020 prestane odlesňovanie, že do roku 2020, čo je budúci rok, sa začne hospodáriť v našich lesoch inak. Poukazujú naozaj, poukazujú na to, že druhové zloženie našich lesov nie je v poriadku, najviac poškodené sú práve ihličnaté stromy, lesy, ktoré zasahuje najviac, zasahujú biotické aj abiotické činitele.
Ohľadom ekonomiky, aby sme mali jasné, čo je lesné hospodárstvo, celkové náklady v lesnom hospodárstve v roku 2008 dosiahli viac ako 1 mld. eur. Z toho obhospodarovatelia lesa tvorili 559 mil. a poskytovatelia služieb 460 mil. eur. To, čo považujem za nedostatočné a chcem tiež poukázať na, práve na tie rozdielne pohľady v týchto rezortoch a za kľúčové, prečo je potrebné, aby riadenie tejto činnosti bolo pod jedným rezortom, je aj hospodárenie na súkromných pozemkoch. Hospodárenie v chránených územiach, kde by sa malo hospodáriť vo verejnom záujme a súkromným vlastníkom by mala patriť náhrada za obmedzenie ich hospodárenia na týchto pozemkoch. Aj tu chcem poukázať na nejasnosť. A dovolím si aj citovať z tejto správy, čo poukazuje na to, že naozaj ani samotný rezort nevie alebo nechce vedieť, alebo nechce to zmeniť, ako vlastne funguje, resp. nefunguje tento spôsob náhrady.
Uvádza sa, že hodnota požadovanej náhrady za obmedzenie hospodárenia na lesných pozemkoch podľa zákona o ochrane prírody dosiahla čiastku 4 mil. 490-tisíc eur na výmere lesných pozemkov viac ako 9-tisíc hektárov. Avšak schválenú výšku náhrady ministerstvo životného prostredia neuviedlo s odôvodnením, že štátna ochrana prírody nedisponuje všetkými potrebnými informáciami a správ; a naďalej teda sa ešte uvádza okrem iného, že správca štátnych lesných pozemkov nemá nárok na úhradu.
No, tu je základný, proste vidno ako ten rezort pôdohospodárstva ani nevie alebo nechce vedieť, ani tým pádom napraviť túto obludnú situáciu. Totižto práve rezort pôdohospodárstva je ten, ktorý cez program Spoločnej poľnohospodárskej politiky má vyplácať náhradu v naturovských územiach, a v štátnom záverečnom účte za minulý rok bolo uvedené, že bolo vyplatených len 900-tisíc eur žiadateľom, hoci pri prepočte oprávnených náhrad na výmeru naturovských území by to mohlo byť až 17 mil. eur. Okrem toho túto náhradu tým, že vypláca ministerstvo pôdohospodárstva, ďalšie platby sa realizujú cez okresné úrady, čiže nie cez rezort ministerstva životného prostredia, ktoré síce nepriamym spôsobom tiež vstupuje do týchto náhrad, ale prostredníctvom zmlúv, zámien, prostredníctvom rôznych programov Európskej únie, kde cez štátnu ochranu prírody sa vlastne prelievajú peniaze do manažmentu cez, pre týchto vlastníkov. Sú to nejasné toky, ktoré sú nespravodlivé pre vlastníkov, ktorý by mal mať nárok na obmedzenie, teda nárok na úhradu za obmedzenie svojich činností, avšak nielen ako ujmu na lesnom hospodárstve, ale ako ujmu aj na inom hospodárení na svojom pozemku.
Pokým nebudú tieto rezorty pod jedným pánom, akokoľvek si povieme, že týmto pánom by mala byť vláda Slovenskej republiky, ale ako vidíme, tak ani za tri vlády Fica, ani za jeho jednofarebnej vlády jednoducho ten lobing a tlaky lesných hospodárov, kedy vo vláde stále sedí človek, ktorý je napojený na najväčší biznis s drevom, tak nie je záujmom, v záujme, aby tieto náhrady boli transparentne a jasne poskytované a aby bol vyčlenený jasný balík peňazí v štátnom rozpočte. Pretože nie je to problémom, že by peniaze neboli. Tie peniaze tam sú, len práve takýmto spôsobom, rôznymi tokmi sa neposkytujú transparentne a mnohokrát aj tí vlastníci sú od tej tortúry odradení, aby si, domáhali sa niečoho, čo im patrí.
Ešte nejaké, pár čísiel, čo sa týka výmer chránených území lesných porastov. Tiež vychádzam z tejto, z tejto správy, lebo sú to čísla, o ktorých sa mnoho, mnoho diskutuje, či je to veľa, či je to málo, nechcem komentovať, sú to fakty, ale aby sme vedeli naozaj, že sú to obrovské územia, ktorých nejasnosť a chaos v riadení má výrazný dopad na kvalitu našej krajiny, kvalitu prírody, kvalitu našich lesov, kvalitu ekosystémov a, samozrejme, aj kvalitu klímy a dopadov klimatickej klímy, dopadov klimatickej zmeny na Slovensko.
V sústavách v chránených územiach, to znamená národnej aj európskej, prevažujú lesné pozemky. To znamená, tam musí byť urobené, nastavené jasné pravidlá. Je to výmera 1 mil. 220-tisíc hektárov, to je takmer 62 % z celkovej výmery lesných porastov na Slovensku. Výmera území NATURA na Slovensku je 29,7 %, pričom priemer v Európskej únii je 18,15 percent. Čiže naozaj naše Slovensko má významný podiel, na čo by sme mali byť, samozrejme, patrične hrdí, ale nemalo by to byť niečo, čo bude negatívnym spôsobom vplývať či na našu ekonomiku, nemalo by to byť niečo, proti čomu ľudia budú bojovať, ale niečo, s čím ľudia budú radi žiť.
Spomínala som, že v tejto zelenej správe ako kľúčový dokument, ktorý hodnotí lesné hospodárstvo, v záverečnej kapitole sú aj isté odporúčania. Avšak nie sú tam odporúčania tie, na kritiku ktorých samotná správa poukázala.
Aké by tam mali byť, čo by som očakávala, že sa zlepší, keď bude prijatý náš návrh zákona? Očakávam, že sa zmení spôsob hospodárenia v lesoch a že sa zadefinuje požiadavka na komplexné posudzovanie lesa a jeho služieb. Poľovníctvo sa musí podriadiť v prospech lesa. Na prvom mieste musí byť lesný, nie poľovnícky hospodár. Je potrebné zvýšiť kontrolu lovu zveri. Nielen trofejnej zveri, ale každej zveri, ktorá je ulovená. Treba zmeniť a centralizovať informácie o kompenzáciách a možnostiach na vyplácanie za obmedzenie hospodárenia na súkromných pozemkoch a zjednodušiť tento systém. Treba zjednodušiť systém zamestnávania brigádnikov a sociálne, a taktiež pomôcť pri zamestnávaní ľudí z sociálne znevýhodnených spoločenstiev. To je obrovský problém v oblastiach, kde je veľká chudoba a lesníci stále sa stretávajú s formou vykrádania lesov o drevo. Ľudia, ktorí sú odkázaní na toto drevo, tak sa stávajú väzňami a existujú spôsoby, kedy títo ľudia by vedeli pomôcť lesu, pomohli by aj sebe a pomohli by aj lesnej správe.
Ohľadom hospodárenia je treba zvýšiť dôraz na taxáciu drevín, a to s dôrazom na zmenu klímy. Nie je možné vysádzať dreviny, ktoré už dnes vieme, že o pár rokov budú vysychať alebo budú napadnuté škodcom práve z dôvodu toho, že dochádza k zmene klímy. Samozrejme, treba zvýšiť verejnú kontrolu. Treba zvýšiť verejnú kontrolu a informovanosť ohľadom toho, čo je povolené v lese realizovať a čo sa vykonáva načierno. Ak bude spoločné riadenie, tak bude jednoduchšie aj dôjsť k prehodnoteniu chránených území a taktiež aj území, ktoré sú chránené európskym zákonom, tzv. naturovské územia.
Vážení kolegovia, ako podklad, ako dôkaz toho, že naozaj návrh zákona, ktorým sa presunie agenda lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia, je dôležitý, ako argumenty som použila správu o lesnom hospodárstve, ktorá bude v najbližších dňoch pravdepodobne predmetom rokovania nášho výboru a údaje sú uvedené v tejto, v tejto správe. A viem, že je koniec volebného obdobia, ale myslím si, že bolo by vhodné aj možné, ak by sa návrh zákona schválil, aby od 1. januára budúceho roku došlo k presunu týchto kompetencií a tým aj k naštartovaniu novej formy hospodárenia a deklarácie aj verejnosti, že naša spoločnosť to naozaj s našimi lesmi a ochranou prírody myslí úprimne.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Anka, ďakujem ti veľmi pekne za toto vystúpenie a prezentáciu zákona, ktorý spolu predkladáme. Hovorila si najmä o tom, že to ministerstvo životného prostredia hľadí na ten les ako na živý organizmus na rozdiel od toho súčasného prístupu ministerstva pôdohospodárstva, ktorý na to hľadí ako na zisk.
Ja by som si dovolil v tomto ešte doplniť alebo uviesť aj to, čo si ty sama spomínala. Jedno ministerstvo, ktoré práve do toho hospodárenia v lesoch takisto veľmi výrazne kafre a toto aj práve z dôvodu, že jeho čelný predstaviteľ je považovaný za práve toho najväčšieho obchodníka s drevom. V tomto prípade ide o to ministerstvo hospodárstva a ja si v tejto súvislosti dovolím doplniť práve to nedávne dianie v súvislosti s biomasakrom alebo s biomasakrou dva, kedy ministerstvo hospodárstva k vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dalo pripomienky práve v tom zmysle, aby sa zaviedla nejaká energetická metóda a doplnila sa definícia biomasy práve za tým účelom, aby naozaj to drevo alebo tá drevná odpadová biomasa bola využívaná ešte vo vyššej miere, ako je to dnes, v súvislosti s tou tristodevinou, tak ako sme ju minulý rok menili. Takýto macošský prístup zo strany ministerstva hospodárstva a ergo pôdohospodárstva mi pripadá naozaj veľmi paradoxný, a preto ten presun kompetencií vidím ako vhodný.
Takisto ten strom je dnes skloňovaný aj na tej klimatickej konferencii v New Yorku, a to v súvislosti s tou neutralizáciou emisií oxidu uhličitého. Slovensko sa prihlásilo práve k tej uhlíkovej neutralite, kde ale stále máme jasný cieľ, ale nepoznáme tie kroky. No a práve tento zákon by mohol byť tým prvým krokom k tej uhlíkovej neutralite a teda k tomu, aby sme ju dosiahli v tom roku 2050. Ja dúfam, že aj skôr.