49. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ktorí ste si našli čas sem za tú skromnú výplatu prísť takto zrána, je nás tu plný parlament, ako vidím. Dovoľte mi pár slov k zahraničným agentom, mimovládkam.
Kolega Schlosár tu už, si myslím, povedal všetko potrebné, len niekoľko myšlienok, ktoré možno zazneli aj v jeho podaní, by som si dovolil zdôrazniť, aby tí, ktorí to počúvajú len tak na jedno ucho, možno v aute, možno niekde v práci, mnohí tí ľudia, ktorí možno od piatej už robia a do tej práce na rozdiel od poslancov prísť musia, lebo keby dnes videli, že v Národnej rade sedí dva, štyri, šesť, osem, desať, dvanásť, štrnásť, do dvadsať poslancov, z toho väčšina z našej strany, tak asi by sa začali pýtať, načo je taká Národná rada, načo je taký parlament a načo sa tu hráme na parlamentnú demokraciu, ak o zákonoch, ktoré majú byť prijaté a kde v rámci toho, že chceme veriť tomu, že či zákon bude schválený alebo nebude, sa rozhoduje práve pri rozprave tu v pléne, kde poslanci majú možnosť si vypočuť argumenty predkladateľov a potom sa rozhodnú, či budú hlasovať za alebo nie, tak pri takomto nastavení parlamentu teda aby počuli tie skutočné argumenty, ktoré v tejto téme majú byť zdôraznené.
Mimovládne organizácie slúžiace záujmom zahraničia. Niekto to pokladá za bezproblémovú vec, my s tým osobne problém máme, žiadame aj teda, aby zákonom to bolo upravené tak, že všetky tieto subjekty budú označené ako zahraničný agent. Ale čo je na tej téme možno ešte zaujímavejšie ako pôsobenie toho, že vôbec sú tu nejaké zahraničné entity, tomu sa asi v dnešnej modernej dobe nedá celkom vyhnúť, je to, že napriek tomu, že tieto organizácie samy seba označujú ako mimovládne, tak im z princípu absolútne nesmrdia vládne peniaze. Veď keď niekedy dávno začal tento koncept mimovládnych organizácií, stredoškoláci o tom robia referáty, tak myšlienka bola založená práve na tom, že tu budú organizácie, ktoré budú financované občanmi, možno aj nejakými podnikateľmi, ktorí chcú za to, že tie organizácie robia nejakú prospešnú činnosť, im svoju podporu vyjadriť tým, že sa im budú nejako skladať na ich financovanie. A vidíme od toho ´93. roku v Slovenskej republike, kam sme sa posunuli, kam sme sa posunuli. Mimovládne organizácie zahraničné, ale aj tie slovenské nemajú problém si zobrať vládne peniaze.
A ja sa teraz chcem spýtať, kolega Schlosár to tu spomenul, ale ja sa chcem úplne na rovinu, ako sa len dá na pôde Národnej rady, spýtať ministeriek, ministrov a hlavne pána premiéra, predsedu vlády Pellegriniho otázku, ktorú sa nás pýtajú občania.
My ako poslanci Národnej rady nie sme nič viac ako zvolení zástupcovia ľudí tu v parlamente, v pléne a je úplne legitímne a malo by to byť našou úlohou a mali by sme si ju plniť, aby sme otázky ľudí, otázky voličov, otázky občanov a daňových poplatníkov prenášali prostredníctvom týchto našich možností na vládu a na všetky ostatné orgány. A preto sa pýtam otázku, ktorú sa nás pýtajú títo občania, a síce, prečo vláda Slovenskej republiky všetkými svojimi ministerstvami, všetkými svojimi organizáciami vo svojej pôsobnosti tak štedro financuje a podporuje tieto pochybné mimovládne organizácie riadené a kontrolované zo zahraničia. Prečo?
Pán premiér Pellegrini, prečo je to tak? Prečo vláda, ktorá rozpráva, čo všetko by chcela spraviť, ale nie sú peniaze na to, na to, na to, vieme, ako dlho je sľubovaná ľuďom diaľnica Zvolen, Lučenec, Košice. Mnohé iné veci, chátrajúce nemocnice, sanitky bez lekárov, chýbajúci pediatri, čokoľvek, čokoľvek by sme mohli spomenúť, úplne chýbajúce a zdevastované internáty pre stredoškolákov, ale aj vysokoškolákov, no čokoľvek, tak na toto všetko peniaze nie sú, ale na to, aby ste každý rok mohli milióny eur, milióny eur rozdať mimovládnym organizáciám, a to aj, žiaľ, mimovládnym organizáciám zahraničným, zahraničným, cudzím agentom, na to peniaze sú.
A preto sa pýtam, pán predseda vlády Pellegrini, ako zástupca občanov, ako volený zástupca občanov, ktorých to zaujíma, prečo vláda Slovenskej republiky dáva týmto zahraničným agentom toľké milióny. Aká je v tom motivácia? Prečo jednoducho, a ešte k tomu keď predstaviteľ vládnej koalície, najmä predstavitelia SMER-u, kritizujete tieto mimovládky, prečo ich jednoducho od týchto peňazí neodstrihnete? Dá sa to spraviť dnes, dá sa to spraviť zajtra, dá sa to spraviť každý týždeň, každý mesiac. Prečo radšej tieto milióny nedáte slovenským organizáciám, ktoré by ich naozaj využili v prospech ľudí, v prospech národa, v prospech Slovenskej republiky? Prečo radšej, keď už neviete, kde tieto peniaze dať a chcete ich dať na nejakú takúto činnosť, prečo ich radšej nezoberiete tým zahraničným cudzím mimovládkam a nedáte ich Matici slovenskej napríklad, nedáte ich mládežníckym športovým klubom, nedáte ich ochotníckym divadlám, prečo to neurobíte, pán predseda vlády? Prečo to neurobíte, ministri, ministerky? V čom je problém, čo vás núti, čo vás núti dávať tie milióny proste takým, takým pochybným organizáciám, ako je Open Society alebo rôzne inštitúty pochybné, proste ktoré na Slovenskú republiku jedno pekné slovo nenapíšu, jedno pekné slovo nevyslovia a pre ktorých ste aj vy predstavitelia vlády iba ľudia, ktorých neznášajú, nenávidia. A napriek tomu, napriek tomu im proste tie obrovské peniaze dávate.
A viete, mne v tom chýba, mne v tom chýba logika. Na jednej strane kritizujem, sú to hadi, sú to protislovenskí potkani, a na druhej strane, druhou rukou im dávam milióny eur, milióny eur. Potom počúvame, chýbajú peniaze aj na ten mládežnícky šport, na čokoľvek. Hľadáme zdroje, nemáme zdroje, ale pre týchto zahraničných likvidátorov slovenskej štátnosti peniaze máme.
A ja sa naozaj pýtam, aj vás SNS sa pýtam, ako s tým môžte súhlasiť. Prečo proti tomu nič neurobíte? Vari je nejaká koaličná zmluva nad slovenskú štátnosť? Je koaličná zmluva nad záujem podporovať radšej Maticu, radšej slovenské tie športové kluby, čokoľvek, nebudem to opakovať, a je koaličná zmluva viac ako proste možnosť zobrať týmto zahraničným agentom peniaze a dať to našim deťom? Slovákom, Slovenkám, ale aj menšinám, však všetkým občanom Slovenskej republiky, no veď toto je nepochopiteľné. Ja som tu preto možno v takej trošku emócii, lebo ľudia sa nás na to dlhodobo pýtajú a hľadajú odpovede a tie odpovede nedostávajú. Iba počúvajú, koľko peňazí zase ktorá mimovládka a ktorí nejakí pochybní tí aktivisti dostali od vlády. Mimovládka od vlády.
Nie som naivný a neverím, že po tomto mojom vystúpení padnú odpovede zo strany predstaviteľov vládnej koalície, najmä však teda pána predsedu vlády Pellegriniho. Ale musíme o tom aspoň rozprávať a musíme a hovorím vám teraz do očí, aj čo je tu pár vládnych poslancov, možno sedem, zaujímajte sa o to, pýtajte sa aj vy, ako je to možné. Prečo to ministerstvo vnútra nekúpi radšej hasičom novú cisternu, alebo ja neviem, čo potrebujú, ale dá 80-tisíc eur nejakým psychopatom? Prečo radšej konečne nezrekonštruujú hasičskú stanicu v Banskej Bystrici, kde stále vytápa kanalizáciu, ale proste nejakým, nejakým mimovládkam, pisálkom, tým peniaze dáte?
Ja to neviem pochopiť, pretože ak by na tých miestach, ktorí o tom rozhodujú, sedeli nominanti Ľudovej strany Naše Slovensko, zajtra, zajtra týmto pochybným zo zahraničia riadeným mimovládkam vyschnú všetky vládne toky peňazí. Zajtra by to bolo. Nemáme nad čím váhať, nemáme nad čím rozmýšľať, veď čo je zhnité, treba odťať. A veľmi dobre viete, však ste tu mnohí rozumní ľudia aj z tej vládnej koalície a viete, že tie peniaze naozaj by sa dali lepšie použiť. A prečo to neurobíte? Čo vás k tomu viaže, čo vás drží, čo vás proste núti dávať peniaze tým, ktorí si to vôbec nezaslúžia, a odoberať ich tým, ktorí na ne majú aj nárok a ktorým by to naozaj spravilo omnoho väčší osoh a úžitok aj v rámci Slovenskej republiky?
Prosím vás, zamyslite sa nad tým, je už len päť mesiacov do volieb, ale aj za tých päť mesiacov sa dá veľa peňazí ušetriť tým, že to zoberiete tým hadom a dáte to tým, ktorí to potrebujú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Kotleba, dá sa súhlasiť s väčšinou vášho vystúpenia. Nemôžem však súhlasiť s časťou, kde ste sa pohoršovali nad účasťou v Národnej rade, poslancov Národnej rady. A nemôžem súhlasiť preto, pretože moja otázka znie, že kde ste boli všetci poslanci ĽS NS v piatok, všetky body vám prepadli, všetky body vám prepadli, dokonca prepadli body, kde spravodajcovali poslanci za ĽS NS, konkrétne aj nejaký ten náš bod prepadol, nemohli sme ho prezentovať, pretože tu nebol nikto z ĽS NS ako spravodajca. Čiže, pán Kotleba, keď sa pohoršujete nad situáciou na Slovensku, v poriadku, ale prosím vás, nepohoršujte sa nad dochádzkou a účasťou poslancov, pretože v piatok ani jeden poslanec Národnej rady tu po hlasovaní nebol, všetci ste zdúchli domov, všetci do jedného.
Ďakujem.

Ja sa nebudem opakovať, lebo Peter to už povedal, takže s tou jednou časťou rovnako nesúhlasím s vašou rozpravou, lebo už Peter to povedal, nebudem sa opakovať, naozaj ste tu neboli. Takže vtedy, keď ste tu nastúpení, vtedy o tom hovoriť je také veľmi populistické. Dobre.
A teraz tou druhou časťou, určite tento návrh zákona podporíme, preto lebo si myslíme, že konečne s tými mimovládkami treba urobiť poriadky. Rozhodne si nemyslím, že tieto mimovládky, hlavne tie, ktoré sa snažia robiť politiku, keď chce niekto robiť v tomto štáte politiku, nech si založí politickú stranu a nech ide otvorene do boja. Ale nie, že to bude robiť spoza bučky bohvieakým spôsobom. Takže takéto mimovládky, ktoré chcú robiť na Slovensku politiku, nevidíme dôvod na to, aby ešte ich aj financoval štát a budú tuná rozvracať čokoľvek, čo sa zmyslí ich zahraničných donorom, a my ešte k tomu prilievame. S týmto absolútne súhlasím, treba tie peniaze, sú to milióny, milióny eur, ktoré dostávajú. Tieto peniaze treba dať radšej našim deťom, treba radšej opraviť požiarne zbrojnice, vyrobiť, teda zabezpečiť možno detské ihriská, prípadne škôlky, absolútne s týmto súhlasíme a treba už konečne s tým urobiť poriadok.
A tak isto chcem vyzvať všetkých poslancov aj vládnej koalície, aby za tento návrh zákona zahlasovali, aby sme urobili už konečne na Slovensku poriadok.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie. Pán kolega Pčolinský, už keď si chcete takýto dôvod nájsť na kritiku, tak ja sa vám trošku čudujem, pretože práve ten návrh, o ktorom ste hovorili, že tu naši poslanci neboli ako predkladatelia, ste stiahli, ste stiahli z rokovania Národnej rady, takže neviem, neviem prečo, neviem, prečo týmto argumentujete, ale to je už, nechajte ma dohovoriť, nevykrikujte tu proste, to už, to už je pre vás také príznačné. (Zaznievanie gongu.)
Pán kolega Kollár, samozrejme, ďakujem za podporu, ja si tiež myslím, že keď je, keď je dobrý nápad, tak by sa malo hlasovať za to, o čom ten návrh je, či to pomôže Slovensku, či to zlepší nejaké nastavenie legislatívne alebo jednoducho spoločenské v konkrétnej veci, a nepozerať na to, kto to predkladá, takisto ako my hlasujeme za všetky dobré návrhy. Takže vážim si podporu z vašej strany a uvidíme, uvidíme, koľko aj koaličných poslancov sa k tomuto pridá, lebo verím aj vnútorne som presvedčený o tom, že aj medzi nimi je veľmi veľká časť tých, ktorí nesúhlasia s takýmto bezbrehým financovaním týchto zahraničných agentov namiesto potrieb našich vlastných obyvateľov. A bude teda zrkadlo a bude možnosť, aby sa každý ukázal a prejavil aj tým, aký gombíček pri tom svojom hlasovaní stlačí.

Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Milan Mazurek, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Toľko na začiatok, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok je v intenciách moderných dejín proklamované ako základné ľudské právo. Toto základné a nescudziteľné ľudské právo je obsiahnuté v mnohých medzinárodných dokumentoch, rovnako je zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky, a to v druhej hlave v čl. 20, ktorý stanovuje nasledovné: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.“
Odvolávajúc sa na judikatúru EĽSP, Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že každý zásah do práva na pokojné užívanie majetku musí byť sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcimi jednotlivcom rozumnú možnosť predložiť ich vec pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania zásahu. Napriek tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právo svoj majetok držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky, právo vecou disponovať a rovnako tak právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva, v mnohých prípadoch tieto ústavné práva nie sú rešpektované.
Aj napriek existencii vlastníckych práv občanov Slovenskej republiky k pozemkom pod nelegálne postavenými čiernymi stavbami nemajú ich majitelia dodnes možnosť svoj majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a týmto vlastníkom je takisto mnohokrát odopreté právo na ochranu proti neoprávnenému zásahu do ich vlastníckych práv.
Netreba zabúdať na to, že majiteľom pozemkov vyplýva z právneho poriadku Slovenskej republiky ďalší rad povinností. Zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyplýva vlastníkovi povinnosť platiť pravidelne miestnu daň z nehnuteľnosti. Ďalej zo zákona vyplýva, že ten, kto má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo užíva nehnuteľnosť, je povinný platiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Vlastník pozemku je navyše za svoju nehnuteľnosť zodpovedný, to znamená, že v prípade ohrozenia ľudského života, zdravia či majetku iných by si poškodená osoba mohla voči vlastníkovi uplatniť nárok na náhradu spôsobenej škody. Do úvahy prichádza aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči vlastníkovi nehnuteľnosti.
Prípadov, kedy je občanom Slovenskej republiky odopretý výkon svojho práva vlastniť majetok, je mnoho. Jedná sa najmä o regióny, v ktorých je zastúpenie asociálnej časti obyvateľov najväčšia. Disproporčne vysoká pôrodnosť asociálov v porovnaní so slušným obyvateľstvom indikuje predpoklad neustáleho sa rozširovania osád na ďalšie pozemky, a teda vznik podobných problémov s vymožiteľnosťou vlastníckeho práva majiteľov ďalších, teda okupovaných parciel. Postup štátnych orgánov jasne v prípade ochrany vlastníkov pozemkov pod nelegálnymi stavbami poukazuje na nedostatočnú legislatívnu oporu, ktorú majitelia pozemkov okupovaných asociálmi v snahe o pokojný a bezpečný výkon svojich vlastníckych práv potrebujú. Súčasná legislatíva totiž v praxi neumožňuje majiteľom pozemkov odstrániť zo svojich parciel čierne stavby, ktoré stoja najčastejšie na poľnohospodárskej pôde, a zosúladiť tak tieto pozemky s ich evidenciou na katastri nehnuteľností. Aj napriek tomu, že majitelia za tieto pozemky musia platiť dane, nemôžu využívať svoje ústavné práva iba preto, že si asociáli postavili svoje čierne stavby na ich pozemkoch.
V mnohých obciach východného a stredného Slovenska už dnes asociáli tvoria väčšinu obyvateľstva, čo z nich v komunálnych voľbách robí najdôležitejšiu voličskú skupinu. Starostovia vedení obavami zo straty potenciálnych voličských hlasov tak častokrát nepovoľujú takéto likvidácie čiernych stavieb a majitelia pozemkov nemajú reálne možnosti, ako sa domôcť svojich vlastníckych práv. V horšom prípade dokonca starosta pochádza práve z radov asociálnych obyvateľov obce a koná úmyselne proti majiteľom takýchto pozemkov v prospech ostatných asociálov.
Aj napriek tomu, že vláda v minulom volebnom období prijala novelu stavebného zákona, ktorá mala vyriešiť problém s čiernymi stavbami, v skutočnosti sa situácia opäť len zhoršila. Od uvedenia novely do platnosti sa počet nelegálnych osád asociálov a protiprávne okupovaných parciel iba zvýšil.
V predkladanom zákone proti čiernym stavbám preto zavádzame povinnosť Policajného zboru Slovenskej republiky poskytnúť efektívnu súčinnosť vlastníkovi pozemku pri odstraňovaní nelegálnej stavby v rámci plnenia jeho zákonnej povinnosti, čiže usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri, ak o to Policajný zbor vopred písomne požiada. Odstraňovanie nelegálnych stavieb na pozemkoch nachádzajúcich sa pod osadami asociálnym obyvateľom totiž častokrát súvisí s ohrozením zdravia alebo života majiteľov takýchto parciel. Mnohé prípady ukázali, že snaha o zosúladenie vecného stavu pozemkov s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností vyvoláva u asociálov agresívne správanie, vyhrážanie sa a fyzické útoky. Policajný zbor teda v rámci svojej asistencie zabezpečí pokojný priebeh takejto likvidácie a zamedzí možným trestným činom asociálov v snahe o zabránenie odstránenia nelegálnej stavby alebo stavieb.
Sme presvedčení, že aplikácia nami predkladaného zákona proti čiernym stavbám pomôže zlepšiť lepšiu ochranu ústavných práv občanov Slovenskej republiky, ako aj zároveň vymožiteľnosti práva a navrátenie princípov právneho štátu v otázkach nelegálnych stavieb budovaných aj asociálnymi obyvateľmi. Zákon rovnako pomôže zmierňovať sociálne napätie medzi majoritným slušným obyvateľstvom a asociálmi, vychádzajúce z nerovnakého prístupu štátnych orgánov k zákonným povinnostiam asociálnej časti obyvateľstva.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedného dňa príde čas, keď občania Slovenska budú ľutovať každý hektár znehodnotenej a zastavenej poľnohospodárskej pôdy. Na rozpútanie potravinovej krízy a hladomoru napríklad v arabskom svete stačí jedno úporné sucho a následná neúroda v Spojených štátoch, Číne či v Európe. Veda, klimatológia ani metrológia nedokážu predvídať, kedy k takémuto suchu dôjde. Môže to byť o rok, ale možno k nemu nedôjde ďalších desať rokov. Raz to s istotou príde. Naposledy katastrofálna neúroda hrozila hladom Slovensku v roku 1947.
Toto je len jeden z dôvodov, prečo je potrebný takýto návrh zákona. V princípe preto zákon predovšetkým rieši ochranu súkromného vlastníctva, ktorá by mala byť jedným z výdobytkov zmeny v novembri 1989. A ako vidíme v roku 2019, z novembra 1989 toho zostáva stále menej a menej. Postupne mizne tak sloboda slova, ako aj právo vlastniť a obhospodarovať vlastný majetok.
Je tu ešte iný aspekt, nemenej významný. Štát v zákone č. 220/2004 Z. z. v § 3 ods. 1 výslovne ukladá každému vlastníkovi poľnohospodárskej pôdy starostlivosť riadneho hospodára. Zákon doslovne vyžaduje, citujem:
"a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,
c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia, aby bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí,
d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri."
V súčasnosti v platnom zákone sú § 25 a 26, ktoré sankcionujú porušenie § 3 pokutami, ktorých výška nie je malá a v prípade právnických osôb je horná hranica až likvidačná. Ale ako si má bez súčinnosti polície pomôcť vlastník poľnohospodárskej pôdy v prípade, že mu nehnuteľnosť alebo pôdu obsadia asociálni spoluobčania, ktorí spomínaný § 3 zákona 220/2004 plne ignorujú, takisto ako aj ignorujú vlastnícke práva.
Dnes je s činnosťou Policajného zboru v problémových lokalitách veľký problém. Na Slovensku je Policajný zbor pod obrovským tlakom mimovládnych organizácií a progresívnych politikov, v dôsledku čoho v mnohých prípadoch rezignoval na vynucovanie práva a zákonnosti z dôvodu, aby neboli príslušníci Policajného zboru označovaní za rasistov alebo iných -istov. Je to práve Policajný zbor, ktorý v prípade § 7, pardon, § 3 zákona č. 220/2004 potrebuje podporu, potrebuje jednoznačnú zákonnú povinnosť, na základe ktorej musí konať tak, aby si vlastník poľnohospodárskej pôdy mohol plniť povinnosti, ktoré mu ukladá zákon. Je veľmi nespravodlivé, ak zákon občanovi hrozí sankciou za neplnenie uložených povinností, pričom občan si tie povinnosti nemôže splniť práve pre nečinnosť orgánov štátu, čím štát dostáva občana do zúfalej, bezvýchodiskovej situácie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja už piatykrát predkladám tomuto plénu návrh na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V skratke teda ide o garanciu miesta v škôlke pre každé dieťa už od troch rokov veku.
Cieľom návrhu zákona je umožniť rodičom, aby ich dieťa od troch rokov veku malo nárok na miesto v škôlke, pokiaľ chcú, aby ich dieťa nastúpilo do škôlky už v troch rokoch. Za naplnenie tohto práva bude zodpovedať obec, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt. Súčasná situácia v obciach a mestách Slovenska totiž rodičom nedáva záruku, že o ich dieťa bude v čase, keď má tri až päť rokov, adekvátne postarané.
Zákonom preto navrhujeme dať rodičom istotu, že obec pre deti miesto v materskej škole alebo detskej skupine zabezpečí, a ak nie, tak im ako náhradu poskytne finančnú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku. O deti bude môcť byť postarané od ich troch rokov až do začiatku plnenia povinnej predškolskej dochádzky.
Toľko na úvod. Viac by som povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky po prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.