49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne aspoň za faktické, ktoré zazneli, aj keď teda v rozprave sme tomu moc spoločne nedali.
Naozaj skúsme sa zamyslieť teraz, ukážme spoločné gesto, dobre, idú voľby, možno si niekto povie, že predvolebný ťah, predvolebné niečo. A keď to bude spoločný návrh alebo spoločne to podporíme, naši voliči budú vedieť, že bez hlasov SMER-u, SNS, MOST-u - HÍD by ten návrh neprešiel. Vaši voliči zase budú vedieť, že zase, dobre, bez toho, aby my sme to navrhli, takisto by to neprešlo. Ak to dokážeme posunúť do druhého čítania a ak by sa podarilo aj schváliť, bolo by to veľké gesto voči tým tehotným matkám, ktoré sme si tu možno niektorí v predošlé dni brali rukojemníkov, a hovorili o nich, ale neprichádzali sme s návrhmi, ako by sme im možno reálne pomohli, aby si naozaj slobodne, slobodne, slobodne mohli rozhodovať. Tento návrh zákona im to umožňuje.
Bol by som veľmi rád, aby sme sa vydali, by som povedal, takou cestou zdravého rozumu v týchto veciach, a aj takýmto spôsobom urobili postupne možno z tehotnej matky, z matky v očakávaní takú princeznú alebo kráľovnú, z každej jednej na Slovensku. Lebo keď z nich urobíme princeznú a kráľovnú, ženu, na ktorej nám záleží, tak aj z toho malinkého niečoho, čo dnes teda mnohí ľudia považujú len za zhluk buniek a niektorí za život, tak aj z toho malinkého nič urobíme niečo dôležité, lebo predsa kvôli tomu malinkému nič sme z tej tehotnej matky urobili princeznú či kráľovnú u nás, medzi nami, v našej spoločnosti.
Pevne verím, že dokážeme pri tomto návrhu tak trošku zložiť reparát. Ak by niekomu potom vadilo, že niečo sme tam alebo ja by som tam bol podpísaný, ale pevne verím, že, že to, že sme tam teda viacerí podpísaní z nášho klubu, a lebo predkladáme to, myslím, ako celý poslanecký, poslanecký klub, že to nezaváži pri tom hlasovaní. Tí ľudia, či už teda v tých uliciach, ktorí pochodovali, a teda už iba keď porovnáme 5-tisíc ľudí na Pochode za slušné Slovensko a 50-tisíc ľudí o dva dni neskôr, je to verejná objednávka. Dnešný prieskum Focusu ktorý zverejnil, že 60 % ľudí nechce, aby sa zabíjali deti, ktorým už bije srdce. Len 31 celá niečo percent s tým súhlasí. Čiže dvakrát viac ľudí nesúhlasí s tým, aby sme potrácali dieti, deti, ktorým už bije srdce, to znamená niekde plus-mínus do toho 8. týždňa. Čiže tí ľudia to cítia, cítia, že to nie je zhluk buniek, cítia, že to je život. Ale teda keď nevieme toto zmeniť, tak urobme aspoň cestu v tomto prípade. Ukážme, že nám na tehotných matkách záleží.
A pre liberálov chcem povedať, že ukážme, že dokážeme naozaj urobiť pre matky prostredie, kde sa budú môcť naozaj slobodne rozhodnúť. Lebo ak žena si má vyberať medzi možnosťami, pôjdem na potrat a doplatí na to dramaticky moja rodina, lebo, lebo nakoniec skončím na krku nejakej nebankovky, lebo nedokážem jednoducho vyžiť, alebo teda, pardon, nepôjdem na potrat a skončím na krku nebankovky, lebo nemám z čoho žiť, alebo teda pôjdem na potrat a nemám tento problém, ale zároveň v nej sa bije to, že nechce zabiť to svoje dieťa, tak tej žene nedávame reálne možnosti sa slobodne rozhodnúť. Tej žene dávame gilotínu na krk a hovoríme, že je slobodná. Ona slobodná nie je. A úlohou nás je urobiť všetko preto, aby tá gilotína jej nad krkom nestála, aby ako-tak sa slobodne rozhodnúť mohla. A takto symbolicky, keď jej pomôžeme 220 eurami mesačne počas teda tých štyroch mesiacov v rámci tehotenstva, ukážeme žene, že je, ukážeme, že nám na nej záleží.
O to skôr potom budú možno aj matky, tehotné matky alebo ženy, ktoré sa len zapodievajú, že raz tehotné budú, alebo tie, ktoré tehotné niekedy boli, keď budú vidieť od nás, že ukážeme aj cez takéto návrhy, že nám na tehotných matkách záleží, tak omnoho viac nás budú počúvať, keď budeme hovoriť o tom, že im niečo chceme prikazovať alebo zakazovať. Ale keď najprv ideme zákazmi a príkazmi bez toho, aby videli od nás úprimný záujem pomôcť, tak potom sa nečudujme, že sa voči tomu mnohé búria.
Ďakujem veľmi pekne, že ten návrh podporíte.

Kolegovia, kolegyne, už v úvodnom slove predsedajúceho ste počuli, aký osud má tento návrh zákona, ktorý chcem teraz predložiť. V stredu 22. mája bola prerušená rozprava. To bol koniec májovej schôdze a nebolo príjemné počúvať poslancom vládnej koalície moje vystúpenie s témou platy poslancov Národnej rady, tak 22. mája sa odhlasovalo väčšinou, lebo sme podľahli pokušeniu využiť alebo zneužiť väčšinu, a sa odhlasovalo to, že sa mi zoberie slovo k tejto téme, a to trvalo, to zobratie slova, štyri mesiace a tri dni, keď dobre počítam. Deviaty mesiac mínus piaty mesiac, štyri mesiace a tri dni som čakal na to, aby som mohol pokračovať v rozprave k návrhu zákona, ktorý som otvoril pred štyrmi mesiacmi a tromi dňami.
Ja viem, že to je nepríjemná otázka. Viem, že je nepríjemné pre alebo najnepríjemnejšie, sa hovorí, baviť sa o peniazoch a o platoch. Dupľom, keď sa to otvára vlastne na takomto verejnom fóre, a dupľom, keď sa to týka poslancov Národnej rady, ktorí by mali byť vzorom. Naozaj sa nedokážem úprimne nejakým spôsobom zžiť s tým, že poslanci Národnej rady odolali alebo neodolali pokušeniu si sami sebe nadeliť o 1 500 eur z roka na rok navyše. Hovorím o platoch a o príspevku, teda o tom paušálnom príspevku, ktorý dostávame. Je to na náš účet, každého nás. To je jedno, či vlastný, alebo manželkin, je to na náš účet, jedna aj druhá položka nám idú. Sami sebe sme si nadelili 1 500 eur navyše a kľúčový argument, ktorý by som chcel podotknúť, bol ten, že predsa sme prijali rozpočet, prvýkrát bude vyrovnaný. Matovič, ty tu roky kvákaš o tom, že poslanci by mali mať zvýšený plat až vtedy, keď bude, budú konečne hospodáriť s tým, čo vyberú. Keď vláda bude konečne zodpovedná a konečne budeme mať vyrovnaný rozpočet, tak potom odvtedy už nech majú poslanci vyššie platy. Áno, to som tu ixkrát predkladal, ixkrát hovoril. A vy ste tento argument použili pred necelým rokom na to, aby ste nepodporili náš návrh, a tým pádom zabezpečili, aby platy sa zrazu skokovito odmrazili o 1 500 eur mesačne. Povedali ste, ešte raz, že si zaslúžime, lebo však budeme mať prvýkrát historicky vyrovnaný rozpočet. Toto bolo zdôvodnenie pred plus-mínus 10 mesiacmi. A aká je skutočnosť dnes?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v poslednej predikcii hovorí, že deficit k septembru je 1,138 mld. eur, keď sa nemýlim o chlp v tých číslach. Čiže 1 138 mil. eur je deficit, s ktorým vy ste operovali, že poslanci si zaslúžia, lebo však máme vyrovnaný rozpočet. Poslanci si zaslúžia mať vyššie platy o 1 500 eur, lebo ukázali, že pritlačili vládu k tomu, že prvýkrát bude vyrovnaný rozpočet.
Ale skutočnosť je iná. Dnes vieme, že na konci roka deficit bude plus-mínus 1,5 mld. eur, 1 500 mil. eur. Približne 260-270 eur na každého jedného človeka, ktorý na Slovensku býva, alebo každého teda občana Slovenskej republiky, či to je batoľa, či to je babička 90-ročná, či je to pracujúci, študentka alebo invalid na vozíku. Na každého jedného iba za tento rok vládna koalícia vyprodukuje sekeru, dlh v našej štátnej kase, v našej spoločnej špajzi skoro 300 eur.
Tak sa pýtam, za čo sme si teda zaslúžili tie vyššie platy, tých 1 500 eur, keď teda tento jeden argument sa ukázal ako blud. Veď to bola Potemkinova dedina už pred rokom, keď nás tu oblbovali tým, že áno, budeme mať vyrovnaný rozpočet. Už vtedy sme upozorňovali, najmä náš tieňový minister financií Edo Heger, že to sú hovadiny popísané v tom rozpočte, že tu ideme ľudí opie... Jak sa to povie? Kupovať si, opíjať rožkom a že sľubujeme niečo, čo dnes už rovno vieme, že to nesplníme.
A dnes skutočnosť je taká, že to tak je. A to nie je o tom, že teda že ekonomická kríza alebo že ekonomické spomalenie. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť len 10 %, len desatina z toho deficitu je na vrub ekonomického spomalenia. Čiže približne z 1,138 mld. eur len nejakých povedzme že tých 138 mil. Ale miliarda je dôsledkom vašej neschopnosti, dôsledkom toho, že nie ste schopní vybrať peniaze od ľudí, ktorí podvádzajú na DPH, od ťažkých podvodníkov typu Bašternák, Kočner, ktorých ste si nacucli na štátny rozpočet, na peniaze, ktoré tam poctivo ostatní ľudia platia, a oni si takto pekne to cuckajú na svoje vlastné účty. A potom následne si vás kupujú cez byty v Bonaparte, kde ubytujú vášho predsedu strany. Ten tam sedem rokov býva. Sedem rokov miesto nájmu 7 000- 7 500, čo je reálna cena za tak obrovský a lukratívny byt na tej adrese, tak platí 2 650. Čiže každý rok berie, každý mesiac berie skoro 5 000 eur úplatku od daňového podvodníka, ktorého nacucnete na štátny rozpočet a ktorého vaša polícia a prokuratúra dlhé roky chráni. Takýmto spôsobom dovoľujete, aby sa 2,3 mld. eur, čiže 2 300 mil. eur každý rok nevybrali do štátneho rozpočtu. Sme na úplnom chvoste zo všetkých krajín v rámci európskej..., Európskej únie. A keď sa aj ostatné krajiny okolité porovnateľné s nami postupne zlepšujú a aj my sa postupne zlepšujeme, tak vždy, čuduj sa svete, ako si dramaticky pomenšie ako všetci ostatní.
A ja sa pýtam prečo. Koľko ešte ďalších Bašternákov a Kočnerov máte nacucnutých na našu spoločnú špajzu? Koľkým to dovoľujete a potom nám tu sľubujete, že bude vyrovnaný rozpočet? Chodíte ako s cingrlátkami pred nami a snažíte sa ohlúpiť vašich vlastných voličov. Ale našou úlohou ako opozície je otvárať oči vašim vlastným voličom a hovoriť im, že pozor, oni vás tu 12 rokov klamú, lebo vy ich naozaj klamete. A dnes je to krásne vidieť. Pred necelým rokom ste im sľúbili nula eur v kase, že naozaj prvýkrát za 12 rokov vlády SMER-u budete hospodáriť s tým, čo vyberiete od ľudí, a nebudete ich zadlžovať. A znova ste nepodľahli, áno, ste podľahli pokušeniu. A znova tam bude 1,5 mld. eur diera. Znova 1,5 mld. eur, kde si v mene vašich voličov a ich detí a vnúčat zoberiete pôžičky a tie detí a vnúčatá, vaši voliči to budú potom splácať. A znova sa spoliehate na to, že vaši voliči zrejme sú hlúpi, si myslíte, že oni nebudú, nechcú pochopiť, ako ten štát funguje. Že nechcú pochopiť, že vlastne vy ich kupujete si za peniaze, ktoré im predtým zoberiete, že sa správate ako zlodeji, ktorí v noci prídu vykradnúť špajzu, a potom ráno zazvoníte, že doniesli sme lekvárik na raňajočky, na chlebíček. A sa spolieha to na, spoliehate na to, že tí vaši voliči si neuvedomia, že to je vlastne ich lekvár, ktorý ste im v noci ukradli z ich vlastnej špajze. A toto perpetuum mobile ohlupovania vašich voličov vám funguje dvanásť rokov. Áno, ste fajn.
Svojho času, ja neviem, 3-4 roky dozadu, myslím, že Robert Fico priamo to na tlačovke priznal, áno, sme majstrami politického marketingu, de facto politického ohlupovania ľudí v kampani, lebo politika je pre vás nonstop kampaň. Nonstop klamete ľudí a ani raz neprídete pred nich a nepostavíte a nepoviete, že toto, čo vám dáme, tuto vám zoberieme, lebo jednoducho tak ten štát funguje, že sú to spojené nádoby. A keď tu hladina stúpne, tak musí klesnúť, alebo opačne. Jednoducho ani raz, ani na jednej jedinej tlačovke za dvanásťročnú vašu históriu vo vláde som nezaregistroval tlačovú konferenciu, kde by ste prišli, a zodpovedne sa postavili pred ľudí a povedali, najprv Fico povie áno, dávame, pridávame vianočné dôchodky, toto, toto, toto a vedľa neho minister financií - a urobíme to tak, že si zoberieme vo vašom mene, keďže ste nás splnomocnili vo voľbách, pôžičky, ktoré budú splácať vaše deti a vnúčatá s takýmto a s takýmto úrokom. Ani raz ste takúto tlačovku nedokázali spraviť!
Ale potom nám tu sľúbite vyrovnaný rozpočet a potom s tým operujete, že preto si zaslúžite vyrovnané či navýšené platy o 1 500 eur, len tak. Teoreticky sa môžme baviť, že ak by sa vám teda podarilo prinútiť vládu, že konečne sa bude správať zodpovedne, fajn. Aj ja som to ixkrát hovoril. Ak raz teda to dokáže vládna koalícia alebo poslanci vládnej koalície prinútiť svoju vládu, že sa bude správať zodpovedne a prikrývať celé Slovensko len takou perinou, na akú máme, tak dobre, fajn, bavme sa o tom, o koľko vzrastú platy. Ale vy ste urobili podvod na ľuďoch. Vy ste ľuďom takto dali pred ich oči pozlátko, že bude vyrovnaný rozpočet, už nebudeme kradnúť, už zo špajze zoberieme iba toľko, koľko vy tam dáte, ľudia, behom roka, toľko rozdelíme.
Ale dnes po 10 mesiacoch vieme, že to bolo klamstvo, že to bol podvod. A týmto ste operovali, že si zaslúžite vyššie platy. Toto bol váš kľúčový argument, že 1 500 eur predsa si zaslúžime, lebo však my sme dokázali nemožné. Po 12 rokoch budeme mať prvýkrát vyrovnaný rozpočet. Ale vy ste tých ľudí oklamali. A treba to povedať nahlas, a preto vám to tu teraz hovorím, páni a dámy. Podviedli ste ľudí na Slovensku, a nielen vašich voličov, všetkých ľudí na Slovensku, ktorí si teda mysleli, že tak dobre, no keď sa im taká úžasná vec podarila, že budú prvýkrát vyrovnané platy, tak teda..., či, pardon, vyrovnaný rozpočet, nebudú prvýkrát zadlžovať, tak teda síce je to veľa, tak si zaslúžia. Ale vy ste ich podviedli. Dnes tomu hovoria tvrdé dáta, a preto ste si ani z tohto dôvodu tie platy nezaslúžili, alebo ani z tohto dôvodu sme si tie navýšené platy nezaslúžili, hoci my v opozícii máme určite omnoho menšiu moc a právomoc vám nejakým spôsobom prinútiť, aby ste sa správali zodpovedne. Naša úloha je kontrolná a nadstavovať vám zrkadlo. To robíme aj týmto návrhom zákona a pevne verím, že si dokážete vstúpiť do svedomia. Hoci sa na druhej strane obávam, že sa spoliehate, že nejako to vyhnije, nejako to prekvasí a nejako sa na to zabudne, a mnohým z vás, keď nie výraznej väčšine, tie dramaticky navýšené platy vyhovujú.
Áno, sú tu ľudia, ktorí by si zaslúžili možno 5-, možno 10-tisíc, lebo makajú od rána do večera a naozaj sú fakt dobrí a predtým odišli z práce, kde toľko možno mali. Ale sú tu ľudia, trúfam si povedať, že nadpolovičná väčšina, ktorá si tu nezaslúži ani minimálnu mzdu. Kde sú tie prázdne stoličky teraz? Kde sú tie prázdne stoličky, keď tu bola mimoriadna schôdza za odvolávania Pellegriniho? Úplne prázdna garáž. Keď tam bolo desať áut, bolo moc. Kde sú tí ľudia, ktorí hovoria, teda že áno, my si zaslúžime, lebo my sme elita národa.
A pýtam sa, čím ste to ukázali, čím ste to preukázali? Jednu vec som vám teraz dokázal, že ste ľudí oklamali a podviedli. Sľúbili ste im vyrovnaný rozpočet a dnes vieme, že to bol podvod. Kde sa idete pretrhnúť od roboty? Kde sa tak horlivo stretávate s ľuďmi a počúvate ich problémy, analyzujete ich, navrhujete riešenia? Kde predkladáte návrhy zákonov? Zovšeobecním, ale sám som predložil možno toľko isto zákonov ako všetci poslanci SMER-u, ktorí tu sedia. Sám toľko isto jak 49 poslancov SMER-u. Za jedno volebné obdobie. Kde sa idete tak pretrhnúť od práce? Priemerný náš poslanec predložil možno 30-krát viac zákonov jako priemerný poslanec vládnej koalície. 30-krát viac! Možno 40, treba to zrátať, minule som to mal zrátané.
Za čo si zaslúžite mať o 1 500 eur navyše? My sme si ich nepýtali, tie prachy. Ale vy poslanci vládnej koalície, keďže máte väčšinu v svojich vlastných rukách a v svojom vlastnom prste, ktoré používate na stláčanie tých tlačítiek, tak vy ste to zrejme nejako uzavreli, za čo si to zaslúžite. Určite to nie je za vyrovnaný rozpočet, lebo to vieme dnes, že to bolo klamstvo a podvod. A ja by som chcel poznať odpoveď a chcel by som vidieť, že budete aj hrdinovia, že prídete a vystúpite, že poviete, že teda naozaj zaslúžim si. Ja Duško Bublavý z Potvoríc alebo odkiaľ, kde to bývaš, ja si zaslúžim o 1 500 eur vyšší plat, lebo takto a takto a takto a takto a takto a takto a takto a takto a takto a takto bojujem za ľudí a toľkoto zločincov, ktorí kradnú, korumpujú, som odhalil a nahlásil orgánom činným v trestnom konaní. Ale né! Nehrozí. Nebude mať odvahu sem prísť a vystúpiť. Ani jeden poslanec koalície. Neverím tomu. Vsadím čokoľvek, že nebude mať odvahu sem prísť, prihlásiť sa do rozpravy a povedať, že fakt on má pocit, že si to zaslúži. Lebo ak by to povedal, tak ľudia by si na Slovensku ťukali na čelo, by sa pýtali Duška Bublavého, prišiel si mi do rany, smola, keď si prišiel, jeden z mála, tak máš to mať... (Reakcia z pléna.)
Keď by sa, potom on by povedal, že zaslúži 1 500 eur navyše, oni by sa pýtali, počkaj, počkaj, to akože ty ako poslanec s parádnym platom si zaslúžiš mať navyše ešte 1 500 eur navyše a zároveň sirotám ste dali 2,70 mesačne navyše? To, Duško, ty si ako koľkokrát viac človekom jako tá sirota, ktorá si to nevybrala ten osud, že sa sirotou stala? Poďme rátať spolu. Tisícpäťsto deleno 2,70, zjednodušene deleno 3, to je 500, keďže tam je približne 10, nejakých 530-540-krát, 550.
Je Duško Bublavý alebo ktorýkoľvek poslanec SMER-u, ktorýkoľvek poslanec SNS alebo MOST-u - HÍD, ktorý rozhodol o tom, že poslanci Národnej rady budú mať od tohto roku o 1 500 eur mesačne viac, je vari 550-krát viac človekom ako tá sirota, ktorá dostala 2,70? Z rozhodnutia tých istých poslancov? Nie je to zlyhanie nás samých, ak sami sebe si pridelíme 1 500 eur navyše a tým sirotám dáme 2,70?
Pýtali sme sa ľudí predtým, že ako hodnotia našu prácu? Či si myslia, že si zaslúžime viac? Boli sme pozrieť niekde, teda keď už sme odtrhnutí od reality, v nejakej fabrike a pozrieť tých ľudí za tými pásmi a boli sme sa opýtať, kde majú oni to čarovné tlačítko, kde si môžu sami sebe zdvihnúť plat? Urobili sme to, niekto z nás? Je také tlačítko? Existuje? Kde ho majú na tom stroji?
Hrdlačia ľudia mnohí za minimálnu mzdu od rána do večera, aby uživili svoje rodiny, zoberú si víkendové smeny, zoberú si nočné. Alebo dochádzajú 50, 100, 150 kilometrov za prácou, len aby ako-tak prežili. Ale to čarovné tlačítko, ktorým si sami sebe môžu zdvihnúť plat, tam na tom stroji v tej svojej práci nemajú. Ani tá upratovačka na tej metle to nemá. Ani sestrička, ani lekár. Ani učiteľ to tlačítko nemá na tabuli pred svojimi žiakmi. Ani na sústruhu, ani na montážnej, ani v nejakej montážnej dielni. Ani automechanik, ani atómový fyzik niekde v atómovej elektrárni. Žiadny z nich. Tisícky, desiatky tisíc, stovky tisíc ľudí, ktorí pracujú pre štát, sa hanbia za to, v akom prostredí sú. Choďte niekedy - a boli ste tam - vypovedať na políciu. Choďte na prokuratúru. Nábytky z roku 5. Pozriete si tam DKP, či aké sú to čísla, ešte od komunistov. Choďte do Slovenského rozhlasu, do kancelárií tých ľudí. Koberec jak oščatý desiatimi psami v každej druhej kancelárii, lebo nemajú peniaze na to, aby sa tam vymenilo pár základných vecí. Ale my si tu sami sebe dáme 1 500 eur navyše, lebo však máme tú moc. Máme tlačítko, tak ho stlačím. Svedomie tam, za dverami, tak si stlačím, však môžem, nie? Nie je to podlé voči tým ľuďom? Čím si to tí ľudia zaslúžili?
Nechceli by sme hrať s tými ľuďmi aspoň jakú-takú fér hru? Povedať im a predstúpiť pred nich a povedať čestne, postaviť sa rad-radom, všetci, 49 poslancov SMER-u, zobrať SNS, MOST - HÍD, zvolať veľkú tlačovku, najväčšiu, aká v histórii Slovenska bola, a postaviť sa a pekne urobiť najprv odpočet. Ľudia, my vieme, že keď vy v robote máte pridané, tak máte pridané preto, lebo ste urobili niečo navyše. Nikto vám nedá ani o chlp navyše iba preto, lebo..., lebo. Možno o infláciu, možno o plus-mínus priemerný rast mzdy, ale nikto vám nedá namiesto 3 000-4 500 len tak, samozrejme, že nedá.
Kde je náš súcit? Kde je naše cítenie? Kde je naša empatia? Kde je naše EQ? Emočný kvocient, či jak sa to nazýva. Či tých ľudí považujeme za nuly - jednotky? Sú nám ukradnutí úplne? Však nech oni teda hrdlačia a my sme im neni schopní ani za rok a pol, čo tu s tým šibrinkujem a predkladám, schváliť príplatky za soboty, nedele, nočné smeny? A musím sa vám doprosovať? Až potom vám je to trápne a po roku a pol prídete na míting na 1. máj do Nitry a Fico už ukazuje, že vymyslel super vec pre ľudí, pre pracujúci ľud, že on dá tie príplatky do Zákonníka práce a zvýši tie príplatky, tie, aj ktoré predtým vôbec ľudia nemali žiaden nárok. Ale nepovie, že predtým ho tu rok a pol s tým lynčujeme, že predtým všetci poslanci SMER-u hlasovali proti alebo sa zbabelo zdržali, keď sme to predkladali my. Keď sme im nastavili zrkadlo, že jednoducho nedokážu sociálne cítiť, lebo sa starajú celý čas iba o svoj biznis a biznis svojich potentátov v strane.
Vy ste ten cit stratili. Vy nedokážete vnímať, čo to robí s ľuďmi, že tých ľudí ste opľuli, že ste ich urazili. A preto vám hovorím aj ten príklad tej siroty. Sirotám ste tým istým prstom dali 2,70 navyše. Tým istým! Tým istým prstom! Sirotám 2,70, ale keď ide o mňa, tak stlačím poriadnejšie, nech to je 1 500 eur. 550-krát ste povedali, že ste viac človekom, lebo však ja som poslanec, jako nejaká sirota.
Preto predkladám tento návrh zákona, aby sme sa spamätali a vrátili to späť. Možno aj dobre, dobre, zobrali ste mi slovo v máji, lebo vám to bolo nepríjemné počúvať. Možno aj dobre, nech je to v tomto čase, keď sme bližšie k tým voľbám. Áno, možno ľudia budú viacej pozerať na vaše skutky. Možno budú viac pozerať na to, ako budete o tomto návrhu zákona hlasovať. Možno viac teda budú registrovať, ako to teda úprimne s nimi myslíte.
Dobre, keď poviete, že už ste tie peniaze minuli, a dáte tam pozmeňujúci návrh nejaký, aby sme nič nebrali spätne, fajn, dobre, tak už čo bolo, bolo, ale vráťme to späť. Dajme tomu základnú logiku. Dajme tomu, že nech nám rastú platy, myslím, že však aj tak je to v tom návrhu napísané, aby nám rástli presne takisto, ako rastú ľuďom, toľko isto percentuálne hore, O. K., fajn, dobre. Budem mať vyšší základ, budú nám rýchlejšie aj rásť. Ale určite to nebude o takto dramatický skok.
Tento rok vyzerá, že ľuďom vzrastú platy, možno vo finále tu bude 8-9 % ročne. Ak by sme išli podľa toho, nestačilo by nám to? To naozaj by nám nestačilo, ak by nám z roka na rok pribudlo nejakých 250 eur mesačne? To naozaj potrebujeme 1 500?
Čiže predkladáme návrh, kde si môžete niekto uľahčiť svedomiu a niekto vrátiť niečo späť, čo sa nemalo stať. A niekto len zo strachu, že sme pred voľbami, O. K., v strachu zahlasovať, že dobre, radšej to vráťme s nádejou, že si po voľbách tie platy opäť zvýšite. Mne je v podstate jedno, jakú budete mať motiváciu, moja motivácia je jasná. Tie peniaze nám nepatria. Ak chceme ako piedestál spoločnosti, čo by sme mali byť, ak chceme ako zákonodarný orgán mať vážnosť u ľudí, ak chceme, aby ľudia nám dôverovali, my im nemôžme takýmto spôsobom napľuť do očí.
A keď sa nám to teda raz podarí, že sme mali arogantnú chvíľku a urobili sme to, spáchali sme to a dali sme si sami sebe 1 500 eur navyše a zároveň tým istým prstom 2,70 sirotám, tak skúsme sa ospravedlniť a povedať tým ľuďom, že prepáčte, nebolo to správne. Zmeníme to a odteraz tie platy budú rásť presne takisto ako vám, ľudia. Koľko percent narastú ľuďom, toľko narastú nám. Ak sa nebude dariť ekonomike, ľuďom bude rásť o percento plat, narastú nám o percento. Ak sa bude dariť ekonomike a ľuďom budú, budú platy rásť, bude nízka nezamestnanosť, ktorá bude tlačiť rast platov hore, bude sa dariť aj poslancom. Ale rovnako jako ľuďom.
My tu nie sme od toho a ľudia nás nevolili preto, aby sme im dávali takéto dôkazy o tom, že my sme nadľudia, že my sme niekto viac jako ľudia. My sme tu od toho, aby sme v prvom rade ukázali, že máme rovnaké práva, len možno máme tú vymoženosť, že v mene ľudí tu máme rozhodovať o tom, že čo bude spravodlivé a čo spravodlivé nebude. Ale nikto z našich voličov nám nedal mandát, aby sme si sami sebe zvýšili platy o 1 500 eur. A potom, keď sa o tom hovorí, skláňali hlavy alebo zašívali sa niekde po kluboch politických strán.
Mali by sme sa tejto pravde pozrieť do očí. Ja viem, že mnohým z nás to mydlí ego. Predtým zarábal 600-700 eur niekde, potom ho napísali ako takú správnu cvičenú opičku na kandidátku, zrazu sa stal váženým poslancom. Zrazu má pocit, jak keby mu aj kľučka ráno hovorila: „Ako sa vyspinkal, pán poslanec?“ „Ako sa vyspinkala, pani poslankyňa?“ A zrazu si to užíva. Zrazu sa cíti, že je niekto viac.
Ale tento náš pocit by nás nemal primäť k tomu, že zradíme svojich vlastných voličov, že zradíme záujem svojich vlastných voličov, že zradíme záujem aj tých ľudí, ktorí už prestali veriť politike, ktorí dnes nechodia voliť. To sú 2 mil. ľudí. A takýmto arogantným správaním, keď si sami sebe zvýšime o 1 500 eur plat, my iba zvyšujeme masu ľudí, ktorí neveria politike. Neviem, či to je vaším cieľom. Neviem, či to je cieľom strany SMER, alebo vás to vlastne vôbec nezaujíma. Ale mňa najviac mrzia tí ľudia, ktorí už stratili dôveru v inštitúcie štátu, ktorí si povedia, že tie voľby nemajú zmysel, lebo tí politici sú svine. Tí svine tam si urobia vždy iba v prospech seba a na ľudí kašlú.
Ja nechcem, aby si toto ľudia mysleli. Chcem, aby sme sa vrátili späť, aby sme neukazovali, že ľuďmi pohŕdame, že sme niekto viac jako teda obyčajní ľudia a že budeme hrať podľa rovnakých pravidiel, že nebudeme len preto, lebo máme tú moc, si nastavovať svoje noty, a ľudia nech tancujú iné pesničky.
To nie je parlamentná demokracia alebo to je zvrhlá parlamentná demokracia, ak si niekto myslí, že keď vyhráš voľby, môžeš všetko, ako hovoril nebohý Pavol Paška, bývalý predseda tu parlamentu, bývalý podpredseda strany SMER. Nie vyhraj voľby, môžeš všetko, ale vždy pamätaj na tých ľudí, ktorí sú v menšine alebo sú slabší. A slabší, to, v tejto konkrétnej situácii sú tí ľudia, ktorí nemajú to tlačítko na tom svojom stroji či na tej tabuli pred tými žiakmi, tí, ktorí sa nemôžu brániť.
Alebo sa skúste opýtať ľudí, zamestnancov tu v Národnej rade, o koľko im vzrástli platy z roka na rok. Či to bolo rovnako? Dobre, mali nižšie platy, či to bolo o tisícku aspoň. Či to bolo o 800, 600, 700, 500? Verte tomu, že to nebolo ani 200, že to nebolo možno ani 150. A možno ani 100 eur nie.
A ja sa pýtam, čím sme si to zaslúžili, že my sme zrazu viac len preto, lebo máme to tlačítko. Ničím sme si sa nezaslúžili a veľmi ma mrzí, že takéto niečo sme boli schopní spáchať. Bol by som veľmi rád, aby sme sa vrátili takzvane z kratšej cesty, a aj napriek tomu, že ste ma na 4 mesiace a 4 dni odmlčali, čo si myslím, že je historický rekord, že sa to v živote, teda v rámci novodobej histórie Slovenska nestalo, že by poslancovi vládna väčšina zobrala slovo a 4 mesiace a 3 dni mu nedovolila o tom rozprávať. Toto ste vy mne v tejto téme urobili, lebo vám bolo nepríjemné, že som vám nadstavoval zrkadlo. Chceli ste zabezpečiť, aby ste len o tom nehlasovali, aby sa vaši voliči nedozvedeli, ako vy si naozaj arogantne za tým stojíte, že tých 1 500 eur si zaslúžite. Ale dnes vám túto vec nedoprajem.
Dnes to hlasovanie bude a ja svoju rozpravu by som síce mohol ťahať do 19.00 hod., ale ja ju skončím pred 17.00 hod. Chcem, aby ste o tejto veci hlasovali, aby ste sa vyfarbili a aby ste takto zložili vysvedčenie z toho, ako to úprimne s ľuďmi myslíte. Každý z nás bude mať možnosť, ten, ktorý to predtým podporil, na reparát a ten nepodporil, samozrejme, počítam s vaším hlasom, že podporíte tento návrh zákona. Každý z nás dnešným hlasovaním ukáže, ako opovrhuje alebo neopovrhuje ľuďmi a svojimi vlastnými voličmi.
Pevne verím, že túto skúšku z dospelosti politikov, ktorým na ľuďoch záleží, dnes o 17.00 hod. zvládneme.