49. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, toto je dosť citlivá téma a ja s mojimi kolegami v Maďarskom fóre aj s kolegyňami, aj so širokou verejnosťou cez leto sme na túto tému dosť diskutovali. A úprimne musím povedať, že spoločnosť v tejto otázke je značne rozdelená. A vychádzame zo štatistických výsledkov, ktoré na Slovensku sú a ukazujú na umelé prerušenie tehotenstva. Kým v roku 1997 tá hodnota bola 14,6 %, tak v roku 2018 to už bolo len 4,6 %. Z tohto dôvodu sa zastávame názoru, že súčasné riešenie je dobré a správne. A keď niekto má právo rozhodnúť o tom do 12. týždňa, či to dieťa donosí, alebo nedonosí, má to byť v prvom rade žena.
Úlohou politiky, politikov považujeme skôr v tom, aby parlament a vláda vytvárali také komplexné riešenia rodinnej politiky, ktorá učí mladých k zodpovednosti a zároveň im umožní žiť v krajine, v ktorej sa nebudú báť ekonomických či sociálnych nástrah spojených s výchovou detí. Toto je správnejšie. Nie to, že teraz ideme interrupcie sprísňovať.
Druhým faktorom je, že žijeme v otvorenej spoločnosti. Vďaka tejto otvorenej spoločnosti tí, ktorí na to majú, tak môžu začať robiť tzv. turistiku za týmto účelom. Komu pomôžeme? Keď katolícke Írsko pristúpilo k tomu, že svoju legislatívu zmiernilo, a je takmer identická s tou súčasnou slovenskou, tak si myslím, že táto téma je od zástup... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Názor. Vy máte svoj názor, my máme svoj. My vás názor akceptujeme, teda do výšky vášho poslaneckého mandátu. Čo sa týka (povedané so smiechom) toho Írska, tak to už nie je také katolícke, ako bolo kedysi. Takže aj tam sa časy menia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem tým, čomu verím. A nejdem tvrdiť, že to je záväzné pre kohokoľvek, len tým možnože odpoviem na pár otázok, ktoré by mohlo, ktoré by mohli prísť potom.
Ja verím tomu, že ľudský život vzniká počatím, áno. Verím tomu, že plod je človekom, áno. Verím, že prerušenie tehotenstva je zabitím, áno. Verím a plne súhlasím s tým, že právo na život je základným ľudským právom. Zároveň verím a súhlasím s tým, že právo rozhodovať o svojom vlastnom tele je základným ľudským právom.
Judikatúra Ústavného súdu, ktorá na Slovensku platí, nehovorí o tom, že právo na život nenarodeného dieťaťa prestáva platiť. Nehovorí ani o tom, že právo matky rozhodovať o svojom vlastnom tele prestáva platiť. Hovorí o tom, že musíme tieto dve práva vnímať naraz a že musíme podľa svojho najlepšieho uváženia nájsť hranicu, po ktorej v čase je jedno právo nadradené tomu druhému. Bolo tu veľa viac alebo menej o vedu opretých tvrdení o tom, že, samozrejme, telo ľudského plodu, ktoré je vo vnútri matky, nie je jej telom, ale je na ňom závislé do plnej miery. To znamená, že keď by sme mali byť filozoficky poctiví, tak by sme poveda..., tak by sme sa mali pýtať, nie že či sú tie, či sú telo narodeného človeka a telo nenarodeného človeka rovnocenné, mali by sme sa pýtať, či máme právo niekoho nútiť prežiť, nechať prežiť iného človeka tým, že je na moje telo napojený. Ak by sme sa pýtali napríklad ľudí, a to je, to je koncept, neviem ktorý filozof ho spomenul posledné týždne, ale príde mi veľmi príznačný, ak by sme sa zástancov absolútneho zákazu interrupcií pýtali, či by teda súhlasili, že niekoho môžme napojiť na ich telo, a deväť mesiacov budú svojím životom jeho udržiavať pri živote, povedali by, že chcú aspoň mať možnosť o tom rozhodnúť.
Tehotenstvo je presne o tomto type rozhodnutia. Žena sa pri maximálnej možnej miere informovanosti rozhoduje o tom, či nechá iného, malého človeka rastúceho byť napojeného na svoje vlastné telo a umožní mu tým ďalší život. A ja hovorím, áno, je to ťažká situácia. A áno, mali by sme ako spoločnosť do maximálnej možnej miery vytvoriť podmienky na to, aby sa nemusela rozhodnúť, že toto spojenie preruší. Zároveň tvrdím, že nemáme právo byť ten posledný sudca, a že kým je to dieťa závislé na jej tele, tak musíme rešpektovať jej právo o tomto tele rozhodovať.
Sú ľudia, ktorí vychádzajú zo svojho náboženského presvedčenia o tom, že v momente, keď vznikne človek, je to jedinečná bytosť, ktorá v podstate by mala ostať nejakým spôsobom na tomto svete.
Sú iné náboženské presvedčenia. Predstavme si ľudí, ktorí veria v reinkarnáciu. Nebudeme sa snáď teraz tu prieť o tom, ktorá viera je viac a ktorá je menej, ak máme vychádzať zo zjavených právd alebo z nejakého náboženského presvedčenia, prečo by sme sa nemali napríklad presvedčením o reinkarnácii tiež motivovať pri vytváraní legislatívy. Tam duša, ktorá má prísť, príde. Telo, ktoré umrie, jeho duša sa vráti na zem naspäť. To znamená, že by sme vlastne sa vôbec nemali starať o to, akým spôsobom tá duša odchádza, pretože kto sa má narodiť, narodí sa, lebo tu má splniť nejaký svoj účel alebo nejaký svoj osud. Uznáte, že toto je argumentácia nezmyselná a nemá význam v nej ďalej pokračovať. Preto ale tiež nerozumiem tomu, prečo by zjavené pravdy kresťanského náboženstva mali byť určujúcimi pri vytváraní legislatívy.
Ja som plne za to, aby náboženstvá, cirkvi, náboženské spoločenstvá presviedčali svojich veriacich o tom, že spôsob výkladu sveta, aký majú, ak neporušuje ľudskoprávne normy, ktoré máme ako spoločnosť, vtláčali v maximálnej možnej miere do života svojich veriacich. A ak teda na Slovensku máme predominantne kresťanskú spoločnosť, očakával by som, že kresťanské ženy nebudú chodiť na interrupcie, čo sa nedeje. Keď si pozrieme... (Reakcia z pléna.) Nie v plnej miere.
Keď si pozrieme na čísla, ktoré máme z minulého mesiaca, tak aj voliči strán a voličky strán, ktoré svoju ideológiu alebo svoje zameranie definujú ako kresťanské, alebo aj ako kresťanské, majú pomerne veľké počty ľudí, ktorí súhlasia s tým, že interrupcie by na Slovensku zakázané byť nemali. Je otázne, že či to robia kvôli sebe alebo či chcú nechať tú možnosť iným, ale so zákazom nesúhlasia. A máme to pol na pol zhruba v celej spoločnosti.
Musím povedať, že ma prekvapil príspevok kolegu Krupu, pretože ten rozmer opierania sa o ľudskoprávne dokumenty je pri iných činoch a iných typoch argumentácií strany, ktorú zastupuje, podľa mňa pokrytecký. Kde boli zástupcovia kotlebovcov, keď buldozéry zrovnávali obydlia rodín so zemou? Ľudskoprávne dokumenty jednoznačne hovoria, že bez ohľadu na to, či je dom postavený legálne alebo nelegálne, alebo či je na svojej vlastnej pôde alebo na niekoho inej, zachovanie životov rodiny a podmienok pre život je na prvom mieste. Kde boli vaše citácie ľudskoprávnych dokumentov vtedy, pán Krupa?
Kde ste boli, keď sa hlasovalo o Istanbulskom dohovore, ktorý v súlade s oveľa prísnejšími, prísnejšími ľudskoprávnymi dokumentami ochraňuje životy detí, ochraňuje životy najslabších, ako ste povedali, a snaží sa zabraňovať domácemu násiliu?
Vyberáte si vždycky len to, čo vám dokumu..., čo vám hodí sa do krámu. Vyberáte si len tie dokumenty a len vtedy, keď sa vám to hodí, a mne z toho vychádza, že vám nejde reálne o ľudí. Vám nejde o to, aby boli ochránení najslabší. Lebo zhodou okolností, keď sa bavíme o slovenskej spoločnosti, tak tie absolútne najslabšie prvky, ktoré by si zaslúžili ochranu, sú práve ľudia žijúci v rómskych osadách. Ale tam ľudskoprávny rozmer vašej argumentácie nesiahne. Tam by ste radi videli tvrdé, bezcitné, jasné riešenia.
Preto som presvedčený o tom, že v súlade s vecami, ktoré povedala pani kolegyňa Petrík včera a ktoré aj koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU má vo svojom programe, by sme nemali opúšťať status quo. Som presvedčený o tom, že legislatíva ohľadom umelého prerušenia tehotenstva na Slovensku je dostatočná, a že toto celé je iba prázdna politická hra.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja avizujem aj som pánu predsedajúcemu avizoval, že chcem ísť do rozpravy, lebo bude to asi rozsiahlejšie. Chcem poďakovať Martinovi za taký konštruktívny ten, tón tej debaty.
A teraz v tej faktickej by som ešte stihol povedať reakciu na to, či je motivované, či sú motivované tie naše zákony, alebo ten môj, za seba môžem hovoriť, náboženským presvedčením. Samozrejme, že náboženské presvedčenie mám. Som veriaci kresťan, ale teraz tu o to nejde. Ak ste si všimli, aj ty osobne, ani raz som neargumentoval náboženským presvedčením. Je to skôr presvedčenie, by som povedal, také prirodzené, racionálne, ale aj spoločenské.
A ak hovoríme o tom, že žena má právo rozhodovať o týchto veciach, pretože sa jej to bytostne dotýka. Úplne súhlasím s tým, že tehotná matka je vo veľmi špecifickej situácii, ktorú ja ako muž nikdy nezažijem, a preto musím byť veľmi opatrný pri hodnotení tejto situácie, a preto sa mňa osobne, tehotné matky sú vždy pre mňa čímsi posvätným a robím v maximálne možnej miere to, čo im uľahčí život, ako im môžem pomôcť, či už to bola moja vlastná manželka, teda deti, ktorých som otcom, alebo aj ďalšie v mojom okolí, prípadne ktoré, ktoré stretnem. Ale, ale žena môže rozhodovať a dospelá žena okrem prípadu násilia rozhoduje o tom, či sa stane matkou. No, to je vtedy, keď dobrovoľne sexuálne nažíva s mužom, lebo to vedie alebo môže viesť k počatiu dieťaťa, a tu absolútne striktne súhlasím s tým, že nikto nemôže byť nútený ani v rámci manželstva, samozrejme, niekde na ulici, to je násilie. Proti tomu som zásadne. Ale ak sa dieťa počne, tak to rozhodnutie už padlo.
Takže viac by som povedal v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Martin, podľa mňa si dobre začal, len horšie si skončil. Celkom ma zaujalo to tvoje vyjadrenie, tie tvoje, tie tvoje vyjadrenia, že čomu všetkému veríš. Poviem úprimne, celkom ma to prekvapilo, pretože už som čakal, že na konci povieš, že podporíš jeden z týchto návrhov, a ja osobne verím pomerne jednoduchším, teraz poviem, súvetiam. Ty si, ty si celkom logicky začal, len potom na môj vkus si príliš začal filozofovať a dal si do toho tebe vlastnú ultraliberálnu ideológiu, čo ti nevyčítam, lebo tak je to súčasť teba, je to súčasť aj tej koalície, v ktorej si, čiže ja to rešpektujem.
Ale chcel som ti len povedať, že pre mňa, pre mňa je to pomerne jednoduchšie rozhodovanie, pretože ja verím tomu, že každý človek, a čo si uznal sám, od počatia je to človek. Každý človek má právo na život a nikto, nikto na tomto svete nemá právo rozhodovať o tom, či niekto zomrie, alebo nezomrie. Nikto nemá právo vykonať nie zabitie, je to vražda z môjho pohľadu. Samozrejme, nemusíš so mnou súhlasiť.
To znamená, ja určite podporím všetky štyri tieto návrhy, pretože si myslím, že každý z týchto návrhov ide, ide smerom, ktorý chráni život. Ale nevyčítam ti tvoje vystúpenie, práve naopak. Myslím si, že bolo najmä vecné, až, až na ten záver, kde už si trošku na môj vkus uletel.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Poliačik, chcem vám odpovedať na otázku, prečo zasahujeme do súkromia, integrity ženy.
V rozsudku, ktorý bol vyhlásený v roku 1973 Najvyšším súdom Spojených štátov, vychádzal z tzv. práva na ochranu súkromného života. Avšak to, čo sa deje v intimite maternice, vývoj ľudskej bytosti má mať právo na plnú legislatívnu ochranu. Takýto zásah v lone matky je teda vraždou počatého dieťaťa. Intimita lona matky nemôže dávať oprávnenie na zabíjanie v jej vnútri, takisto ako intimita domu nemôže legalizovať masaker v jeho interiéri. Príkladom tu môžu byť hasiči a príslušníci iných záchranných zložiek, ktorí narúšajú úplne v súlade s právnym, s právom súkromne vlastníctvo preto, aby zachránili život osôb, ktoré sa nachádzajú vo svojich domoch, dokonca i vtedy, keď sa musia vlámať do horiacich budov, aby zachránili životy osôb, ktoré sú v nich zamknuté.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Povedali ste, že treba hľadať hranicu, keď je jedno právo nahrade..., nadradené nad druhým právom. No, je to tak. Je to boj filozofií. Ale pokiaľ viem, naša európska civilizácia je založená tisíce rokov na kresťanskej filozofii. A podľa mňa áno, kresťanská tradícia má byť určujúca v tomto európskom priestore.
Čo sa týka tých buldozérov, ktoré ste spomenul. Podľa mňa to bolo trošku od veci. Nech si niekto postaví na vašom pozemku, na vašej pôde, na vašej záhrade nelegálnu chatrč a uvidíme vašu toleranciu. Toľko k tomu, čo ste sa, čo ste reagoval na pána Krupu.
A ešte sa vrátim, ešte raz sa vrátim k tomu, že jedno právo je nadradené nad druhým. No aj právo Európskej únie je nadradené nášmu slovenskému právu. Kto sa na to pozerá tak, niekto sa na to pozerá tak. Váš prejav podľa mňa nebol konštruktívny, aspoň podľa mňa. Ale vy máte právo na svoj názor.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Pán kolega, v plnej miere s tebou súhlasím, hlavne s tým koncom, s tým, čo si povedal na konci, že súčasné riešenie je dobré, a preto zotrvávaš na zachovaní status quo. Takýto postoj zaujímam aj ja.
Je vidieť aj z tejto diskusie, oveľa viac ľudí sa zapája do diskusie, ktorí chcú túto legislatívu sprísniť. Len si kladiem otázku. Áno, to sú veľmi citlivé otázky, pokade, kde, či to právo žene obmedziť alebo nie. Ale ak súčasné riešenie legislatívne vykazuje dlhodobo z roka na rok klesajúcu tendenciu, tak si myslím, že máme túto legislatívu dostatočne a dobre nastavenú, prečo by sme ju mali meniť. Skôr nabádam k tomu, aby sme vytvárali podmienky, aby mladí sa nebáli na Slovensku toho, aby počali dieťa, aby začali vychovávať to dieťa, aby sme mali k tomuto priaznivejšiu legislatívu a podporu.
A to, čo sa týka utajovaného tehotenstva. Meritórne by sa s tým dalo súhlasiť, len na Slovensku všetko to, čo sa môže, môže zneužiť, obávam sa, že aj toto v tejto podobe, ako tu je, môže sa, môže sa zneužiť. To neznamená, že sa to nedá, nedá vylepšiť, ale sprísňovať súčasnú legislatívu, to v žiadnom prípade, v žiadnom prípade nie som v stave, aby som to podporil.
Áno, ja chápem, každý má nárok na svoje právo rozhodovania. Aj veriaci. Nikto nikoho nenúti, že musí ísť na umelé prerušenie tehotenstva. Ale ak túto možnosť na Slovensku v značnej miere obmedzíme, tak existuje na Slovensku značná časť ľudí, ktorí majú prístup k tomu, že začnú cestovať za takouto službou do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)