49. schôdza

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako prvá požiadala o vystúpenie pani navrhovateľka.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, tak ako som to avizovala, podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k môjmu návrhu a tento návrh vychádza zo skutočnosti, keďže do obchodného registra sa zapisuje viac ako stotisíc údajov a k dnešnému dňu bolo zaslaných od, zo strany podnikateľov menej ako desať percent, tak navrhujeme, aby táto lehota bola predĺžená, prechodná lehota na zapísanie len tohto údaja, do 30. 6. 2020 s tým, že súčasne teda zavádzame pravidlo, podľa ktorého každý bežný, teda iný návrh, na zápis súd musí zapísať do dvoch pracovných dní od podania nového návrhu.
Vychádzame zo skutočnosti, tento pozmeňujúci návrh bol konzultovaný s registrovými súdmi aj s ministerstvom spravodlivosti, konkrétne aj s pánom ministrom. My sme o tom diskutovali aj v ústavnoprávnom výbore. Priznám sa, že ešte po tých diskusiách vyplývala ďalšia zmena. Doplnili sme tam jednu vetu, aby tá právna istota bola ešte väčšia. Takže tento pozmeňujúci návrh, ktorý podávam, vznikol na základe konsenzu a pomôžeme teda registrovým súdom, aby mohli v tejto novej zákonnej lehote splniť túto povinnosť.
Takže dovoľte mi, vážený pán predseda, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý znie nasledovne:
V čl. I sa slová "Ak ide o návrhy na zápis podľa § 15e, lehota podľa § 8 ods. 1 prvá veta je do 31. marca 2020 desať pracovných dní; ustanovenie podľa § 13 ods. 3 tým nie je dotknuté." nahrádzajú slovami "Ak nie je ďalej ustanovené inak, návrh na zápis podľa § 15e musí registrový súd vybaviť do 30. júna 2020; lehoty podľa § 8 ods. 1 a § 13 ods. 3 sa do 30. júna 2020 nepoužijú. Ak je po podaní návrhu podľa § 15e podaný ďalší návrh na zápis týkajúci sa tej istej zapísanej osoby, návrh na zápis podľa § 15e registrový súd vybaví spolu s ďalším návrhom na zápis týkajúcim sa tej istej zapísanej osoby v lehote podľa § 8 ods. 1 a § 13 ods. 3.".
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Spravodajca chce zaujať stanovisko. (Reakcia spravodajcu.) Tak a termín hlasovania? (Reakcia spravodajcu: "Zajtra o jedenástej".) Zajtra o 11.00 hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslancov Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1540, spoločná správa výborov má tlač 1540a.
Dávam slovo poslankyni Irén Sárközy, aby návrh zákona odôvodnila.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1540.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Znižujeme daňové zaťaženie ľudí, o tomto je tento náš návrh zákona. A prečo sme pristupovali k takejto zmene, k znižovaniu dane, teda tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane? Tak dôvodom bol jednak komentár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý koncom roka komentoval takto: "Občas nahlas, väčšinou potichu". Poukázala rozpočtová rada na to, že roztvárajúce sa nožnice spôsobené zaostávaním rastu odpočítateľných položiek za rastom príjmov viedli v sledovanom období od roka 2008 do roka 2016 k nárastu v efektívnom zaťažení daňou z príjmov fyzických osôb, teda aj tento vývoj pokračuje ďalej aj v roku 2017-2019. To je prvý dôvod. Takže čo to znamená?
Jednoduchými slovami povedané, dochádza k tichému zdaňovaniu. Čo znamená tiché zdaňovanie? Znamená to, že my máme odpočítateľnú položku zo základu dane, teda čiastku, ktorá nebude zdaňovaná, tá rastie iným tempom, ako rastú príjmy. Tým dochádza k tichému zdaňovaniu. Je to údaj a upozornila nás na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalej. Začiatkom tohto roka sme zase čítali správu Európskej komisie a Európska komisia konštatuje: "Kým v krajinách OECD daňové zaťaženie práce je na úrovni 49,7 %, tak v Slovenskej republike je to 53,9 %.". Opäť Európska komisia nás na to upozornila, že nie je to správne. Na Slovensku ľudia sú, a práca teda je daňovo zaťažená vyššou mierou, ako je v krajinách OECD, ako je v krajinách Európskej únie.
Takže vychádzali sme z týchto predpokladov a hľadali sme cestu, ako teda upraviť. Bolo to v roku 2016, keď prvýkrát sme sa stretli s týmto konštatovaním, tak my sme sa obrátili na ZMOS a začali sme s nimi rokovať. Ukázali sme im tie čísla a hovorili sme o tom, že treba s týmto niečo urobiť. Tie rokovania so ZMOS-om neboli úspešné, prišli ďalšie čísla, tak sme pripravili návrh. Ten návrh sme potom aj stiahli z parlamentu, pretože náš pôvodný návrh bol taký, že v prvom roku, teda od budúceho roka sme mali v pláne zvýšiť nezdaniteľnú, nezdaniteľný základ základu dane z 19,2 na 21 % a v ďalšom roku až na 22,7 %. Stiahli sme ten návrh, lebo sme chceli byť ústretoví a chceli sme byť, chceli sme urobiť kompromisný návrh voči samosprávam.
V tom pôvodnom návrhu, ešte keď sa vrátim k tomu, v roku 2017, keď sme začali rokovať so ZMOS-om, tak celá strana MOST - HÍD zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane dať na takú úroveň, aby z minimálnej mzdy ľudia, zamestnanci, podnikatelia, neplatili daň z príjmu, pretože takto to bolo aj predtým. Po rokovaniach so zástupcami ZMOS bol tento návrh zmiernený tak, aby sa zachoval aj medziročný nárast financií samosprávam z dane z príjmov fyzických osôb voči schválenému rozpočtu na tento rok.
Pred parlamentom pred pár dňami tu boli zástupcovia VÚC, ktorí hovorili o tom, že neexistuje žiadne vyčíslenie a žiadny dopad tohto nášho návrhu, tak, samozrejme, nie je to tak, pretože my od začiatku hovoríme o tých číslach, ktoré, samozrejme, môžu ešte mierne byť iné, do konca roka však nemáme ešte ukončený rok 2019, ale podľa prognózy, podľa júlovej prognózy ministerstva financií v roku 2020 majú rásť príjmy z daní z príjmov fyzických osôb o 262 miliónov eur. Vplyv zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane by bol pre samosprávy 133 miliónov eur, čo znamená, že u ľudí by zostalo 133 miliónov eur a medziročne by stále došlo k nárastu príjmov samospráv o cca 129 miliónov eur. Takže máme presne vyčíslené podľa tých dostupných údajov z júnovej prognózy ministerstva financií.
A keď sme tento návrh podali, tak na začiatku nás chválili, že konečne je tu systémový návrh, bolo to treba, však upozornili nás na to a dostali sme len pochvalu, až na moment, keď samozrejme, nám je to známe, že ak všetky príjmy z daní sú príjmami samospráv a VÚC, to znamená, že ak ľudia budú platiť nižšie dane, tak samosprávy budú mať o to menej. Tak samosprávy začali protestovať proti tomuto návrhu, i keď my sme na jednej lodi. Tento celý návrh je o tom, aby sme robili takú politiku, aspoň naša strana tu je kvôli tomu v parlamente, aby sme pomohli ľuďom, aby sme znižovali dane ľuďom. A ja som presvedčená o tom, že takisto je to aj záujmom samospráv, obcí, miest, aj VÚC, aby ľudia platili nižšie dane.
Tento náš návrh teda hodnotili alebo pripomienkovali inštitúcie. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INESS zverejnil tabuľku spolu s komentárom, ktorá prezentuje fakt, že 80 % daňových príjmov obcí dnes tvorí daň z príjmov fyzických osôb. Váha tohto zdroja rastie s rastúcou zamestnanosťou a s rastúcou priemernou mzdou. Obce a VÚC, citujem stanovisko INESS: "Obce a VÚC priamo profitujú z tichého zdanenia, to znamená, rýchlejšieho rastu miezd a zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane.". V parlamente hovoria o nich, v parlamente je návrh na obmedzenie tichého zdanenia a obce sú proti.
V tej správe alebo v tom komentári je aj tabuľka. Tabuľka hovorí to, že za roky 2014 až 2019, keď v roku 2014 mali príjmy samosprávy vo výške 1 miliarda 427-tisíc, v roku 2019 budú mať príjmy 2 miliardy 162-tisíc, takže tento nárast je 52 % za päť rokov.
Keď sa ale pozrieme, že akým tempom rástli priemerné mzdy ľudí, tak si myslíte v tejto sále niekto, že je to tiež 52 %? Lebo keby to bolo 52 %, tak, tak by sme asi nemali tento návrh na stole, ale priemerná mzda rástla z 858 eur na 1 063 eur, takže ľuďom rástli príjmy o 24 %. Zopakujem, samosprávam rástli príjmy o 52 %.
Ak znižujeme nezdaniteľnú časť základu dane, pomôžeme ľuďom s nízkymi príjmami, pretože ľudia, ktorí majú vyššie príjmy ako 3-tisíc eur, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane, ale samosprávy, samozrejme, majú možnosť aj iných príjmov, ale nemuseli by sa spoliehať na 80 % z daňových príjmov a keď sa pozrieme na to, že akým tempom rástli príjmy, ktoré určuje, určujú obce a mestá, tak dajme tomu, keď sa pozrieme, že daň z nehnuteľností, lebo daň z nehnuteľnosti naozaj platia ľudia, ktorí sú bohatší, ktorí disponujú s nehnuteľnosťou, tak daň z nehnuteľnosti za tých päť rokov je nárast nie 52 %, ale 12 %. Alebo sú ďalšie špecifické dane, ako daň zo psa, ubytovanie, alebo automaty. Však sme svedkami teraz, že sú, sú obce, teda veľké mestá, ktoré vôbec ako zrušili daň z automatov, lebo zakázali hazard, tiež teda určuje tento druh dane obec, tak ten nárast predstavuje 16 %.
Klub 500 hovorí to, že za 13 rokov je nárast príjmov samospráv 30 miliárd eur a teda 28 miliárd eur vyplýva z toho zdanenia a 2 miliardy eur majú príjmy obce, mestá, samosprávy z toho titulu, že sme neopravili nezdaniteľnú časť základu dane.
Protestovali pred parlamentom samosprávy a hovorili, hovorili to, že sme nerokovali, nie je to pravda, že nemáme to finančne vyčíslené, máme to finančne vyčíslené, a tiež sa nepáči samosprávam, že poslanci podávame návrhy zákonov. Ja si myslím a som za to, že poslanec Národnej rady, vyplýva to z ústavy, má zákonodarnú iniciatívu a áno, prichádzame so zákonmi do Národnej rady. Ja som predkladateľka alebo spolupredkladateľka asi 15 zákonov, všetky zákony prešli a všetky zákony, ktoré sme predávali, podávali, boli v prospech ľudí.
A ak nás samosprávy kritizujú, tak sa ja pýtam, prečo za minulý rok nevyčerpali 40 miliónov z eurofondov a samosprávam tých 52 % nárast príjmov nebolo len tak z ničoho nič, pretože my tu v parlamente sme prijali zákon, ktorý má za dôsledok, že sa zvýšili príplatky za nočnú zmenu, za víkendy, za sviatky. Vďaka tomuto opatreniu a samozrejme zaplatia to zamestnávatelia, zaplatí to štát, rástli príjmy len za minulý rok samosprávam o 125 miliónov eur. Vtedy samosprávy sa neozývali, že prečo poslanci a prečo tuto prijímame takéto zákony.
Ja chcem vyzdvihnúť, že zvýšenie teda nezdaniteľnej časti základu dane považujem za dobré riešenie, za systémové riešenie a som veľmi rada, že na pôde tohto parlamentu s nami súhlasí aj opozícia. Návrh novely zákona o dani z príjmov je teda v prvom čítaní, malo širokú podporu - 125 za, 0 proti, 4 nehlasovali, 11 bolo neprítomných a 10 poslancov sa zdržalo hlasovania. Ja som sa zúčastnila, aj moji kolegovia, aj pán poslanec Antal, pán štátny tajomník Švejna, viacero diskusií aj v médiách, kde sme naozaj diskutovali aj so zástupcami ZMOS-u aj ja som bola na takýchto diskusných fórach a stále, zhodli sme sa na tom a vždycky sme hovorili, že dobre. Ak si myslíte, že treba vylepšiť tento návrh, tak do druhého čítania, prosím vás, dajte nám konštruktívny návrh a poďme rokovať, ale my sme žiadny návrh zo strany ZMOS nedostali.
A ja som sa aj opýtala v jednej relácii, že ak ZMOS hovorí, že 19,2 na 21 je veľa, že budúci rok budú mať aj ľudia 130 % aj obce aj mestá, plus 130 %, vychádzame z analýz, ktoré sme robili aj s nezávislými finančnými organizáciami, tak, prosím vás, dajte vy návrh. Ale nehnevajte sa, nemôžem súhlasiť s tým. Samozrejme ZMOS neprišiel so žiadnym iným návrhom, len celý čas hovorili to, že nesúhlasia s naším návrhom a neviem si predstaviť, prečo nechcú dopriať ľuďom ani 0,01 % zníženia dane. Ako tento prístup, si myslím, nie je konštruktívny a svedčí o tom, že niektorí primátori, ktorí chcú kandidovať vo voľbách v budúcom roku, asi na tomto si budujú politickú kariéru a jediným cieľom kritiky tohto nášho návrhu je politizovať túto, túto vec, ktorá je vecne, argumentačne pripravená, ktorú podporujú všetky finančné inštitúcie.
A ešte mi dovoľte, lebo skoro som na to zabudla, keď obce a mestá hovoria, že nám štát nikdy nič nedáva, tak aj za minulý rok bolo 50 miliónov na vytvorenie nových pracovných miest a keď sa vytvoria nové pracovné miesta, tak sa zvyšuje daň z príjmov. V roku 2014 ľudia, ktorí majú naozaj nízke príjmy z minimálnej mzdy neplatili žiadnu daň, teraz v roku 2019 aj z minimálnej mzdy ľudia platia daň a z minimálnej mzdy odvádzajú 24 eur. Ja som tu za to a aj naša strana je tu za to, aby sme ľuďom zvýšili, znížili dane s tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane. Máme to pripravené. Ja (zaznievanie gongu) vás len chcem poprosiť, aby ste tento náš návrh v prospech ľudí, v prospech vašich, našich voličov podporili.
Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Eduardovi Adamčíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1540, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1931 z 26. júna 2019 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
1. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, uznesenie č. 455 zo dňa 5. septembra 2019;
2. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 687 zo dňa 9. septembra 2019;
3. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 468 z 10. septembra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky od poslancov Jozefa Mihála a Mariána Viskupiča.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, čo je zmyslom... Života? Nie. Čo je zmyslom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka? No zmyslom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je tým, ktorí zarábajú málo, umožniť alebo ten systém nastaviť tak, aby podľa možnosti tú daň vôbec neplatili. Kedy sa to zaviedlo? Nuž pri slávnej daňovej reforme, ktorá vlastne odštartovala 1. januára 2004, od kedy platí zákon o dani z príjmov, ktorý sa tu teraz práve novelizuje, odkedy sa táto filozofia zaviedla.
Keby sme šli do histórie dozadu, už to tu pani predkladateľka vo svojom vynikajúcom vstupnom prejave pekne analyzovala, ale nie až tak úplne dozadu, keď som to počúval, tak v tých dávnych časoch to niekedy v tom roku 2004, 2005 bola nezdaniteľná časť jednoducho nastavená tak, že ľudia, ktorí zarábali minimálnu mzdu, ani netušili, že existuje nejaká daň z príjmu. Dokonca ľudia, ktorí zarábali o nejakých 20 % povedzme viac ako minimálna mzda, ani tí žiadnu daň z príjmu neplatili. Tá nezdaniteľná časť bola v tých časoch nastavená pomerne veľkoryso. Ale od začiatku až doteraz nezdaniteľná časť je nastavená vo väzbe na životné minimum.
Ja som sa trošku pýtal aj toho môjho kolegu, starého politika Mira Beblavého, ktorý si pamätá tie časy ešte z SDKÚ, však vymenil asi 50 politických strán, tak všeličo si pamätá, pýtal som sa ho pri nejakej príležitosti, ako to vtedy bolo, ako si on na to spomína, a on mi vlastne vysvetlil, že vtedy tá daňová reforma bola, preto to bolo tak nastavené, aby sa, lebo nevedeli, ten Mikloš jednoducho nevedel, ako to ďalej bude vyzerať. No tak bolo jasné, ako to je v roku 2003, bola nejaká vízia, čo to asi urobí v roku 2004, ale skrátka boli trošku opatrní, logicky, a z opatrnosti naviazali nezdaniteľné minimum, nezdaniteľnú časť na životné minimum, ktoré by teda rástlo, aj rástlo tak, ako rástli ceny, ako rástla inflácia a s vedomím, že keby teda nebodaj sa Slovensku začalo ekonomicky dariť a ľudia by začali viacej zarábať, tak tie nožnice by sa hýbali tak, že by sa skrátka ten efekt neplatenia daní postupne asi strácal.
Lenže viete, minister financií je človek, ktorý musí byť z princípu opatrný, tak on to skrátka, ten Mikloš nastavil tak, aby to pre istotu, aby to fungovalo tak, aby náhodou nedošlo k opačnému efektu. Keby nebodaj platy na Slovensku rástli menej, ako rástli ceny, aby nedošlo k prepadu daňových príjmov. No skrátka takto sa to nastavilo a spustilo sa od toho roku 2004. Nuž a samozrejme potom už tie ďalšie pribúdajúce roky a tá prax ukazovali, ako to reálne beží.
No a bežalo to tak, ako už dneska všetci, dneska sme všetci po bitke generálom, tak vieme, ako to fungovalo. Platy na Slovensku našťastie naozaj začali rásť. V niektorých rokoch viac, v niektorým menej, prišla kríza. Ceny, ten prudký rast, ktorý bol ešte niekedy v tých rokoch, sa našťastie zastavil, čiže tá inflácia na Slovensku až taká hrozná nebola. Dokonca mali sme tu roky, kedy rast cien bol nulový. Tá inflácia nebola žiadna, čiže životné minimum stagnovalo a tým pádom sa stalo vlastne to, že tá nezdaniteľná časť nám rástla v globále pomerne pomaly, no ale platy, či minimálna mzda, či priemerná mzda, ako chcete, tie platy rástli relatívne, relatívne prudšie, nepoviem, že prudko. Prudšie. Nuž efekt je ten, že tí, ktorí dnes zarábajú minimálnu mzdu, veselo daň už niekoľko rokov platia a budú ju platiť v pomere k svojmu príjmu vlastne stále vyššiu a vyššiu. A táto diskusia, čo urobiť s nezdaniteľnou časťou, sa tu tak potíšku vždycky nejako tak trošku objavila, či ten koeficient 19,2, ktorý tam je vlastne od začiatku, či to je v poriadku, či sa s tým nemá niečo urobiť. No tak vy ste teda teraz nabrali tú odvahu a priniesli ste zvýšenie v podstate po 15 rokoch. Čiže čo som týmto vlastne chcel povedať?
Tým som vlastne chcel povedať to, že 15 rokov ten systém máme z opatrnosti nastavený tak, ako je, a všetkým tým ďalším ministrom financií, ktorí potom prišli po Miklošovi, to nastavenie jednoducho vyhovovalo, hej? Tak to bolo, hej? Hoci, hoci by možno niekto čakal, že férovo niekto, nejaký politik príde a povie, no tak tento, tento, toto nastavenie z toho úvodu, ktoré sme nastavili naschvál opatrne, sa ukázalo, že môžeme byť teraz veľkorysejší, tak uvoľnime to. No nie. Tí ministri financií, či to bol Kažimír alebo znovu Mikloš, jednoducho zistili, že ako je to super vlastne pre štátny rozpočet, ten výber daní z príjmov, nie dépéháčka, kde máme obrovskú daňovú medzeru a výpadky atď., nie daň z nehnuteľnosti, ktorú ste spomínali, ale výber dane z príjmov skrátka stále stúpal a stúpal a to mohla byť aj vysoká nezamestnanosť, on stúpal. Takže tým ministrom financií sa to celkom páčilo a tu máme potom druhý problém.
Druhý problém je ten, že akým spôsobom sú u nás financované samosprávy. No najvýznamnejším zdrojom sú tzv. podielové dane. Oni naozaj z tých daní za psa alebo z nehnuteľnosti alebo z čoho vyberú veľmi skromne, veľmi málo. Častokrát tí starostovia, primátori sa boja povedať občanom, že viete, čo budete platiť viac? No teraz napríklad v dnešnej tlači máte, že v Košiciach by sa malo platiť viac za sociálne služby. No to už vidím, to som zvedavý, ako to tam dopadne, či si toto košický primátor presadí, osobne pochybujem. Skrátka naši starostovia a primátori, naša samospráva si skrátka zvykla, a teraz to nemyslím v zlom, že ten, na to, že ten systém je nastavený - podielové dane, a tie podielové dane vlastne znamenajú, že prakticky všetko až na nejaké epizódy z výberu daní fyzických osôb ide samosprávam. A to je to druhé zlo, nech sa na mňa nikto nehnevá, a ja to teraz nevyčítam samosprávam. Ja to vyčítam tým, a teda aj sám sebe, ktorí tento štát nejakým spôsobom riadime a ktorí nastavujeme pravidlá, pretože to jednoducho nie je v poriadku.
Teraz, keď sa tu objaví po dlhých rokoch snaha o zmenu výšky tej nezdaniteľnej časti, zmenu toho koeficientu, tak samozrejme logicky sa samosprávy ozvú, pretože pre nich to znamená výpadok príjmu. Nie pre štát, pre samosprávy, pre VÚC-ky, pre obce, pre mestá. Čiže tá chyba je v tom, že tie podielové dane sú naviazané výlučne len na výber dane fyzických osôb. A ja tým pádom tu takto z tohto miesta volám po zavedení tzv. daňového mixu. To znamená, aby samosprávy dostali svoj podiel nielen z vybratej dane fyzických osôb, o ktorých je teraz reč, ale aj od právnických osôb, DPH a možno trošku odvážne, možno aj zo spotrebných daní - alkohol a podobne, cigarety, tabak.
Treba otvoriť túto debatu, ale na to sa, bohužiaľ, nikto, nikto nejako nechystá, a to je naozaj zlé, pretože potom takáto vaša snaha, ktorú by som za iných okolností veľmi podporoval, mňa samého brzdí v tom nejakom nadšení, že poďme znižovať dane, pretože my nemáme povedané to B, akým spôsobom ten výpadok samosprávy budú mať kompenzovaný. No tak my tu budeme teraz nejako trošku teoretizovať, no veď nech si zvýšia dane z nehnuteľností, nech zvýšia, neviem, daň z niečoho, čo teda majú vo svojich kompetenciách a ten Poláček, ako vidíte, zvyšuje v úvodzovkách daň zo sociálnej služby v Košiciach. Nuž ale oni by, oni by chceli počuť, že naozaj sa tu spustí tá debata o tom daňovom mixe. O tom, ako tie podielové dane majú vyzerať, tú debatu treba spustiť. Pokiaľ to tak nebude, tak takéto vlastne pokusy o zvýšenie nezdaniteľnej časti a teda vlastne pokles, nejaký relatívny pokles na daniach fyzických osôb, čo, po čom volám aj ja osobne a veľmi volám, nebude úspešný. Pretože tie samosprávy sa samozrejme postavia proti vám, tak ako to urobili.
A teraz pozrite, ja osobne, na jednej strane mne je sympatické, že by sa mali znížiť dane fyzických osôb, sám po tom volám. Ale na druhej strane, sú tu samosprávy. Na ktorú stranu sa teraz máte prikloniť? No ja by som sa najradšej priklonil na obidve a hľadal tzv. win-win riešenie, ale to bude vtedy, keď sa povie to B, to znamená, že spustí sa aj projekt zmeny systému podielových daní, aby samosprávy dostávali podiel z tej DPH od právnických osôb atď. Čiže toto je, toto je najväčší problém alebo najväčšia "chyba" tohto návrhu, že nemáte to podporené tou zmenou na strane podielových daní a tým pádom ste ľahký terč a oprávnený terč vlastne pre samosprávy.
No ja neviem, či mám hovoriť o štyroch premrhaných rokoch, lebo fakt ste to pekne povedali v tej úvodnej reči, že tá snaha tu nie je tak, že pred mesiacom ste na rozdiel možno od iných vašich koaličných kolegoch sa zobudili s nejakým, s prepáčením, populistickým návrhom, je to vaša dlhodobá agenda, to treba uznať. Ale opakujem, chýba mi tam, chýba mi tam zmena podielových daní tak, aby tá spokojnosť bola na strane samospráv, resp. aby jednoducho nemali logický dôvod protestovať tak, ako to robia teraz. Ja viem, že ste s nimi diskutovali, ja viem, že ste tam urobili kompromis, len to systémové riešenie musí obsahovať aj zmenu systému podielových daní, inak sa jednoducho nepohneme dopredu.
My, teraz hovorím za PS - SPOLU, máme tak isto v pláne, predstavíme program, máme takisto v pláne znižovanie daní tým nízko príjmovým zamestnancom, cesta je cez zvyšovanie nezdaniteľnej časti presne tak, ako sa tu bavíme, ale my to v programe, samozrejme, ja vás nechcem teraz poučovať, robíte si tak, ako uznáte najlepšie svoju prácu, ale my to teda máme v programe. Čiže chcem vopred napríklad pána župana z Trenčína upozorniť, že myslíme na to, nechceme hovoriť o znižovaní daní fyzických osôb bez toho, aby sme v ďalšej vete nepovedali, ako to bude na strane samospráv. Jednoducho treba diskutovať o týchto veciach naraz.
No a teraz by som sa mohol pekne krásne zacykliť, resp. ísť do špirály, lebo by som sa mohol vrátiť k tým škôlkam, resp. rodičovským príspevkom, lebo keď už túto tému raz otvoríme, tak, samozrejme, je potrebné otvoriť celkovo kompetenčný zákon, treba sa baviť o tom, či financovanie samospráv je dostatočné, či majú dosť peňazí na zabezpečenie funkcií, ktoré majú mať, to sú zase tie sociálne služby, znovu tie Košice. To sú tie škôlky, o ktorých sme tu diskutovali pred chvíľou, čiže je tu spústa roboty, ktorú treba urobiť a jedno ovplyvňuje druhé, druhé ovplyvňuje tretie.
Takže nie je to jednoduché a z tohto pohľadu ma naozaj mrzí, že tento váš návrh vyznieva ako taký osamelý výstrel bez toho ďalšieho potrebného kontextu. Podporiť-nepodporiť. Aká je tá zlatá stredná cesta pre opozičného politika, pani kolegyňa, čo myslíte? (Reakcia z pléna.) No, bohužiaľ, nie, tá zlatá stredná cesta je buď neprísť na hlasovanie, hodiť sa maród, to je nápad. Lebo viete, ťažko sa mi bude môjmu starostovi pánovi Gašparovičovi, niektorí ho poznáte, smeráci, vysvetľovať, prečo som ja hlasoval za to, že naša obec dostane menej peňazí. Čo mu ja poviem? Na druhej strane ma môj kamarát, ktorý zarába minimálnu mzdu, sa ma spýta, prečo si ty nepodporil to zníženie mojich daní? Ja by som rád videl to win-win riešenie.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky, štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Antal.

Vážený pán predsedajúci, vážená navrhovateľka, pán kolega, možno vám pomôžem v rozhodovaní, ale musím najprv opraviť kolegyňu, ktorá uvádzala zákon. Ten 52-percentný nárast bol za roky, kedy neboli zvýšené nočné príplatky, neboli zvýšené víkendové príplatky preto, lebo dobre viete, že len od 1. mája tohto roku sú tieto zvýšené príplatky. To znamená, že 52 % bez započítania tohoto.
Tento návrh prišiel v čase, kedy sme vedeli, že samosprávy budú mať zvýšený a výrazne zvýšený príjem z podielových daní, ktorý by presahoval aj tých 52 % za tie roky, preto, lebo ak si dobre pozrieme ten návrh, za ktorý sme hlasovali, o zvýšení nočných príplatkov atď., hovoril o 120 miliónoch ročne, ktoré natečú samosprávam cez tento, a ja to vidím na vlastnej plavárni za víkendové príplatky, koľko to urobilo navýšenie. Čiže to neni výstrel do tmy, že teraz nemáme, nemáme to z čoho ako keby vôbec kompenzovať. Preto hovorím, že ten návrh prišiel presne v čase, kedy sa samosprávam aj dostalo viac peňazí, ako by dostali, keby tie víkendové a nočné príplatky neboli.
A teraz sa pýtam, keby tie víkendové a nočné príplatky neboli, budú starostovia protestovať, však my sme chceli ešte viac tých peňazí a schváľte tie nočné príplatky? Vtedy nepovedali: ďakujem pekne, fajn, nám sa to odrazí a nebudeme mať 10-percentný rast ročný, ako, ako je teraz, ale budeme mať možno 13-percentný rast ročný, čo už je sakra veľký rast, sám uznáte.
A vrátim sa aj k tomu mixu daní. Ja nesúhlasím, a teraz hovorím ako primátor, aby ten mix bol, hoci by bol spravodlivý pre spoločnosť ako-takú. Lebo pri mixe daní tie obce a mestá a samospráva dostane možno 5 % ročný nárast, lebo, lebo bude kopírovať ekonomiku. Ale teraz hovorím, že ja budem obhajovať ten 10-percentný nárast... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)