4. schôdza

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si odpovedať na otázky.
Prvá otázka, otázka pána Buriana. Ernst & Young mal všetky informácie, mal prístup ku všetkým podkladom, ktoré v banke máme. Čiže Ernst & Young vedel, prečo robí správu tak, ako robí, a správa je prílohou Ernst & Young-u, čiže aj audítorský výrok.
Pokiaľ ide o financovanie prípadných nákladov, keďže Národná banka Slovenska nie je napojená na štátny rozpočet, ale si tvorí rozpočet sama, nemá problém zabezpečiť prípadné financovanie nejakých podobných, nejakých podobných, keď by nastali, neplánovaných výdavkov, veľmi promptne rozhodnutím Bankovej rady. Čiže nie je potrebné viazať peniaze na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán guvernér, keby ste chvíľku. Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále. Ďakujem pekne za porozumenie.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Makúch, Jozef, guvernér Národnej banky Slovenska
Ďakujem. To bolo na otázku pána Buriana.
Pokiaľ ide o tri otázky pána poslanca Jurzycu, dve sú, dá sa povedať, spojené. Nákupy na účely menovej politiky, že Národná banka nakupuje dlhopisy, dva účely má menovaná politika a investičné portfólio, a nakupuje štátne dlhopisy vrátane slovenských. Domáce štátne dlhopisy v súčasnosti nakupuje výhradne len v rámci prebiehajúcich menovopolitických programov ECB, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom kapitálového trhu.
NBS v súčasnosti v rámci investičného portfólia má veľmi veľa cenných papierov od Austrálie po Kanadu, ale nemôže zverejňovať konkrétne štáty, je to dvadsať štátov.
Pokiaľ ide o nákupy menovopolitického portfólia, opäť zverejňuje len Európska centrálna banka nákupy za jednotlivé štáty spolu bez štruktúry, kto koľko nakúpil. Čiže za Slovensko boli nakúpené cenné papiere dohromady vo výške 6,5 mld. eur. Hovorím, nemôžem uviesť štruktúru, ktoré boli tieto nákupy urobené.
Pokiaľ ide o nákupy krajín, ktoré sú bezpečné, určite nakupujeme len bezpečné krajiny. Máme na to interné materiály, ktoré pravidelne involvujeme, je to Rulebook a ďalšie pravidlá. Čiže neprichádza do úvahy, aby sme nakúpili niektoré cenné papiere zo štátov, ktoré nemajú rating, ktorý je zodpovedajúci našim pravidlám a podobne.
Pokiaľ ide o prideľovanie grantov. Prideľovanie grantov Národná banka nemá v takom veľkom rozsahu, ako tuná by sa mohlo zdať, sú to v porovnaní s grantami niektorých podnikov, ako hovorím, že podobne naozaj desatiny, desatiny tých kvót. Rozpočet máme na tento rok tuším 200-tisíc eur na všetky tieto programy.
Pokiaľ ide o spôsob, akým to je. Tak všetky žiadosti, ktoré prídu do banky, posudzuje komisia, ktorá bola na to zriadená v súlade s internými pravidlami, a na základe odporúčania komisie potom rozdeľujem (pozn. red.: správne "rozhodujem") o pridelení jednotlivých grantov ja.
Pokiaľ ide o zbierkové predmety, nebola to síce otázka, jediné zbierkové predmety, ktoré nakupujeme, sú zbierkové predmety v Múzeu mincí a medailí, kde dopĺňame zbierky múzea. Žiadne iné zbierkové predmety Národná banka nenakupuje.
Pokiaľ ide o možnosť doplnenia správy, priznám sa, že neviem. Keď by to bolo možné a bolo to spochybnené, že je možné doplniť tú štruktúru. Keď bude štruktúra doplnená, zmenená, samozrejme, že príslušné veci vieme doplniť, pretože všetky zmluvy, ktoré máme, sú v súlade s príslušným zákonom zverejnené na našej stránke, čiže nič tajné, dôverné alebo nejakým spôsobom neuverejňované tam nie je. Čiže všetky zmluvy v plnom rozsahu automaticky zverejňujeme v súlade so zákonom v lehotách, ktoré sú v zákone uvedené.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenska, vážené panie poslankyne, poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov predložil Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015.
V roku 2015 sa v eurozóne potvrdili viaceré pozitívne makroekonomické trendy v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď medziročný rast ekonomiky dosiahol najvyššiu hodnotu od roku 2011. Tento rast bol spôsobený tak klesajúcimi cenami ropy na svetových trhoch, ktoré mali pozitívny vplyv na domácu spotrebu, ako aj uvoľnenou menovou politikou ECB, ktorej vplyvom sa znižovala cena úverov. Z hľadiska finančnej stability však nízke úrokové sadzby predstavujú riziko, pretože majú negatívny vplyv na ziskovosť bánk a prehlbujú zadlženosť verejného aj súkromného sektora.
Hlavným trendom v slovenskom finančnom sektore v roku 2015 bolo pokračujúce tempo rastu úverov domácnostiam, ktoré dosiahli nové historické maximum. Medziročný rast retailových úverov na Slovensku bol najvyšší v rámci eurozóny a prakticky aj v celej Európskej únii. Podstatnú časť týchto úverov naďalej tvorili úvery na bývanie. Medziročný rast spotrebiteľských úverov sa čiastočne zmiernil. Kvalita retailového portfólia sa počas roka zlepšila, keď podiel zlyhaných úverov klesol na 3,9 %, na druhej strane však výrazne vzrástla zadlženosť domácností. Naďalej rástli priemerné ceny bytov, pričom rast zaznamenali novostavby aj staršie byty a tento nárast cien bol pozorovaný vo väčšine krajov a krajských miest.
Situácia sa zlepšila aj v podnikovom sektore, keď úvery podnikov zaznamenali najvyšší rast v pokrízovom období, pričom rástli úvery tak veľkým, ako aj malým a stredným podnikom. Oživenie úverového trhu súviselo so zlepšením výkonnosti podnikového sektora, ako aj so zlepšením vnímania situácie domácej politiky.
Počas roka 2015 sa uvoľňovali úverové štandardy a zlepšila sa aj kvalita portfólia podnikových úverov, keď klesol objem aj podiel zlyhaných úverov. Narastajúci dopyt po nových bytoch podporil rast financovania výstavby nehnuteľností. Hoci ziskovosť bankového sektora medziročne vzrástla, perspektíva tvorby zisku v budúcnosti sa zhoršila. Objem úverov síce dosiahol doteraz najvyšší nárast, nedokázal však kompenzovať pokles úrokových marží, a teda pokles výnosovosti retailových úverov. Ďalší pokles úrokových marží sa predpokladá z dôvodu legislatívnej zmeny, ktorá umožňuje zjednodušené predčasné splácanie úverov na bývanie.
Zároveň náklady na zdroje financovania pri viacerých vkladových produktoch sa priblížili k svojmu minimu a je nepravdepodobný aj ďalší pokles nákladov na kreditné riziko. Všetky banky v roku 2015 plnili minimálne požiadavky na kapitál vrátane požiadaviek na stanovené kapitálové vankúše.
V poistnom sektore sa zvýšil podiel pobočiek zahraničných poisťovní na úkor dcérskych spoločností. Poistné rástlo v životnom aj v neživotnom poistení, avšak zisk poisťovní sa medziročne znížil o 20 % najmä z dôvodu zvýšených prevádzkových nákladov v dôsledku implementácie regulácie Solvency II. Hlavným zdrojom rizika v poistnom sektore ostáva prostredie nízkych úrokových sadzieb, ktoré neumožňuje dosahovať dostatočné výnosy na dlhových cenných papieroch pri využívaní prostriedkov, ktoré majú poisťovne v rezervách.
Opätovné otvorenie II. piliera dôchodkového sporenia spôsobilo tak pokles počtu veriteľov, ako aj pokles objemu aktív v dôchodkových fondoch, predovšetkým v dlhopisových garantovaných fondoch. Priebeh hodnôt dôchodkovej jednotky zaznamenal najvyššiu volatilitu od roku 2008 a vo väčšine typov fondov sa zvýšila miera trhového rizika. Väčší podiel akcií vo fondoch však na druhej strane znamenal najvyššie zhodnotenie majetku v akciových dôchodkových fondoch.
Podobné trendy, ako zaznamenal II. dôchodkový pilier, ako napríklad nárast akciových investícií a pokles podielu slovenských štátnych dlhopisov a nárast splatnosti a durácie dlhopisových portfólií, zaznamenal aj III. pilier dôchodkového sporenia, avšak doplnkové dôchodkové fondy dosahovali v roku 2015 v priemere zápornú výkonnosť. V podielových fondoch vzrástla čistá hodnota aktív, pričom tento nárast vyplýval z rastu čistých predajov. Zvýšila sa miera trhového rizika, a to skoro vo všetkých typoch fondov. Výkonnosť podielových fondov bola v roku 2015 síce pozitívna, avšak oproti predchádzajúcim dvom rokom poklesla.
Vážený pán predseda, panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán guvernér, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015 (tlač 41).
Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 47 zo dňa 26. apríla 2016 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet do 16. mája 2016. Správa bola predložená podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov.
Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 18 zo dňa 16. mája 2016.
Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji finančného trhu vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 21 zo dňa 16. mája 2016. Určil ma za spravodajcu výboru a výbor ma taktiež poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady.
Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán guvernér, chcel by som teda zareagovať, možno povedať pár faktov alebo sa tak možno aj opýtať k vašej správe, pretože tá správa, však ako každá správa je tak neutrálne ladená, má v sebe fakty, ale vyplývajú z nej určité otázky.
Začal by som možno tým, že ako sa aj v tej správe hovorí, tak rast ekonomiky, alebo ako ste to nazvali, je spôsobený klesajúcimi cenami ropy, ale myslím si, že u nás, a to by som sa chcel opýtať, že ako to vidíte vy, že ten rast ekonomiky minulý rok, ale myslím, že som to videl aj v nejakom vyjadrení z konca minulého roka u vás, vaše vyjadrenie, bol spôsobený hlavne dotáciou z eurofondov. Pretože ako môžme vidieť, tak vlastne výdavky v roku 2014 boli 33,4 mld. verejnej správy a výdavky v roku 2015 37 mld., ale vidíme, že v rozpočte oproti roku 2014 bolo trikrát viacej eurofondov, kde v roku 2014 to bolo 1,26 mld. eur a v roku 2015 to bolo 4,28 mld., čo je teda pomerne výrazný nárast. Keby sme to tak laicky zobrali, tak sú to 3 mld. eur, ktoré prišli vďaka eurofondom do ekonomiky, a myslím si, že toto je výrazný prílev peňazí do rastu alebo do ekonomiky, čím sa vlastne navýšil aj hrubý domáci produkt, alebo teda malo to veľký vplyv. Takže toto by ma zaujímalo, že ako toto hodnotíte.
Ďalšia dôležitá vec, ktorú ste aj vy spomenuli, alebo tak nepriamo je v tej správe spomenutá, a to je zvyšovanie zadlženosti domácností. Pretože vidíme tu taký úkaz, že deje sa to v celej Európe, úrokové miery klesajú a, samozrejme, na to reagujú ľudia, vidíme to teda hlavne v tom sektore spotrebiteľskom, kde, ako ste aj spomenuli, vlastne rastie dopyt po bytoch, tým pádom aj ceny. Ale čo z toho vyplýva?
A ja by som chcel povedať taký možno jeden príklad a potom ešte budem pokračovať, že vlastne človek, ktorý sa kvalifikoval na úver 100-tisíc eur, sa dnes, pred pár rokmi, sa dnes vďaka týmto nízkym úrokovým mieram kvalifikuje na povedzme 120-tisíceurový úver, avšak tá zaujímavá, čo sa taká, také momenty, čo sa deje v obyvateľstve, je, že ľudia nevyužijú túto možnosť nižších úrokových mier na to, aby možno si nejakým spôsobom šetrili a rýchlejšie ten úver splácali a možno ani nemajú možnosť, pretože práve tie ceny nehnuteľností, ako ste spomenuli, rastú, čiže na to, aby si dovolil ten istý štandard, musia kúpiť byť za vyššiu cenu a pri týchto úrokových mierach to nie je problém. Ale povedzme si na rovinu, ako dlho vieme garantovať takéto nízke úrokové miery? A akonáhle tie úrokové miery pôjdu hore, tak je otázka, do akej miery si obyvateľstvo bude schopné tieto úroky platiť a potom aj vlastne tie zlyhané, teraz máme veľmi dobrý počet zlyhaných úverov, je nízky, ale otázka je, či to tak bude aj naďalej, keď tie úrokové miery sa začnú zvyšovať práve preto, že tie ceny sú navýšené. A už sme tu raz takúto bublinu zažili, aj keď teda z iných dôvodov, ale to riziko tu je. V roku ´99 až 2000 sme investovali do ozdravenia bánk približne 12 % z HDP, čo je veľká čiastka.
Takže tu by som ešte povedal potom možno takú ďalšiu vec, že keď sa pozrieme, aj vo vašej správe vlastne to je, momentík, ja si zoberiem ten papier, vo vašej správe je to, že naša krajina v porovnaní s eurozónou má jeden z najvyšších, alebo nie že najvyšší, ale má medziročný rast úverov, za minulý rok to bolo 13,5 %, predtým sa to pohybovalo okolo 12 %, alebo nejak tak, kde, vidíme, v eurozóne ide opačný trend. Ten rast úverov klesá, čiže je menší nárast úverov. U nás teda vidíme, že práve toto potvrdzuje to, že tá zadlženosť aj nášho obyvateľstva rastie.
A ďalší dôležitý faktor podľa mňa, ktorý máme v našej krajine, je ten, že ten rozdiel medzi príjmami a výdavkami našich ľudí. Vieme, počujeme a hovoríme o tom, že máme veľa ľudí, ktorí žijú, keď tak poviem ľudovo, z výplaty do výplaty. Nie, nemusí to byť nevyhnutne tým, že by mali nízke príjmy, ale možno ani nevedia úplne hospodáriť, ale pri mnohých je to aj tým, že naozaj tie príjmy nie sú nejaké, resp. príjmy sa rovnajú výdavkom, a napriek tomu sú podnecované bankami do spotreby, pretože tie úrokové miery sú nízke.
A, samozrejme, ja chápem aj banky, ktoré si povedia, radšej budem investovať tú prebytočnú likviditu, ktorú mám, ju radšej budem podnecovať do spotreby, do úverov, pretože už je hoci len úroková miera 1,5 %, je zaujímavejšia ako tá, keby som si uložil tie peniaze do ECB prostredníctvom Národnej banky Slovenska.
Takže vlastne tuto nám vytvárajú banky tlak alebo silnú ponuku ešte na nárast tej zadlženosti nášho obyvateľstva, ktoré momentálne pri týchto úrokových mierach je zaujímavé, avšak treba si uvedomiť, že čo sa stane, keď by prišla povedzme nejaká recesia, ktorú sme tu už tiež zažili. Myslím, že samotná Národná banka Slovenska vytkla vláde možno rok - nepamätám si presne - dozadu, že našu zamestnanosť v ekonomike, alebo teda tou silnou časťou ekonomiky je práve automobilový priemysel. Máme tam zamestnaných veľmi veľa ľudí. A ak by toto, ak by doslova došlo k recesii, tak, samozrejme, toto je odvetvie, ktoré prvé, ako v prvom sa to odrazí, čo, samozrejme, bude mať dopad aj na zamestnanosť. A vieme, že pokles zamestnanosti bude mať automaticky práve pri tak vysokej zadlženosti veľmi negatívny vplyv. Ako sme na toto pripravení alebo či vôbec uvažujeme s takýmto scenárom a ako sa naňho chystáme?
Pretože ďalšia vec, možno si povieme dobre, máme klesajúci verejný dlh, ale je to naozaj tak? Pretože keď si to pozrieme v absolútnych číslach, tak áno. Alebo ináč to poviem. Dynamika rastu HDP vďaka tomu, že nalievame eurofondy, banky pumpujú peniaze do spotreby, tak HDP nám rastie. A toto sú asi dva kľúčové motory toho, prečo nám rastie ekonomika, a preto HDP rastie rýchlejšie, ako rastie verejný dlh, ale nemôžme povedať, že by verejný dlh klesal, však tak sa to ani nehovorilo, ale mediálne to mnohokrát je tak zaujímavé, že máme pocit, ale keď sa pozrieme na skutočné čísla, tak vidíme, že verejný dlh v roku 2014 bol 41,3 mld. a v roku 2015 43,158, ak chcem byť presný, čo je nárast o 2 mld. eur. Čiže nám sa zvyšuje aj náš verejný dlh.
A možno vláda tak ako práve tým, a teraz ako by som tak povedal, mediálne prezentuje, ako sa jej darí, ako zabezpečuje hospodársky rast. Ale opäť buďme možno trošku úprimní. Toto je následkom toho, čo sa deje v celej eurozóne. Ja by som bol opatrný vo vyjadreniach, že toto je výsledkom dobrej práce, lebo vezieme sa na vlne, ktorá zasahuje alebo postihuje, ale v tom dobrom slova zmysle, celú Európu. A nemôžme povedať, že toto je teda následkom nejakého dobrého hospodárenia.
A práve pri tom hospodárení by som skôr povedal, že tu sa môžme pozrieť na verejnú mienku. Dnes vidíme, že ľudia nechcú platiť dane, pretože majú pocit, že ich platia do čiernej diery. My využívame mnohokrát, by som povedal, také invazívne alebo násilné nástroje, alebo vymáhame vlastne dane takou hrubou silou. Ale myslím si, že práve toto je dôležité brať do úvahy a uvedomovať si, že aký má kredit pri hospodárení naša vláda. Pretože ak ľudia uvidia, že dane, ktoré platia, sú hospodárené dobre a prinášajú v konečnom dôsledku úžitok aj im, tak tie dane budú platiť omnoho radšej. Ale dnes takéto povedomie u ľudí nie je. Naozaj to povedomie je, že ľudia dane musia platiť, lebo tak to je nastavené, čo je dobré, ale proste robia to s nevôľou a skôr majú predstavu o tom, že proste ide to do nejakej čiernej diery a vôbec nemajú z toho žiadny benefit.
Takže to je také krátke zhrnutie, ktoré som ja chcel ešte k tomu položiť. Možno takých pár zamyslení a zároveň z toho vyplývajúcich otázok.
Pozerám ešte, čo som, či som niečo nevynechal. Nie, myslím, že je všetko, čo som chcel povedať. Takže by som vás poprosil možno aj o takú vašu reakciu.
Ďakujem veľmi pekne.

V mojej faktickej poznámke chcem povedať, že pán Heger mohol ešte doplniť niektoré otázky. Ja si dovolím to urobiť.
Napríklad, čakal by som vyhodnotenie politík vlády voči bankám. Verejnosti sa totiž minulé roky mohlo zdať, že vláda zabojovala napríklad za dostupné úvery alebo za dostupné bankové účty. Národná banka sleduje finančný trh a sleduje aj kondíciu slovenských bánk. Toto by iste bola zaujímavá informácia, ak by pán guvernér bol taký dobrý, stálo by to za to pre verejnosť, ktorá sleduje túto rozpravu.
Bola tu diskusia o náraste zadlženosti, práve pán Heger kládol viaceré otázky. Samozrejme, nárast zadlženosti obyvateľstva je skôr prejavom zdravej dôvery v budúcnosť. Pán Heger sa pýtal, či je oprávnená. Obávam sa, že pán guvernér nemá stále ešte tú krištáľovú guľu, ktorú mu sľúbili z Bruselu poslať, ale som zvedavý, ako zareaguje.
V každom prípade by som sa ale ja opýtal a doplnil pána Hegera, aké je stanovisko guvernéra Národnej banky k PPP projektom a či sú, alebo nie sú ťarchou pri odhadoch rastu HDP, resp. národného dlhu. Táto polemika existuje a vidno, že tretia vláda Roberta Fica otvorila jeden a možno otvorí ďalšie veľké, de facto úverové linky, ktoré smerujú k budúcim záväzkom obyvateľov a k povinným platbám obyvateľstva na základe zákona.

Ďakujem pekne. Myslím, pán poslanec Heger, že ste dobre vypichli zopár bodov z tej správy. Osobitne ten, že úvery domácnostiam rekordne narástli.; v správe sa hovorí, že v celej Európskej únii. Možno by naozaj v tej správe sa zišla informácia nielen o tom, aký je trend, ale aký je súčasný stav oproti ostatným krajinám. Myslím, že tie úvery sú ako podiel na HDP zatiaľ nižšie, než je priemer v EÚ. Ale hovorím to z hlavy, nie som si stopercentne istý, každopádne by taká informácia sa zišla.
Ešte chcem jednu poznámku k tomu rastu dlhu, že on rastie nielen absolútne, on rastie aj v porovnaní s HDP v prípade, že ho očistíme od jednorazové vplyvy. To znamená napríklad o využitie peňazí z II. piliera na znižovanie dlhu. Ak by sa takéto vplyvy nezohľadňovali, tak podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by nám dlh rástol aj minulý rok. Minulý rok by nám narástol a nemôžem reagovať na predrečníka, ale tak len poviem, že ten typ na PPP projekty je dobrý a treba o nich hovoriť.
Ďakujem.

Ja len ďakujem za doplnenie pána Jurzycu, veľmi, veľmi dôležité. Vďaka.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte mi vystúpiť k Správe o stave finančného trhu za minulý rok. Dovolím si povedať na úvod, že podľa môjho názoru ide o jeden z najdôležitejších dokumentov na tejto schôdzi, ak nie úplne najdôležitejší, čo, samozrejme, je dané trochu aj tým, že neprerokúvame vládne návrhy zákonov. Ale je to podľa mňa aj tým, že tento dokument by medzi najdôležitejšie patril aj na preplnenejšej schôdzi, pretože stav nášho finančného trhu v rôznych aspektoch, niektorých sa už dotkol kolega Heger, niektorých sa chcem dotknúť aj ja, je, veľmi ovplyvňuje situáciu nášho obyvateľstva aj budúcnosť našej krajiny. A býva mi ľúto, že inokedy takáto správa býva prerokovaná na konci ako taký prílepok rokovania Národnej rady, dnes ju skoro otvára a podľa mňa to viac odráža jej dôležitosť. Ja som tomu veľmi rád, aj keď je to asi skôr výsledok náhody, než nejakej premyslenej stratégie vedenia Národnej rady.
Ale dovoľte mi teraz sa vyjadriť k samotnému obsahu správy. No, my už sme včera na finančnom výbore s pánom guvernérom diskutovali o tejto správe, napriek tomu niektoré otázky tam neboli úplne oddiskutované a plus sa vynárajú aj možno také, ktoré si zasluhujú pozornosť pléna ako celku. Takže dovoľte mi hovoriť o konkrétnych štyroch bodoch, ktoré by stáli za to.
Jeden je systémový a netýka sa tejto správy z hľadiska jej obsahu, a teda týka sa aj tejto správy, ale nie nejakého konkrétneho riadku, ale celkového nastavenia. A týka sa inštitucionálneho nastavenia Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska totiž dnes plní dve funkcie, ktoré majú v sebe zakódovaný konflikt záujmov.
Jedna tá funkcia je ochrana stability finančného sektora a druhá tá funkcia je ochrana spotrebiteľov a ich záujmov. To, že tieto dva záujmy môžu byť v konflikte a často aj sú v konflikte, je pomerne štandardným záverom ekonomickej teórie, čo bol aj jeden z dôvodov, prečo v minulosti vo viacerých krajinách vrátane Slovenska sa pristúpilo k oddeleniu regulácie finančného trhu z hľadiska ochrany spotrebiteľa a regulácie finančného trhu, teda najmä bánk, z hľadiska stability finančného trhu. Tento krok však na Slovensku, a opäť treba povedať, že v mnohých iných krajinách bol zase v mnohom zvrátený a tak ako u nás Úrad pre dohľad nad finančným trhom bol zlúčený s Národnou bankou Slovenska ešte pred mnohými rokmi, myslím, že to bolo niekedy okolo roku 2006, ak sa pamätám správne, tak to znamená už viac ako desať rokov dozadu, tak tento konflikt záujmov sa nám vrátil do jednej inštitúcie.
To, že Národná banka Slovenska ucelene dohliada na finančný sektor, má aj svoje výhody. Je tam možnosť malej krajiny koncentrovať expertov a ich dobre zaplatiť a Národná banka má aj svoju váhu. To znamená, treba uznať napríklad, že odkedy Národná banka berie ochranu spotrebiteľov vážne alebo vážnejšie ako povedzme niektoré iné orgány v minulosti, tak môžme pozorovať z hľadiska médií aj spoločnosti väčší progres. Samozrejme, ťažko sa oddeľuje to, čo je verejný tlak, a to, čo je samotná aktivita Národnej banky. Ale napriek tomu vidíme, najmä v tých ostatných rokoch, či už vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam, alebo aj v iných oblastiach ochrany spotrebiteľa, že Národná banka zaznamenala povedzme progres za tých desať rokov. Myslím, že aj situácia v Národnej banke je dneska lepšia, ako bola pred desiatimi rokmi, keď to celé začínalo, keď to Národná banka prevzala.
Napriek tomu máme dnes situáciu, kde ten istý vrchný riaditeľ, ktorý je zároveň aj členom Bankovej rady, má na starosti obidva tieto aspekty dohľadu nad finančným sektorom. Teda aj stabilitu finančného sektora, aj ochranu a prospech spotrebiteľa.
Aby to neznelo tak teoreticky celé, tak keď si práve pozrieme aj túto správu, tak sa v nej hovorí, a pán guvernér to hovoril aj v úvodnom slove, že je vlastne možné očakávať pokračujúci pokles marží bánk, najmä pri úveroch na bývanie. Spôsobuje to teda okrem celosvetového znižovania, alebo teda celoeurópskeho minimálne, znižovania úrokových sadzieb aj posilňovanie konkurencie na bankovom trhu. Táto správa spomína pozmeňujúci návrh, ktorý sa aj mne podarilo presadiť v minulom roku, kde teda od marca môžu spotrebitelia ľahšie prechádzať s úvermi na bývanie z banky do banky buď bez penalizácie, alebo s nízkou penalizáciou. Ale Národná banka, a to podľa mňa vidno aj v tejto správe, vlastne nie si je v tej formulácii istá, či je to vlastne dobré, alebo zlé? Lebo pre spotrebiteľa je to dobré. On teda bude platiť menej za hypotéku, ale ako uvádza Národná banka, pre stabilitu bánk, pre ich ziskovosť je to vlastne zlé. Lebo teda tie marže, samotná Národná banka očakáva ich pokles. A podľa mňa a toto je symptomatické v tom, že ak je táto funkcia v jednej inštitúcii, navyše teda ešte aj pod jedným manažmentom v jednom odbore, tak vlastne je tam tento konflikt záujmov, ktorý, samozrejme, a preto som na úvod zdôraznil, nemá nejak na Slovensku nejaké fatálne dôsledky. Takže ja tu teraz nechcem vytvárať nejakú hystériu, ale je to problém. Alebo je to minimálne problém, ktorý by sme mali diskutovať, či by minimálne v rámci Národnej banky nebolo dobré ho nejak inštitucionálne riešiť.
Takže to je moja otázka na vás, pán guvernér, že aký je váš názor na túto tému a či teda by ste vy osobne považovali za vhodné, aby možno nastali či vnútri Národnej banky, alebo akékoľvek iné zmeny, alebo či podľa vás ten súčasný stav je optimálny.
Od tejto, asi pre väčšinu ľudí, suchej témy, hoci myslím si, že priamo ovplyvňuje milióny až stovky miliónov eurových úverov a koľko stoja, ako sa ich práva vymáhajú, prejdime k niečomu, čo je také okamžite zrozumiteľnejšie, v čom je to zaujímavé, a to je otázka exponovanosti bankového sektora, špeciálne jednej konkrétnej banky voči Cypru, o ktorej sme tuto v Národnej rade hovorili už minulý rok pri tejto istej správe. Vtedy som si dovolil vám, pán guvernér, položiť otázku, že ako hodnotíte rizikovosť tohto faktu, že slovenský bankový sektor, špeciálne teda jedna jeho banka, mala veľmi významnú expozíciu k úverom na Cypre a zároveň teda podľa existujúcich a dostupných dát tie úvery neboli úvermi voči, teda orientované na projekty realizované na Cypre, ale boli orientované a projektorizované mimo Cypru principiálne späť v Českej a Slovenskej republike.
Inými slovami, aby som to povedal zrozumiteľne pre ľudí, do akej miery je pre Národnú banku problém, že jedna významná slovenská banka financovala významne schránkové firmy na Cypre, ktoré potom prevádzali peniaze späť. Táto moja otázka a vaša odpoveď na ňu, pán guvernér, ktorá tu padla, vy ste vtedy reagovali a ja musím oceniť, ste vtedy reagovali podľa mňa pomerne otvorene, spôsobila trošku takú búrku pozornosti, ktorá skončila tým, že pán Patrik Tkáč, teda jeden zo spolumajiteľov tej banky, o ktorej hovorím, teda Poštovej banky, aby som bol konkrétny, sa veľmi jednak teda nepochvalne vyjadril aj na moju adresu, ale to teraz nie je podstatné. A hlavne vtedy uviedol v podstate, že zmyslom mnohých týchto operácií je minimalizovať daňové povinnosti pre tieto subjekty, a teda povedal, že každý, kto to nerobí, vlastne okráda svoju rodinu. Čo potom následne spustilo po verejnom tlaku aj kontrolu Finančnej správy v tejto banke, o ktorej výsledkoch sme ale neboli dodnes informovaní.
V tejto súvislosti ja chcem tu uviesť, lebo predsa len plénum Národnej rady je iné miesto ako miesto výboru, chcem uviesť, že včera na výbore váš kolega pán Dvořáček, vrchný riaditeľ tohto úseku, informoval, že úverová expozícia banky, o ktorej hovoríme, voči Cypru výrazne klesla v minulom roku a je teda zo strany manažmentu prisľúbené, že výrazne klesne aj v tomto roku. On tam uvádzal aj presné percentá, myslím, že išlo zhruba o 20 až 25 percentuálnych bodov ročne. To znamená, že ak je to pravda, ja nemám žiadny dôvod o tom pochybovať, tak tento problém sa v rámci Národnej banky rieši.
Dôvod, prečo ho tu dnes otváram, je ten, že jedna vec je celková expozícia voči nejakej krajine, druhá vec je to, že existujú pravidlá obozretného podnikania aj teda v zákone, aj následne vydávané Národnou bankou, ktoré hovoria, že je veľký problém, keď banka požičiava spriazneným osobám. To znamená, pokiaľ banka požičiava spriazneným osobám, tak sa na takéto úvery uplatňujú oveľa prísnejšie kritériá aj z hľadiska kapitálovej primárnosti, a to z jednoduchého dôvodu, pretože ak by sa neuplatňovali, tak každý z nás by si mohol založiť banku, požičal by si odniekadiaľ peniaze, vložil by ich do banky, vyviedol by ich zase späť blízkym osobám a nakladal by s peniazmi sporiteľov, a keby to celé krachlo a nevyšlo, tak Fond ochrany vkladov napríklad to potom zaplatí, prípadne my všetci v širších makroekonomických nákladoch.
Preto toto stráženie pri kapitálovej primárnosti aj vo väzbe na úvery blízkym osobám je jedna z dôležitých a citlivých úloh, ktorým čelí regulátor, akým je v tomto prípade Národná banka Slovenska. Ja sa preto chcem spýtať, pán guvernér, že či ste nejakým spôsobom riešili, keďže vy na rozdiel od napríklad nás máte možnosť sa dotazovať aj regulátorov na Cypre a rôznych orgánov na Cypre, aby vám prezradili konečných užívateľov výhod týchto dlžníkov, či teda ste sa na to dotazovali a aké boli toho výsledky a či ste teda presvedčivo vylúčili to, že tieto peniaze sú vlastne vracané späť ľuďom, ktorí sú spojení s touto bankou, alebo nie. Lebo v opačnom prípade by napriek zníženiu tej expozície, ktorú ste spomenuli včera, by som to stále považoval za veľmi významné riziko.
Predposledný bod, ktorý by som chcel uviesť, je krátky, ale chcel som aj pozitívne reagovať a chcel som, aby to tu zaznelo, na jednu vec, a to je to, že pred niekoľkými týždňami sme sa dosť prekvapene dozvedeli, že namiesto sľubovaného zlepšovania deficitu verejných financií v minulom roku slovenské verejné financie skončili výrazne horšie, ako sa predpokladalo, a že dokonca viac-menej vidíme, že nedochádza od roku, s výnimkou prvého roku vlády, nedošlo za Ficovej vlády k žiadnej konsolidácii verejných financií. Tie obrovské nadpríjmy, ktoré sa dosiahli na daňovej strane aj stlačením živnostníkov a mnohých ďalších ľudí, sa premietli len do zvýšených výdavkov, primárne na hasičské striekačky a niektoré iné obľúbené predmety predchádzajúcej vlády. To tu zaznelo.
Pán minister Kažimír, teda aj vtedajší, aj dnešný minister, sa tváril, že mu strašne Eurostat ukrivdil tým, že to urobil a že to bolo absolútne nepredvídateľné z jeho strany. Tak ja som tu len chcel uviesť tiež verejne, že pokiaľ si ja pamätám, Národná banka na tieto riziká upozorňovala už v čase, keď to tak bolo robené, nie teda, nebola tým, kto je múdry po funuse, ako sa hovorí na Slovensku, ale bola múdra, keď ešte pacient sa vozil opitý v aute, a hovorila mu, že môže naraziť. A potom ten pacient aj narazil, tak som len chcel povedať, že cením si, že Národná banka, pokiaľ teda som správne čítal jej vyjadrenia, na to upozornila, samozrejme, svojím veľmi decentným, konzervatívnym spôsobom a dúfam, že tak budete konať aj v minulosti, aby ste sa už takýchto karambolov nedočkávali opäť a opäť aj za tejto vlády.
Posledný bod, ktorý by som chcel uviesť a ktorý sa týka aj návrhu zmeny uznesenia k tejto správe, sa týka vážnej témy úverov na bývanie. Už spomínal pán kolega Heger, spomínal pán guvernér, v minulých rokoch sme tu o tom hovorili, že nám akcelerujú nielen úvery spotrebiteľom všeobecne, ale nám výrazne sa urýchľujú špeciálne úvery na bývanie. Ja dlhodobo to vnímal som, aj vnímam, ako pozitívnu vec v tom, že sa zvyšuje dostupnosť bývania. Podľa indexu, ktorý máme k dispozícii, ktorý berie do úvahy úrokové sadzby, ale aj ceny bytov, máme dneska najdostupnejšie bývanie, odkedy ten index existuje. Pretože ceny nie sú vysoké historicky a úroky sú, naopak, veľmi nízke. To znamená, že pre človeka s konkrétnou výplatou, povedzme priemernou, je dneska najdostupnejšie bývanie v histórii v priemere. To ja považujem za veľmi pozitívne, a preto som aj dlhodobo presadzoval opatrenia, ktoré k tomu smerujú a nejakou mierou k tomu prispeli.
Na druhej strane, samozrejme, to, čo vidíme, je, že bývanie je trh, kde ako každý, kde je dopyt a kde je ponuka. A to, čo vidíme aj z iných krajín, je, že pokiaľ sa akceleruje dopyt napríklad tým, že sú nízke úrokové sadzby a vyššie mzdy, ale sa nezlepšuje ponuka, nie je viac bytov a domov k dispozícii, tak dochádza k niečomu, čo sa často nazýva cenová bublina, a jednoducho domov je stále toľko isto, len sú zrazu dvakrát drahšie. To je niečo, čo sa stalo v Británii napríklad, to je niečo, čo sa stalo, samozrejme, už slávne aj v Írsku a Španielsku, a to sa deje často, hovorím, ak ponuka nedokáže držať krok s dopytom.
Ja som sa pýtal, myslím si, že aj minulý rok pána guvernéra na to, či vidí riziko takejto bubliny aj na Slovensku. Vtedy, ak ma pamäť naklame, pán guvernér povedal, že v tej chvíli tú bublinu tam nevidela Národná banka ešte, alebo takéto riziká nerovnováhy.
No a prečo to hovorím teraz, je, že v tejto správe už Národná banka o možnosti vzniku nerovnováhy na tomto trhu hovorí. Hovorí v ňom, hovorí o ňom pomerne stručne v tejto analýze. Ale napríklad už v správe o stave finančného sektora, ktorú banka predkladá interne, má analýzu na jeden, dva, tri, štyri strany o vývoji trhu s bývaním, čo je najväčší text v tejto správe, ktorý sa týka nejakého konkrétneho trhu. To naznačuje, že centrálna banka tomu začína venovať mimoriadnu pozornosť.
Preto som sa aj včera na finančnom výbore na to pána guvernéra a pána Dvořáčka spýtal, či nám teda naozaj hrozí ten scenár, kde Slováci, ako aj pán Heger naznačil, sa možno zadlžia lacnejšie, ale teda väčšie množstvo peňazí bude naháňať to isté množstvo bývania a výsledkom bude, že ceny bývania budú stúpať, ale dostupnosť nám tým pádom vlastne buď zostane rovnaká, alebo dokonca nám klesne a na konci budú ľudia s úvermi, ktoré napríklad v prípade zdvihnutia úrokových sadzieb môžu sa naozaj takto negatívne vrátiť.
Ja tu zhrniem tú odpoveď. Pán guvernér je tu, takže môže ma opraviť, ak ju zhrniem nesprávne. Pán guvernér a pán Dvořáček povedali pre mňa dve dôležité informácie. Prvá bola, že naozaj tie riziká vidia. Centrálna banka je konzervatívna, opatrná inštitúcia, slová guvernéra eurozónovej banky môžu hýbať finančnými trhmi a dokonca nielen na Slovensku, takže ja som chápal aj chápem, ak sa guvernér a banka k tomu vyjadrujú veľmi decentným a konzervatívnym spôsobom, trošku iným, akým my tu máme tendenciu niekedy debatovať. Ale z tej odpovede bolo jasné, že Národná banka toto riziko vidí, ale zároveň tá odpoveď, ktorá bola, je, že dneska nie je problém na strane dopytu a regulácie dopytu. Lebo bol argument ten, že úrokové sadzby sú zhruba tam, kde by mali byť vzhľadom na konvergenciu Slovenska v rámci eurozóny. Centrálna banka prijala opatrenia vo vzťahu k bankám, aby banky neposkytovali nekvalitné hypotéky, teda tým uchádzačom, ktorí na ne nemajú. Debatovali sme trochu o tých opatreniach, ale to sem teraz nebudem ťahať. To znamená, že odpoveď bola, zjednodušene povedané, že centrálna banka už o moc viac urobiť nemôže, lebo ona sa snaží dávať pozor na to, aby si požičiavali len tí, ktorí na to majú. Tú ponukovú stranu, ktorú identifikuje centrálna banka v tej analýze ako problém, ja ju tu nechcem čítať, je k dispozícii aj verejne, to znamená to, že špeciálne v Bratislave a v iných mestách na Slovensku nám narastá dopyt, ale oveľa slabšie naňho reaguje ponuka bývania, čo práve hrozí, že bude spôsobovať výrazné zvyšovanie cien bytov a domov, že to nie je v kompetencii Národnej banky. To bola odpoveď to riešiť. Čo je pravda. Národná banka naozaj nevie riešiť to, aby sa na Slovensku stavalo viac bytov z hľadiska ponukovej strany, ale Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky by to riešiť vedieť mali.
A preto mi dovoľte navrhnúť zmenu uznesenia tohto v mene aj kolegov Macháčkovej a Petrík, s ktorou to predkladáme spoločne, kde dnes tá správa obsahuje len, teda bod, že berieme na vedomie, štandardne, túto správu. Ja navrhujem zmenu nasledovne:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015;
B. žiada vládu Slovenskej republiky o podanie správy Návrh opatrení na predchádzanie a riešenie nerovnováh na trhu s bývaním v nadväznosti na Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015."
Inými slovami, to, čo by som chcel, aby do 30 dní prišiel sem zástupca vlády, či to bude pán Brecely ako ten, kto má na starosti bývanie, alebo pán Kažimír ako ten, kto má na starosti financie a ekonomické veci, je v zásade jedno, môžu prísť aj obidvaja, a aby v mene vlády nám prišiel zástupca vlády povedať, či to teda vláda vidí rovnako, ako Národná banka vidí tieto nerovnováhy a vidí riziko tejto bubliny, a čo s tým ide urobiť, alebo aby nás presvedčila o opaku. Priznám sa, že ja by som bol najradšej, keby nás presvedčili o opaku, lebo potom by sme nemuseli toto riešiť. Ale vzhľadom na to, že aj Národná banka vo svojom inak veľmi decentnom a takom konzervatívnom stanovisku naznačuje tieto problémy, myslím si, že to treba riešiť.
Takže toto je môj návrh. Chcem len zdôrazniť pre kolegov z koalície, že tento návrh vládu nijak nekritizuje, tento návrh ani nijak netvrdí, že teraz ani minulá vláda dokonca má za to nejakú zodpovednosť, tento návrh len hovorí, že sa nám deje to, čo sa stalo aj iným krajinám v minulosti, že akcelerujúci dopyt spôsobený aj lepšou ekonomickou situáciou, ale aj nízkymi úrokovými sadzbami začal špirálovať cenovú bublinu, ktorá nakoniec nebola v prospech ničoho a v horších prípadoch skončila dosť vážnym ekonomickým krachom pre tú krajinu, nehovoriac už o státisícoch, niekde miliónoch jednotlivcoch.
Preto si myslím, že to, aby na budúcu schôdzu, alebo prípadne na tú ďalšiu, prišli zástupcovia vlády podať nám takúto správu a povedať nám, či to tak hrozí a čo s tým ideme spraviť, alebo či to tak nehrozí, nie je ani opozičné, ani koaličné, nie je to ani antificovské, ani anti Fico 3, je to jednoducho normálna, štandardná ekonomická žiadosť, pri ktorej si vás teda dovolím tým pádom požiadať o jej podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán guvernér, vážení prítomní, veľmi krátko, dve pochvaly, jedna otázka.
Tá otázka, začnem tou otázkou, tá sa týka regulácie nebankových subjektov celého trhu s nimi. Po zmene regulácie odišla firma Provident Financial, ktorá, pokiaľ viem, je obchodovaná v Londýne, čiže mala by to byť relatívne seriózna firma, len sa chcem opýtať, či Národná banka Slovenska nepovažuje reguláciu tohto trhu za prísnu oproti iným krajinám vzhľadom na to, že sa môže stať, že pokiaľ by bola prísna táto regulácia, tak môže vytlačiť časť ľudí do čierneho trhu.
Teraz tie dve pochvaly. Jednu pán guvernér už počul na výbore, ale myslím si, verím tomu, že je dôležité, aby odznela aj v pléne, pretože táto, aj tá druhá, má širšie súvislosti.
Národná banka Slovenska meria koncentráciu na bankovom trhu cez Herfindahl-Hirschmanov index; Herfindahl-Hirschmanov index. Je to veľký rozdiel oproti tomu, ako sa často hodnotí kvalita trhu alebo kvalita verejných politík v iných oblastiach, kde sa napríklad opýtame vodičov v zápche, či potrebujeme vedľa postaviť diaľnicu. Alebo sa opýtame firiem, ktoré vstúpili do duálneho vzdelávania, či je dobré to duálne vzdelávanie. Alebo sa opýtame lekárov z nemocníc, či je správne meniť nemocnice na akciové spoločnosti. Nie že by to nebolo legitímne, také otázky sú legitímne a treba ich brať do úvahy. Ale ak chce aj vláda prejsť na systém hodnotenia politík cez hodnoty za peniaze (value for money), tak sa musí spoliehať na objektívne ukazovatele. V tomto prípade dávam za príklad, ako Národná banka hodnotí kvalitu konkurenčného prostredia na trhu s bankami. Neposiela dotazník na banky a nepýta sa dotknutých bánk, či sú spokojní s konkurenčným prostredím, ale zmeria si to tak, ako to aj ekonomická teória odporúča.
Tá druhá pochvala sa týka toho, že minulý rok Národná banka v medzirezortnom pripomienkovom konaní k Programu stability napísala, že existujú isté riziká, ktoré sa týkajú metodiky zostavovania rozpočtu. Tie riziká potom potvrdil Eurostat. Tu chcem zasa, tá širšia súvislosť je taká, že mali by sme nielen kritizovať nezávislé organizácie, keď si myslíme, že nerobia dobrú robotu, ale aj pochváliť, keď si robia dobre, aj z toho potom bude závisieť, od toho potom bude závisieť, ako si tí nezávislí ustoja svoje pozície v spoločnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Takže, vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi venovať sa len tým častiam v príspevkoch, ktoré boli venované Správe o stave a vývoji finančného trhu, takže mnohé ďalšie boli oveľa širšie koncipované a nie sú predmetom tejto správy, Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015, preto by bolo veľmi komplikované zaujať k nim stanovisko bez príslušných podkladov. Čiže nebudem sa vyjadrovať k veciam o efektívnosti PPP projektov, štátny rozpočet a podobne, nie je to obsahom tejto správy, za to sa, samozrejme, ospravedlňujem.
Pokiaľ ide o veci, ktoré sa týkajú správy, tak by som išiel skôr možno po témach, lebo tie témy sa u diskutujúcich opakovali, prípadne boli gradované.
Téma jedna, pokiaľ nejako zabudnem, tak mi to, samozrejme, pripomeňte, je zadlžovanie domácností. Tam platí jednak to, že zadlžovanie domácnosti naozaj je veľmi vysoké a koncentruje sa do bytovej výstavby. Platí aj to, čo vo faktickej poznámke predtým povedal pán poslanec Jurzyca, že zadlženie slovenských domácností je z hľadiska Európy na najnižšej úrovni alebo na veľmi nízkej úrovni, čiže z tohto hľadiska by sa dalo povedať, že tam priestor ešte je. My sa veľmi zodpovedne venujeme tejto úvahe, preto sme už pred dvomi rokmi vydali opatrenie, ktoré, samozrejme, nemôže byť ideálne, pretože môžme vydávať opatrenia len v našej kompetencii. Národná banka Slovenska nemôže vstupovať do podnikateľských vzťahov medzi klientom a bankou. Čiže my naozaj nevieme tieto veci ani regulovať, ani riadiť, ani podobne. To je jedna stránka.
Druhá stránka je, Národná banka Slovenska ako súčasť SSM (Single Supervisory Mechanism) a príslušných európskych regulačných aktivít je kompetentná robiť len to, čo jej umožňujú príslušné regulácie, ktoré tieto autority robia. Takže opatrenie sme prijali. Podľa nášho názoru bolo to opatrenie účinné a v prípade, že by bolo potrebné, tak sme ochotní a schopní ďalej v tejto oblasti konať.
Pokiaľ ide o samotný vplyv rastu úverov, nemá vplyv na rast rizikovosti úverov zatiaľ, pretože rizikovosť úverov, ako som aj uviedol v správe, poklesla. Čiže podiel nesplácaných úverov poklesol. Do budúcna, samozrejme, je možný všelijaký vývoj, rôzne scenáre, to je, samozrejme, pravda, preto my veľmi obozretne postupujeme alebo pristupujeme k bankám a požadujme, aby banky vytvárali dostatok kapitálu, dostatok rezerv, to je naša úloha. V prípade, keď sa niečo stane, aby banky a finančná stabilita trhu ako celku ohrozené neboli. Naše banky sú, môžem povedať, jedny z najbezpečnejších bánk v Európskej únii.
Na druhej strane banky nás niekedy za to kritizujú, že príliš veľa prostriedkov musia viazať v kapitáli a v rezervách v porovnaní s inými bankami v iných štátoch, ale my využívame tieto možnosti, ktoré nám príslušná regulácia dáva, nad rámec regulácie, samozrejme, nemôžme.
Čiže vnímame tento problém, sledujeme ho pravidelne a v rámci našich možností, keď je potrebné, tak prijímame, prípadne budeme aj v budúcnosti prijímať opatrenia.
Ďalej. Systémová otázka pána Beblavého, ktorá sa týka konfliktu záujmov, možno to zjednoduším na konflikt záujmov. Ten konflikt záujmov jednoznačne, ten konflikt záujmov bol väčší, pokiaľ sme neboli v eurozóne, pretože tu bol konflikt aj s menovou politikou. Tento konflikt na úrovni Národnej banky nemáme.
Pokiaľ ide o konflikt záujmov medzi dohľadom a ochranou spotrebiteľov, ten konflikt vnímame. Inštitucionálne sa snažíme oddeliť tieto dve veci od seba, tieto dve problematiky. Aj momentálne máme v banke rozbehnutú pomerne rozsiahlu diskusiu, pretože pred 10 rokmi sme urobili určité zmeny, pokiaľ ide o procesy, medzitým sa udialo veľa: vstúpili sme do eurozóny, začali sme dohliadať spotrebiteľov a tak ďalej, nebudem to všetko menovať. Čiže chceme zlepšiť procesy v banke a zefektívniť a jedno z tých opatrení by bolo, ešte viac oddeliť a zamedziť tomuto konfliktu ochrany spotrebiteľov a dohľadu.
Jeden problém, ktorý máme, čiže nebude to celkom zrejmé, pokiaľ ide o samotnú schému ako takú, je, že ochrana spotrebiteľa je riešená v zákone o dohľade a ochrana spotrebiteľa podľa zákona o dohľade musí byť robená v útvare dohľadu. Čiže vieme to robiť, ale tak, že nemôžme vynechať útvar dohľadu. Čiže pokúšame sa urobiť ešte väčšie oddelenie, ale v rámci útvaru dohľadu, kde budeme hľadať riešenie, ako to inštitucionálne urobiť. Nechcem predbiehať, pretože je to na rokovaní Bankovej rady na budúci utorok. Ďalej. Čiže vnímame ten problém a snažíme sa ho riešiť v rámci našich možností.
Pokiaľ ide o exponovanosť voči Cypru, my zverejňujeme údaje len agregátne za celý sektor, čiže nemôžem sa vyjadrovať k tomu, či je to jedna banka, nie je to jedna banka, čiže tam nie.
Ale pokiaľ ide, ešte raz, o bankový sektor ako celok, pravidlá obozretného podnikania boli vo všetkých bankách dodržané, takže žiadna banka sa nedostala do problémov s pravidlami. Všetky banky majú dostatočne vytvorené rezervy, opravné prostriedky a mechanizmy na zabránenie prípadným stratám.
Na druhej strane ešte raz hovorím, my nie sme ani akcionári, ani manažmenty tých bánk, čiže sú veci, do ktorých nemôžme vstupovať a nemôžme preberať zodpovednosť za akcionárov a manažmentov týchto bánk, preto ani nemôžme vstupovať do konkrétnych operácií, ktoré banky uzatvárajú, ale posudzujeme ich vcelku z hľadiska obozretnosti podnikania banky.
Ďalej... V podstate som včerpal to, čo sa týkalo správy, boli to bytové...
Koneční užívatelia výhod, tam len participujeme. Participujeme tým, že my nie sme nositeľ úlohy v boji proti praniu špinavých peňazí, ale vždy, keď sme oslovení, tak s príslušnými jednotkami, ktoré má štát, a medzinárodné, ktoré existujú, sú zriadené, tak, samozrejme, spolupracujeme na našej úrovni v rámci našich možností, ale my nemôžme tieto veci ani riadiť, ani vyhľadávať. A bolo by to aj kontraproduktívne, keby sme ďalšiu podobnú kompetenciu dostali, pretože keby sme boli orgánom, ktorý je nejakým policajtom na vyhľadávanie konečných výhod alebo konečných beneficientov, konečných užívateľov výhod, tak by sme zároveň prišli o oveľa väčšiu výhodu, ktorú máme z dvojstranných a mnohostranných zmlúv pri výkone dohľadu, pretože automaticky by sme boli z nich diskvalifikovaní, pretože by sme sa stali z tohto pohľadu nie dôveryhodná inštitúcia. Pre nás je prioritný práve dohľad. To je to, ktoré máme zverené primárne. Čiže, samozrejme, spolupracujeme v rámci našich možností, ale aj pri tejto spolupráci nemôžme použiť informácie, ktoré získavame pri výkone dohľadu od našich partnerských inštitúcií. To tie zmluvy jednoducho neumožňujú.
Snáď som zodpovedal všetko. Ďakujem za pozornosť zatiaľ.