4. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Mihál, myslím si, že budem mať dve minúty, to je veľmi krátky čas. A myslím, že veľmi šikovne bolo využité to, že proste môže niekto vystupovať, ale skúsim len veľmi, veľmi krátko vystupovať. Pokiaľ sa týka užívateľskej firmy, tých zamestnancov, problém je to na Slovensku, že agentúry dočasného zamestnávania idú na výberové konania, na tom výberovom konaní jednoducho podliezavajú cenami, ktoré nie sú štandardné, dokonca na úrovni cien pracovníkov kmeňových. Ja súhlasím s administratívou, so všetkým, keď ja som vo vystúpení hovoril práve o tej flexibilite, že to je dobré, že je to výhodné na určitý čas a na určité riešenie. Ale to, že má byť praxou na Slovensku, že títo ľudia sú nástrojom v rukách ADZ-tiek, jednoducho nie je dobrý štandard. A nie je dobrý štandard to, že aj tí užívateľskí zamestnávatelia by si mali brať nejaký čas zodpovednosti za to, pokiaľ sa nebude štandardizovať na Slovensku systém tak, ako je bežne v zahraničí, že ADZ-ky sú drahšie. A už zo systému filozofie sú drahšie ako zamestnanec normálny, ktorý je kmeňovým zamestnancom, to je fakt, ale, bohužiaľ, na Slovensku je prax, že sa podhadzujú cenami pod úroveň tejto mzdy. Čiže musia nájsť spôsob, akým spôsobom obísť tento systém. A ak dovolíme to, tak dovolíme to, že bude to tak, ako je to dnes alebo ako to bolo aj za vašej éry.
Pokiaľ sa týka, a teraz už len poviem asi veľmi krátko, mňa dosť prekvapilo, čo bolo na záver toho vášho vystúpenia povedané, že ste za nie vyvážený, ale malo by to byť v záujme toho zamestnanca, teda ten Zákonník práce, o ktorom hovoríte vy. Ale všetky tieto zákony sú opačne postavené. Veď vy všetko postavíte proti zamestnancovi. Takže ja nerozumiem, to je troška... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ja nezvyknem v tejto sále ďakovať niekomu za vystúpenia. Robím to naozaj veľmi výnimočne, ale v tomto prípade mi nedá inak a chcem sa Jozefovi veľmi pekne poďakovať za odborné vystúpenie. Nebudem už argumentovať veci, ktoré tu dnes a včera odzneli niekoľkokrát, pretože ich premieľame sprava i zľava. Chcem len veľmi pekne poprosiť, tie reakcie, ktoré na teba, Jozef, sú, a odznelo tu dneska, že sú neodborné a podobne, ja chcem veriť, že na takto prednesené vystúpenie sa už takýto argument použiť nedá.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky, ale budem reagovať len na kolegu pána Buriana.
Prvá vec, k agentúram. Ak cítite, že je stále problém, pokiaľ ide o agentúrnych zamestnancov, a že sa nerešpektuje povinnosť vyplatiť agentúrnemu zamestnancovi mzdu najmenej porovnateľnú s kmeňovým zamestnancom, tak hľadajte alebo hľadajme iné riešenia. Mňa teraz napríklad napadlo a netvrdím, že je to svetový nápad, ale zamyslite sa, čo keby v tom ročnom hlásení, ktoré musí agentúra posielať na úrad práce o svojej činnosti, malo byť konkrétne vymenované, aké boli mzdy, a to tam dnes nie je, aké sú mzdy tých agentúrnych zamestnancov a aké sú mzdy porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa? A stačí si potom na tom úrade sadnúť na ten report a porovnať si, či to tak je alebo nie je, a, povedzme, jednorazovo poslať kontrolu. Ale nezaťažujme byrokratickou nezmyselnou povinnosťou plošne užívateľských zamestnávateľov, pretože nie sme to schopní odkontrolovať inak. Veď to je nezmyselné správanie sa vlády alebo zákonodarného zboru.
No a druhá vec, k tej vyváženosti. Tak konkrétne vo veci tej náhrady pri neplatnom skončení pracovného pomeru si, prosím vás, uvedomte, že ak poruší Zákonník práce pri skončení pracovného pomeru zamestnávateľ, tak dnes je tá sankcia až 36 priemerných platov. My hovoríme, nech je ich šesť. Ale ak poruší Zákonník práce zamestnanec a neplatným spôsobom odíde, tak jeho sankcia je najviac dva alebo maximálne tri priemerné platy. Počujete to? Musí tak oferovať zamestnanec dva alebo tri platy, ale zamestnávateľ 36 platov. To je vyvážené? My hovoríme teda oproti tým dvom alebo trom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som v rámci tohto procedurálneho návrhu chcel iba pozdraviť mojich bývalých kolegov starostov z Terchovskej doliny, ktorí sú na balkóne. Takže som zneužil takto rokovací poriadok Národnej rady (potlesk).

Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť váženým členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že sa stretneme dnes o 13.00 hodine v rokovacej miestnosti č. 213 na mínus druhom poschodí v budove na západnej terase. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Tiež chcem pripomenúť členom hospodárskeho výboru, že o 12,05 hodine budeme mať zasadnutie výboru v miestnosti č. 30 tu v hlavnej budove, čiže nie v našej miestnosti, ale tu v hlavnej budove – miestnosť č. 30. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 hodine budeme mať rokovanie o migrácii v našej miestnosti č. 149. Ďakujem.

Zvolávam na zajtra na ráno na 8.00 hodinu rokovanie výboru pre sociálne veci na druhom poschodí. Ďakujem.

Ctené kolegyne, vážení kolegovia, stojím opäť pri tomto pulte a idem hovoriť o téme gastrolístky, ktorá je súčasťou štyridsiatich návrhov, ako zlepšiť podnikateľské prostredie, s ktorými prišla strana SaS na túto májovú schôdzu Národnej rady.
Na úvod ku gastrolístkom zopakujem veci, ktoré som už povedal niekoľkokrát, ale myslím si, že si zaslúžia opakovanie. Gastrolístky považujem za prežitok, považujem ich za špinavý a neférový kšeft štyroch firiem, ktorý štát garantuje. Sú to firmy, ktoré vytlačia farebné papieriky a za garantované ceny ich potom predávajú svojim zákazníkom, pričom možno zaujímavosťou bude fakt, že najväčším zákazníkom pre tieto štyri firmy je štát. Takže vytlačia farebné papieriky. Tie potom znepríjemňujú život trom skupinám ľudí.
Tá prvá skupina sú firmy, ktoré tie papieriky od nich musia kupovať a distribuovať svojim zamestnancom. Veľké firmy si vedeli vyjednať podmienky tak, aby nemuseli platiť provízie emitentom gastrolístkov. Menšie firmy tú províziu platia už pri nákupe. Potom v rámci tejto firmy firma musí distribuovať gastrolístky medzi svojich zamestnancov, s čím sú spojené ďalšie byrokratické a administratívne náklady.
Druhá skupina, ktorá je postihnutá morom s názvom gastrolístky, sú majitelia reštauračných a gastronomických prevádzok. Ak títo majú prevádzku s vyššími cenami a sú tzv. drahšie reštaurácie, tak si môžu ako súčasť svojho marketingu povedať, že: „My gastrolístky neberieme.“ A tí majú šťastie, že môžu z toho vykorčuľovať, lebo majú solventných a bonitných zákazníkov. Sú potom ale prevádzky, ktoré sú na úrovni kantíny, na úrovni bežných prevádzok stravovania, ktoré nemajú ten luxus, aby si mohli povedať, že gastrolístky neberú, takže gastrolístky brať musia, lebo ináč by tam ľudia, ktorí majú, povedzme, rozpočet od troch do päť eur na obed, jednoducho na tie obedy ku nim nechodili, keďže sa tých lístkov nejak potrebujú zbaviť, tak radšej ich minú, samozrejme, na obed, ako by na obed míňali hotovostné peniaze.
No a potom tretia postihnutá skupina sú v podstate všetci zamestnanci, ktorí gastrolístky dostávajú, a postih je taký, že štát a štyria emitenti gastrolístkov robia z obyčajných ľudí ovce, ktoré si nevedia povedať, že: „Teraz sme hladní a ideme sa najesť.“ Ale robia z nich ovce, ktoré jednoducho musia ísť a robiť to, čo im štát prikáže.
Ja mám naozaj zásadný filozofický problém s gastrolístkami. A ak sa teda štát má starať o to, aby ľudia to teplé jedlo raz denne mali, tak prečo sa potom nestará štát o to a nedáva nejaké poukážky ľuďom na ošatenie napríklad? Nebojí sa štát, že ľudia budú chodiť v zime málo oblečení? Dajme im lístky aj na teplé kabáty a páperové bundy.
Úvodom chcem povedať, že moja vďaka patrí kolegovi Matovičovi, kolegovi Mihálovi, kolegyni Kiššovej a aj bývalému kolegovi Kadúcovi, čo sa touto témou systematicky zaoberali. A opakovane sme ju prinášali do pléna Národnej rady. Bohužiaľ, sa s ňom nepodarilo zatiaľ urobiť nič.
Veľa myšlienok ku gastrolístkom som už zosumarizoval v článkoch, ktoré som napísal na túto tému, ale dovoľte, aby som začal tým, že ich považujem naozaj za úplnú zbytočnosť. Je to sekundárna mena alebo sekundárne obeživo, ktoré supluje peniaze aj v situáciách, kde by tie peniaze suplovať nemalo a kde jednak znepríjemňuje podnikanie majiteľom reštaurácií, ale taktiež predražuje podnikanie všetkým ostatným.
Najhoršie na celej veci je, že gastrolístkoví emitenti si nárokujú marže pri spätnom výkupe gastrolístkov. A robia to tak, že ich marža je od 3 do 8 %, podľa objemu, podľa veľkosti prevádzky a podľa schopností toho-ktorého prevádzkovateľa gastronomických zariadení vynegociovať si s nimi čo najlepšiu cenu. Ale končí sa to väčšinou tak, že miesto toho, aby platili 6 % gastrolístkovej firme, tak majitelia reštaurácií potom radšej idú do Metra alebo idú do Tesca a tam za tie obrovské hŕby farebných papierikov nakupujú veci, ktoré asi potrebujú k svojmu podnikaniu, a ten čierny Peter potom zostáva v rukách, povedzme, Tesca alebo Metra. Tesco a Metro, samozrejme, už sú veľkí hráči, takže majú s gastrolístkovými firmami dojednané lepšie podmienky, ale stále je to na úkor marže Metra alebo Tesca. A predpokladám, že tieto veľké firmy by tú maržu nepremietli do ceny produktov, respektíve premietli by ju tak, že by znížili ceny produktov. Takže to, o čo by mohli byť potraviny lacnejšie, tak si berú do svojich vreciek gastrolístkové firmy. Sú štyri, ich ročný biznis je v objeme viac 600 mil. euro. A výšku marže som už spomínal, ak sa pozriete na ich výročné správy na internete, zistíte, že podnikajú s maržami, ktoré im zabezpečujú ročný zisk rádovo v desiatkach miliónov eur.
Asociácia emitentov gastrolístkov argumentuje, že reštaurácie by tak mali ekonomické problémy, lebo ľudia by prestali chodiť do nich. Samotní majitelia týchto prevádzok si to ale vôbec nemyslia. Naopak, hovoril som s viacerými majiteľmi jednak v Bratislave, ale aj mimo Bratislavy, mimo Bratislavy konkrétne vo Zvolene a v Prešove. Jeden z bratislavských majiteľov gastrolístky odmieta prijímať a je v situácii, ktorú som už popísal, a môže si to dovoliť. Tí ďalší dvaja už toľko šťastia nemali, takže sú nútení gastrolístky brať.
Upozorňujem ešte na takú maličkosť, že gastrolístky sa dosť často trhajú a potom dochádza k sporom medzi zamestnancom, ktorý gastrolístky chce použiť, a pokladníkom alebo pokladníčkou alebo čašníkom v reštaurácii, ktorý odmieta takéto poškodené lístky prijať. To, samozrejme, spôsobuje ďalšie problémy, lebo zamestnanec si musí nárokovať potom nový gastrolístok a zlikvidovať ten starý u svojho zamestnávateľa, takže ďalšie byrokratické náklady a záťaž pre zamestnávateľa.
Hlavný problém tu je, že keď niekto vlastní veľké prevádzky alebo nebodaj niekoľko zariadení, tak mám konkrétny príklad z Bratislavy, kde majiteľ siete reštaurácií musí zamestnávať jedného človeka len na to. Nerobí absolútne nič iné, ten človek je zamestnaný na trvalý pracovný pomer, len osem hodín denne triedi na štyri kôpky prijaté gastrolístky, vozí ich na zberné miesta. A celá sieť reštaurácií potom čaká približne štrnásť dní na to, aby dostala svoje peniaze za tieto farebné papieriky. Takže okrem iného ešte je tu aj problém s cash flowom alebo s hotovosťou pre tú firmu, lebo gastrolístkovým firmám sa uráči preplácať peniaze za lístky asi v štrnásťdňovom termíne.
Dovoľte mi, aby som povedal ešte pár slov, ktoré už tiež odzneli, ale myslím si, že je dôležité, aby sme o nich hovorili.
Gastrolístky dnes používa približne 750-tisíc zamestnancov. Odvolávam sa na údaje, ktoré zhromaždil analytik inštitútu INESS Ján Dinga. Priemerná hodnota gastrolístka je 3,5 eura, ak teda štandardný zamestnanec pracuje približne 20 pracovných dní v mesiaci alebo 22 pracovných dní v mesiaci v priemere, povedzme, tak dostáva niekde medzi 70 a 80 eur mesačne v gastrolístkoch. Na týchto nákladoch sa podľa zákonných pravidiel delí so svojím zamestnávateľom, keď 45 % sa strhne zamestnancovi z čistej mzdy a 55 % zaplatí zamestnávateľ nad rámec super hrubej mzdy.
Existencia gastrolístkov však komplikuje život takmer všetkým. Sú to ceniny, ktoré vyžadujú špeciálny režim. V prípade, ak by niektorý z tých emitentov skrachoval napríklad, tak štát v podstate skončí s bezcennými papierikmi, ktoré nakúpil. Bolo by to veľmi zaujímavé sledovať to ako právny prípad, čo by sa stalo, a bolo by to veľmi rozporuplné, ako by sa štát vysporiadal s niečím takým, že skrachuje gastrolístková firma, čo sa v praxi asi nestane, lebo vie, predpokladám hospodáriť a vie dokonca vykazovať veľmi slušnú mieru zisku.
Zamestnanci dostávajú de facto časť svojej výplaty vo forme účelovo viazaných stravných lístkov, čo obmedzuje spôsob nakladania s ich vlastnými peniazmi. Namieste je preto otázka, prečo nedávame teda tieto príspevky, ako som už spomínal, aj na ošatenie alebo na základnú hygienu, prečo nedostáva zamestnanec raz za rok poukážku na nákup zubnej kefky a tak ďalej a tak ďalej. Snažím sa to dotiahnuť až do absurdna, aby ste videli, že aké absurdné sú samotné gastrolístky.
Gastrolístky, samozrejme, zvyšujú náklady reštauráciám, obchodom, lebo tie získané stravné lístky vymieňajú za hotovosť a robia to za poplatok u emitentov.
Ako som spomínal, ten celkový priemerne odhadovaný ročný obrat je okolo 600 mil. eur, dokonca trochu viac. Z toho gro, samozrejme, je samotná hodnota lístka, ale tie štyri firmy hospodária tak, že majú rádovo 20 mil. až 30 mil. hrubého zisku. Záleží to, samozrejme, na roku, ale sú to peniaze, ktoré sú bezprácne iba za to, že vydávajú nejaké okolkované papieriky tieto firmy, ktoré získavajú tým veľkú výhodu, ktorú im garantuje štát.
Protiargumenty sú tiež napríklad o tom, že to zvyšuje zamestnanosť a že čo by sa stalo so zamestnancami týchto štyroch firiem, museli by byť prepustení. No nie som ekonóm, možno mi poradí kolega Jurzyca alebo Mihál, ale myslím si, že o čo menej by zarábali emitenti gastrolístkov, tak tie pracovné miesta by sa určite o to skôr vytvorili v reštauráciách a v tomto biznise. Tí ľudia, ktorí robia v týchto firmách, tak predpokladajme, sú ľahko zamestnateľní, sú šikovní a vysokoškolsky vzdelaní. Takže ja sa vôbec neobávam, že týchto pár desiatok ľudí alebo, povedzme, možno rádovo jedna stovka, dve stovky ľudí by sa stratili nejakým spôsobom na trhu práce, naopak, títo ľudia sú kvalifikovaní a ak sú dobrí tak kľudne môžu ísť robiť do iného odvetvia.
Jedinými, ktorí majú prospech z gastrolístkov, sú štátom licencované štyri spoločnosti, od ktorých zamestnanci prostredníctvom zamestnávateľov musia gastrolístky nakupovať de facto zo svojej vlastnej mzdy. Vždy, samozrejme, sa vrátia k emitentovi, ale až po odrátaní provízie, o jej výške som už hovoril, takže tie čísla opakovať nebudem.
No a k tým stravovacím návykom ľudí. Ja sa naozaj neobávam, že ak je človek hladný, tak nerozmýšľa v prvom rade nad tým, že by sa najedol. Ak je niekto už na tom tak zle s alkoholom alebo s cigaretami, tak tam už nepomôže ani to, že mu dáte nejaký gastrolístok, lebo, ako spomínal kolega Matovič, ten človek si ten gastrolístok vymení u nejakého známeho za hotovosť a aj tak si za ňu kúpi alkohol alebo cigarety.
Ďalšia otázka: Nemal by štát povinne potom vo forme gastrolístkov vyplácať aj časť starobného dôchodku, nezáleží nám na tom, aby aj dôchodcovia určite chodili jesť a neprehajdákali svoje peniaze niekde inde, nehrozí u dôchodcov, že si namiesto potravín budú kupovať alkohol alebo cigarety, alebo nemala byť vláda uvažovať nad úplným nahradením meny poukážkami, ktoré budú na konkrétny cieľ, že nedostanete žiadnu hotovosť, ale dostanete poukážky na knihy, na cédečká, na hudbu, na ošatenie, na všetko ostatné, raz za desať rokov dostanete poukážku na zánovné auto? Toto je spôsob, akým štát zasahuje do autonómneho rozhodovania toho-ktorého človeka, ako naloží s peniazmi, ktoré dostáva za svoju prácu a ktoré patria jemu.
Gastrolístky sú pre zamestnanca úplne zbytočným medzičlánkom už len preto, že v praxi dokáže ktokoľvek vymeniť stravné lístky za hotovosť u kolegu, ktorý sa chystá spraviť väčší nákup. Ono sa to nakoniec deje tak, že majitelia najmenších prevádzok, aby predišli plateniu spätnej marže, tak nakúpia potravinový tovar vo veľkých predajniach a. ako som už spomínal, ten čierny Peter s názvom gastrolístok ostáva potom v Tescu, v Metre a v im podobných.
Na záver.
Základnou otázkou pre mňa ostáva, či má rozhodovať o použití svojich zarobených peňazí zamestnanec alebo či majú o tom rozhodovať štátni úradníci spolu s Asociáciou emitentov stravovacích poukážok.
Poukážky ostávajú každodennou pripomienkou toho, ako vyzerá oblasť, v ktorej sú záujmové skupiny prepojené so štátom a ich záujmy sú výrazne silnejšie ako záujmy občanov. Ako pri iných v sociálnych opatreniach, tak aj tu treba mať na zreteli, či politikom naozaj leží na srdci viac komfort pracujúcich alebo biznis kamarátskych firiem na úkor nás všetkých.
Veľmi stručne som zosumarizoval argumenty, prečo by gastrolístky mali byť zrušené, a ja som si vedomý toho, že to asi nezíska väčšinovú podporu v tomto kroku.
Smutno pri srdci mi je, keď si čítam výpisy z hlasovaní, naposledy sme o gastrolístkoch hlasovali asi pred rokom a pol a zo všetkých poslancov je tu už dnes iba klub MOST-a – HÍD-u, kde ten zahlasoval úplne jednotne s výnimkou dvoch neprítomných pani Pfundtner a pána Jakaba za zrušenie gastrolístkov. Takže ja sa chcem spýtať tých z MOST-a – HÍD-u, ktorí ešte v sále ostali, že čo sa zrazu zmenilo za ten rok a pol, prečo ste suverénne a jednohlasne zahlasovali za zrušenie gastrolístkov v minulom volebnom období, a čo sa také udialo, že zrazu začínate byť presvedčení o tom, že aké sú tie gastrolístky vlastne fasa pre ľudí a prečo by ste ich ponechali, nechám sa prekvapiť v hlasovaní o piatej popoludní, ale nemám tu, samozrejme, žiadne očakávania, ani žiadne ilúzie.
Zároveň z tohto miesta ešte chcem povedať, že sa nevzdávam a budem ďalej bojovať, teda verím, že raz nájdeme dostatočne širokú názorovú koalíciu, ktorá dospeje k tomu, aby nejakým spôsobom tento kartelový biznis medzičasom potvrdený Protimonopolným úradom, kartelový biznis štyroch firiem bol konečne zrušený a eliminovaný. Budem bojovať za to, aby to bolo viac na prospech občanov a menej v prospech štyroch vybraných podnikateľských subjektov, ktoré majú úplne na mieru ušitý zákon a takýmto spôsobom pekne v teplučku podnikajú bez akéhokoľvek podnikateľského rizika, lebo ten biznis majú garantovaný. Ako sme sa dozvedeli z rozhodnutia Protimonopolného úradu, dokonca si ho medzi sebou rozparcelovali a dohodli a prestali v tom súťažiť medzi sebou. Nepreberajú si zákazníkov, takže každý zákazník je odkázaný na deal so súčasným dodávateľom a vie, že lepší u suseda nedostane, lebo tieto firmy sa už ani nesnažia predstierať, že medzi sebou súťažia.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a ak by motyka vystrelila, čo poučený tromi volebnými obdobiami v tomto parlamente, samozrejme, neočakávam, tak by som bol veľmi rád, ak by sa táto téma posunula do druhého čítania. A potom si môžme argumentovať a zaujímali by ma napríklad argumenty pána Buriana, prečo je naozaj fajn podporovať tento kartelový biznis štyroch firiem.
Ďakujem vám za pozornosť (potlesk).

Pán kolega, s vaším vystúpením v zásade súhlasím, aj keď na môj vkus to bolo trošku dlhé. Máte pravdu, gastrolístky sú naozaj zdrojom nekonečnej byrokracie, kšeftov, ľudia nie sú hlúpi, nemusíme im diktovať, ako a kedy a za čo sa majú najesť. Tie podozrenia z kartelu voči emitentom gastrolístkov sú očividné. Gastrolístky sú jednoducho zbytočné, treba ich zrušiť.
Ja by som len doplnil to vaše vystúpenie ešte o problémy vo verejných obstarávaniach, ktoré máme aj my v Banskobystrickom kraji. Problém je, že už ani tie gastrolístky sa nedajú poriadne obstarať. Majú na elektronickom trhovisku rovnaký CPV kód ako elektronické kartičky. Mali sme kvôli tomu zopár sporov aj s Úradom pre verejné obstarávanie. Máte na výber, či chcete stravovacie elektronické kartičky alebo gastrolístky od kartelu, skrátka, celé zlé, treba to zrušiť všetko.
Ďakujem.