4. schôdza

Máte priestor, pán minister, nech sa páči.

Pán poslanec, je mi ľúto, ale mám ten dojem, že ste ma nepočúvali. Ja som nemal dôvod zakrývať nejaké veci. Aj som jasne povedal, čo z pozície rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny navrhujem, aby sa takéto prípady neopakovali. Ale rezort práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže a nikdy nebude niesť zodpovednosť za individuálne zlyhanie súdneho úradníka. To nie je o systéme, ale to je o individuálnom zlyhaní.
Ďakujem, všetko (potlesk).

Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, máte doplňujúcu otázku? Nie.
A pani poslankyňa Verešová? Nech sa páči. Pán minister, ešte vás poprosím počkať.

Ja sa chcem spýtať pána ministra, či vie teda, či je sociálna pracovníčka v kontakte, či vie, teda či nie je ohrozený zdravý vývoj tohoto chlapca Marca.

Samozrejmá vec, to je ďalšia otázka, pretože ide o predbežné opatrenie súdu. Súd dostal jasné vyrozumenie zo Švajčiarska, ako to bude zabezpečené ďalej s dieťaťom. Žijú v štvorizbovom byte, matka pracuje, o syna je postarané, žije v slovenskej komunite, už tretí alebo štvrtý deň je v škole, kde sa vyučuje, samozrejme, nemecký jazyk, ale so slovenskou komunitou. To znamená, že, áno, tieto úlohy sú splnené a zabezpečené absolútne v súlade so zákonom.

Ďakujem pekne. Budeme pokračovať otázkou číslo sedem. Je od pána Richarda Vašečku a je určená pani podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky pani Lucii Žitňanskej. Vaša otázka je ale identická s otázkou pani Jurinovej s jedným malým rozdielom. Pani Jurinová sa pýta okrem toho samotného zásahu a výkonu súdneho rozhodnutia aj na to, aké konkrétne kroky rezort vyvodí. Tak by som chcela poprosiť pani vicepremiérku, keby to zohľadnila pri svojej odpovedi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja chcem hneď v úvode povedať, že ma veľmi mrzí spôsob, ako bolo vykonané odňatie dieťaťa, tak ako je zachytené na videu zo školy. A je mi naozaj veľmi ľúto, že to bolo urobené takým necitlivým spôsobom. A hoci sú súdy procesne samostatné a nezávislé, predsa len si dovolím v mene rezortu spravodlivosti sa od uvedeného spôsobu dištancovať a ospravedlniť všetkým dotknutým, ktorí boli prítomní pri tomto výkone rozhodnutia a ktorých sa tento výkon rozhodnutia nepriaznivo dotkol.
Musím povedať, že takýto spôsob výkonu rozhodnutia vo vzťahoch k deťom, vo vzťahu k Marcovi považujem za neadekvátny a neprijateľný a aj v rozpore s pravidlami, pretože vyhláška podrobne upravuje, ako sa má sudca alebo vyšší súdny úradník správať, ako má postupovať, ak dochádza k realizácii výkonu rozhodnutia v škole, vyhláška zohľadňuje citlivosť prostredia školy, preto napríklad platí, že súd má spravidla 24 hodín pred výkonom informovať riaditeľa školy o tomto zámere, očakáva sa, že sudca alebo vyšší súdny úradník s riaditeľom dotknutej školy naplánuje a prekonzultuje celý postup, a cieľom tejto spolupráce je dohodnúť odňatie dieťaťa takým spôsobom, ktorý bude najviac šetrný a ktorý bude najmenšou ujmou pre psychické zdravie a fyzické zdravie dieťaťa.
Predmetná vyhláška upravuje aj to, že sudca alebo vyšší súdny úradník si má požiadať o súčinnosť s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Súčinnosť s orgánom spočíva najmä v zabezpečení prítomnosti zamestnanca, ktorý má najmä svojou odbornou spôsobilosťou a znalosťou rodinných pomerov prispieť k uľahčeniu toho samotného výkonu rozhodnutia.
Vyšší súdny úradník alebo sudca má naviac nielen podľa vyhlášky, ale aj podľa Občianskeho súdneho poriadku veľmi široké kompetencie na to, aby si pripravil a potom napĺňal scenár výkonu rozhodnutia. Čiže tá flexibilita prispôsobiť konkrétny výkon konkrétnej situácii je tam veľmi veľká, aj pokiaľ ide o zákon, aj pokiaľ ide o samotnú vyhlášku. A zámerne je to tak, pretože je potrebné, aby práve pri takýchto citlivých výkonoch rozhodnutia proste bola zapojená aj empatia, našiel sa vhodný spôsob komunikácie a citlivé metódy vo vzťahu k dieťaťu, ale aj vo vzťahu k prostrediu, pochopiteľne.
Ja musím povedať, že tieto parametre výkon rozhodnutia, ktorý sme všetci mali možnosť vidieť na videu, jednoducho nespĺňal. A mňa to naozaj veľmi mrzí.
Na tomto mieste chcem ešte povedať, že je podľa mojej mienky veľmi dôležité oddeľovať samotný výkon rozhodnutia, ktorého neadekvátnosť som práve teraz pomenovala, tak ako som ho pomenovala, a samotné rozhodovanie o tom, u koho má dieťa byť, čo je predmetom samostatného súdneho konania, resp. musí byť samostatného súdneho konania a, možno aj by som si dovolila apelovať, v záujme dieťaťa k istej citlivosti, pretože možno z vonku aj mediálne posudzovanie rodinných vzťahov a situácie samotného dieťaťa je veľmi citlivá záležitosť a môže samotnému dieťaťu ublížiť.
Už to bolo čiastočne medializované, ja v tejto súvislosti, ale predsa len aj z tejto pôdy chcem informovať, že som dostala informácie od predsedu Okresného súdu Žiaru nad Hronom, ktorý vykonal opatrenia dnes, a síce, prejednal celú vec na porade so všetkými sudcami Okresného súdu Žiar nad Hronom s tým, aby sudcovia a vyšší súdni úradníci úkonom v súvislosti s výkonom rozhodnutia o odňatí maloletých detí venovali osobitnú starostlivosť za účelom zabezpečenia priebehu celého procesu v súlade s právnymi predpismi, čiže dnes sa tomu sudcovia aj vyšší súdni úradníci venovali, a zároveň predseda okresného súdu vydal pokyn, ktorým je uložená povinnosť vyššiemu súdnemu úradníkovi v prípade jeho poverenia na takýto výkon rozhodnutia, termín a podmienky konania zabezpečovacieho úkonu oznámil predsedovi okresného súdu a o výsledku úkonu informoval predsedu okresného súdu, to znamená, na samotnom okresnom súde boli prijaté opatrenia, aby sa taká situácia neopakovala. V súvislosti s tým môžem potvrdiť medializovanú informáciu, že vyšší súdny úradník magister Marián Madel požiadal o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a bolo mu vyhovené.
Ďalej môžem si dovoliť informovať, že k opatreniam pristúpil aj predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici vo vzťahu k predsedom obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde uložil zabezpečiť v lehote dvoch týždňov poradu sudcov, vyšších súdnych úradníkov a súdnych tajomníkov, ktorí vybavujú agendu starostlivosti súdu o maloletých a agendu výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí za účelom zjednotenia postupu pri realizácii výkonu rozhodnutia s dôrazom na aktívnu účasť súdu pri výkone zameranú na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia s tým, že o tomto má byť následne informovaný, zároveň zabezpečiť, aby pred každým výkonom rozhodnutia odňatím dieťaťa, pokiaľ výkon má realizovať poverený vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník, títo boli osobitne poučení o procesnom postupe a tiež o psychologickom aspekte a dôsledkoch výkonu rozhodnutia na maloleté dieťa, sudcom vybavujúcim uvedenú agendu zabezpečiť, aby vyšší súdni úradníci a súdni tajomníci vybavujúci agendu výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí sa povinne zúčastňovali vzdelávacích podujatí zameraných na uvedenú problematiku, zabezpečiť, aby rozvrhom práce na výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí boli poverovaní vyšší súdni úradníci s dostatočnou praxou a životnými skúsenosťami v danej problematike, a požadovať po každom výkone rozhodnutia odňatím dieťaťa o osobné podrobné podanie správy o priebehu výkonu a následne informovať vedenie krajského súdu. Takže boli vzhľadom na situáciu v obvode Krajského súdu Banská Bystrica, kde došlo k tejto situácii, urobené okamžité opatrenia, aby sa situácia neopakovala.
Ja chcem súčasne informovať aj o tom, že ministerstvo spravodlivosti sa tejto téme venuje. Ešte predtým, než bol známy tento prípad, ministerstvo ešte vo februári 2016 zriadilo pracovnú skupinu, ktorú tvorili zástupcovia z ministerstva, z rezortu prácu sociálnych vecí a rodiny, ústredia práce, úradu práce, z rezortu školstva, z rezortu zdravotníctva, ale aj sudcovia a vyšší súdni úradníci, ktorí sa tejto téme venujú, kde pracovná skupina zhodnotila doterajšiu prax a problémy toho, ako sa postupuje pri výkonoch rozhodnutia práve vo vzťahu k maloletým deťom. Reagujú na existujúce aplikačné problémy. Zároveň sa zaoberali aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú tejto témy. A výsledkom ich práce je zmena pravidiel, zmena vyhlášky, ktorou sa upresňujú pravidlá pre výkon rozhodnutia vo vzťahu k maloletým deťom. A táto zmena by mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania v priebehu tohto alebo nasledujúceho týždňa. To je výsledok práce dlhodobej, ku ktorej by došlo bez ohľadu na to, čo sa stalo, žiaľ. Chcem tým len demonštrovať, že je táto problematika v pozornosti a ja verím, že aj táto zmenená právna úprava prispeje k tomu, že do budúcnosti sa takéto veci opakovať nebudú.
V každom prípade ja som presvedčená o tom a pripravená to urobiť, že jednoducho sudcovia aj vyšší súdni úradníci, aj aparát sa musí na túto tému špecializovať a zároveň musíme vzdelávanie ľudí, ktorí pracujú s deťmi, aj v rezorte justície, posunúť na inú úroveň vrátane nielen právnych vedomostí, ale aj psychologických vedomostí a zručnosti. Čiže je mojou ambíciou posilniť špecializáciu v tejto oblasti či už u sudcov alebo vyšších súdnych úradníkov a dostať na inú úroveň vzdelávanie týchto ľudí, aby získali proste praktické zručnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme aj my. Pán poslanec Vašečka, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Prihláste sa, prosím. (Reakcia z pléna.) Ďakujem.

Vážená pani ministerka, ďakujem veľmi pekne za obsiahlu, serióznu a citlivú odpoveď. Jedna vec je, že, bohužiaľ, situácia v spoločnosti je taká, že takéto prípady asi nebudú ojedinelé a, bohužiaľ, nie sú ojedinelé, čo sa týka rozháraných rodinných pomerov, s tým asi v tejto chvíli my nič nenarobíme, ale vítam tu snahu špecializovať sa a prispôsobovať sa tej situácii, takisto vítam aj to, že ste spomenuli tú informáciu, že vlastne bola vyvodená aj zodpovednosť v tejto veci.
Čo si myslím, že je teda naozaj problémom asi najväčším na tomto alebo dva najväčšie problémy, je to, že ako otca a učiteľa je pre mňa ťažko pochopiteľné, prečo sa to odohralo takým spôsobom alebo v takom prostredí. A je mi naozaj veľmi ľúto aj tej ujmy psychologickej traumy, ktorá sa udiala aj na tých ostatných deťoch, že prečo to muselo takto byť, je to pre mňa nepochopiteľné, ale to asi nevieme takto vyriešiť. A takisto asi nie je otázka na vás, že či sa nejakým spôsobom poskytla aj pomoc tým ostatným, nazvem to, divákom, alebo tým, ktorí to videli a zažili.
A moja doplňujúca otázka je teda v tom, že či nejakým spôsobom sa dá, lebo hovorili ste o tom, že je šírka tých nariadení alebo tej vyhlášky, aby sa dalo prispôsobiť tým situáciám, ktoré sú veľmi rôznorodé, aj priamo v tých nariadeniach a vyhláškach dať, ako aplikovať ten výkon toho súdneho rozhodnutia, že či aj v tom sa chystáte nejako postupovať, možno mi to uniklo, ak ste to náhodou povedali, ale nezachytil som to, aby napríklad bolo, poviem to tak ľudovo a laicky, zakázané napríklad robiť takýto výkon napríklad v prítomnosti ďalších detí, spolužiakov, prípadne rodiny a tak ďalej, že či v tomto sa ide niečo robiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rada odpoviem. Áno, je to asi otázka predovšetkým citlivého posúdenia konkrétnej situácie vždy. Zároveň si v tejto súvislosti dovolím povedať poznámku, že vždycky každý takýto výkon má dva rozmery, ktoré treba posúdiť. A je to veľmi individuálne v rôznych prípadoch, pretože na jednej strane výkon rozhodnutia má slúžiť tomu, aby napríklad druhý rodič, ktorému je odopierané právo stretávať sa s dieťaťom, toto právo mohol naplniť, to je možno niekedy tá jedna strana, na druhej strane musí byť urobený tak, aby bol urobený dostatočne citlivo. A u ľudí, ktorí výkon rozhodnutia robia, na jednej strane potrebujeme sa dostať do stavu, aby mali dostatočnú istotu sami v sebe, že sa neboja robiť výkon rozhodnutia vtedy, keď to treba, a zároveň ho vedia robiť tak, ako sa má robiť. Ja si myslím, že je asi jednou z najťažších vecí výkon rozhodnutia vo vzťahu k maloletým deťom. A zároveň sa veľmi často robí v prostredí vypätých emócií všetkých zúčastnených strán. A preto je to extrémne náročné.
A ja môžem povedať len k tomu, ak môžem citovať, lebo kolegovia mi pripravili veci, ktoré sa detailnejšie upravujú v tom novom znení vyhlášky, tie nové ustanovenia, ktoré budú vo vyhláške v porovnaní s doterajšou úpravou, sú nové v tom, že majú legislatívne podporiť princíp spravodlivosti konania o výkone rozhodnutia a ich cieľom je podrobnejšie upraviť postup súdu tak, aby sa korigovala doterajšia prax niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, to jest bez toho, aby zistili, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, postupovali v konaní nástrojmi represie, to znamená, aby pred výkonom sa naozaj ubezpečili, že nedokážu médiovať tú situáciu tak, aby došlo k dobrovoľnému plneniu.
Ďalej sú tu ustanovenia, ktoré majú reagovať na možnosť súdu odkloniť sa od výkonu rozhodnutia vo forme odkladu výkonu rozhodnutia, ktorý by dieťaťu ublížil a ktorý by bol v rozpore s jeho najlepším záujmom.
Opakujem zároveň platí, že vždy bude platiť, že výkon rozhodnutia voči maloletým deťom bude vždy veľmi citlivý a závisieť od schopností ľudí, ktorí na týchto výkonoch participujú, aby dokázali dobre vyhodnotiť situáciu. Čiže oni musia byť asi nielen právnici, ale v niečom aj psychológovia, a preto ten náš dôraz do budúcnosti bude na to, aby sme proste nastavili ten tréning týchto ľudí inak, aby sme im pomohli v skutočnosti dobre robiť výkony rozhodnutia.