4. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Kým konkrétne odpoviem na ňu, uviedol by som niekoľko faktov súvisiacich s návštevou generálneho tajomníka Rady EÚ pána Mikkelsena dňa 4. 5. 2016 v Bratislave. Jeho menovanie do tejto funkcie na obdobie od 1. júla 2015 do 30. júna 2020 je výsledkom dohody Európskej rady. Predtým pôsobil ako stály predstaviteľ Dánska pri Európskej únii. Generálny tajomník Rady sa zúčastňuje na zasadnutiach Európskej rady a prijíma konkrétne opatrenia potrebné na organizáciu jednotlivých rokovaní. Pod jeho vedením pracuje Generálny sekretariát Rady, ktorý sa venuje organizácii a koordinácii činnosti Rady EÚ a pomáha Predsedníctvu Rady pri hľadaní riešení.
Ústrednou témou rokovaní s generálnym tajomníkom Rady Európskej únie pánom Mikkelsenom v Bratislave bola príprava programu, ako aj formulácia priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ, ako aj aktuálne témy, ktoré budú mať bezprostredný vplyv na priebeh nášho predsedníctva. V tomto smere rezonovali najmä referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii, ktoré sa uskutoční 23. júna 2016, a aktuálny vývoj v oblasti migračnej a azylovej politiky. Pán Mikkelsen vystúpil na zasadnutí vlády Slovenskej republiky s prezentáciou, počas ktorej ministrom priblížil úlohy vyplývajúce z predsedníctva v Rade EÚ, najmä v súvislosti s predsedaním jednotlivým zloženiam Rady. Jednou z hlavných úloh slovenského predsedníctva bude efektívne riadiť legislatívny proces. V tomto zmysle je úloha ministrov nenahraditeľná, keďže budú predsedať jednotlivým ministerským radám, pripadne im úloha formulovať strategickú politickú víziu a hľadaním kompromisov medzi členskými krajinami sa usilovať o pokrok v legislatívnom procese.
Súčasťou návštevy generálneho tajomníka Rady Európskej únie bol aj seminár pre členov vlády Slovenskej republiky k praktickým otázkam tvorby legislatívy a politík Európskej únie, ktoré sa ako predsedajúca krajina Slovenskej republiky budeme musieť naučiť ovládať. Tento seminár viedol zástupca generálneho riaditeľa pre všeobecnú politiku a medziinštitucionálne vzťahy pán Cloos z Generálneho sekretariátu Rady.
Zároveň 1. júna pripravuje sa návšteva celej vlády Slovenskej republiky do Bruselu, kedy sa vláda Slovenskej republiky stretne so všetkými predstaviteľmi Komisie, kde predstavia sa priority slovenského predsedníctva, kde prebehnú diskusie o tom, akú formu naše predsedníctvo od 1. júla bude mať, ktoré vlastne odštartuje celý ten veľký proces nášho predsedníctva, veľké množstvo návštev, rád, konferencií a ďalších podujatí, nielen ktoré budeme hostiť tu v hlavnom meste Bratislave, ale ktorým budeme predsedať aj na úrovni Európskej únie a ktorým niektorí naši ministri budú predsedať ako zastupujúci ministri Európskej únie aj na svetových podujatiach.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dostal som jedenásť otázok k výkonu rozhodnutia súdu v Základnej škole v Brehoch. V svojej podstate sú rovnaké, aj keď niektoré používajú slová ako únos či terorizmus a spája sa tu tiež východisko, že na priebeh tohto výkonu súdneho rozhodnutia nesie plnú zodpovednosť sociálna pracovníčka. Sám som video videl a chápem, že nikto nemôže ostať nejaký chladný. Chápem, že môže vyvolávať hnev a žiadosti o vyvodenie zodpovednosti. Práve preto, vážené dámy a vážení páni, bude moja odpoveď v podstate nie na emóciách, nech sú akokoľvek oprávnené, ale na konkrétnych faktoch o tom, akú úlohu v tomto prípade zohrala najmä sociálna pracovníčka. Predpokladám, že pani podpredsedníčka vlády a kolegyňa ministerka spravodlivosti bude skôr hovoriť o problematike, ktorá sa týka jej rezortu. Požiadavku vyššieho súdneho úradníka, aby sa zúčastnila na výkone rozhodnutia súdu, dostala so 48-hodinovým predstihom. Okamžite o tom informovala svojich priamych nadriadených, ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a v deň pred výkonom sama požiadala svojho nadriadeného o konzultácie, aby bola podrobne oboznámená so svojimi povinnosťami, právomocami počas výkonu súdneho rozhodnutia. Preberali sa s ním aj isté možnosti, že môžu nastať aj komplikácie, dokonca aj tu, že dieťa bude rozrušené alebo bude plakať.
Musím upozorniť, že sociálny pracovník počas výkonu súdneho rozhodnutia musí urobiť všetko pre to, aby tento výkon prebehol čo najšetrnejšie pre to najpodstatnejšie, pre dieťa. Avšak počas výkonu plne podlieha vyššiemu súdnemu úradníkovi a koná podľa jeho pokynov. Sama sociálna pracovníčka má právo upozorniť na možné riziká, ale nemôže zmeniť postup a už vonkoncom nemôže zastaviť tento výkon.
Sociálna pracovníčka, vychádzam z informácie a z výpovedí, ktoré mám z Úradu práce z Banskej Štiavnice a od konkrétnej sociálnej pracovníčky, sa v stanovený čas dostavila pred školu, kde sa stretla s Marcovou matkou a súdnym úradníkom. Bola prekvapená, že škola nebola počas vyučovania zamknutá. Súdny úradník preto rozhodol, že idú rovno do triedy, v ktorej Marco sedel. Do triedy ako prvá vošla matka, ktorá pozdravila, predstavila sa a oznámila vyučujúcej učiteľke, že si prišla zobrať syna, že chce s ním hovoriť na chodbe príslušnej školy. Táto učiteľka Marca odmietla vydať. Matka, súdny úradník, ale aj sociálna pracovníčka, aj právna zástupkyňa v tej chvíli stáli mimo triedy, za prahom dverí. Sociálna pracovníčka v tej chvíli navrhla, aby spoločne išli za riaditeľkou školy, informovali ju a požiadali o pomoc. Matka a sociálna pracovníčka išli spolu, súdny úradník zostal na mieste alebo v tej chvíli vstúpil do triedy. To však už sociálna pracovníčka ovplyvniť nemohla. Keď však identifikovala, že by výkon nemohol prebehnúť spôsobom, ktorý by zaručil to základné, a to je právo dieťaťa, prípadne vystavil do istého nedobrého postavenia aj ostatné deti v triede, jednoducho mala ambíciu zabrániť zbytočnému stresu, a preto okamžite konala. Bola presvedčená, že riaditeľka školy môže situáciu upokojiť, usmerniť vyučujúcu učiteľku a podporiť súdny výkon osobným kontaktom s malým Marcom. Sociálna pracovníčka informovala riaditeľku o situácii, pričom jej zdôraznila, že za výkon súdneho rozhodnutia je zodpovedný súdny úradník. Preto ju požiadala, aby komunikovala s ním, a so všetkými otázkami a návrhmi na ďalší postup sa obracala priamo na neho. Do triedy vstúpili pani riaditeľka a súdny úradník aj napriek tomu, spolu s nimi aj matka, takže ich celkom prirodzene nasledovala aj sociálna pracovníčka. Matka kľačala a snažila sa rozprávať s Marcom, zatiaľ čo súdny úradník oboznamoval učiteľku a riaditeľku so súdnym rozhodnutím a jeho výkonom a, samozrejmá vec, nervozita, sčasti krik, stres stúpali pre mladého chlapca, treba povedať, nielen pre toho konkrétneho chlapca, ale, samozrejmá vec, aj pre všetky deti, ktoré v tom čase boli v triede. Naša pracovníčka, ktorá sa s Marcom poznala, sa s ním tiež rozprávala. Snažila sa ho upokojiť a vysvetľovala mu, že len odíde s maminkou. Keď všetci triedu opúšťali, sociálna pracovníčka dbala na to, aby dieťa neodvádzal súdny úradník, ale samotná matka. Marco sa bránil, ale sociálna pracovníčka ich sprevádzala až pred školu. Sociálna pracovníčka sa pokúšala s Marcom komunikovať a upokojovať ho. Dieťa si odvádzala oprávnená matka, pričom nepoužila žiadne násilie v tom zmysle, že by Marca bila alebo nejakým spôsobom udrela, alebo nejako inak fyzicky kontaktovala. Samozrejme, po výkone sa o Marca zaujímala, kontaktovala sa s právnou zástupkyňou matky, aby sa uistila, že je situácia upokojujúca.
Musím zdôrazniť, že sociálna pracovníčka sa s Marcom predtým stretla a rozprávala trikrát, naposledy 18. apríla, čiže približne mesiac pred stretnutím Marca s matkou, a videla pozitívne reakcie a vzájomné objatia. Marco sa vtedy blízkemu i osobnému styku absolútne nebránil a bolo evidentné, ak nepoviem, že je šťastný, tak minimálne, že je spokojný. Nemala teda pochybnosti o ich vzájomnom vzťahu. Napriek tomu prípad ako taký podrobne prešetrujeme.
Už dnes dostali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pokyn, aby sa sociálni pracovníci pred poskytnutím súčinnosti pri výkone takýchto súdnych rozhodnutí vopred oboznámili s ich plánovaným priebehom a v prípade potreby vopred upozornili súdnych úradníkov na možné problémy a navrhli zmeny v postupe tak, aby bolo zachované najväčšie právo dieťaťa. Nemôžeme zasahovať do právomocí justície pri výkone súdneho rozhodnutia, ale dôslednejšou spoluprácou so súdmi pri príprave výkonu rozhodnutia sa jednoducho usilovať takýmto situáciám, ako bolo toto, v maximálnej miere zabrániť.
V súčasnosti prebieha medzirezortné pripomienkové konanie novej alebo novelizovanej vyhlášky ministerstva spravodlivosti, ktoré rieši výkon podobný tomu, ktorý bol na spomínanej základnej škole. Je naším maximálnym záujmom rezortu práce sa podieľať na príprave tohto dokumentu a vyslovujem aj istú požiadavku pre väčšie oprávnenie sociálnych pracovníkov pri tomto výkone, aby to bolo možné, dokonca až také, aby sociálny pracovník mal právo pozastaviť tento výkon. Uvedomujem si, že to je niekde inde, ako to bolo doteraz, ale aj na túto tému odborní pracovníci rezortu majú záujem komunikovať a som presvedčený, že nájdeme riešenie, ktoré by posilnilo v prospech dieťaťa postavenie sociálnej pracovníčky pri tomto výkone.
Treba povedať, že ministerstvo spravodlivosti pravidelne organizuje metodické stretnutia s príslušnými pracovníkmi rezortov školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva vnútra, kde podrobne rozoberajú výklad, aplikáciu príslušnej vyhlášky v prípade viacerých podobných úkonov, ako bol tento. Tým chcem povedať, že nie je problém v tom, že by odborne nevedeli, ako postupovať. Z pozície ministerstva práce a sociálnych vecí vidím rezervu v tom, že sociálny pracovník by mal mať väčšie kompetencie a právomoci pri tomto akte, aby nedošlo k tomu, k čomu došlo teraz. I keď dovolím si povedať, že v tomto prípade je to plná zodpovednosť príslušného súdneho úradníka.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. V tomto momente... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, prihláste sa. Ste prihlásený, dobre. Takže máte dve minúty. Nech sa páči.

Štarchoň, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Nemám ďalšie otázky.

Sekunda, áno, dobre. Ja ďakujem pekne pánovi ministrovi, jak nám to krásne vysvetlil. Ale ja som neni spokojný. Vy ste nám povedali, že jak krásne to metodicky preberáte tuná s ministerstvom spravodlivosti. A videli sme tú krásnu metodiku v tej škole. Bola straumatizovaná celá trieda, všetky deti. Ja keby som tam mal svoje dieťa, tak ja niekoho roztrhnem. A keď si vy myslíte, že toto je správny postup, no tak potom nie ste na správnom mieste vy, pán minister. Ja by som skôr očakával z vašej strany, že by ste nám povedali, aké zmeny urobíte, a nie sa vyhovárať.
Ďakujem.

Pán poslanec, je mi ľúto, ale mám ten dojem, že ste ma nepočúvali. Ja som nemal dôvod zakrývať nejaké veci. Aj som jasne povedal, čo z pozície rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny navrhujem, aby sa takéto prípady neopakovali. Ale rezort práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže a nikdy nebude niesť zodpovednosť za individuálne zlyhanie súdneho úradníka. To nie je o systéme, ale to je o individuálnom zlyhaní.
Ďakujem, všetko (potlesk).

Ja sa chcem spýtať pána ministra, či vie teda, či je sociálna pracovníčka v kontakte, či vie, teda či nie je ohrozený zdravý vývoj tohoto chlapca Marca.

Samozrejmá vec, to je ďalšia otázka, pretože ide o predbežné opatrenie súdu. Súd dostal jasné vyrozumenie zo Švajčiarska, ako to bude zabezpečené ďalej s dieťaťom. Žijú v štvorizbovom byte, matka pracuje, o syna je postarané, žije v slovenskej komunite, už tretí alebo štvrtý deň je v škole, kde sa vyučuje, samozrejme, nemecký jazyk, ale so slovenskou komunitou. To znamená, že, áno, tieto úlohy sú splnené a zabezpečené absolútne v súlade so zákonom.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja chcem hneď v úvode povedať, že ma veľmi mrzí spôsob, ako bolo vykonané odňatie dieťaťa, tak ako je zachytené na videu zo školy. A je mi naozaj veľmi ľúto, že to bolo urobené takým necitlivým spôsobom. A hoci sú súdy procesne samostatné a nezávislé, predsa len si dovolím v mene rezortu spravodlivosti sa od uvedeného spôsobu dištancovať a ospravedlniť všetkým dotknutým, ktorí boli prítomní pri tomto výkone rozhodnutia a ktorých sa tento výkon rozhodnutia nepriaznivo dotkol.
Musím povedať, že takýto spôsob výkonu rozhodnutia vo vzťahoch k deťom, vo vzťahu k Marcovi považujem za neadekvátny a neprijateľný a aj v rozpore s pravidlami, pretože vyhláška podrobne upravuje, ako sa má sudca alebo vyšší súdny úradník správať, ako má postupovať, ak dochádza k realizácii výkonu rozhodnutia v škole, vyhláška zohľadňuje citlivosť prostredia školy, preto napríklad platí, že súd má spravidla 24 hodín pred výkonom informovať riaditeľa školy o tomto zámere, očakáva sa, že sudca alebo vyšší súdny úradník s riaditeľom dotknutej školy naplánuje a prekonzultuje celý postup, a cieľom tejto spolupráce je dohodnúť odňatie dieťaťa takým spôsobom, ktorý bude najviac šetrný a ktorý bude najmenšou ujmou pre psychické zdravie a fyzické zdravie dieťaťa.
Predmetná vyhláška upravuje aj to, že sudca alebo vyšší súdny úradník si má požiadať o súčinnosť s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Súčinnosť s orgánom spočíva najmä v zabezpečení prítomnosti zamestnanca, ktorý má najmä svojou odbornou spôsobilosťou a znalosťou rodinných pomerov prispieť k uľahčeniu toho samotného výkonu rozhodnutia.
Vyšší súdny úradník alebo sudca má naviac nielen podľa vyhlášky, ale aj podľa Občianskeho súdneho poriadku veľmi široké kompetencie na to, aby si pripravil a potom napĺňal scenár výkonu rozhodnutia. Čiže tá flexibilita prispôsobiť konkrétny výkon konkrétnej situácii je tam veľmi veľká, aj pokiaľ ide o zákon, aj pokiaľ ide o samotnú vyhlášku. A zámerne je to tak, pretože je potrebné, aby práve pri takýchto citlivých výkonoch rozhodnutia proste bola zapojená aj empatia, našiel sa vhodný spôsob komunikácie a citlivé metódy vo vzťahu k dieťaťu, ale aj vo vzťahu k prostrediu, pochopiteľne.
Ja musím povedať, že tieto parametre výkon rozhodnutia, ktorý sme všetci mali možnosť vidieť na videu, jednoducho nespĺňal. A mňa to naozaj veľmi mrzí.
Na tomto mieste chcem ešte povedať, že je podľa mojej mienky veľmi dôležité oddeľovať samotný výkon rozhodnutia, ktorého neadekvátnosť som práve teraz pomenovala, tak ako som ho pomenovala, a samotné rozhodovanie o tom, u koho má dieťa byť, čo je predmetom samostatného súdneho konania, resp. musí byť samostatného súdneho konania a, možno aj by som si dovolila apelovať, v záujme dieťaťa k istej citlivosti, pretože možno z vonku aj mediálne posudzovanie rodinných vzťahov a situácie samotného dieťaťa je veľmi citlivá záležitosť a môže samotnému dieťaťu ublížiť.
Už to bolo čiastočne medializované, ja v tejto súvislosti, ale predsa len aj z tejto pôdy chcem informovať, že som dostala informácie od predsedu Okresného súdu Žiaru nad Hronom, ktorý vykonal opatrenia dnes, a síce, prejednal celú vec na porade so všetkými sudcami Okresného súdu Žiar nad Hronom s tým, aby sudcovia a vyšší súdni úradníci úkonom v súvislosti s výkonom rozhodnutia o odňatí maloletých detí venovali osobitnú starostlivosť za účelom zabezpečenia priebehu celého procesu v súlade s právnymi predpismi, čiže dnes sa tomu sudcovia aj vyšší súdni úradníci venovali, a zároveň predseda okresného súdu vydal pokyn, ktorým je uložená povinnosť vyššiemu súdnemu úradníkovi v prípade jeho poverenia na takýto výkon rozhodnutia, termín a podmienky konania zabezpečovacieho úkonu oznámil predsedovi okresného súdu a o výsledku úkonu informoval predsedu okresného súdu, to znamená, na samotnom okresnom súde boli prijaté opatrenia, aby sa taká situácia neopakovala. V súvislosti s tým môžem potvrdiť medializovanú informáciu, že vyšší súdny úradník magister Marián Madel požiadal o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a bolo mu vyhovené.
Ďalej môžem si dovoliť informovať, že k opatreniam pristúpil aj predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici vo vzťahu k predsedom obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde uložil zabezpečiť v lehote dvoch týždňov poradu sudcov, vyšších súdnych úradníkov a súdnych tajomníkov, ktorí vybavujú agendu starostlivosti súdu o maloletých a agendu výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí za účelom zjednotenia postupu pri realizácii výkonu rozhodnutia s dôrazom na aktívnu účasť súdu pri výkone zameranú na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia s tým, že o tomto má byť následne informovaný, zároveň zabezpečiť, aby pred každým výkonom rozhodnutia odňatím dieťaťa, pokiaľ výkon má realizovať poverený vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník, títo boli osobitne poučení o procesnom postupe a tiež o psychologickom aspekte a dôsledkoch výkonu rozhodnutia na maloleté dieťa, sudcom vybavujúcim uvedenú agendu zabezpečiť, aby vyšší súdni úradníci a súdni tajomníci vybavujúci agendu výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí sa povinne zúčastňovali vzdelávacích podujatí zameraných na uvedenú problematiku, zabezpečiť, aby rozvrhom práce na výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí boli poverovaní vyšší súdni úradníci s dostatočnou praxou a životnými skúsenosťami v danej problematike, a požadovať po každom výkone rozhodnutia odňatím dieťaťa o osobné podrobné podanie správy o priebehu výkonu a následne informovať vedenie krajského súdu. Takže boli vzhľadom na situáciu v obvode Krajského súdu Banská Bystrica, kde došlo k tejto situácii, urobené okamžité opatrenia, aby sa situácia neopakovala.
Ja chcem súčasne informovať aj o tom, že ministerstvo spravodlivosti sa tejto téme venuje. Ešte predtým, než bol známy tento prípad, ministerstvo ešte vo februári 2016 zriadilo pracovnú skupinu, ktorú tvorili zástupcovia z ministerstva, z rezortu prácu sociálnych vecí a rodiny, ústredia práce, úradu práce, z rezortu školstva, z rezortu zdravotníctva, ale aj sudcovia a vyšší súdni úradníci, ktorí sa tejto téme venujú, kde pracovná skupina zhodnotila doterajšiu prax a problémy toho, ako sa postupuje pri výkonoch rozhodnutia práve vo vzťahu k maloletým deťom. Reagujú na existujúce aplikačné problémy. Zároveň sa zaoberali aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú tejto témy. A výsledkom ich práce je zmena pravidiel, zmena vyhlášky, ktorou sa upresňujú pravidlá pre výkon rozhodnutia vo vzťahu k maloletým deťom. A táto zmena by mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania v priebehu tohto alebo nasledujúceho týždňa. To je výsledok práce dlhodobej, ku ktorej by došlo bez ohľadu na to, čo sa stalo, žiaľ. Chcem tým len demonštrovať, že je táto problematika v pozornosti a ja verím, že aj táto zmenená právna úprava prispeje k tomu, že do budúcnosti sa takéto veci opakovať nebudú.
V každom prípade ja som presvedčená o tom a pripravená to urobiť, že jednoducho sudcovia aj vyšší súdni úradníci, aj aparát sa musí na túto tému špecializovať a zároveň musíme vzdelávanie ľudí, ktorí pracujú s deťmi, aj v rezorte justície, posunúť na inú úroveň vrátane nielen právnych vedomostí, ale aj psychologických vedomostí a zručnosti. Čiže je mojou ambíciou posilniť špecializáciu v tejto oblasti či už u sudcov alebo vyšších súdnych úradníkov a dostať na inú úroveň vzdelávanie týchto ľudí, aby získali proste praktické zručnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani ministerka, ďakujem veľmi pekne za obsiahlu, serióznu a citlivú odpoveď. Jedna vec je, že, bohužiaľ, situácia v spoločnosti je taká, že takéto prípady asi nebudú ojedinelé a, bohužiaľ, nie sú ojedinelé, čo sa týka rozháraných rodinných pomerov, s tým asi v tejto chvíli my nič nenarobíme, ale vítam tu snahu špecializovať sa a prispôsobovať sa tej situácii, takisto vítam aj to, že ste spomenuli tú informáciu, že vlastne bola vyvodená aj zodpovednosť v tejto veci.
Čo si myslím, že je teda naozaj problémom asi najväčším na tomto alebo dva najväčšie problémy, je to, že ako otca a učiteľa je pre mňa ťažko pochopiteľné, prečo sa to odohralo takým spôsobom alebo v takom prostredí. A je mi naozaj veľmi ľúto aj tej ujmy psychologickej traumy, ktorá sa udiala aj na tých ostatných deťoch, že prečo to muselo takto byť, je to pre mňa nepochopiteľné, ale to asi nevieme takto vyriešiť. A takisto asi nie je otázka na vás, že či sa nejakým spôsobom poskytla aj pomoc tým ostatným, nazvem to, divákom, alebo tým, ktorí to videli a zažili.
A moja doplňujúca otázka je teda v tom, že či nejakým spôsobom sa dá, lebo hovorili ste o tom, že je šírka tých nariadení alebo tej vyhlášky, aby sa dalo prispôsobiť tým situáciám, ktoré sú veľmi rôznorodé, aj priamo v tých nariadeniach a vyhláškach dať, ako aplikovať ten výkon toho súdneho rozhodnutia, že či aj v tom sa chystáte nejako postupovať, možno mi to uniklo, ak ste to náhodou povedali, ale nezachytil som to, aby napríklad bolo, poviem to tak ľudovo a laicky, zakázané napríklad robiť takýto výkon napríklad v prítomnosti ďalších detí, spolužiakov, prípadne rodiny a tak ďalej, že či v tomto sa ide niečo robiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rada odpoviem. Áno, je to asi otázka predovšetkým citlivého posúdenia konkrétnej situácie vždy. Zároveň si v tejto súvislosti dovolím povedať poznámku, že vždycky každý takýto výkon má dva rozmery, ktoré treba posúdiť. A je to veľmi individuálne v rôznych prípadoch, pretože na jednej strane výkon rozhodnutia má slúžiť tomu, aby napríklad druhý rodič, ktorému je odopierané právo stretávať sa s dieťaťom, toto právo mohol naplniť, to je možno niekedy tá jedna strana, na druhej strane musí byť urobený tak, aby bol urobený dostatočne citlivo. A u ľudí, ktorí výkon rozhodnutia robia, na jednej strane potrebujeme sa dostať do stavu, aby mali dostatočnú istotu sami v sebe, že sa neboja robiť výkon rozhodnutia vtedy, keď to treba, a zároveň ho vedia robiť tak, ako sa má robiť. Ja si myslím, že je asi jednou z najťažších vecí výkon rozhodnutia vo vzťahu k maloletým deťom. A zároveň sa veľmi často robí v prostredí vypätých emócií všetkých zúčastnených strán. A preto je to extrémne náročné.
A ja môžem povedať len k tomu, ak môžem citovať, lebo kolegovia mi pripravili veci, ktoré sa detailnejšie upravujú v tom novom znení vyhlášky, tie nové ustanovenia, ktoré budú vo vyhláške v porovnaní s doterajšou úpravou, sú nové v tom, že majú legislatívne podporiť princíp spravodlivosti konania o výkone rozhodnutia a ich cieľom je podrobnejšie upraviť postup súdu tak, aby sa korigovala doterajšia prax niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, to jest bez toho, aby zistili, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, postupovali v konaní nástrojmi represie, to znamená, aby pred výkonom sa naozaj ubezpečili, že nedokážu médiovať tú situáciu tak, aby došlo k dobrovoľnému plneniu.
Ďalej sú tu ustanovenia, ktoré majú reagovať na možnosť súdu odkloniť sa od výkonu rozhodnutia vo forme odkladu výkonu rozhodnutia, ktorý by dieťaťu ublížil a ktorý by bol v rozpore s jeho najlepším záujmom.
Opakujem zároveň platí, že vždy bude platiť, že výkon rozhodnutia voči maloletým deťom bude vždy veľmi citlivý a závisieť od schopností ľudí, ktorí na týchto výkonoch participujú, aby dokázali dobre vyhodnotiť situáciu. Čiže oni musia byť asi nielen právnici, ale v niečom aj psychológovia, a preto ten náš dôraz do budúcnosti bude na to, aby sme proste nastavili ten tréning týchto ľudí inak, aby sme im pomohli v skutočnosti dobre robiť výkony rozhodnutia.