4. schôdza

Ďakujeme pekne pani spravodajkyni.
Ešte predtým, ako otvorím rozpravu, mi pripadla jedna milá povinnosť, aby som na balkóne pozdravila žiakov zo Základnej školy v Kluknave, dúfam, že som nič nepokazila. Poprosím panie poslankyne, pánov poslancov (potlesk), aby netelefonovali, nevyrušovali, aby sme išli žiakom zo základnej školy príkladom. Vitajte!
A teraz otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, ale hlási sa ako prvý pán predkladateľ.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Po tom stručnom úvodnom slove teda dovoľte, aby som obšírnejšie popísal zmysel tohto návrhu. Ešte raz opakujem, zmyslom tohto návrhu je zdobrovoľniť dnes povinný sociálny fond. Pripomeniem teda, že súčasný stav podľa zákona o sociálnom fonde je taký, že zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, 0,6 až 1 % z objemu mzdových prostriedkov vyplatených zamestnancom musí ísť teda naviac do sociálneho fondu a tento sociálny fond sa potom musí použiť stanoveným spôsobom. Musí, musí, musí.
Treba si uvedomiť, ako tento zákon v roku ´94 vlastne vznikol. Prečo ho tu vlastne máme? Ono sa nám tak niekedy aj zabúda, keby som to mal hodnotiť trošku z inej strany, prepáčte, že preskočím na opačnú stranu ako keby. Množstvo zákonov sa tu novelizuje hádam každého pol roka. Zákon o sociálnom poistení, Zákonník práce a neviem aké ďalšie, ale tento zákon, tento zákon o sociálnom fonde, na ten sa tak normálne zabúda. Ten tak v tichučku tu je a ako nie sú tu ani žiadne novely. To je svojím spôsobom tiež zaujímavé.
Ale čo je dôležité, tento zákon vlastne vznikol ako potomok bývalého fondu kultúrnych a spoločenských potrieb, ktorý tie staršie ročníky, medzi ktoré sa teda radím aj ja, si asi ešte pamätajú, že za toho ťažkého socializmu, keď bolo potrebné riadiť úplne všetko, úplne všetko, čiže bolo potrebné aj riadiť, ako máte tráviť voľný čas, ako máte chodiť na dovolenky, ako máte chodiť za kultúrou, skrátka všemocný vládca boľševik vedel najlepšie, ako to má všetko fungovať, takže bol tu fond kultúrnych, spoločenských potrieb, ktoré podniky museli tvoriť a z neho sa teda poskytovali rekreačné poukazy, chodilo sa do divadla a pod., tak niekoho napadlo, keď sme boli už teda v tom ťažkom kapitalizme v roku 1994, tak teda zrušme to a urobme moderný zákon o sociálnom fonde, v tom čase.
No tak teda máme odvtedy zákon o sociálnom fonde, ktorý nariaďuje zamestnávateľom tvoriť povinne sociálny fond a povinne ho nejakým spôsobom používať v prospech zamestnancov. No je to absurdné, pretože toto všetko je vecou dohody medzi zamestnávateľom, teda malo by byť vecou dohody medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancami. Slušný zamestnávateľ aj bez toho, že mu nejaký zákon o sociálnom fonde niečo nariaďuje, samozrejme, má svoju sociálnu politiku takú, aká vyhovuje zamestnancom kvôli tomu, že pracujú v takom prostredí, v akom pracujú, žijú v regióne, v akom žijú, majú možnosti také, aké majú, a, samozrejme, aj ten zamestnávateľ má nejaké finančné prostriedky, má alebo nemá. Ak zdobrovoľníme sociálny fond a na úkor toho vzrastú zamestnancom mzdy o to jedno percento, tak nič lepšie nemôžeme urobiť, pretože tým pádom vlastne zamestnancom zdvihneme platy a ten vyšší plat nech použijú, nech sa páči, ako oni uznajú za vhodné, či na rekreáciu, alebo na lepšie stravovanie, alebo na návštevu kultúrnych, športových predstavení alebo fitneska, to, prosím pekne, nechajme na ich rozhodnutí.
Jeden z paradoxov tohto zákona, ak si ho teda pozornejšie pozriete, je napr. ten, že tvorba a čerpanie sociálneho fondu je vlastne naviazané na štatút zamestnanca. Čiže ak je niekto zamestnancom; pozor, podľa Zákonníka práce, to znamená, má pracovnú zmluvu; tak z tej akejsi jeho mzdy sa to tvorí a on je ten, kto vlastne potom má niečo čerpať. No poprosím, my tu máme aj dohodárov, my tu máme ďalších ľudí, ktorí plnia rôzne úlohy vo firmách a nemusia byť práve zamestnancami s pracovnou zmluvou. Čiže keď tu už má byť nejaký super mega dokonalý systém, ktorým štát nariaďuje, ako sa majú ľudia správať, tak potom sa pýtam, prečo sa to myslí len na zamestnancov v pracovnom pomere. Ak si niekto myslí, že zákon o sociálnom fonde tu má zostať, že to má byť povinné, tak poprosím dotyčného, aby obratom navrhol, aby sa ten sociálny fond týkal aj na dohodárov, aj na konateľov napríklad a členov dozorných rád.
Mimochodom, nedávno tu bola iniciatíva, ktorá bola úspešná, teda nedávno, v minulom volebnom období, kedy aj starostovia dostali možnosť čerpania zo sociálneho fondu, takže; a takýchto výhod, takže sa teda rozhodnime, že ako to teda má s tým sociálnym fondom byť.
My si myslíme, ešte raz to hovorím a končím svoje vystúpenie, že niečo ako sociálny fond má byť dobrovoľné, tak ako dobrovoľne sa ja rozhodnem, či idem dnes večer na kultúru, na šport alebo za svojou rodinou, tak nech aj ten zamestnávateľ so svojimi zamestnancami sa dobrovoľne rozhodnú, akým spôsobom budú robiť mzdovú a sociálnu politiku v tej firme, v ktorej žijú, pracujú, v ktorej podnikajú.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi Mihálovi za jeho vystúpenie. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať vo faktických poznámkach traja páni poslanci.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová, máte slovo.