4. schôdza

17.5.2016 - 25.5.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

19.5.2016 o 14:58 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Zodpovedanie otázky 14:54

László Sólymos
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán kolega, ďakujem pekne za otázku. Za pomerne krátky čas môjho pôsobenia na poste ministra životného prostredia som sa zoznámil s povinnosťami, ktoré v oblasti ochrany prírody a krajiny vyplývajú z európskych predpisov Európskej únie, ako aj ďalších medzinárodných predpisov a z národnej legislatívy. Samozrejme, záujmy ochrany prírody sú na mnohých lokalitách v rozpore so záujmami hospodárskeho alebo iného využívania prírodných zdrojov a krajiny. Je to prirodzené, nakoľko Slovensko je malou krajinou s pestrou biologickou diverzitou. Výzvou je tieto záujmy zosúladiť tak, aby hlavne tam, kde nejde o chránené územia, sa ekonomické aktivity mohli rozvíjať udržateľným spôsobom. Medzi takéto lokality patrí aj spomínaná Bartošova Lehôtka v okrese Žiari nad Hronom. V dobývacom priestore sa ťaží bentonit, ktorý sa využíva napríklad ako tesnenie skládok. Ide o ťažbu relatívne malého rozsahu mimo osobitne chránených území. Napriek tomu zo strany orgánov ministerstva sú tam vykonané viaceré kroky od terénnych obhliadok až po štátny dozor.
Opatrenia týkajúce sa salamandry škvrnitej a chránenej rastliny národného významu rosičky okrúhlolistej sú predmetom rokovaní medzi Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky a ťažobnou spoločnosťou, ktorá sa volá Regus. K povoleniu banskej činnosti v danej lokalite sa v roku 2014 vyjadroval okresný úrad v Banskobystrickom kraji. Ten vo svojom stanovisku žiada, aby sa po skončení ťažby uskutočnili rekultivačné práce s nahradením zvýšeného biotopu tým istým druhovým zložením. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v tom čase ešte nevedela o výskyte spomínaných chránených druhov v tej danej lokalite. Potom ako vlani v máji zistila výskyt rosičky okrúhlolistej Okresný úrad Žiar nad Hronom na to upozornil vlastníka pozemkov, ako aj ťažobnú spoločnosť. Okrem toho v tejto lokalite vykonáva štátny dozor Slovenská inšpekcia životného prostredia, so zástupcami ťažobnej spoločnosti sa dohodli o presune tejto chránenej rastliny.
V septembri minulého roka prišiel občiansky podnet k výskytu salamandry škvrnitej v lokalite Snoža v rámci katastra Bartošovej Lehôtky. Opäť nasledovala terénna prehliadka. Na jej základe má spomínaná ťažobná spoločnosť v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky predložiť do konca októbra tohto roka návrh na opatrenie na zachovanie výskytu tohto chráneného živočícha na územiach, kde plánuje ťažbu. Ťažobná spoločnosť zatiaľ nezískala ani všetky potrebné súhlasy na povolenie, napríklad súhlas vlastníkov, pričom na pozemku sa to týka viac ako 200 osôb. V súčasnosti inštitúcie ochrany prírody riešia možnosti presunu salamandry škvrnitej. Prípadne ďalšou možnosťou je zabezpečenie malého rašeliniska, ktoré je vhodným biotopom pre rozmnožovacie, potravné a pobytové biotopy, pre chránené druhy. Obdobne sa rieši táto otázka poškodzovania chránených biotopov v lokalite Bartošova Lehôtka, ako sa snažíme v tej Snoži
Na záver chcem ubezpečiť pána poslanca, že ministerstvo životného prostredia venuje danej otázke pozornosť, pričom sú informované orgány a organizácie ochrany prírody, v krátkom čase je plánovaná aj ďalšia obhliadka na mieste.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

19.5.2016 o 14:54 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:58

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ako nový minister, samozrejme, sa musíte oboznámiť s problematikou vášho rezortu. My sme to riešili asi pred rokom alebo pred pol rokom na našom výbore. Takže bol som tam aj osobne na tejto lokalite sa pozrieť. To je pre vašu informovanosť. Áno, citovali ste, že neni to nejaké veľkoplošné chránené územie alebo je to vyslovene že sólo lokalita minimálne. Ale aktivisti, ktorí viac-menej iniciovali tento podnet, tak by som povedal, dávali podnety, že malo sa tam ísť ešte predtým, ako sa začala tá ťažba. Je to 47 hektárov celá lokalita. A tam, kde bola tá rosička okrúhlolistá, možnože to predstavovalo pol hektára. Bol som tam priamo, mám aj z toho fotografie. To znamená, že keby boli, strelím, o 500 metrov vyššie išli ťažiť, nič sa nedeje. Vyslovene mi to pripadá tak, ako keby vyslovene do tejto lokality museli to tam ísť zasiahnuť. Nie som geológ. To znamená, že nebudem vstupovať do týchto vecí, že kde to majú tie prieskumné ťažby robiť. Ale vyslovene tam zostala minimálna plocha tohto biotopu rosičky okrúhlolistej. A tu je aj moja doplňujúca otázka ku vám, či podnety, ktoré prídu od občanov, že v lokalite nájdu chránený biotop či už živočíšny alebo rastlinný, možnože európskeho významu, pracovníci životného prostredia, a teda pod vašou gesciou aj pracovníci ministerstva životného prostredia budú v stave ísť zhodnotiť, aby ste do budúcna takéto anomálie, ktoré prakticky možnože sa vyskytujú na iných miestach, ale neni vypočutý ten obyčajný človek, tieto biotopy európske, možnože aj európskeho významu mali snahu aj takto nejakým spôsobom lokalizovať. Toto je iba moja otázka na vás, pán minister.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

19.5.2016 o 14:58 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 15:00

László Sólymos
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Takisto, samozrejme, v tomto prípade, okamžite, keď sa dozvedeli, že toto sa tam stalo a sú tam tieto chránené druhy, tak, samozrejme, aj Štátna ochrana prírody SR, aj orgány ministerstva do toho vstúpili. A teraz sa to aj rieši. To znamená, že keď sa takéto niečo vyskytne niekde inde, tak, samozrejme, tie orgány, ktoré sú za to zodpovedné, takéto veci budú riešiť. Ale keďže to nebola chránená oblasť, kde sa tá ťažba konala, tak ani nebola vedomosť o tom, že takéto druhy tam existujú, ale okamžite, ako sa to vyskytlo, a okamžite, ako sa dozvedeli orgány o tom, že takéto veci sú, tak to začali riešiť. A riešia to aj doteraz.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

19.5.2016 o 15:00 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 15:02

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za možnosť predsa len pred vami vystúpiť a ďakujem aj za otázku. Musím hneď v úvode povedať, že pán poslanec Jurzyca ma presne, tak ako som predpokladal, veľmi presné oko a z tohto pohľadu sa pýta úplne správne a k veci. Uvedené konštatovanie vychádza z tzv. porovnania údajov vypočítaných podľa scenára, je to tzv. scenár nezmenených politík alebo v angličtine no-policy-change scenario, ktorý je súčasťou našich dokumentov. A ak hovoríme o tomto scenári, tak tento scenár predpokladá sa nejakým vývojom rastu nominálnych miezd v súkromnom sektore. Takže hovoríme o tom, že uvedené konštatovanie vychádza z porovnania údajov vypočítaného podľa tohto scenára a údajov, ktoré vychádzajú z rozpočtovaných hodnôt miezd a platov všetkých zamestnancov sektora verejnej správy v jednotlivých rozpočtových rokoch. Scenár nezmenených politík je model, v ktorom sa uvažuje s rastom kompenzácií zamestnancov na úrovni prognózovaného rastu miest v súkromnou sektore.
Aby som to vysvetlil po slovensky, na základe našich prognóz budú rásť mzdy v národnom hospodárstve istým tempom. Podľa mojich informácií, a nebude to presné číslo, lebo v každom roku je to inak, ale budú to hodnoty vyše 4 % per annum na základe dnešného poznania situácie na trhu práce. A my v rozpočte predpokladáme, že rast miezd, ten priemerný rast, aby som teraz sa nedotkol učiteľov napríklad, by mal podľa nás byť nižší ako toto percento, ktoré som vám uviedol. Takže to je celé, čo za tým je.
A z toho vyplýva teraz nejaká praktická úspora, teda medzi scenárom nezmenených politík a nami odhadovaným rastom miezd alebo tej celkovej obálky výdavkov, ktoré idú na mzdy vo verejnej správe.
Tu si len dovolím pripomenúť, že, samozrejme, súčasťou tejto obálky sú aj mzdy zamestnancov, nielen štátu v tom ponímaní klasickom, ale aj celej samosprávy, teda miest, obcí a vyšších územných celkov.
A na konci dňa čísla, ktoré vidíte a následne schvaľujeme v štátnom rozpočte, bývajú obvykle, ak sa podarí dohoda dosiahnuť, výsledkom kolektívneho vyjednávania. Spravidla výsledky tohto vyjednávania sú známe niekedy na jeseň pred schvaľovaním rozpočtu, niekedy v septembri.
Skončil som, ďakujem.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

19.5.2016 o 15:02 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:07

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtára, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Cieľom tohto predloženého návrhu je zjednodušiť postupu podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Predloženým návrhom sa umožňuje, aby mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou, teda nie najmenej dvaja, ako je tomu v súčasnosti.
V súčasnosti je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Súčasná konštrukcia teda, že musí ísť o dlh voči viac ako jednému veriteľovi – teda najmenej dvom –, sťažuje situáciu veriteľom a, naopak, uľahčuje situáciu dlžníkom. Toto nie je želaný stav, aby veritelia ťahali stále za kratší koniec. Každý, kto sa stretol s konkurzmi, vie, že sa bežne predávajú pohľadávky inému veriteľovi, aby boli dvaja a aby bola naplnená táto podmienka, aby existovali dvaja veritelia, ktorí môžu takýto podnet na začatie konania dať. Je to zbytočná komplikácia, nájsť niekoho, urobiť zmluvu o postúpení pohľadávok, ak za odplatu je potrebné platiť DPH, sú to zbytočné náklady, administratívne, na právnikov a podobne. Preto navrhujeme s kolegami, aby sa tento proces zjednodušil, aby jednoducho sme skrátili tú cestu, lebo na jednej strane je tá prekážka ľahko obíditeľná, ale zbytočne komplikuje život a predražuje to. Podľa navrhovanej úpravy bude na vyhlásenie konkurzu postačovať, ak bude dlžník v omeškaní aspoň jedného peňažného záväzku voči najmenej jednému veriteľovi a bude týmto veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie. Veriteľovi tak odpadne povinnosť hľadať na účely podania návrh na konkurz ďalšieho veriteľa, voči ktorému je dlžník v omeškaní.
Takto by mal vyzerať finálny stav, pokiaľ sa ctené plénum zhodne na tom, že toto naozaj zjednoduší veriteľom dostať sa k svojim peniazom a k nejakému spravodlivému procesu.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže výrazne obmedzí možnosť zneužívania inštitútu reštrukturalizácie na zjednodušené zbavovanie sa dlhov.
Účinnosť tejto novely navrhujeme na 1. januára 2017.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.5.2016 o 15:07 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:10

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Cieľom predloženého návrhu je zjednodušiť postup podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu, predloženým návrhom sa navrhuje umožniť, aby mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou, teda nie najmenej dvaja, ako je tomu v súčasnosti.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

19.5.2016 o 15:10 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:13

Ľubomír Galko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme vám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič.
Predloženým návrhom novely zákona sa umožňuje každému navrhovateľovi využiť pri zápise alebo zápise zmeny zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti fakultatívnu možnosť zrýchleného konania už do 24 hodín od doručenia návrhu na zápis príslušnému registrovému súdu. Zrýchlený zápis spoločnosti do Obchodného registra alebo zrýchlený zápis zmien zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti sa bude vykonávať za zvýšený súdny poplatok. Zároveň predložený návrh zákona umožňuje navrhovateľovi voľbu z dvoch typov zrýchlených konaní pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku, a to buď do jedného týždňa, alebo 24 hodín od doručenia návrhu. V súčasnosti je navrhovateľ povinný pri návrhu na zápis alebo pri návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti do Obchodného registra splniť zákonné podmienky a predložiť kompletný návrh. V prípade, že takýto návrh je perfektný, je už len vyslovene administratívnou a technickou záležitosťou zapísať niekoľko identifikačných údajov o obchodnej spoločnosti, častokrát len jedinú zmenu údajov o spoločnosti do informačného systému súdu. Máme za to, že takýto zápis je pri danom zvýšenom poplatku možné uskutočniť aj prioritne. Navyše, zavedením možného zrýchleného procesu zápisu sa skvalitňujú služby pre podnikateľské prostredie, ktorého efektívne fungovanie vyžaduje iné tempo, a súčasne predmetné zvýšené súdne poplatky predstavujú v prípade využitia zrýchlených konaní hneď niekoľko násobný príjem do štátneho rozpočtu.
Aktuálne je lehota na zápis alebo zápis zmien zapísaných údajov o spoločnosti dva dni odo dňa doručenia kompletného návrhu na zápis. V prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločnosti registrový súd vykoná zápis v lehote 21 dní od podania návrhu na zápis. Navrhujeme teda, ak sú splnené dané zákonné podmienky, aby sa zaviedla možnosť urýchleného zápisu do 24 hodín, aby registrový súd vykonal zápis v lehote 24 hodín od doručenia návrhu na zápis.
V prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločnosti by registrový súd vykonal zápis v lehote jedného týždňa od podania návrhu na zápis. To znamená, že v súčasnosti zaplatí navrhovateľ za prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným napríklad 300 eur a jeho s. r. o. bude zapísaná registrovaným súdom do dvoch dní od doručenia kompletného návrhu. V prípade ak by sa daný navrhovateľ rozhodol využiť možnosť zrýchleného konania do 24 hodín, súdny poplatok za tento prvý zápis by predstavoval 1 200 eur. Pri veľmi častých požiadavkách obchodných spoločností na zápis zmien zápisných údajov o spoločnosti predstavuje aktuálny súdny poplatok 66 eur a tieto zmeny by mali byť zapísané do dvoch dní. Predmetné zmeny z rôznych dôvodov potrebujú byť často zapísané urýchlene. Predloženou novelou sa zavádza možnosť voľby zapísať uvedené zmeny do 24 hodín, a to za ustanovený súdny poplatok, v danom prípade vo výške 264 eur.
Ak sa celý návrh podáva elektronickými prostriedkami na základe žiadosti o urýchlené konanie o návrhu, navrhuje sa zaviesť sadzba poplatku na úrovni 75 % z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku. Znamená to, že pri návrhu na zmenu zapísaných údajov o spoločnosti, ktorý by bol podaný elektronickými prostriedkami, by navrhovateľ zaplatil súdny poplatok pri štandardnom zápise do dvoch dní vo výške 49,5 eura a pri zrýchlenom zápise do 24 hodín 198 eur, čím by získal 25-percentnú zľavu zo súdneho poplatku za zrýchlený zápis. Zvýhodnené súdne poplatky za návrhy podané elektronicky by mali motivovať navrhovateľov k ich využitiu a odbremeniť registrové súdy počas úradných hodín.
Predbežné opatrenie v zmysle Občianskeho súdneho poriadku je lehota na rozhodnutie o predbežnom opatrení 30 dní. Dňa 1. júla 2016 nadobudne účinnosť nový Civilný sporový poriadok, ktorý zaužívaný inštitút predbežného opatrenia premenúva a rozlišuje medzi nariadením neodkladného opatrenia a nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Okrem zákonných výnimiek 30-dňová lehota na rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia súdom ostala nezmenená a nedošlo v tomto smere k zefektívneniu procesu rozhodovania.
Podľa § 75 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Právna úprava nového Civilného sporového poriadku účinná od 1. 7. 2016 ustanovuje, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd taktiež najneskôr do 30 dní, súdny poplatok je ustanovený vo výške 33 eur od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Predložený návrh zákona umožňuje navrhovateľovi voľbu z dvoch typov zrýchlených konaní pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, respektíve neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, a to buď do jedného týždňa, súdny poplatok by bol ustanovený vo výške 66 eur, alebo do 24 hodín, súdny poplatok by bol ustanovený vo výške 132 eur od doručenia návrhu na zápis.
Myslíme si, že zavedenie voľby možnosti zrýchlených konaní pri zápise do Obchodného registra, ale najmä vydania predbežného opatrenia by mali nielen minimalizovať dosah možného korupčného pôsobenia počas daného procesu rozhodovania, ale najmä v prípade zrýchleného rozhodovania súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia by malo dôjsť aj k zabezpečeniu ešte vyššej miery vymožiteľnosti práva.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu predmetného zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.5.2016 o 15:13 hod.

Mgr.

Ľubomír Galko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:20

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca navrhnutým ústavnoprávnym výborom.
Konštatujem, že predmetný návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Cieľom predloženého návrhu je najmä umožniť navrhovateľovi voľbu zrýchleného zápisu alebo zápisu zmien zapísaných do Obchodného registra Slovenskej republiky za ustanovený poplatok už do 24 hodín od doručenia návrhu na zápis.
Predkladatelia návrhu uvádzajú, že návrh nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Dovolím si upozorniť na nesúhlasné stanovisko ministerstva financií, ktoré tvrdí, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, teda na rozpočet verejnej správy, a žiada to vyčísliť, čo podľa môjho názoru nie je celkom možné pri tomto opatrení urobiť.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň, aby návrh zákona bol pridelený výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

19.5.2016 o 15:20 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:22

Ľubomír Galko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja len veľmi krátko ešte v záverečnom slove poviem, že teraz to, čo pán spravodajca hovoril, no málokedy možno v minulosti bývalo, že opozícia navrhovala zákony, ktoré majú pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy. V prípade strany Sloboda a Solidarita a toho zloženia, ktoré máme v parlamente, si myslím, že takýchto prípadov bude v tomto volebnom období oveľa, oveľa viacej. A ja si myslím, že to je príklad vzorovej opozície, keď predkladá návrhy zákonov, ktoré majú pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy alebo teda na príjmy verejnej správy. A, samozrejme, to nie je možné vyčísliť, pretože tam na jednej strane my by sme mohli odhadovať, že koľko tých podnikateľov alebo aj občanov využije túto zrýchlenú možnosť, koľko tých peňazí odvedie, ale tam budú ešte aj tie následne ďalšie pozitívne efekty, že tým podnikateľom keď sa podarí niektoré veci zapísať skôr, tak sa im môže, samozrejme, lepšie aj dariť. A potom môžu viacej daní odviesť do štátneho rozpočtu. Čiže treba, si myslím, to oceniť a treba sa uspokojiť s tým, že je ten pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy to mať bude.
A vzhľadom k tomu, že sa nikto ani neprihlásil do rozpravy ani z koalície, tak možno sa nám tu črtá prvý návrh zákona, ktorý bude schválený, tak počkáme do tej piatej a uvidíme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.5.2016 o 15:22 hod.

Mgr.

Ľubomír Galko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:24

Ľubomír Galko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predstúpiť pred vás s návrhom na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár, Milan Laurenčík a Igor Matovič dňa 29. apríla 2016.
Aktuálne zákon o obecnom zriadení ani infozákon neukladá povinnosť obciam zverejňovať na svojom webovom sídle informácie o spôsobe vybavovania žiadostí o pridelenie bytu, žiadostí o prevode bytu do osobného vlastníctva, žiadostí o pridelenie miesta v sociálnom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec, a žiadostí o miesto v predškolskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec. Ak sú dané informácie zverejnené, ich právnym základom zverejnenia je buď zmluva, alebo iná norma ako zákon o obecnom zriadení.
Cieľom nami predkladanej novely zákona o obecnom zriadení je upraviť v dotknutom právnom predpise povinnosť obcí a miest zverejňovať na svojom webovom sídle informácie o spôsobe vybavovania žiadostí o pridelenie bytu, žiadostí o prevode bytu do osobného vlastníctva, žiadostí o pridelenie miesta v sociálnom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec, a žiadostí o miesto v predškolskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je obec. Novela zákona ustanovuje rozsah povinne zverejňovaných údajov tak, aby sa pri každej žiadosti zo zverejnených údajov dalo vyčítať, kto žiadosť podáva, kedy bola žiadosť obci doručená a akým spôsobom bola žiadosť vybavená. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje možnosť verejnej kontroly rozhodovania o pridelených žiadostiach.
Na tomto mieste by som chcel poznamenať, že na jednej strane som veľmi rád, že Milan Laurenčík, keď ho tu vidím sedieť, sa dostal do Národnej rady Slovenskej republiky a že dodržal sľub a našu zásadu, že sa vzdá mandátu starostu a nebude uplatňovať ten dvojitý mandát, v tomto prípade starostu Terchovej, na druhej strane som trochu smutný z toho, lebo sme boli dohodnutí, že akonáhle bude po voľbách, tak sa do toho pustíme a že to v priebehu polroka alebo roka v tej Terchovej zrealizujeme, tak pevne dúfam, že ak to tuná prejde, tak už potom to bude vo všetkých obciach, ak to náhodou neprejde, tak potom už, Milan, bude len treba vplývať na tvojho nástupcu, aby tá Terchová bola prvou obcou, kde to zverejňované takýmto spôsobom bude.
Dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.5.2016 o 15:24 hod.

Mgr.

Ľubomír Galko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video