4. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ešte raz chcem zdôrazniť skutočne, ide z pohľadu nás, z pohľadu správy štátu o úplnú maličkosť, predĺženie lehoty na predloženie dokumentácie správcovi dane zo súčasných 15 na 30 dní. O nič nejde. O nič nejde, ako o to, aby v prípadoch, kedy jednoducho technicky nie je možné za 15 dní všetku dokumentáciu zhromaždiť a dať na finančnú správu, dať na daňové úrady, aby sa táto lehota predĺžila, aby neboli daňové subjekty v strese. Ešte raz zdôrazňujem, väčšia firma môže mať archív niekde mimo svojho sídla, nemusí to byť vždy jednoducho dostupné. Čo som nepovedal, poviem teraz. Zoberte si naopak malého podnikateľa, ktorý má daňovú kontrolu a ktorý je povinný predložiť príslušné dokumenty, ktorému vedie účtovníctvo nejaká externá firma, ktorá môže mať nejaké svoje problémy a ten, kto to účtovníctvo napríklad vedie, práve nie je dostupný.
Zoberte si to, len si skúste predstaviť, životnú situáciu, že príde vám daňová kontrola do firmy, vám vedie účtovníctvo nejaká externá účtovníčka, ktorá je práve dva alebo tri týždne na dovolenke, čiže nie je tu, je niekde, ja neviem, na dovolenke skrátka, v Taliansku alebo ja neviem kde. No a teraz vy zrazu v tom strese máte si splniť lehotu v dvoch týždňoch zaslať dokumentáciu správcovi dane. Veď to sa skrátka nedá stihnúť. Ja netvrdím, že sa to bude dať vždy stihnúť aj pri tých 30 dňoch, ale predsa len je to zdvojnásobenie. Je to pridanie určitého času, aby ten časový stres nebol. Takto potom trestáme podnikajúce subjekty za niečo, za čo sami jednoducho častokrát ani nemôžu.
Čiže poprosím, poprosím, buďme trošku, buďme trošku nad vecou a skúsme podporiť tento drobný návrh, ale ktorý bude signálom pre tých, ktorí platia dane, že na nich myslíme.
Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť spravodajca. Nie. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 73, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 72.
Dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 73.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, tí, čo majú skúsenosti s prácou v potravinárstve, tak sa denne stretávajú s tým, ako sa vyhadzujú potraviny, ktorým absolútne nič nie je a v záujme nápravy tohto stavu iniciujeme aj s kolegami návrh zákona. Stručne zhrniem, o čo ide a pokúsim sa zrozumiteľne vysvetliť niektoré pojmy.
Zámerom predloženého návrhu je umožniť predaj potravín po uplynutí minimálnej doby trvanlivosti s cieľom znížiť mieru plytvania prírodnými zdrojmi, ako aj zabezpečiť zvýšenie dostupnosti potravín pre osoby, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu ocitli vo finančnej tiesni. V tejto súvislosti je potrebné objasniť zásadný terminologický rozdiel, ktorý laická verejnosť častokrát nevníma. Ide o terminologický rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby. Zatiaľ, čo pri prekročení dátumu spotreby hrozí riziko bezprostredného ohrozenia zdravia obyvateľa, napríklad pri mäse, pri dátume minimálnej trvanlivosti ide najmä o trvanlivé potraviny, napríklad cestoviny, ryža a podobne, ktorú majú dobu minimálnej trvanlivosti aj niekoľko mesiacov alebo až rokov a pri ktorých neplatí, že v prvých dňoch po jej uplynutí sú už nepožívateľné. Dobu minimálnej trvanlivosti zákon definuje ako dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje vlastnosti. Európska komisia odhaduje, že obyvatelia Únie ročne vyhodia temer 89 mil. ton potravín, ktoré nespotrebujú. Na jedného obyvateľa tak pripadá asi 179 kíl vyhodených potravín, pričom dve tretiny z toho sú stále požívateľné. Predpokladá sa, že súčasný trend bez prijatia vhodných opatrení pôjde do roku 2020 zvýšením vyhodeného odpadu z potravín o 40 % na 126 mil. ton ročne.
Obmedzenosť prírodných zdrojov a energetická náročnosť výroby potravín nás nútia zamyslieť sa nad dnešným nehoráznym plytvaním a drancovaním prírodných zdrojov. Niekoľko rokov trvajúca hospodárska kríza a sociálna situácia mnohých jednotlivcov i rodín, obmedzené finančné možnosti rôznych charitatívnych organizácií prevádzkujúcich vývarovne, ale aj rastúce ekologické povedomie sú podľa nášho názoru dostatočnou spoločenskou objednávkou na predloženie a schválenie takéhoto návrhu zákona.
Chcem na tomto mieste podotknúť, že nepredkladáme nič nového ani nevymysleného, pretože tento model úspešne, veľmi úspešne funguje v mnohých krajinách Európskej únie, napríklad v Rakúsku, Českej republike. Tie predajne, kde sa predávajú tieto potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, sú veľmi, veľmi obľúbené u ľudí, ktorí majú takpovediac hlbšie do peňaženky, ale aj u ľudí, ktorí tomu rozumejú a ktorí vedia, že tým potravinám nič nie je, chcú ušetriť svoje financie a chcú ich radšej venovať niečomu inému alebo spotrebovať na niečo iné, alebo majú len ekologické cítenie.
My sme tento návrh zákona už predkladali aj v minulom volebnom období. Opäť musím konštatovať, že dnešní poslanci alebo dnešnej vládnej koalície, ktorí sú v združení v tom torze, čo zostalo zo strany SIEŤ a v strane MOST - HÍD, tak nás vtedy podporili, povedal by som, jednotne, aj keď teda nemám to pred sebou. Tak som zvedavý teda, že či, ako sa postavia teraz k návrhu tohto zákona. Každopádne som zachytil včera alebo predvčerom, (reakcia z pléna) včera alebo, každopádne som včera alebo predvčerom zachytil vyjadrenie novej ministerky pôdohospodárstva, ktorá pripravuje niečo podobné, ale ona chce, aby sa tieto potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti mohli len darovať.
Naši poslanci za stranu SaS v prípade, že tento návrh zákona neprejde, tak ten vládny návrh zákona pokiaľ bude legislatívne v poriadku, pravdepodobne podporia, pretože je to aspoň niečo a odbremení to podnikateľov od tej finančnej záťaže, ktorú dnes musia vynakladať na to, aby tie potraviny likvidovali. Ale zároveň chcem z tohto miesta povedať, že je to mierne, keď nie absurdné, tak veľmi diskutabilné. Pretože ak môžu nejakí ľudia konzumovať potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti na základe toho, že im ich niekto daruje, tak ich predsa môžu konzumovať aj na základe toho, že si ich lacno kúpia. To na tom sa asi všetci zhodneme, hej? Keď to môžem konzumovať preto, lebo mi to niekto môže v zmysle zákona darovať, tak si to môžem zároveň aj kúpiť.
A dnes tí podnikatelia, tým by to naozaj pomohlo, pretože tie potraviny, pokiaľ mám dobré skúsenosti alebo dobré informácie, sa predávajú naozaj za zlomkové ceny, za desať 10 %, za 20 % v tom Rakúsku, pôvodnej hodnoty. A tým pádom aj tí podnikatelia si trošku pomôžu. Ale na druhej strane môžu byť menej opatrní trebárs pri tých objednávkach. Čiže je to aj pre tých ľudí dobré.
To znamená, že to som vlastne potreboval aktuálne uviesť k tomu, čo som včera alebo predvčerom započul, že takýto návrh zákona má byť. A pokiaľ teda by prešiel náš návrh zákona, tak potom pani ministerke za stranu SNS vlastne ušetríme robotu, lebo nebude musieť ten svoj ani predkladať. A som presvedčený, že tento náš návrh zákona je dobrý, je prospešný. Je to zákon, ktorý prospeje všetkým, tak podnikateľom, ako aj občanom, proste úplne všetkým. Čiže chcem vás z tohto miesta požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Martinovi Feckovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakuje pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k tomuto predkladanému návrhu novely zákona o potravinách. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu k uvedenému zákonu, tlač 73. Predkladám informáciu k tomuto zákonu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Ako prvý vystúpi v rozprave spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Myslím si, že potraviny, to je základné, ktoré ľudská bytosť, či je bohatý, chudobný, biely, čierny, modrý, fialový, musí mať. Ináč to na tejto zemi nezvládne. A ako sa budeme ku nim správať, svedčí aj o našej vyspelosti. A zdá sa mi, že ja som bol učený a moji rodičia, myslím, že aj vaši hovorili, že keď vyhodíš chlieb do kontajnera, páchaš hriech. Lebo to je to zbožie, ktoré nám tu sa urodilo, ľudské ruky ho pretavili do nejakej potraviny a prakticky ty, keď ho vyhadzuješ, tak ukazuješ, aký si, ja hovorím barbar a nevieš si vážiť to, čo ťa drží pri živote.
Áno, súčasná legislatíva naša zakazuje predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. A realita je taká, že sme jednou z dvoch krajín v rámci EÚ, kde u nás prakticky toto platí. Pritom Európska únia má definíciu spotreby a dátumu trvanlivosti, kde nehovorí, že táto potravina po dátume trvanlivosti je nebezpečná. Zmena potravinovej legislatívy je podľa mňa na mieste a som rád, že kolegovia to znovu opakujú a dávajú a myslím si, že je to naprieč politickému spektru jednoznačne otázka daná, že každé svedomie by malo povedať, že áno. Mali by sme tieto potraviny prehodnotiť a dať im možnosť spotrebovať ľuďmi aj po dátume minimálnej trvanlivosti.
To, že potravina skončí, jej skončí minimálna trvanlivosť, neznamená, že pre spotrebiteľa je, skončí aj kvalita a bezpečnosť. Nakoniec potvrdili to aj laboratórne testy vo vybraných druhoch trvanlivých potravín. Iniciovala ich Asociácia spotrebiteľov Slovenska a vykonali sa v štátnom akreditovanom laboratóriu v Bratislave. Ako bolo informované na konferencii koncom apríla, testované boli takzvané trvanlivé, respektíve suché potraviny, ako fazuľa, tarhoňa, rezance, paradajky v konzerve, koláče v prášku a tak ďalej. Test sa robil v prvý deň končiaci po dátume minimálnej trvanlivosti a druhý test sa robil následne tri mesiace po tomto dátume minimálnej trvanlivosti. Na výrobkoch sa skúmal jednak obsah baktérií a plesní, ale aj chuťové vlastnosti. Výrobky prešli aj prvýkrát aj druhýkrát všetkými mikrobiologickými a senzorickými skúškami s hodnotením "veľmi dobré". To znamená čiže vyhovujúce.
Laboratórne testy preukázali, že vybrané trvanlivé potraviny, ktoré sú označované dátumom minimálnej trvanlivosti, sú pri využívaní podmienok ich skladovania zdravotne bezpečné a chuťovo v poriadku aj tri mesiace po uplynutí ich minimálnej trvanlivosti. Slovenskí spotrebitelia nevedia poriadne rozlíšiť, čo je dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Podľa prieskumu Eurobarometer Slováci pojmu minimálna trvanlivosť rozumejú menej ako európsky priemer, 47 % v európskom priemere, iba 38 % Slovákov vie, čo znamená dátum minimálnej trvanlivosti. Znamená to, že 2/3 Slovákov vôbec nevedia, čo tento termín znamená. Pri označení "spotrebujte do" 44 % Slovákov vie, že daná potravina by po uplynutí tohto dátumu sa už nemala konzumovať, pretože je riziková pre zdravie. Európsky priemer je tu 60 %, že o tom vedia, že táto potravina je už problematická.
Dôsledkom toho, ako tu už bolo aj spomínané predkladateľom, že na Slovensku sa vytvára veľký objem potravinového odpadu, čo v konečnom dôsledku znamená, že plytváme. Ja hovorím, že hrešíme proti potravinám, ktoré tu boli vyrobené.
Podľa údajov Slovenskej aliancie moderného obchodu SAMO minulý rok museli obchodné reťazce združené v tejto aliancii zlikvidovať takmer 15-tisíc ton potravín a v roku 2014 museli zlikvidovať takéto potraviny v hodnote 5 mil. eur. Pritom išlo o nezávadné potraviny ako múka, cukrovinky, cestoviny, nápoje a tak ďalej. Potravinový odpad na Slovensku je porovnateľný s Maďarskom a je dvojnásobne väčší ako v Česku.
V súčasnosti čo sa s týmito potravinami musí urobiť podľa našej legislatívy? Po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti potraviny sa musia stiahnuť z predaja. Na druhý deň sa stávajú odpadom. Na druhý deň sa stávajú odpadom a musia sa ako biologický odpad zlikvidovať v kafilérkach, spaľovniach a na obecných kompostoviskách. Takto sa neplytvá s potravinami ani v Rakúsku, v Česku, ani v iných krajinách a myslím si, že toto je doslova do neba volajúci hriech. Hovorím stále a budem to stále opakovať. Tak je to aj v ďalších asi štyroch krajinách EÚ, ako som spomínal, sme jedna z dvoch, kde sa to akože nerobí.
Je otázka, či si môžeme toto dovoliť pri našej súčasnej ekonomickej a inej situácii. Potravinovo dávno nie sme sebestační a myslím si, že takýto hazard by sme mali raz a navždy povedať mu, že stop, skončilo.
Dobré skúsenosti s takýmto dopredajom po dátume minimálnej trvanlivosti, ako spomínal kolega Galko, predkladateľ, majú Česi aj Rakúšania a preto sa to stretlo s veľkým úspechom. Česi ho predávajú v legalizovaných špecializovaných obchodoch, kde výška zľavy je až 90 %. To znamená, proste ľudia si tu môžu nakúpiť za asi 10-percentnú cenu. U nás takáto možnosť je v súčasnosti umožnená cez Potravinovú banku Slovenska. Áno, mnoho reťazcov aj ju využíva, ale podľa nás neni to objemove až tak, ako by sme si to predstavovali.
V tejto Potravinovej banke však nekončia len potraviny s končiacou dobou spotreby, aj úplne čerstvé a tieto potraviny sú už po dátume spotreby, ale stále v poriadku. Väčšinou putujú, ktoré sú takto, za hranice. Živnostníci z Českej republiky, ako citujem pani Katarínu Fašiangovú, predsedníčku Slovenskej aliancie moderného obchodu, živnostníci z Českej republiky chodia nakupovať pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti tieto produkty k nám. Vyvezú ich do Česka, legálne ich dajú do obehu, do svojich reťazcov a tam si ich chodia nakupovať slovenskí spotrebitelia. V Česku nechajú svoje peniaze a Slovensko príde o DPH. To znamená klasická realita, ako sa znovu tunelujeme a pritom ako keby sme to nevideli, nepočuli, nechceme o tom hovoriť.
Myslím si, že predaj týchto potravín po minimálnej dobe trvanlivosti formou nakladania s ním ako darovaním do charity a do ďalších vecí má neskutočne veľký rozmer, ako sociálny, tak aj ľudský a myslím si, že na tom by sme mali stavať, ako budeme pristupovať k novele tohto zákona, keď budete svojím svedomím prehodnocovať - áno alebo nie, alebo zdržať sa. Tak chcem veriť, že vaše svedomie je o ľudskosti a o spolupatričnosti ku našim spoluobčanom, ktorí nie sú tak situovaní, že môžu si dovoliť nakupovať potraviny bežne v obchodoch a každé euro otáčajú aj trikrát, kde ho investujú.
Podľa údajov Európskej komisie sa v štátoch Európskej únie, myslím, že bolo tu aj spomínané, a ja to ešte raz zdupľujem, sa ročne vyhodí 89 mil. ton potravín, čo je 179 kg na osobu na rok. Pritom až 79 miliónov občanov Európskej únie žije pod hranicou chudoby a 16 miliónov občanov je závislé na potravinovej pomoci charitatívnych organizácií. Myslím si, že pri takomto trende by to dospelo k tomu, že viac potravín by sme vyhodili, ako zjedli.
Na záver ešte skonštatujem, že pani ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka skonštatovala, že po stredajšom rokovaní, že bude sa týmto zaoberať aj vláda a že bude sa usilovať urobiť novelu tohto zákona o potravinách, spomínal to aj kolega Galko. Myslím si, že, ako hovorím, sme tu teraz s touto novelou. Pani ministerka môže skrátiť čas a myslím si, že pokiaľ aj poslanci vládnej koalície sa k tomu rozumne postavia, mohli by sme to odsúhlasiť aj v tomto čítaní, ktoré tu ako spravodajca budem uvádzať aj pri hlasovaní.
Takže, vážení kolegovia, prihováram sa za schválenie tohto zákona, teda novely zákona a postúpenie do druhého čítania a tam si vyštrngajme tie kvality, ktoré treba zmeniť alebo obmedziť niečo, alebo doplniť a myslím si, že to by bolo o tom serióznom prístupe, ako ste hovorili, že budete ústretoví aj ku opozičným návrhom a myslím si, že naprieč politickým spektrom by sme túto myšlienku nemali zavrhnúť pri tomto návrhu novely zákona o potravinách.
Ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Plne podporujem to, čo povedal kolega. Nielen chlieb je Boží dar, chlieb je síce, dá sa povedať, oficiálne ako taký uznaný, ale presne tak i fazuľa a všetko, o čom hovoril, je tiež Božím darom. Tí, ktorí trochu, a ja k nim nepatrím, ale niečo predsa o tom viem, varia zo staršej fazule, vedia, že ju treba variť dlhšie. Tak ako výživná a poriadna polievka zo starého kohúta vyžaduje dlhšie varenie, ale nakoniec ten saft pustí.
A na margo tých nepoužiteľných potravín len jeden drobný zážitok zo zahraničia. Keď som bol na prvých voľbách ako pozorovateľ OBSE, keď bol volený Putin, tak som s kolegom z parlamentu videl na letisku fľašku Mouton Rothschild, ročník 47 za 2 200 dolárov. Treba povedať, že zrejme prekročila všetky možné hranice, ale napriek tomu mala dosť veľký úspech, zrejme.
A jedna iná anekdota z našich šírok. Po vojne, ako vieme, chodilo na Slovensku v rámci pomoci vojnou postihnutým krajinám, i keď my sme tak postihnutí neboli, niečo, čo sa volalo podpora UNRA - United Nations Relief Agency - a v rámci nej chodili konzervy, vrátane mäsových. A mal som jedného kolegu, ktorý akýmsi riadením osudu prišiel k takejto konzerve z roku 1945, mäsovej, a otvoril ju v roku 1988, teda po 43 rokoch. Pred mojimi očami ju zjedol a ku cti mu slúži, že ešte dlhé roky po tom žil. Tak toľkoto len k trvanlivosti. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem prestávku (reakcia z pléna) a pardon, ešte reakcia na faktickú poznámku.
Pán poslanec Fecko. Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.