4. schôdza

Ďakujem. Takisto ako kolegyňa predrečníčka a kolegyňa navrhovateľka súhlasím s vecným zámerom zákona, ktorý bol predložený, a to nevyplatiť spätne zadržané prídavky na dieťa v prípade, že ide o záškoláctvo. Ak tam niekto vidí, ako sa hovorí, legislatívno-technické nedostatky, tak nech na ne upozorní, ale to nie je dôvod, aby sa tento vecný zámer spochybnil. Ak tam niekto vidí legislatívno-technické nedostatky, nech zahlasuje v prvom čítaní za tento zákon, a máme 30 dní na to, aby sme sa o tom na pôde parlamentu bavili.
My sme opoziční poslanci, to znamená pre nás podľa všetkých pravidiel začína oficiálna časť legislatívnej práce predložením návrhu zákona do prvého čítania. Čiže nejaké tie kuloárne debatky a podobne, to je síce možné, ale o tom nenájdeme v žiadnom predpise ani slovo, že by to bola povinnosť absolvovať predtým, ako opozičný poslanec návrh zákona predloží.
A ešte si dovolím jednu poznámku, ktorá nepriamo súvisí s problematikou, kde som sám v konflikte záujmov, pretože poberáme prídavky na dieťa. Hovorím o úžasnej veci, ktorú predošlá vláda schválila, a má v tom prsty aj bývalý štátny tajomník Burian, § 14 ods. 2, podľa ktorého je rodič v čase, kedy dieťa dosiahne tri roky, je povinný byrokratickou povinnosťou nahlasovať nezmyselne na úrad práce, akým spôsobom sa ďalej bude o dieťa starať. Ťuk, ťuk, ťuk, priznám sa, že máme 3,5-ročné dieťa, túto povinnosť sme si nesplnili. Úrad práce nám prídavky vydáva naďalej, takže nechápem, na čo to celé je dobré.
Len šikanujete a buzerujete rodičov!

Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Priznávam, že keď som si to prvýkrát prečítal, tento návrh zákona, aj mne sa vynorili v hlave otázky, napríklad keďže pochádzam, teda prišiel som zo školskej praxe a vieme, že, hneď sa mi vynoril takýto príbeh, že v prípade, že nedôjde k vyplácaniu tých prídavkov, tak tí ľudia najprv pôjdu na poštu, z pošty ich pošlú na úrad a z úradu si to pôjdu vybavovať do školy, lebo sa dozvedeli, že vlastne škola nahlásila tých záškolákov, že jednoducho do tej školy nechodia. Viem si to predstaviť.
Samozrejme, viem si predstaviť aj to, že na úradoch máme často ľudí, ktorí by vedeli takéto opatrenia využiť na to, aby išli po určitých ľuďoch, ktorí jednoducho nemajú tú právnu úroveň vzdelania takú, akú by sme očakávali. Každopádne si uvedomme, že toto je problém, pretože pokiaľ okamžite nezačneme riešiť problém záškoláctva týmito spôsobmi, že tá zodpovednosť tu prichádza na tých rodičov, začnú sa stále silnieť hlasy po razantnejších, výraznejších riešeniach. My už často strácame veľmi veľa času, a preto ak sa dá o tomto zákone, na ňom ďalej pracovať, veľmi pekne prosím, tak ako mi písali a rozprávali ľudia, ktorí sa pohybujú v týchto komunitách a pracujú s týmito ľuďmi, prosím všetkých, podporme ho, dajme ho druhého čítania, upravme ho spoločnými silami, nech sa tento problém začne riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pani podpredsedníčka Nicholsonová.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem pri pani poslankyni Jurinovej. Ďakujem za vašu faktickú a presne, ako ste povedali, mne sa zdá, že pán Burian to vôbec nečítal, pretože je veľmi ľahké niečo skritizovať a ešte štýlom, ako to urobil on, a nepovedať konkrétne, o čom v tom návrhu zákona ide. Takže pre mňa to bola len bohapustá kritika.
Pán Burian, ja by som vás chcela poprosiť, keby ste si naozaj prečítali ten návrh zákona. Ak máte čokoľvek, tak v druhom čítaní môžete navrhnúť, rada sa pod dobré veci podpíšem. Ja sa vás chcem opýtať, či je podľa vás v poriadku, že reštriktívne opatrenia, ako sú tieto, v praxi jednoducho zlyhávajú a neriešia to, na čo sa odkazovali pri tom, keď sme konkrétne aj tento paragraf v príslušnom predmetnom zákone prijímali. Vy sa stále odvolávate na nejaké chyby úradníkov na úradoch práce. Tak, prosím vás pekne, koľko je tých chýb úradníkov na úradoch práce? Je to systémová chyba? Ak je to systémová chyba, tak je to vaša chyba v prvom rade. Ja primárne riešim veľký fenomén, ktorý sa objavuje predovšetkým v rómskych osadách, a to je záškoláctvo, presne ako povedal pán Sopko.
A áno, pán Sopko, máte úplnú pravdu, dochádza k šikane. Dochádza k šikane aj vo vzťahu k učiteľom, aj vo vzťahu k lekárom napríklad, ale to len preto, lebo tam chýbajú systémové opatrenia, ako sú napríklad naštartovanie skutočnej terénnej sociálnej práce, ktoré sa tejto vláde ani za 8 rokov nepodarilo urobiť, čo mi je úprimne ľúto, lebo ak by terénna sociálna práca fungovala tak, ako by mala, tak by to bremeno tej zodpovednosti bolo rozložené a nespočívalo by iba na pleciach učiteľa, ktorý nahlási záškoláctvo alebo lekára.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Chcem sa opýtať, či chcete zaujať stanovisko k rozprave, pán spravodajca.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci, zopakujem a zdôrazním to, čo som povedal v rámci faktickej poznámky a o čom sme sa v tej krátkej diskusii bavili. Nerozumiem tomu, prečo tu vzniká akýsi konflikt medzi koaličným poslancom a opozičnými poslancami. Jednoducho bavme sa o vecnom zámere zákona a nehľadajme zbytočné zádrapky a dôvody, prečo to odmietnuť, lebo formálne niečo. Skrátka dobre. Ľudia, ktorí sú z praxe, napr. pán kolega Sopko, ďalej dovolím si povedať, že takisto my s pani navrhovateľkou sme si ten terén doslova prešli. Vieme, o čom hovoríme, a ten vecný záver, zámer zákona je, ak je raz prídavok na dieťa odňatý kvôli záškoláctvu, nech je teda odňatý a nech neexistuje finta, ako sa k nemu dostať naspäť v súlade s platným zákonom. Skrátka, urobme to tak, aby tá sankcia bola sankciou, a nie výsmechom. Ak chceme, aby deti chodili poriadne do školy, a toto má byť nejaký nástroj, tak ten nástroj urobme poriadne. Pokiaľ aplikačná prax, že použijem takýto úradnícky pojem, ukazuje, že to v praxi nefunguje, tak ten zákon treba zmeniť, pretože ten systém daný zákonom je jednoducho zlý.
Ak to nechcete vidieť, je mi vás ľúto.