51. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vy ste spomínali, teda mňa zaujala hneď tá prvá výčitka, čo ste dali, ste spomínali, že pani ministerka vám tento návrh dávala niekedy v piatok poobede s tým, že sa chcela vyhnúť nejakej diskusii. Teda chcem sa spýtať, či máte teda pocit, že sa nejak chce, že sa nejak chce vyhnúť tej diskusii alebo že by tam bolo niečo, o čom by sa nemalo diskutovať, alebo teda že ako to máme chápať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, no ja celkom naozaj neviem, či vaše vystúpenie je na niečo dobré pre tú vec, alebo nie je teda, a hlavne preto, keď bolo také plamenné. Skôr si myslím teda, že nie.
Niektoré veci aj voči predsedovi tohto parlamentu ste si hádam mohli odpustiť, veď to chcete tu vystúpiť ako odborný človek, ktorý je za niečo zanietený alebo čo to je, ale to,troška tej, tej dignity, tej, tej slušnosti alebo tej úcty k niečomu, to predsa tu musí byť. To predsa nie je normálne. No ma mrazí z toho všetkého.
A potom štýl vášho vystúpenia. Vy hovoríte ako Napoleon. Ako keby za vami bola národná garda a ešte tristotisícové vojsko. Ste sama. Ja to nedovolím, ja to schválim. Troška pokory, úcty, aj do budúcna vám to naozaj prajem, pretože ste veľmi pracovitá, chcete niektoré veci dotiahnuť ďalej. Ale, ale toto vystúpenie, žiaľ, ja hodnotím ako slabé.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som chcel tiež poprosiť, aby sme sa vrátili k odbornej téme a dali úctu všetkým, ktorí sú vo funkciách, a teda nerobili také nejaké prirovnania.
Vráťme sa teda k tej odbornej téme. Financie, áno, aj ja si myslím, že bude to mať nárok na štátny rozpočet, pretože ak chceme mať zadefinované dobré koncové nemocnice alebo tie centrálne, alebo národné, tak potrebujeme ich, samozrejme, dovybaviť materiálno-technicky. Ale treba aj otvorene povedať, že treba zrejme asi odmeňovanie takisto upraviť v týchto centrách, pretože budú robiť špičkové a zložité výkony, takže logické je, že by sme nemali len premaľovať tieto zariadenia, že teraz to bude národné centrum a necháme ho také, ako je, len ho premaľujeme, ale malo by to ísť ruka v ruke teda aj s tým materiálno-technickým a personálnym vybavením, ktoré bude, samozrejme, posilnené a budú tam iné personálne normatívy.
Často je otázka: Je to dostupná zdravotná starostlivosť? Nuž ja sa pýtam, keď bude niekto vážne chorý a pôjde do Prahy, tak ako sa nakontrahovali napríklad transplantácie pľúc veľmi správne. Lebo ak ich máme robiť, ja neviem, päť alebo dve do roka, tak je to správnejšie, keď sa potom nakontrahujú a budú sa robiť v Prahe. Je to dostupná zdravotná starostlivosť? No isto áno.
A treba povedať, že tu sa nejedná iba o plánované výkony. Viete, otázka napríklad náhlych bolestí na hrudníku a možnosť zabránenia infarktu alebo napríklad poinfarktových stavov, no nevedia všade urobiť napríklad tú dilatáciu alebo koronarografiu. A teraz sa pýtam, keby sme mali iba ísť s tým, že do pol hodiny do nemocnice, no načo ma budú viezť tam, kde mi akurát dajú teda teplú deku a dajú mi nejaké infúzie a budú sa starať. Ja potrebujem úplne inú odbornú starostlivosť. Nehovoriac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Cigániková, v mnohom súhlasím, v mnohom nesúhlasím. Chcem len tlmočiť nejak stanovisko nášho klubu k tomuto návrhu.
My tento návrh zákona nepodporíme, myslíme si, že nie takýmto spôsobom, v tomto čase, v tejto situácii a je tam ešte príliš veľa otázok, ktoré nie sú zodpovedané. Čiže to len také stručné konštatovanie, že stratifikáciu, tzv. stratifikáciu my v tejto chvíli nepodporíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Kotleba, nemyslím si teraz, že sa chcú vyhnúť tomu, ale myslím si, že očakávali, keď s tým pred rokom aj niečo vychádzali, očakávali, že to bude politicky zneužité a práve preto, ale nejakým spôsobom to sa snažili nastaviť, aby bola tá kritika čo najmenšia. Ale za ten rok a štvrť, si myslím, tá komunikácia bola. Naozaj vždy, keď som napísala, vždy, keď som zavolala, vždy, keď som chcela prísť na ministerstvo, bolo to desiatky krát, čo sme riešili stratifikáciu, vždy mi všetko bolo zodpovedané do poslednej bodky. Takže nemyslím si, že sa chcú vyhnúť.
Pán Baláž, ďakujem veľmi pekne za odporúčanie. Viem, že od vás to je myslené úprimne. Skúsim si to viac brať k srdcu a myslím si, že v mnohom ste mali pravdu.
Čo sa týka vás, pán predseda Zelník, viete, to je tak, že vyžadujete slušnosť a úctu k našim ústavným činiteľom, len, viete, úctu si nemôžete nakázať. Tú si musia tí ústavní činitelia zaslúžiť. A v prípade pána Danka aj pána Glváča, aj pána Fica naozaj nemám dôvod si ich vážiť a rozprávať o nich nejako lepšie, ako rozprávam, pretože svojím konaním si to nezaslúžili.
No a čo sa týka pána Pčolinského a klubu SME RODINA, mrzí ma to, že opäť nie ste pri dobrom návrhu, pretože vy hovoríte, že je jedno, kto ho dáva a kedy ho dáva, keď je raz dobrý, tak ho podporíme, keď nie, tak nie. Nepovedali ste žiadne odborné argumenty prečo nie, v podstate len politické. Chcem vám ale povedať, podľa mňa tým, že nehlasujete za stratifikáciu, hlasujete za neriadenú stratifikáciu, ktorá prebieha a ktorá sa oveľa vážnejšie dotkne ľudí. Pretože my raz keď neviem tú sieť uživiť, tak aj tak sa tie oddelenia budú meniť. Len jediný rozdiel je, že nad tým nebudeme mať žiadnu kontrolu, čo môže mať fatálne dôsledky pre našich občanov, pre ich rodiny.
Takže, prosím vás, za seba hovorím, ja by som to ešte zvážila, som naozaj presvedčená, že to je nevyhnutné.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, tak máme rok 2019, v podstate sa blíži koniec tretej Ficovej vlády, už teraz našťastie nie je Ficova, ale treba povedať, že to, že začiatkom roku 2016 tejto vládnej garnitúry bolo na ministerstvo zdravotníctva alebo bol na ministerstvo zdravotníctva dosadený krízový manager Tomáš Drucker, bolo veľmi výpovedné. Totiž je to naozaj pravda, že od, od tých nejakých posledných reformných krokov, ktoré tu zaviedol ex minister Zajac, a tá reforma, treba povedať, nebola veľmi vydarená z môjho pohľadu, hoci mnohé veci, s nimi by sa dalo súhlasiť, dalo by sa na nich stavať, avšak naozaj bolo čo opravovať. Bolo nevyhnutné opravovať mnohé veci, ktoré sa zjavne videli, že nefungujú a že trh u nás nefunguje.
A jedna z najväčších chýb bolo jednoznačne, toho jeho reformného zámeru, že povolil krížové vlastníctvo, tým pádom deformoval trh. Vyspelé zdravotné systémy, ktoré majú kvalitne trhovo spravované svoje zdravotnícke systémy, majú krížové vlastníctvo jednoznačne zakázané. Napriek tomu, že tieto veci sa diali a ministerstvo malo obrovské kompetencie v rukách, myslím tým napríklad taká jednoduchá vec cenotvorba. Cenotvorbou sa dá prinútiť akýkoľvek súkromník, aby platil tak, ako povie štát, aby robil tak, ako povie štát, a napriek tomu sa naozaj nič nedialo a to zdravotníctvo sa ocitlo v totálnom marazme. Hovoria o tom, samozrejme, tie štatistiky, ktoré teraz všetci hovoríme, a to nie sú naozaj štatistiky za túto poslednú vládu, ale skôr za tie vlády predchádzajúce, odvrátiteľná úmrtnosť, 11 000 občanov tejto krajiny zomiera na odvrátiteľné úmrtia, ktoré by mohli byť vyspelým zdravotníckym systémom eliminované. Máme najnižšie dožitie v plnom zdraví 55 rokov, toto je úplná katastrofa, keď si uvedomíme, že priemerný Slovák, Slovenska, občan tejto krajiny už po 55 má zdravotné ťažkosti, ktoré rieši náš zdravotný systém. A tým pádom nás to stojí obrovské peniaze, pretože my vlastne tých ľudí potrebujeme riešiť do, samozrejme, mizerného priemerného veku, ktorý máme. U mužov je to momentálne 74 rokov, u žien je to už mierne nad 80 rokov. Stále je to aj za našimi susedmi v Čechách menej o dva a pol, tri roky a za priemerom Európskej únie sedem, osem rokov.
Naozaj, ten stav nášho zdravotníctva je zúfalý a je to najmä kvôli tomu, že sa naozaj nič nerobilo. Že sa len kúrilo a svietilo, plne s tým súhlasím, pozerali sme sa na to, ako to nefunguje a ako sa v podstate, áno, súkromníci nabaľujú, žiaľ, tí si prišli na parádne zisky a ako štátny sektor sme, alebo teda vlády SMER-u a vašich predchodcov ministrov v podstate tunelovali.
Áno, zisťujeme, že trh nefunguje a nevyrieši to, nakoniec nemocnice, ktoré boli v podstate postavené na rovnakú úroveň a mali medzi sebou súťažiť, tak vieme, že nesúťažia, poisťovne, ktoré tiež mali medzi sebou súťažiť, takisto nesúťažia a pacient je niekde na chvoste.
Z tohto pohľadu ja chcem oceniť prácu aj vášho predchodcu, pani ministerka, Tomáša Druckera, analytikov, ktorých, ktorých máte na ministerstve, všetci sa začali ako jedno z mala ministerstiev naozaj vážne zaoberať pripomienkami a návrhmi Útvaru hodnoty za peniaze, a že ste sa pustili, áno, môžme kľudne povedať, dneska tu prinášate víziu reformy zdravotníctva, je tam už zadefinovaná aj čiastočne tá ambulantná sféra, o ktorej sa tu hovorilo, ktorá jednoznačne musí ísť, ja si tiež myslím, že treba ju, treba dobre nastaviť systém, ako tí lekári, ktorí eventuálne sa nebudú chcieť sťahovať, lebo určite takí budú, ako si budú môcť, ako budú môcť posilniť a budú vedieť posilniť našu ambulantnú sféru. Toto treba jednoznačne veľmi dobre nastaviť, pretože keď sa tie veci začnú diať, tak je dôležité, aby našli oni zmysel minimálne v tom, že začnú ambulovať.
A ja poviem otvorene, ja by som chcel čo najviac lekárov presunúť do tej primárnej sféry, aby ona vyriešila 80 % prípadov a aby ten pacient nebol bludný Holanďan a aby on pri väčšine svojich zdravotných problémov sa naozaj obrátil na toho svojho všeobecného praktického lekára, alebo ja by som to aj rád nazval toho rodinného lekára, že by tam mal naozaj tú dôveru, ktorý o ňom bude vedieť, poznať a bude vedieť riešiť drvivú, drvivé množstvo jeho ochorení a eventuálne ich bude konzultovať so špecialistom. Ale nie, že špecialisti si ich budú rotovať a točiť, ale skôr by mali byť takí konzultanti a tým v tej primárnej sfére vlastne nastavovať tých ľudí na liečbu a odovzdávať im kompetencie a musíme to robiť my z ministerstva aj cez zákony, aby sa toto naozaj dialo.
To znamená, toto je veľmi dôležité, keď ideme hovoriť o reforme nemocničnej siete. Ale, samozrejme, reforma nemocničnej siete, no povedzme si to úplne jednoducho, NKÚ to opakovane povedalo, my nedávame dostatok financií tým nemocniciam na to, aby sme im zaplatili to vôbec, čo robia. To znamená, ide tam málo peňazí. Ide tam zhruba okolo 35 % zdrojov, v niektorých krajinách dávajú až 50 % zdrojov. Netvrdím, že musíme sa hneď baviť o tom, že to budeme navyšovať, ale celá reforma v podstate vyplýva z toho, že potrebujem dať viac peňazí do nemocníc, áno, ale tie nemocnice potom musíme mať, musíme ich mať reprofilizované, to znamená, musíme ich mať špecializované, efektívne. A to znamená, že, áno, do niektorých bude musieť ísť menej peňazí, a preto je veľmi dôležité nastaviť dlhodobú starostlivosť tak, aby toto zohľadňovalo. Lebo ináč musíme dať do dlhodobej starostlivosti nové zdroje, čo väčšina štátov, ktoré majú a pripravujú reformu dlhodobej starostlivosti, si toto uvedomujú a ony majú špeciálne fondy na dlhodobú starostlivosť. My to chceme všetko ufinancovať z toho jedného balíka, ktorý máme a ktorý vieme, že je relatívne nízky.
A ďalšia vec, ktorá, ktorú ja by som chcel, na tomto mieste budeme aj o rozpočte hovoriť, je, že koľko dávame do zdravotníctva financií. Samozrejme, že by to mohlo byť dosť, keby boli úplne efektívne spravované. Ale v situácii, keď nám, keď nám pacienti naozaj že zomierajú pred očami, a zbytočne, vieme, že máme neefektívne zdravotníctvo a ešte škrtíme doňho prílev financií, tak my sme v podstate hrobármi tých ľudí. V tejto situácii určite nie je správne škrtiť financie do zdravotníctva, lebo neefektívne ich spravuje, keď nám zomierajú pacienti. My potrebujem, naopak, všade sú tam obrovské investičné dlhy, pretože sme si tie peniaze vytunelovali k ľuďom, k súkromníkom, ktorí naozaj realizovali lukratívne oblasti zdravotníctva a na nich si aj veľmi kvalitne zarobili, a zároveň sme išli do obrovských investičných dlhov v štátnych zariadeniach.
To znamená, my potrebujeme veľmi múdro alokovať, ale naozaj radikálne alokovať oveľa viac finančných prostriedkov do štátnych nemocníc, ktoré chceme, aby teraz v rámci stratifikácie plnili naozaj tie absolútne dôležité koncové ústavy nemocničné a riešili špecializovanú zdravotnú starostlivosť, pretože tam sú obrovské investičné dlhy. A ja sa obávam, že my to nedokážeme urobiť len tak, že si povieme, že trošku menej začneme platiť tie reprofilizované nemocnice na, na, na, teda v lokálnych oblastiach, ktoré, myslíme si, že sa majú reprofilizovať, ale mi potrebujeme jednoznačne nastaviť stratégiu, ako budeme budovať tú top nemocničnú sieť na Slovensku.
Mnohé nemocnice sú naozaj už za zenitom svojej životnosti. A veľmi dobre vieme, že moderná medicína v súčasnosti už má iné parametre, operačné sály, zatriedenie izieb a tak ďalej, to už sú iné parametre, a keď poskytovať tú efektívnu starostlivosť zdravotnú, na ktorú sa táto stratifikácia odvoláva.
Takže ja len chcem jednu vec povedať, že ja podporujem túto víziu a teraz rozprávame, sme v prvom čítaní, to znamená, ja si myslím, že každý, komu záleží na zdravotníctve, by mal tento zákon posunúť ďalej, pretože sme v prvom čítaní, a pokiaľ nám ide o to, že, alebo povieme si, že chceme reformovať zdravotníctvo, tak ten zákon by sme do druhého čítania mali posunúť minimálne z toho dôvodu, aby sa o ňom ďalej diskutovalo, aby sa viedli odborné debaty, aby sa eventuálne ten zákon snažil vylepšovať pozmeňovacími návrhmi v druhom čítaní.
Takže ja by som v tomto naozaj chcel veľmi apelovať na poslancov, ale najmä vládnej koalície, pretože momentálne po tom, čo sme počuli z klubu SME RODINA, tak to nevyzerá, že to možno prejde ani cez prvé čítanie a bude to možno škoda.
Takisto sú tu obavy aj s tým, čo rozprávam, že či by na to pacienti nakoniec nedoplatili tým, že by dlhšie čakali. No to bola práve tá naša základná podmienka, bez ktorej my by sme naozaj nevedeli podporiť tú pôvodnú víziu, a to je to, aby sme pacienta dali do stredobodu celej tej reformy. On tam bol v tom slova zmysle, že sme mu chceli poskytovať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale veľmi dobre vieme, že v súčasnosti naši pacienti veľmi dlho čakajú už aj na onkologické operácie, nemáme jasné protokoly. Tí ľudia potom naozaj predčasne zomierajú a ľudia už teraz mnohí čakajú aj na iné dôležité výkony. A keby sme aj povedali, že to, ako teraz čakajú, že sme s tým spokojní, tak obava, že sa to bude reprofilizovať do súčasných nemocníc, ako vyzerá, ako, ako, ako sú teraz nastavené tie koncové, myslím, že by mohli pacienti na to doplatiť zvýšenými čakacími dobami, bola z nášho pohľadu veľmi opodstatnená.
Avšak keď sme sa dohodli na tom, že pre pacienta zadefinujeme, alebo nie my, ale odborníci, lekárski odborníci na jednotlivé vedné disciplíny a lekárske odbory v medicíne, koľko pacient s danou diagnózou môže maximálne čakať a toto je nárok pacienta, ktorý tu doteraz neexistoval, a keď toto bude súčasťou tejto reformy, ja by som chcel každému v tejto sále, ho ukľudniť a povedať, že sa nemusíme báť, že pacient by na túto reformu mal doplatiť tým, že bude dlhšie čakať. My chceme, aby pacient dostal kvalitnú zdravotnú starostlivosť, čo by mal dostať, pretože bude operovaný na pracoviskách, ktoré budú mať väčšiu skúsenosť s liečbou jeho, jeho ochorenia. To dáva úplnú logiku. Keď máme zadefinované, že pacient nebude dlhšie čakať, tak sa naozaj nemáme čoho obávať, je to v prospech pacienta.
Ja len chcem vysvetliť, akokoľvek by tá reforma ďalej šla, aj keby naozaj šla veľmi neúspešne, poisťovne budú tlačené tým, aby si neustále monitorovali situáciu svojich klientov poistencov, aby sa im neprešvihli maximálne čakacie lehoty, ktoré budú odporúčané zákonom. V prípade, že by ten poistenec nebol zoperovaný alebo nebola by mu poisťovňou ponúknutá možnosť liečby na Slovensku do daného termínu, bude mať v podstate vystavený bianko šek a bude sa môcť nechať zoperovať aj v zahraničí, alebo ináč povedané, u nezmluvného poskytovateľ zdravotnej starostlivosti danej poisťovne. Veľmi dobre vieme, že poisťovne majú veľmi dobre dohodnuté ceny s našimi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a že zahraniční poskytovatelia sú drahší. Z tohto pohľadu poisťovne sa budú veľmi báť a maximálne usilovať, aby zachovali čakacie limity našich súčasných poistencov na tej úrovni, ktoré budú stanovené zákonom, pretože ináč by museli preplácať tým pacientom drahšiu liečbu, čo by, samozrejme, šlo na úkor ich hospodárenia.
Takže z tohto pohľadu tie poisťovne nám vlastne vytvoria tú rovnováhu, že my sa nemusíme báť o našich pacientov, pretože im budeme po schválení tohto zákonu garantovať oveľa väčšie práva, ako majú v súčasnosti. Oni v súčasnosti nemajú garantované to, že musia byť zoperovaní do určitého termínu. Keď prejde tento náš pozmeňovací návrh v druhom čítaní a my na ňom naozaj budeme veľmi pracovať a chcem poďakovať ministerstvu, že už sa na ňom pracuje a už sa zadefinovávajú tieto doby, tak v tom prípade pacient bude mať garantované niečo, čo doteraz nemal. On bude vedieť, mám túto a túto diagnózu a určite budem zoperovaný do tohto a tohto termínu. A keby sa to nepodarilo, tak ja som presvedčený, a o toto sa už postará trh, že bude kopec sprostredkovateľov, ktorí mu tu operáciu vybavenia niekde inde. A on, jemu len zatelefonujú, on zdvihne telefón, áno, pôjdete do Brna alebo pôjdete do Viedne. Lebo my máme bianko šek od poisťovne, že vám to bude musieť zaplatiť. A to bude definované v zákone.
Keď chcete, aby pacienti mali takéto práva, vážení páni poslanci, poslankyne, zahlasujte za tento zákon, lebo toto v tom zákone bude. A budeme v tom zákone mať týmto pádom garantované to, že ktokoľvek príde aj po tejto vláde a bude pracovať na tejto stratifikácii, tak právo pacienta bude vždy na prvom mieste. Všetko sa bude musieť robiť tak, aby pacient, aby čakacie lehoty pre pacientov sa nepredĺžili. Predpokladajme, že pri súčasnej kvalite zdravotnej starostlivosti, ale tá sa bude zvyšovať, lebo ju budeme koncentrovať do nemocníc, ktoré budú mať s tým vyššie skúsenosti, tak rýchlo, ako to pôjde. Nakoniec zákon neprechádza nejakou ústavnou väčšinou, ako to tu bolo navrhnuté, čo by naozaj bolo podľa mňa, bolo nebezpečné. To znamená, akákoľvek ďalšia vláda si ho bude môcť eventuálne meniť, ale verím, že na práva pacientov a na maximálne čakacie lehoty siahať nebudú, lebo to by ich pacienti, a teda všetci ľudia na Slovensku zožrali.
Takže ja vás chcem momentálne povzbudiť, aj tých, ktorí váhate a myslíte si, že táto reforma by mala poškodiť pacientom na Slovensku, tak vám chcem povedať, jediné, čo sa im môže stať, je to, že možno tá ich lokálna nemocnička, ktorú teraz majú, že možno ich nezoperujú v tejto nemocničke, ale dokonca, aj by som povedal, zoperujú, pretože v tej nemocničke vzniknú oddelenia jednodňových chirurgií, v mnohých. To znamená, ešte to budú mať lepšie, nebudú musieť ležať v tej nemocnici. A zoperujú ich tam opäť lekári, ktorí prídu z tých centier, lebo ja si myslím, že takto by to bolo najlepšie. Že tie lokálne nemocnice by mohli mať oddelenia jednodňových chirurgií a operatéri by tam prišli za pacientom, pokiaľ by to bol ľahký typ výkonu, ktorý sa dá zrealizovať jednodňovou chirurgiou. Pokiaľ budú potrebovať nejakú zložitejšiu operáciu, ja si myslím, že je v prospech každého jedného pacienta, že kľudne pôjde 30 minút alebo jednu hodinu do nemocnice, ktorá to urobí lepšie, ktorá tam bude mať na to lepších odborníkov, ktorí oveľa viac tých výkonov urobia.
To znamená, toto treba ľuďom vysvetľovať, plus tá ich nemocnica tam zostane, budú tam mať ambulancie, budú tam mať jednodňovú chirurgiu a budú tam mať doliečovacie ústavy. To znamená, keď vás niekde zoperujú, zastabilizujú vás, presunú vás, áno, do tej vašej nemocnie a tam sa doliečite. A dokonca, opäť, budete sa mať lepšie, pretože v súčasnosti tí pacienti sú na tých akútnych oddeleniach, a povedzme si, kde nemajú nejakú rehabilitačnú starostlivosť. Tieto lokálne nemocnice, ktoré sa transformujú na doliečovacie, budú špecializované na rehabilitáciu, to znamená, tam budú špeciálne rehabilitační pracovníci, ktorí budú rehabilitovať s ním, budú tam sestry, ktoré budú zamerané na to, ako sa starať o dlhodobo chorých pacientov. Takže opäť vám sa vlastne zlepší zdravotná starostlivosť.
Ja si myslím, že kto sa chce na to takto pozrieť, nech to tam, prosím, vidí. Ešte raz chcem povedať. Rozprávame sa o vízii, konečne o nejakej reforme toho, čo SMER doteraz zanedbal a následky sú katastrofálne. A možno sa zmení vláda a bolo by celkom fajn aj pre pani ministerku a možno aj pre v súčasnosti vládny SMER, keby ste odchádzali zo scény, možno nie na dlho, neviem, vy určite bude chcieť opäť prekvapiť v ďalších voľbách potom s niečím pozitívnym, čo ste pre zdravotníctvo urobili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Krajčí, tak ako ste to niekoľkokrát povedali, je to vízia. Vízia reformy. Naozaj nie je to skutočná reforma, keď, ja nie som lekár, ja som sa radil s lekármi, s našimi odborníkmi zo strany a dali nám pár takých heslovitých bodov, prečo by sme tento materiál nemali podporiť:
- Nie je stanovená reálna cena výkonov.
- Zvýhodňuje veľké nemocnice, ktoré sa dodnes opakovane zadlžujú.
- Nemocnice vyššieho typu koncentruje na jednu časť územia republiky: Žilina, Ružomberok, Martin, Trenčín. Takáto hustota niekde na strednom Slovensku nie je. Trebárs štátom garantovaná nemocnica od Nitry po Košice neexistuje jedna. To znamená, že pani ministerka a celá táto vláda trestá Slovákov na juhu Slovenska len preto, lebo majú susedov Maďarov. Tam taká koncentrácia nie je. A bavíme sa na pôde parlamentu a musíme sa na to pozrieť aj z tohto pohľadu.
- A nerieši vôbec personálnu politiku a akútny nedostatok lekárov a zdravotných sestier.
Takže z tohto dôvodu tento materiál ja určite nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, skúsim iba niektoré body. Bol to dobrý prejav a s veľa vecami súhlasím, samozrejme, hlavne keď sa rozprávame o nákladoch tých nemocníc, o tom budem ešte hovoriť vo svojom prejave. Mám tri veci, ktoré mám vypichnuté.
Nespoliehal by som sa až tak veľmi na štatistiku, ktorú tu uvádzame. Ale to by som chcel povedať pre všetkých. Tie štatistiky, ktoré, proste zber dát u nás nie je veľmi poctivý, nie je veľmi dobrý a štatistiky majú značné oneskorenie za tou realitou. Takže vidíme to napríklad na štatistike do priemerného veku dožitia, je celkom vysoký, alebo teda rastie. Efektivita. Neviem prečo, ale stále všetci opakujú, že proste výdavky v zdravotníctve sú poskytované neefektívne. Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by o tom niečo povedala. Neexistuje. Veľmi som sa tomu venoval. Jediná štúdia, ktorá bola veľmi seriózne spracovaná, bola od INEKO, ktorá sa tomu naozaj veľmi dôrazne venovala. Urobila, neviem, 15 parametrov skoro, ktorá povedala, že sa nedá povedať, či sme efektívnejší alebo neefektívnejší ako všetky ostatné krajiny OECD. Veľmi doporučujem, aby ste si túto brožúrku prečítal, lebo žiadna iná neexistuje.
A posledná doba sú čakacie doby na tie operácie, skrátenie čakacích dôb, resp. presne určenie doby. Ja s tým, poviem celkom pravdu, mám malý problém. Ak by som na to vôbec niekedy pristal, tak by to muselo byť naozaj extrémne dobre vycizelované, pretože ja sa extrémne obávam toho, že nám ujdú pacienti, ktorí v záujme ako keby kvalitnej liečebnej starostlivosti pôjdu oveľa radšej do zahraničia ako u nás. Hoci som stopercentne presvedčený, že ju tam takú nedostanú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na ten (tú, pozn. red.) pasáž vášho výstupu, kde ste vyzvali aj ostatné strany, aby podporovali tento návrh. Ja za MOST - HÍD môžem povedať, že MOST - HÍD od začiatku podporuje tento návrh kvôli tomu, lebo cítime tú potrebu niečo robiť pre slovenské zdravotníctvo, hlavne pre pacientov. A z tohto pohľadu ja si myslím, že je to dobrý smer, ktorým tento zákon vykročil.
Samozrejme, vy máte svoj uhol pohľadu už a priori z tohto, že kde pracujete. Ja to beriem trošku z regiónu, lebo ja tam pracujem. Samozrejme, v tom máte pravdu, že aj z vášho uhla pohľadu, aj z nášho nie je to úplne dokonalý zákon. To aj pani ministerka hovorila.
A pri tých stretnutiach, ako sme sa stretli s ministerským pracovníkom alebo s pani ministerkou, rozprávali sme o tom a, samozrejme, aj my sme upozornili na niektoré veci, ktoré sú v zákone, a myslíme si, že ťažko sa dajú dodržať, napríklad dojazdové časy. Ja teraz nehovorím o, a teraz hovorím o rovinatom teréne, napríklad o juhu, lebo viem dobre, že či z Komárna, či zo Štúrova, či Šiah, tie časy asi bude ťažké dodržať.
A preto sme aj vyzvali pracovníkov ministerstva, aj s pani ministerkou sme o tom rozprávali, že v druhom čítaní treba ešte zdokonaliť tento zákon. A keď to sa nám poradí spoločnými silami, tak, samozrejme, budeme naďalej podporovať tento zákon. Keď nie, tak budeme veľmi, veľmi na vážkach. Ale dúfam, že k tomu sa, nedôjde kvôli tomu, lebo si myslíme, že fakt potrebujeme tento zákon pre zlepšenie slovenského zdravotníctva. Takže toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, súhlasím s vami, že stredobodom pozornosti takej alebo onakej reformy zdravotníctva, nieže by mal byť, ale musí byť v prvom rade pacient. Súhlasím aj s tým, že dobudovať materiálno-technické vybavenie nemocníc je priorita č. 1. Súhlasím aj s tým, že do zdravotníctva treba investovať ďaleko viac peňazí ako doteraz.
Ale mám pochybnosti, či výška investovaných financií prinesie aj zodpovedajúcu efektívnosť. Pretože v minulosti sa ukázalo, že sme oddlžili nemocnice a tie dlhy sa produkujú ďalej. Čiže tu treba asi nejaký mechanizmus stanoviť. Verím, že stratifikácia alebo vízia stratifikácie by v tomto smere mohla niečo konštruktívne priniesť.
Ale na čo chcem upriamiť pozornosť. Vy ste hovorili, že operatéri by prišli za pacientmi. To vyžaduje predovšetkým dostatok lekárov. A v tejto súvislosti by som chcel upriamiť pozornosť nielen na materiálno-technické dobudovanie nemocníc a na financie pre zdravotníctvo, ale aj na samotný vzdelávací systém, v ktorom by sme mali viac sa snažiť o to, aby sme lekárov, ktorých produkujú lekárske fakulty na Slovensku, aj náležitým spôsobom ukotvili na Slovensku, aby neodchádzali po skončení školy do zahraničia, do Talianska, do Nemecka, ako neatestovaní dokonca, za vyššie platy. Myslím si, že toto je výborná príležitosť, ako napríklad spoplatniť vzdelávanie v medicínskej oblasti. Je to náročné vzdelávanie a myslím si, že mali by existovať aj kroky k tomu, aby sme tých mladých ľudí, potencionálnych lekárov a dobrých lekárov a špičkových lekárov, ktorí by prišli za tými pacientmi, ukotvili u nás doma.