51. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca dve faktické, pán poslanec Mihál a Bernaťák.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Znova, rekreačné poukazy. Provízia za rekreačné poukazy. Dobre. Zákonník práce ohraničuje výšku provízie, ktorú môže žiadať vydavateľ poukazu od zamestnávateľa, maximálne 3 %.
Mám pocit, nemám to potvrdené, že v tej kvázi súťaži, napríklad na rôznych úradoch, kde sa súťaží medzi rôznymi vydavateľmi, tak úplne pokojne ponúkajú svoje rekreačné poukazy za 0 %, aby tú súťaž vyhrali, pretože pre nich nie je dôležité mať povedzme jedno-dvoj- alebo trojpercentnú províziu od zamestnávateľa. Pre nich je dôležité, že majú províziu od hotelov. A podľa mojich informácií, ktoré mám potvrdené, sa provízia, ktorú si žiadajú od hotelov, pohybuje až do 15 %! Až do 15 %! Za to, že sa zamestnanec môže, že môže zaplatiť tým rekreačným poukazom. Tam nie je žiadna pridaná hodnota, prosím pekne, ale 15 %, pretože veľmi dobre vedia, že tie hotely na tieto nevýhodné podmienky v konečnom dôsledku pristúpia, pretože im to zväčšuje klientelu.
Ale čo je výsledok? Výsledok je ten, že ceny práve v týchto hoteloch rastú. Hej, neviem, či ste si všimli, ale tí, čo chodíte, chodíte po Slovensku, tak ste asi zaregistrovali, že ak niekde ste vedeli vybaviť zľavu, už nevybavíte, a niekde, kde bola pomerne príjemná cena za ubytovanie, je dnes vyššia. Čiže efekt príspevkov na rekreáciu a rekreačných poukazov extra je ten, že zdraželi služby pre klientov. A toto je zderstvo, 15-percentná provízia!
Prečo nedávate nejaký pozmeňovací návrh napríklad, že provízia pre vydavateľa zo strany hotela môže byť tiež napríklad len maximálne 3 %. Komu robíte biznis?

Pán poslanec Bernaťák.

Ďakujem. Posledné vety, tu stále lietajú nejaké provízie. Však, prepánakráľa, kvôli tomu je ten návrh, resp. pri samotných rekreačných poukážkach je to upravené tak, že sa môže zamestnávateľ rozhodnúť, že či bude sa preplácať priamo peniazmi, alebo druhou formou - rekreačným poukazom. Čiže je tu eliminovaný akýkoľvek spôsob v prípade, že zamestnávateľ nechce. Samozrejme, bez problémov je to možné uhrádzať, uhrádzať normálnym spôsobom, faktúrami. Čiže zamestnávateľ predloží, pardon, zamestnanec predloží faktúru a tá mu bude preplatená bez akejkoľvek provízie.
A toto, čo hovoríte teraz, no neviem, samozrejme, je to otázka na hotely, že či sú ochotné takéto, na takéto niečo pristúpiť. Ja v živote by som na takéto niečo nepristupoval, hlavne keď je tá možnosť, o ktorej som teraz hovoril pred chvíľkou, že zamestnáva..., zamestnanec si môže dať preplatiť faktúru, ktorú normálne uhradil tomu konkrétnemu hotelu bez akýchkoľvek, opakujem, bez akýchkoľvek provízií.

S reakciou na faktické, poslanec Viskupič.

Ďakujem. Jozef, úplne súhlasím. Presne takto to funguje. Firmy súťažia a ponúknu 0 %, tým pádom vyhrajú a celý zvyšok si pýtajú z druhej strany, od poskytovateľa služieb. Tak to je. A ďakujem, povedal si to dokonale, k tomu nie je čo dodať.
A, pán kolega Bernaťák, takto, nemôže sa zamestnanec rozhodnúť, pretože firma urobí súťaž a jednoducho má firmu, ktorá to sprostredkováva. A bodka. Proste od zamestnanca to už nezoberú napriamo. A potom platí to, čo bolo povedané. Ďakujem. (Reakcia z predsedníckeho pultu.)
Ale zamestnávateľ, takto, pre zamestnávateľa to nie je zadarmo, keď sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Už vám... Á, ešte máte čas, ospravedlňujem sa.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pre zamestnávateľa to nie je zadarmo, to robiť, pretože potrebuje účtovníčku, má k tomu kopu nákladov, proste to je administratíva. Preto sa zamestnávateľ rozhodne zadarmo dať to tomu sprostredkovateľovi a povie zamestnancovi nie, nezoberiem ti tie papiere priamo, máme sprostredkovateľa.

Ďakujem. Pán Viskupič bol asi písomne prihlásený do rozpravy. Druhý, teda pýtam sa, kto sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Dobre, ak dovolíte... Teda ešte pán poslanec Mihál, o slovo žiada navrhovateľ a ja si dovolím sa takisto vyjadriť ešte v rámci teraz tejto rozpravy.
(Prebieha výmena predsedajúcich.)

Ospravedlňujem sa. Dúfam, že to nebude, akože som využil funkciu, ale preberal som dočasne riadenie a nevedel som už počúvať toto vystúpenie. Takže vystúpim ako jeden z tvorcov zákona k príspevku na rekreáciu.
Musím povedať najprv, že asi všetci sa zhodneme, že sme chceli zvýšiť v pomere u HDP príjem v cestovnom ruchu.
Môžem vám povedať, pán Mihál, a vy to, veľmi dobre ekonomike rozumiete, však niekedy pochválite aj paušálne výdavky, potom pochválite, že opravíme trinásty plat, teda do 500 euro bez odvodov, bez daní, vyplatenia. Príspevky na rekreáciu boli takým kompromisom skúšobným, či dokážu naštartovať v ekonomike tie oblasti, na ktoré sme sa zamerali.
Pre mňa strategickou vecou bolo, že hneď prvý mesiac v januári sa zrazu objavilo na trhu 8 % nových lôžok, ktoré boli načierno prevádzkované. To znamená, že poskytovali ubytovanie bez akejkoľvek evidencie. To máme zo Štatistického úradu, takže asi určite sa tie desaťtisíce lôžok nepostavili za január a neskolaudovali. Takže prvá vec, boj s čiernou ekonomikou.
Druhá vec je, vždy treba brať príspevok na rekreáciu ako určitú formu znižovania daňového, odvodového zaťaženia, pretože aj pri príspevku na šport, a vy sa športu venujete, je predsa jednoducho argumentácia zamestnanca k zamestnávateľovi, či je to dobrovoľné, alebo povinné, povedať, dávam vám 225 euro zo svojej mzdy, daj mi k tomu 275 euro a nebudeš platiť odvody a dane. To musia pochopiť časom aj malí podnikatelia, že je to pre nich výnosné. V priemere 25-eurovú odmenu mesačne dáva každý zamestnávateľ v dnešnej dobe. Ale môže ju dať legálne, tak ako pri inštitúcii trinásteho platu, aj formou príspevku na rekreáciu a príspevku na šport.
Čo sa týka dnešného fungovania v ubytovaniach, štatistiky hovoria, že za I. polrok sa v priemere od 10 do 15 % zvýšili počty prenocovaní v číslach. Pätnásť miliónov prenocovaní malo Slovensko minulý rok, 51 mil. Češi. Asi, keď si zobereme, že, sme si vedomí sily Prahy, sme si vedomí sily ich turistickej atraktivity a aj hendikepu, ktoré Slovensko má v kontexte nového ministerstva cestovného ruchu a šport. Poviem, že som bol užasnutý posledne aj v Srbsku, ktoré je vývojovo za nami vo veľa veciach, akú majú jednotnú prezentáciu krajiny, tak sa dnes dostávame k tomu, že už po prvých, polrok, po I. polroku konštatujeme, že sa asi dotkneme 20 mil. prenocovaní.
Pán Mihál, ste naozaj zdatný človek v účtovníctve, v ekonomike. Päť miliónov prenocovaní znamená stovky miliónov príjem na tržbách, znamená to ix mil. za PHM, znamená to nárast reštauračných služieb, financií v regióne, cca odhadujem, a ak sa budem mýliť, tak máte u mňa jeden koňak, že asi 1 mld. toto opatrenie len za tento rok dostane do rozpočtu v sekundárnych príjmoch.
Prečo teraz som vystúpil a prečo reagujem? Veľmi dobre viete o províziách bookingu, ktoré nikomu nevadia na svete pri sprostredkovávaní ubytovaní. A tento booking likviduje aj našich hoteliérov a penzióny. Vôbec nie je pravda, že by zamestnávateľ mohol hromadne predpísať nejaké ubytovacie zariadenia. Absolútne nie. To je individuálna vec zamestnanca. Zamestnanec sa môže kedykoľvek rozhodnúť, že si donesie tú faktúru na priame preplatenie, absolútne. A čo sa týka hotelierov, ktorí sa rozhodnú buď variantom, že idú si robiť svoju reklamu a vynakladať peniaze na svoju reklamu a priťahovať turistov alebo budú pohodlnejší a podpíšu tu s nejakou sprostredkovacou agentúrou alebo s bookingom, to je ich rozhodnutie. Ale, prosím, nerobte z toho plošne stále, a táto spoločnosť na to trpí, že stále len zlé, zlé, zlé, zlé. Tak veď tieto poukazy priniesli aj pozitívne efekty a tie nemôžte popreť.
Prečo stále len tragédia a všetko je zlé a už zajtra buchne Slovensko a neviem čo?! Veď rozhýbali turistiku v kombinácii, pán Mihál, znova vám poviem, so znížením DPH, ktoré im malo vykompenzovať tie nárasty za nočné príplatky a ďalšie veci, to vám 10 % DPH dole, dneska každý ďakuje. Chcel by som aj nižšiu DPH na stravu v hotelových zariadeniach, tak sme znížili aspoň DPH-čku na tie potraviny, ktoré sa používajú na raňajky. Áno mali by sme sa pozreť aj na nižšiu DPH v reštauračných službách.
A ešte také čísla. V priemere 23 %, dúfam, to dobre poviem, možno vymením tie čísla, ale ja mám informácie, že 23 % bolo nárast v ubytovacích zariadeniach tržieb za júl tento rok v pomere minulého roka a nejakých 27 % na reštauračných službách. Ak som tieto čísla zamenil, tak platia 23 a 27, len teraz si rýchlo na to nespomeniem. Sú to šialené čísla. Ako šialené čísla v ekonomike, šialené čísla v prínose. A znova, nezaťažujú zamestnávateľov, to je klamstvo, pretože práve zamestnávateľom šetria eurá.
Keby zamestnávateľ musel dať 275 euro klasickou odmenou na výplatnú pásku, človek by dostal v čistom 160-170, stálo by ho to nejakých 330-340 euro. To znamená šetria peniaze, šetria mzdové nákladové peniaze, tak ako to je pri 13. plate. Milióny eur ušetrené, keď prebrali veľké firmy systém vyplácania 13. platov.
Asi toľko k tomu a prosím, samozrejme, sa pokúsim vypočuť faktické, ostanem tu tých 6 minút, aj keď mám vzadu návštevu. Prosím, skúste to vnímať komplexne. To je asi odo mňa všetko.
Ďakujem.

Ďakujem. S reakciou na pána predsedu máme štyri faktické poznámky.
Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem pekne. Pán predseda, mnohé veci zrejme sedia, čo sa týka tých makroekonomických čísel, len problém je niekde inde. Problém je v tom, že zamestnávatelia na Slovensku vďaka takýmto opatreniam, častokrát nevedia vôbec robiť budgety dopredu. Oni, oni mali nejaký vejár možných poskytnutých výhod pre svojich zamestnancov a zrazu bum. Ja... V Košiciach je zamestnávateľ, ktorý zrazu milión nevedel odkiaľ má zobrať, lebo zrazu potrebuje dávať peniaze na ubytovacie zariadenia a ubytovacie poukazy. Je to rozdávanie služieb slovenským občanom nie zo, zo strany štátu, ale zo strany súkromných podnikateľov, súkromných firiem, ktoré musia dávať peniaze, ktoré chceli použiť na niečo iné, do toho, čo ste im vy nadiktovali a predpísali. To je ten problém. Samozrejme, že keď vytiahneme peniaze z firiem a rozdáme ich ľuďom, lebo nemajú ich inak ako, ako použiť, tak na konci bude zaplatené nejaké lôžko a bude zaplatené nejaké ubytovanie. Problém je, že sa tým zhoršuje podnikateľské prostredie.
Nie je možné, aby niekto šetril na niečom, čo musí, lebo on môže mať iné typy, iné typy zmlúv s poskytovateľmi iných služieb, mohol preplácať školenia, mohol preplácať, ja neviem, masáže, mohol preplácať neviem čo. A v momente, keď mu prišiel predpis od SNS z Národnej rady, tak musí preplácať iba to ubytovanie. To je na tom ten problém. Samozrejme, že keď vy vytvoríte deformovaný trh, tak doňho nalejete peniaze a niekde sa to na tých číslach ukáže.
Problém je v tom, že principiálne je to zlé, pretože o tom, na čo budú tie peniaze použité, toho zamestnávateľa, sa má on dohodnúť so svojimi vlastnými zamestnancami, nemáte tu to diktovať. To je celý problém.