51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, aj ja sa chcem vyjadriť pri príležitosti tohto návrhu zákona aj v okolnostiach, v rámci ktorých prerokovávame tento návrh zákona, pretože pri tejto príležitosti, reflektujúc to, čo sa dozvedáme o súdnictve z médií, sú predkladané aj pozmeňovacie návrhy k tomuto návrhu zákona, nehovoriac o tom, že do poslaneckých klubov prišiel aj návrh pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol vypracovaný na ministerstve spravodlivosti a ako keby sme sa tu teraz zo všetkých strán – aj ústami premiéra – predháňali v tom, čo máme urobiť všetci veľmi rýchlo tu v parlamente na to, aby tentokrát už naozaj definitívne sa justícia očistila.
A tie pozmeňovacie návrhy smerujú či už k disciplinárnym konaniam, ale gro z toho smeruje k tomu, aby proste rýchlo sme pozastavili výkon funkcie niektorým sudcom vlastne preto, že tí, ktorí konať majú, konajú možno pomaly a ten škandál je veľký.
Ja začnem trošku z iného konca. Včera sme sa dozvedeli o tom, že bola podaná obžaloba vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a ja myslím, že to bola v tejto zlej situácii dobrá správa, pretože tá dobrá správa ukázala, že nejaká časť orgánov činných v trestnom konaní funguje a dokázala v relatívne primeranom čase podať v takto závažnej veci, ktorá traumatizuje celú spoločnosť, naozaj podať obžalobu. Myslím si, že títo vyšetrovatelia prokuratúry, prokurátori majú našu dôveru, a ja si myslím, že keď majú našu dôveru v tejto veci, tak by mali mať dôveru aj v to, že dokážu rovnako efektívne vyšetrovať aj trestné činy, o ktorých sa dozvedáme z médií a v ktorých sú podozriví sudcovia.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože to, čo sa na nás valí z Kočnerovho mobilu vo vzťahu k súdnej moci a vo vzťahu k prokuratúre, ja vnímam ako príležitosť. Príležitosť naozaj očistiť justíciu od ľudí, ktorí zjavne sú podozriví z toho, že páchali trestnú činnosť a predávali rozsudky. Príležitosť na to a príležitosť pre to, že bočným ako keby efektom vyšetrovania Mariana Kočnera sme sa po rokoch možno dostali k dôkazom, ktoré môžu byť použité voči sudcom, ktorí páchajú v talári trestnú činnosť. Dnes vlastne roky pracujeme s klebetami, roky pracujeme s dohadmi, ale roky sme nemali v zásade v rukách niečo, čo by mohlo slúžiť ako dôkaz na to, aby sa vôbec mohlo začať vyšetrovanie. Ja som to už povedala vo viacerých rozhovoroch, veľmi málo hovoríme o niektorých iných orgánoch, ktoré by nám tieto informácie alebo prvotné doklady alebo dôkazy mali prinášať.
Ja som bola trikrát ministerka spravodlivosti a musím povedať, že za posledné dve obdobia môjho mandátu ministerky spravodlivosti si nepamätám na takú spravodajskú informáciu príslušnej inštitúcie, ktorá to má na starosti, ktorá by priniesla informáciu, ktorá by mala v sebe nejakú informáciu, s ktorou by mohla polícia začať pracovať alebo s ktorou by som ako ministerka spravodlivosti mohla začať pracovať. Posledný šéf SIS, ktorý so mnou viedol rozhovor, akým spôsobom pristúpiť k tomu, aby sme dokázali hľadať a získavať informácie o korupčných sudcoch, bol pán Mitrík. Ten sa aspoň o to snažil a viedol so mnou diskusiu, ako na to a ako by sme v tej veci mohli spolupracovať. Odvtedy nič a odvtedy žiadna relevantná spravodajská informácia. To je vážne zlyhanie, lebo pokiaľ nemáte niečo prvotné na stole, nemáte čo posunúť policajtovi a ten nemá čo vyšetrovať. To treba v tejto súvislosti jednoducho povedať.
To, čo vyplavuje sa na povrch, je hrozné, ale opakujem, v tejto súvislosti to vnikám ako príležitosť, pretože je možné začať konať a je možné začať konať aj v trestnom konaní, ale aj v inom konaní. A mňa desí v tejto súvislosti najviac to, že časť inštitúcií, ktorá konať môže, jednoducho nekoná, vyhovára sa, trvá to dlho a hľadá dôvody, prečo nekonať, a chová sa alibisticky namiesto toho, aby konala. A mňa desí, že namiesto toho, aby sme sa pozreli na tieto inštitúcie; áno, hovorím najmä o Súdnej rade, pán minister už nejaké návrhy pripravil. Hovorím najmä o Súdnej rade, pretože to je tá inštitúcia, ktorá v systéme, ktorý je nastavený – a ja som presvedčená, že je nastavený rovnovážne –, má, som presvedčená o tom, všetky kompetencie na to, aby sa mohla začať týmito vecami zaoberať a nemala by, nemala by jednoducho zaujímať alibistický postoj. Akékoľvek nové návrhy na zmenu zákona, ako bez trestného konania a bez disciplinárneho konania budeme pozastavovať výkon funkcie, aby sme ukľudnili národ na ulici, len prekryjú alibizmus a nečinnosť tých inštitúcií, ktorým to trvá dlho a jednoducho konať majú. Pretože keď máme s týmito inštitúciami problém, tak potom sa treba pozrieť na tieto inštitúcie a ako budeme vyvodzovať zodpovednosť voči týmto inštitúciám a prípadne ako budeme vymieňať ľudí, ktorí tam jednoducho nekonajú. Pretože, a preto mám so sebou aj počítač, ja chcem povedať, ako máme nastavené právo.
My sme tu boli pobúrení, keď Ústavný súd prijal rozhodnutie vo vzťahu k tomu, čo sme volali previerky, ale nie všetko zmizlo z nášho právneho poriadku. A ja si teraz dovolím zacitovať: "Súdna rada má z ústavy naďalej povinnosť zaoberať sa otázkami predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Podľa § 3 zákona o Súdnej rade zabezpečuje výkon verejnej kontroly v súdnictve, prijíma opatrenia na posilnenie dôvery verejnosti v súdnictvo. Súdna rada schvaľuje harmonogram overovania, spĺňania predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Súdna rada predkladá opatrenia zamerané na trvalé spĺňanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Súdna rada vyhodnocuje informácie o konaní sudcu, ktoré je nezlučiteľné s predpokladmi sudcovskej spôsobilosti, získané od iných orgánov aj z vlastnej činnosti."
Súdna rada sa môže pýtať, Súdna rada má právo na to, aby dostala informácie od akejkoľvek inštitúcie v tomto štáte, a to nie je len o napísanie jedného formálneho listu, na ktorý dostanem formálne odpovede. Existujú telefóny, existujú dvere, na ktoré môžem zaklopať, a v situácii, v ktorej sa nachádzam, naozaj urobiť všetko pre to, aby som sa dostala k takým informáciám, aby som mohla začať konať na základe zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý hovorí o tom, že sudca musí spĺňať predpoklady osobnej spôsobilosti počas celej doby trvania svojej funkcie. A to neni o ne bis in idem, to je niečo iné ako trestný čin korupcie alebo zneužívania právomoci verejnej funkcie.
A keď to Súdna rada nevie robiť, tak sa treba pýtať predsedníčky Súdnej rady, prečo to nevie robiť. Ak jej chýba po zrušení previerok nejaký právny nástroj, tak ja som presvedčená o tom, že keď si sadne predsedníčka Súdnej rady s ministrom spravodlivosti a dajú hlavy dokopy, tak do týždňa by bol v parlamente návrh na to, kde by bolo presne napísané, čo potrebuje Súdna rada na to, aby mohla efektívne vykonávať túto činnosť, keď si sama nevie poradiť s tým, akým spôsobom to má robiť, a potrebuje na to nejaký zákon. Čiže ak potrebujeme nejaký zákon, nech sa páči, poďme do tohto.
Ale keď o to nie je záujem, no tak potom sa pobavme o tom, prečo je predsedníčka Súdnej rady ešte predsedníčka Súdnej rady, ale pobavme sa potom aj o tom, prečo v tomto parlamente bez akejkoľvek pozornosti sme minulý týždeň volili nového člena Súdnej rady a zvolili sme ho – nevediac o tom, kto to je, čo to je, väčšina poslancov netušila, kto to je a čo to je – smiešnymi 62 hlasmi, ani nie obyčajnou parlamentnou väčšinou v tomto parlamente. Kto vie, koho sme zvolili do Súdnej rady? Kto v tomto pléne vie, čo si pán sudca Viliam Pohančeník myslí o situácii, ktorej čelíme posledné dva mesiace? Kto vie, s čím sme ho tam za parlament poslali a aké názory tam bude presadzovať. Kto to vie?
Predkladatelia tohto návrhu, pani Kuciaňová, pán Kéry, vy to viete?
Ja sa vrátim desať rokov dozadu. Ak sa pamätáte, desať rokov dozadu sme čelili škandalóznym, šikanóznym disciplinárnym návrhom a zneužívajúcim pozastaveniam výkonu funkcie voči ôsmim, myslím, sudcom, ktorí sa sprevinili tým, že chceli v súdnictve zavádzať reformy, a nepáčilo sa to pánovi Harabinovi, v tom čase ministrovi spravodlivosti. Pamätáme si na tie šikanózne konania a čo to všetko obnášalo vrátane toho, že sme mali veľvyslancov v demokratických krajinách v disciplinárnych konaniach. V tom čase sa tu zviedla jedna veľká bitka, v tomto parlamente, medzi vtedajšou vládnou koalíciou a vtedajšou opozíciou o obsadenie disciplinárnych senátov, pretože to bolo dôležité. Vtedajšia opozícia vrátane vtedajšej SDKÚ si vtedy osvojila kandidátov mimovládnych organizácií a za koalíciu navrhoval členov disciplinárnych senátov pán Vladimír Mečiar. Jeden z tých Mečiarom navrhovaných bol zhodou okolností sudca, ktorý sa volá rovnako ako ten, ktorého sme zvolili minulý týždeň do Súdnej rady.
Vie toto plénum, čo si myslí novozvolený člen Súdnej rady o dnešnej situácii v justícii? A ja nehovorím, že je dobrý alebo zlý. Ja sa pýtam, či toto plénum vie, koho sme zvolili 62 hlasmi. Bolo to možno aj jedno z posledných dôležitých hlasovaní, lebo v tej Súdnej rade ide o každý jeden hlas. Opakujem, 62 hlasmi zo 113 prítomných.
Áno, to, že dnes čítame také informácie, ako čítame, je dôsledok toho, že áno, politického vplyvu, je to jednoducho tak, kde politické záujmové skupiny spolupracujú so záujmovými skupinami, ktoré sú vo vnútri justície. A raz to treba aj verejne povedať, však aj v justícii sú záujmové skupiny, ktoré majú iné záujmy než len spravodlivé súdenie. A keď sa tieto dve skupiny dajú dokopy, tak potom je výsledok ten, ktorý vidíme, ale to sa nevymýti tým, že teraz vymyslíme nový spôsob pozastavenia výkonu funkcie a potom sa budeme možno čudovať. Kto bude minister spravodlivosti o pol roka? Ja netuším, kto bude minister spravodlivosti o pol roka. Môže to byť kľudne aj pán Harabin znova a potom sa budeme znova čudovať?
Ja neviem, ako však to nie je cesta, podľa mňa cesta je jediná, aby každý z tých zložiek v rámci nastaveného systému aj bŕzd, aj protiváh si jednoducho robil svoju robotu. V rámci koalície aj v rámci opozície. Ja opakujem, minulý týždeň bez toho, aby sme tušili, koho sme zvolili, a možno sme dobre zvolili, možno sme zle zvolili, šesťdesiatimi dvomi hlasmi sme zvolili nového člena Súdnej rady, o ktorom v tejto situácii nevieme, netušíme, ako vidí súčasnú situáciu. Som presvedčená o tom, že to, čo dnes potrebujeme, je, aby jednoducho sme trvali na tom, aby každý robil to, čo robiť má, pretože tie nástroje v právnom poriadku na to jednoducho existujú. Argument, že sa môže stať, že pozajtra pani Jankovská si zruší péenku a môže nastúpiť na súd, je síce pomerne politicky silný argument na presadenie akéhokoľvek pozmeňovacieho návrhu dnes, ale pre mňa je to len argument na to, aby najbližšie verejné zhromaždenie bolo pred Súdnou radou a tam aby sa ľudia pýtali Súdnej rady, čo robila posledné dva mesiace, keď sa nezaoberala otázkou spôsobilosti tých sudcov, o ktorých sme sa dočítali nejaké informácie z médií, pretože to je, to je kľúčové. A keď to Súdna rada nezvládne, tak sa zaoberajme zodpovednosťou, vyvodzovaním zodpovednosti voči nim a prinesme také návrhy zákonov. A keď potrebujeme niečo do zákona v súvislosti so spôsobilosťou, tak nech sa páči, tam je cesta. Ale hľadať nový nástroj a dnes si tak tipnúť, že dnes je možno najmenej skorumpovaná táto inštitúcia, tak to skúsme, to oprávnenie, pichnúť jej, proste o pol rok sa nám to zase vráti naspäť.
Nie, dnes nie je chyba v legislatíve. Dnes je naozaj chyba v tom, aby sa tá legislatíva dôsledne, rýchlo a efektívne využívala. A zopakujem to, čo som povedala na úvod: Ten hnus, čo sa na nás valí, je naozaj hnus. A rozumiem tomu, že proste každý musí byť znechutený, kto sa na to pozerá, že každý asi volá po nejakom rýchlom očistnom riešení. Ale rýchle očistné riešenie v skutočnosti neexistuje, pokiaľ tí, ktorí si majú robiť svoju robotu, si jednoducho svoju robotu robiť nevedia. A preto ja chcem apelovať v tejto situácii na to, aby sme upriamili našu pozornosť tam, kde to treba. A opakujem, ja som rada, že keď už sa tá hrozná tragédia stala, tak bočným efektom môže byť to, že dokážeme odstíhať – či už trestnoprávne, alebo disciplinárne s výsledkom odvolania z funkcie sudcu – ľudí, ktorí sa pravdepodobne dopúšťali kriminálnej činnosti. A treba to urobiť dobre a treba to urobiť dôsledne.
Ďakujem veľmi pekne.

Je veľmi správne, že pred nami stála trojnásobná bývalá ministerka spravodlivosti, lebo bolo by pre mňa sklamaním, ak by sa v tejto dobe nevyjadrila, a teda na môj vkus by sa mala vyjadrovať oveľa častejšie. Naozaj praskol vred, o ktorom ona musela dlhodobo vedieť. Neverím, že mohla byť spokojná. Ak tajné služby neprinášali informácie o korupcii v súdnictve, neverím, že nevedeli všetci, že táto korupcia existuje, a ak teda neprinášali, tak, preboha, prečo tam zostali? Mali ste vládu, niekoľkokrát ste boli vo vláde, tak bolo treba žiadať odchod takých tajných služieb, ktoré sa boja sudcov a jednoducho rešpektujú, že sudcovia vytvorili štát v štáte, že vytvorili kruhovú obranu, v ktorej si bránia svoje výsady a svoju nedotknuteľnosť vrátane teda nefotografovateľnosti a tak ďalej a tak ďalej.
Tvrdiť, že systém tých váh a protiváh je v poriadku, mi pripadá trochu trúfalé, pretože jednoducho platná legislatíva je formálna. Je to samé "mala by", Súdna rada by mala. No ak sú zákony takéto, tak nakoniec sa nám to zvrhlo a Súdna rada, ktorá by mala, tak nakoniec namiesto aby strážila samoočistu a ju vykonávala, túto samoočistu, no komu že sa chce voči vlastnému stavu ju vykonávať, keď tam nie sú žiadne sankcie a nevykonáva sa žiadna verejná kontrola? Tak nakoniec, samozrejme, sa stala ochrancom toho svojho stavu a z pochopiteľných dôvodov nevykonáva to, čo vykonávať by mala. Nehovoriac, že je tam to odvolacie konanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať pani poslankyni za jej vystúpenie, pretože mám pocit, že v tomto takom zvláštnom prostredí, ktoré je poznačené akýmisi pretekmi o to, že kto čo najrýchlejšie predloží čo najrevolučnejšie riešenie bez toho, aby sa to dlhšie dalo konzultovať a diskutovať, v tomto prostredí vlastne zafúkal z jej prejavu pre mňa taký svieži vietor, ktorý hovorí o tom, čo si ja absolútne myslím rovnako a s čím sa stotožňujem. A to je vlastne tá myšlienka, že máme v súčasnosti právne prostriedky, ktoré umožňujú riešiť tú situáciu a tie treba využívať. A je to na orgánoch, ktoré pani poslankyňa spomínala, a na tom jednom hlavne orgáne, ktorý spôsobuje svojou činnosťou alebo niekedy nečinnosťou skutočne viac problémov, a to je tá nešťastná Súdna rada.
Ja oceňujem na jej príspevku, že vlastne zvýraznila to, že chápme tú nešťastnú situáciu, v ktorej sa nachádza naša spoločnosť a najmä justícia, ako príležitosť. Ako príležitosť na to, aby sa urobilo niečo, čo by mohlo tej súdnej moci pomôcť, keď si ona nevie sama.
Ale musím povedať, že máme veľa návrhov na stole, o ktorých diskutujeme v rámci predloženej novely zákona, ale jeden návrh mi tam chýba. A ten súvisí práve s tou Súdnou radou a jej činnosťou. Prečo pri tom kriku po transparentnosti a o verejnosti, prečo nikto nenavrhol, aby Súdna rada hlasovala verejne? Predsa vieme už vyše desať rokov, že to tajné hlasovanie Súdnej rady prináša obrovské problémy a obrovský alibizmus. Sú to predsa zástupcovia naši, parlamentu, vlády, prezidenta a nakoniec aj sudcov, ktorí rozhodujú. Takisto ako sme kričali po verejnom hlasovaní poslancov, kričme po zmene zákona o Súdnej rade. Zaveďme verejné hlasovanie, nech vieme ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Žitňanská, ja by som chcel reagovať v podstate na tie isté dve veci, na ktoré reagoval aj pán poslanec Kresák. Ja súhlasím s tým, že mnohé z tých vecí sa dnes dá robiť aj na základe existujúcej legislatívy. A keď sa nekoná, napríklad v tých disciplinárnych konaniach, ako sa to rôzne zdôvodňovalo, že prečo to nejde, tak ja to vnímam skôr ako také vyhováranie sa. Špeciálne to je zaujímavé napríklad u predsedníčky Súdnej rady, ktorá pani Jankovskú navrhovala na Ústavný súd, tak ona by mala mať špeciálnu motiváciu, aby očistila súdnictvo od takýchto, takýchto ľudí čo najskôr. Ale nedá sa, nedá sa povedať, že je to iba zlyhanie niekoľkých jednotlivcov, ako sa to občas pokúšajú prezentovať či už niektorí sudcovia, alebo predstavitelia vlády. Toto je systémový problém, toto je potrebné riešiť. Je to možné riešiť, niečo z toho, aj v rámci existujúcich zákonov, ale vyžaduje si to aj zmenu zákonov a rovnako, rovnako si to vyžaduje aj personálne zmeny, lebo iba zmena zákonov, iba zmena pravidiel nemôže viesť k systémovej zmene. Sú tam potrebné aj personálne zmeny.
Pokiaľ ide o tú voľbu členov Súdnej rady, no tak však niektorí tušíme, koho parlamentná väčšina, alebo teda menšina 62 poslancov zvolila do Súdnej rady pána Pohančeníka, lebo sme tu boli a počúvali sme aj vystúpenie pána poslanca Kresáka, ktorý mal iný návrh, a zaujímali sme sa o to a hlasovali sme.
A ja len pripomínam, že ja som navrhol, aby boli verejné vypočutia, tak ako bolo pri ústavných sudcoch alebo možno v menšom rozmere. ústavnoprávny výbor to odmietol a potom to aj plénum parlamentu odmietlo a navolili väčšina tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne pani kolegyni Žitňanskej. So všetkým sa dá súhlasiť, pochopiteľne, len tam chýba tá koncovka. No a čo s tým, že Súdna rada by mala konať nejak inak? Kto o tom rozhodne, že čo by mala konať a ako by mali jednotlivci v nej konať? No nikto, pretože Súdna rada je nedotknuteľná. A súhlasím s tým, že existujú nástroje na to, ako aj napriek tomu, že títo sudcovia, ktorí sú aj členmi Súdnej rady, nesmú mať previerku bezpečnostnú, že ak by existovali iné orgány, aby fungovali iné orgány, ktoré ich trestnou činnosťou sa by naozaj zaoberali, tak naozaj by sme mohli nejaké výsledky dosiahnuť.
Vychádzajúc z textu, ktorý uvádza rozhodnutie Ústavného súdu o zákaze previerok, zrušení previerok sudcov, je jasné, že Ústavný súd nás nabáda na to, aby sme použili všetky prostriedky na to, aby boli zlí, amorálni a kriminálni sudcovia vykorenení. A to aj ak sú členovia Súdnej rady. A treba ísť na to, lebo je jasné, že celé je to o tom, že kriminálny živel sa dostal do úplne všetkých orgánov tohto štátu a bolo by úplne nelogické, aby Súdna rada bola z tohto akosi vyňatá. Predsa vychádzame z toho, že ak je nejaký kriminálnik vo vláde alebo v parlamente, tak prečo by nebol v Súdnej rade.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi rýchlo.
Áno, pán poslanec Budaj, ale všetky zákony sú formálne, pokiaľ nefungujú inštitúcie, ktoré ich majú jednoducho vykonávať. Preto podľa mojej mienky sa treba zamerať na inštitúcie a nie snažiť sa obchádzať nefungujúce inštitúcie a dávať to skusmo na inú inštitúciu, ktorá snáď momentálne možno funguje trošku lepšie.
Ja myslím, že sa zhodneme s pánom poslancom Dostálom na tom, ja som nikdy nehovorila, že je len niekoľko zlých ľudí v systéme a inak všetko by bolo v poriadku. Ja súhlasím s tým, že vždy sa treba pokúšať o systémové zmeny a že to ide ruka v ruke s personálnymi zmenami, pretože – a tu je jadro problému – žiadne nesystémové ani systémové zmeny nám nepomôžu, pokiaľ nebudú sprevádzané tými personálnymi. Jednu sme mohli, jednu takú maličkú, sme mohli urobiť minulý týždeň a pomerne signifikantná časť tohto parlamentu sa na to jednoducho vykašlala, už ako neviem použiť iný výraz, pretože ma to úprimne hnevá. A nemám pocit, že som v zásadnom rozpore dnes s pánom poslancom Baránikom.
Som presvedčená o tom, že to, čo hovorí Peter Kresák, aby sme sa znova vrátili k tomu, že Súdna rada o všetkom musí rozhodovať verejne, je naozaj jeden veľmi dôležitý krok a ani rozhodnutie Ústavného súdu, o to viac, ak ide o senátne rozhodnutie, nie je dogma, jednoducho treba sa pozrieť na to, že pokiaľ Súdna rada nefunguje, čo vieme urobiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pravdupovediac som rátal s oveľa širšou, väčšou, možno aj búrlivejšou rozpravou. Nie kvôli tomu, čo by mal vyvolať ten pôvodný návrh zákona, lebo ten pojednáva o čakateľoch, k ktorým nikto sa k tomu v rozprave nevyjadril. Vyjadrovali ste sa k aktuálnym problémom, ktoré je určite potrebné aj vzhľadom na to, že vláda avizovala určité riešenie, ktoré teraz, nateraz nebolo predložené, nakoľko ja som síce v kútiku duše tak mal nejakú nádej, že dôjde k rýchlej zhode názorov, ale k tomu nedošlo. Ja sa nebránim, aby ten pozmeňujúci návrh, ktorý pripravila vláda aj ministerstvo spravodlivosti, aj by išlo do ústavnoprávneho výboru. Radšej dvakrát merať, ako raz rezať, takže s týmto ja problém nemám.
Len stále je ten problém, že vidíte, čo sa tu deje. Aké informácie vyplávajú, stále zatiaľ sú to neoverené, ale predsa len minimálne pár takýchto výmen správ bolo potvrdených tými druhými aktérmi, takže niečo na tom bude, ale už stačí, že ide o informáciu, ktorá naznačuje niečo veľmi, veľmi hrozné, že sudcovia, ktorí majú dbať o právo, o spravodlivosť, sami sa dopúšťajú trestných činov, predávajú to právo, predávajú svoju, svoje rozhodovania, čo je neakceptovateľné.
Pani poslankyňa Žitňanská hovorila, že je to problém aj toho, že orgány, ktoré majú konať, nekonajú. Sčasti s tým súhlasím. Napríklad pre mňa je záhadou, že ako mohla mať za týchto okolností niekto previerku na prísne tajné. Toto je pre mňa obrovská záhada. Proste tu zlyhala celá zložka štátnych orgánov, keď štátna tajomníčka mala oprávnenie sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami na stupeň prísne tajné. Hrozné! Ale to je minulosť, poučme sa z toho, skúsme to napraviť. Zákony máme v tomto dobré, musia tie orgány, ktoré sú na to príslušné, inak pristupovať k týmto veciam a pracovať oveľa pilnejšie, odbornejšie a svedomitejšie.
Na druhej strane máme tu orgány, ktoré tiež som čakal, že budú konať, keď sa objavia takéto informácie, také závažné informácie, že niekto spáchal alebo mohol spáchať nejaký trestný čin, tak majú nastúpiť orgány činné v trestnom konaní. Keď je ten páchateľ identifikovateľný, tak by malo nastúpiť vznesenie obvinenia. Slovenský právny poriadok ráta s tým, že keď nejaký aj medzi sudcami môže byť nečestný človek, môže byť človek, ktorý sa potkne, alebo môže byť človek, ktorý priamo pácha trestnú činnosť, a keď sa vznesie obvinenie, tak minister spravodlivosti cez disciplinárny senát má možnosť dočasne zastaviť takýmto sudcom výkon. No, je tu možné aj takýchto sudcov vziať do väzby cez Ústavný súd, teraz hlavne, keď už Ústavný súd je plne funkčný, tuto žiadnu prekážku nevidím.
Na druhej strane ja nevidím, ako minister spravodlivosti nemám prístup do týchto spisov. Viem, že polícia preveruje tieto veci, však došlo k zaisteniu mobilných telefónov, je aktívna ale stále vo veci. Neviem prečo, túto informáciu jak minister spravodlivosti nedostanem, nemám právo sa s tým oboznámiť, že prečo nie je vznesené obvinenie voči konkrétnym sudcom. Lenže kebyže to je, tak ten marazmus tu nemáme, že títo sudcovia, ktorí sú podozriví zo spáchania trestného činu, stále ešte aj dnes si sadnú do pojednávacej miestnosti a môžu súdiť.
Ja dúfam, že ako bolo naznačené, aj v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky, aj v tomto prípade tieto orgány budú konať rázne a skôr či neskôr k tomu obvineniu dôjde. Ale čo dovtedy? Budeme čakať na ten marazmus, ktorý zažívame každý deň, že objaví sa ďalšia komunikácia a ďalší sudca je, bude podozrivý zo spáchania trestného činu? No nie, ja by som chcel konať.
Áno, Súdna rada by mohla byť aktívnejšia. Mohla by viac ingerovať do týchto vzťahov. No ale je to kolektívny orgán, kde, pán poslanec Kresák, bohužiaľ, ani to verejné hlasovanie nezaboduje. Napríklad poviem vám vlastnú skúsenosť pri preložení sudcov. Keď sa predseda súdu, z ktorého chce odísť sudca, predseda súdu, na ktorý sudca chce ísť, minister spravodlivosti povie, že toho sudcu netreba preložiť, lebo to skôr toho sudcu treba vyzliecť z talára, lebo je taký nevýkonný, všetko to odznie na Súdnej rade, napriek tomu Súdna rada verejným hlasovaním tohto sudcu preloží na ten ďalší súd. Takže ani toto nie je všeliek.
Ale napriek tomu, čo sa tu stalo, ja si nemyslím, že – a to už reagujem na pána poslanca Baránika – je, že takto krátko pred voľbami kvôli tomu, že sa niečo tu také stalo, teraz treba pristúpiť k zásadnejším alebo systematickým menším zmenám, ako je povedzme zmena ústavy pri tých disciplinárnych senátoch. Jednak, že má to v sebe určité vnútorné rozpory, lebo napríklad pri predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu máme jednostupňové disciplinárne konanie na Ústavnom súde. Tak potom keď už, tak môžme ísť na tento systém. Ale najlepšie by bolo, kebyže v ďalšom volebnom období by sa zriadil podľa českého modelu najvyšší správny súd, kde by sa mohli vytvoriť disciplinárne senáty priamo zamerané na to, aby riešili prokurátorov aj sudcov podľa českého modelu. Nebol by tento problém. Lebo vy v tom vašom návrhu nemáte vysporiadané aj to, že potom s čl. 141g, 4g, že Súdna rada volí a odvoláva členov disciplinárnych senátov, čiže aj odvolacích, to by ste, proste ten zákon z formálneho hľadiska nie je dobrý. A nie je možné pozmeňovacím návrhom, otvorením ďalšieho článku novelizovať ústavu. Toto je nad rámec, ktorý takto nemôže fungovať, ani s tým nesúhlasím, aby sme nejakým pozmeňovacím návrhom k jednoduchému zákonu teraz menili ústavu.
Ďalšia vec, ktorú nemáte doriešenú, to je imunita sudcov, lebo to, že zrušíte sudcom imunitu, okej, keď je už takýto návrh. Ale potom nech sa nevysporiadate s čl. 131 ods. 1, ktorý hovorí o imunite sudcov Ústavného súdu. Keď už máme zrušiť imunitu sudcov, tak už máme zrušiť imunitu sudcov všetkých súdov, aj ústavných sudcov.
Čo sa týka zverejňovania tváre. Fakt, viem si to predstaviť, aby to bolo len v prípadoch, keď je to dôvodné, keď je to potrebné. Teraz vo svete internetu, mobilných telefónov dostať sa k tvári sudcu neni problém, ale na druhej strane štát tu musí mať páky na to, aby si vedel chrániť sudcov. A, bohužiaľ, žijeme v takej dobe, že aj sudcov musíme chrániť nie raz. Som sa stretol už za môjho ministrovania s tým, že museli sme zabezpečovať ochranu sudcom.
To, čo sa dnes objavuje v médiách, to nie je otázka toho, že čo sa tu dialo rok dozadu. Pán poslanec Baránik to nazval podľa mňa dosť správne, že ten, ten zlý duch do justície zaviedol Štefan Harabin. Ale aj predtým ešte, keď bol nábor na sudcov, keď sa z komerčných právnikov, ktorí predtým robili podnikových právnikov, nechcem nikoho urážať, máme takých sudcov, ktorí boli podnikovými právnikmi, stali sa komerčnými právnikmi, stali sa sudcami a sú z nich vynikajúci sudcovia, ale ten nábor za čias éry Mečiara, ten tiež už spôsobil to, že do radov sudcov sa dostali ľudia, ktorí tam nemali čo robiť.
Musíme sa popasovať ale aj s tým, že koho máme na čele jednotlivých okresných súdov a krajských súdov. Toto je tiež otázka, ktorá je na stole, lebo keď máme určité požiadavky na sudcov okresných a krajských súdov alebo ďalších súdov, tak tieto naše požiadavky na predsedov musia byť ešte vyššie, dvojnásobne vyššie, a preto ja som aj povedal, že pri výbere, teraz končí volebné obdobie viacerým sudcom, pri výbere nových predsedov budeme veľmi, veľmi podrobne dbať o to, že ktorý predseda ako vykonáva tú svoju funkciu alebo ten sudca, ktorý sa uchádza o túto funkciu, aké má vzťahy, aký má výkon.
Čo sa týka možnosti dočasného pozbavenia sudcov výkonu funkcie, je to veľmi tenký ľad kvôli ne bis in idem. Čiže my sa musíme vyhnúť disciplinárnemu konaniu, lebo na základe čoho by sme vedeli dočasne pozastaviť týmto sudcom výkon? Na základe toho, že niečo spáchali. Ale to nie je disciplinárne previnenie, ale to je trestný čin. Čiže ísť do disciplinárneho konania, ako ste ma tu vyzývali niekoľkí, je obrovské riziko. Vzhľadom aj k okolnosti by disciplinárny senát mal povedať, že prerušujem disciplinárne konanie, lebo tento skutok nie je podľa môjho uváženia, nie je disciplinárnym previnením, ale trestným činom. Ale čo ak nepovie. Čo ak, keď ho potrestá, toho sudcu, zníži mu plat o 30 % na šesť mesiacov? Skonzumoval ten skutok? Skonzumoval ten skutok a potom v tej istej veci nie je možné toho istého človeka dvakrát potrestať, čiže trestné právo už potom nemá možnosť zasiahnuť.
Čiže ak teraz je problém ten, že zákon je nastavený tak, že buď pozastavím výkon funkcie sudcu cez disciplinárne konanie, do čoho nemôžme ísť, alebo to je na základe vznesenia obvinenia a to vznesenie obvinení nie je, tak preto hľadáme ešte riešenie aj využitím toho, že tento zákon je tu otvorený. Tak preto je taká dohoda, že potom o jedenástej by sa o tomto zákone nehlasovalo.
Ďakujem pekne za pozornosť. A teším sa na diskusiu síce o veľmi závažnej veci, ktorú sledujeme, bohužiaľ, ale nemali by sme to pasívne sledovať. Mali by sme niečo urobiť. Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem. Ja len jednu vec, teda ako hovoril pán minister, že sa diskutuje o nejakých opatreniach, ktoré by bolo možné prijať. Preto aj vzhľadom na to, čo spomínal on, hlasovanie o jedenástej nebude. Navrhujem preložiť hlasovanie na neskôr, pričom presný termín bude stanovený buď predsedom Národnej rady, alebo predsedajúcim. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len zopakujem, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, moje úvodné slovo z prvého čítania, že ide o čistenie obchodného registra, my to voláme, že obchodný register I. Pred tým, ako pristúpime k prijatiu nového zákona o obchodnom registri a zavedeniu nového softvéru a celého takého digitalizovania obchodného registra, potrebujeme vyčistiť ten starý obchodný register. Máme v starom obchodnom registri vyše 100-tisíc spoločností, ktoré už tam vôbec nemajú čo byť. Nevieme to na základe individuálnych rozhodnutí registrových súdov sa zbaviť týchto spoločností alebo právnických osôb, ktoré tam nemajú byť. Čiže ideme to vyčistiť formou tohto zákona.
Zavádzame k tomu aj likvidáciu a ďalšie príslušné inštitúty, ktoré sú potrebné k tomu, aby toto mohlo byť efektívne, a v prípade, kebyže nejaká spoločnosť, ktorá bude zrušená, mala nejaký majetok, aby sa znova mohla zapísať a následne zlikvidovať po novom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2009 z 12. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1605), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Všetky výbory odporúčali vládny návrh zákona schváliť.
Z uznesení výborov vyplýva 37 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť ako celok a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1605a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 762 z 15. októbra roku 2019. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.